Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. jún 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Cpr/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114222174
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Benčová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6114222174.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Benčovou, v právnej veci

navrhovateľky: V. S., D.. XX. XX. XXXX, H. N. M.C. XX, N. N., štátny občan SR, zast. splnomocneným
zástupcom JUDr. Miadokom, Nám. SNP 2, 974 01 Banská Bystrica, proti odporcovi: TESCO STORES
SR, a.s., so sídlom Kamenné nám. 1/A, 815 61 Bratislava, IČO: 31 321 828, prevádzkareň: Hypermarket
Tesco extra, Zvolenská cesta 8, Banská Bystrica, o návrhu na určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru dohodou, náhradu mzdy a iné, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamieta.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa cestou splnomocneného zástupcu podaným žalobným návrhom (došiel dňa 14. 10.
2014), po pripustení zmeny tohto návrhu (§ 95 ods. 1 OSP) domáhala, aby súd rozhodol tak, že súd
určuje, že dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 26. 08. 2014, je neplatná. Ďalej navrhla, aby
súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy v sume jej priemerného mesačného
zárobku vo výške 534,86 Eur v hrubom za každý odpracovaný mesiac odo dňa, kedy bolo odporcovi
doručené písomné oznámenie navrhovateľky o tom, že trvá na ďalšom zamestnaní, tzn. odo dňa 22.
09. 2014 až do času, keď navrhovateľke odporca umožní pokračovať v práci alebo keď súd rozhodne o

neplatnom skončení pracovného pomeru, a to do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku súdu.
Zároveňuložiťodporcovipovinnosťzaplatiťnavrhovateľkevernostnúodmenuzarok2014vovýške160,-
Eur, vernostnú odmenu za rok 2015 vo výške 160,- Eur, odmenu za pracovné výročie odpracovaných 15
rokov u zamestnávateľa vo výške 210,- Eur, ďalej nevyčerpanú dovolenku za rok 2014 v rozsahu 10,5
dňa v sume 258,65 Eur brutto, nevyčerpanú dovolenku za rok 2015 v rozsahu 25 dní v sume 615,83 Eur
brutto a nevyčerpanú dovolenku za rok 2016 ku dňu 31. 05. 2016 v rozsahu 10,5 dňa v sume 258,65 Eur
brutto, a to do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku súdu. Predmetom konania boli aj ďalšie

nároky navrhovateľky, vyplývajúce z kolektívnej zmluvy, tieto zamestnávateľ všetkým zamestnancom
vyplácal za predpokladu, že boli splnené podmienky. V žalobnom návrhu navrhovateľka poukázala na
skutkový stav preukazujúci pripojenými listinnými dôkazmi, ako aj na právny stav veci, ktorému žiadala
v celom rozsahu vyhovieť.

Odporca sa k návrhu písomne vyjadril, ktorý žiadal ako neopodstatnený zamietnuť s tým, že účastníci
konania skončili pracovný pomer v súlade s ust. § 60 Zákonníka práce. Napadnutá dohoda spĺňa všetky

náležitosti právneho úkonu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky, jej splnomocneného zástupcu, zástupcu
odporcu, svedkov a oboznámil sa s týmito listinnými dôkazmi: žaloba navrhovateľky vrátane príloh(fotokópie) - dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 26. 08. 2014, list vo veci neplatnosti
skončenia pracovného pomeru dohodou - oznámenie zo strany zástupcu navrhovateľky zo dňa 16. 09.
2014 adresované odporcovi, ďalšie podanie zástupcu navrhovateľky zo dňa 13. 01. 2015, vyjadrenie

odporcu zo dňa 16. 03. 2015, výpis z obchodného registra na odporcu so sídlom Bratislava, ďalšie
listinné doklady zo strany navrhovateľky - pracovná zmluva zo dňa 06. 06. 2000, dohoda o zmene
pracovnej zmluvy zo dňa 20. 02. 2014, mzdový výmer pre navrhovateľku zo dňa 20. 02. 2014, ďalšie
podanie zástupcu navrhovateľky zo dňa 20. 11. 2015, ďalšie podanie zástupcu navrhovateľky zo dňa 29.
02. 2016, v prílohovej obálke č. l. 117 (založené tri výplatné pásky za 04/2014, 05/2014, 06/2014, dohoda

o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 20. 02. 2014, doklad - skupina pokladní), ďalšie listinné dôkazy č.
l. 142-146 (inteligentný Clubcard kupón na pokladniach s dátumom vydania 15. 11. 2013, tri varianty
kupónu na pokladni, účtovanie inteligentných kupónov, OInteligentné Clubcard kupóny na pokladniach),
doklad predložený zástupcom navrhovateľky na dnešnom pojednávaní - mail zo dňa 15. 06. 2016 od p.
Andrey Kučerovej (manažérka mzdovej učtárne odporcu) a obsahom spisu v danej veci. Po vykonanom
dokazovaní zistil tento skutkový stav veci:

Predmetom konania bol po pripustení zmeny žalobného návrhu petit, ktorým sa navrhovateľka
domáhala, aby súd prvým výrokom rozhodnutia rozhodol tak, že súd určuje, že dohoda o skončení
pracovného pomeru zo dňa 26. 08. 2014, je neplatná. Ďalej druhým výrokom rozhodol súd tak, že
odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy v sume jej priemerného mesačného zárobku

vo výške 534,86 Eur v hrubom za každý odpracovaný mesiac odo dňa, kedy bolo odporcovi doručené
písomné oznámenie navrhovateľky o tom, že trvá na ďalšom zamestnaní, tzn. odo dňa 22. 09. 2014 až
do času, keď navrhovateľke odporca umožní pokračovať v práci alebo keď súd rozhodne o neplatnom
skončení pracovného pomeru, a to do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku súdu. A tretím
výrokom rozhodnutia rozhodol tak, odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke vernostnú odmenu za rok

2014vovýške160,-Eur,vernostnúodmenuzarok2015vovýške160,-Eur,odmenuzapracovnévýročie
odpracovaných 15 rokov u zamestnávateľa vo výške 210,- Eur, ďalej nevyčerpanú dovolenku za rok
2014vrozsahu10,5dňavsume258,65Eurbrutto,nevyčerpanúdovolenkuzarok2015vrozsahu25dní
v sume 615,83 Eur brutto a nevyčerpanú dovolenku za rok 2016 ku dňu 31. 05. 2016 v rozsahu 10,5 dňa
v sume 258,65 Eur brutto, a to do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku súdu. Navrhovateľka

si nárok uvedený v petite návrhu uplatňuje na základe dvoch právnych titulov, a to nárok vyplývajúci z
neplatného skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa a právnym titulom druhého nároku
je náhrada škody, ktorá v dôsledku neplatne skončeného pracovného pomeru navrhovateľke vznikla.

Teda navrhovateľka (na základe poslednej mailovej komunikácie s manažérkou mzdovej učtárne zo

strany odporcu zo dňa 15. 06. 2016) netrvala na pôvodnom petite žalobného návrhu označenom ako
alternatívny petit č. 1 s tým, že naďalej trvala na petite návrhu označenom ako alternatívny petit č. 2
s následným upravením niektorých súm s poukazom na mailovú informáciu o ich výškach (priemerný
mesačný zárobok u navrhovateľky vo výške 534,86 Eur brutto za každý odpracovaný mesiac, vernostná
odmena za rok 2014 vo výške 160,- Eur, vernostná odmena za rok 2015 vo výške 160,- Eur, pracovné

výročie - 15 rokov vo výške 210,- Eur - júl 2015, z mailovej komunikácie vyplýva, že navrhovateľke
prináleží dovolenka za rok 2014 v rozsahu 10,5 dňa /78,75 hod. x 3,2844 = 258,65 Eur brutto/, dovolenka
za rok 2015 v rozsahu 25 dní /187,5 hod. x 3,2844 = 615,83 Eur brutto/ a za rok 2016 prináleží dovolenka
ku dňu 31. 05. 2016 v rozsahu 10,5 dňa /78,75 hod. x 3,2844 = 258,65 Eur brutto/.

Podľa § 118 ods. 2 O.s.p. súd uvádza, že medzi účastníkmi konania nie je sporné, že navrhovateľka
bola v pracovnom pomere u odporcu uzatvorenom na základe pracovnej zmluvy zo dňa 06. 06. 2000
v znení nasledujúcich zmien a dodatkov. Taktiež nie ej sporné, že došlo k uzavretiu dohody o skončení
pracovného pomeru dňa 26. 08. 2014.

Medzi účastníkmi konania je však sporné, či sú dané hmotnoprávne podmienky pre určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru dohodou v danej veci, a to s poukazom na skutočnosti, na ktoré
poukazuje navrhovateľka a na druhej strane s poukazom na skutočnosti, na ktoré poukazuje vo
vyjadrení odporca. Navrhovateľka v danom prípade tvrdí, že dohoda o skončení pracovného pomeru
bola uzatvorená pod psychickým nátlakom zo strany navrhovateľa s tým, že ide o absolútne neplatný

právny úkon v danej veci.

Ďalej medzi účastníkmi konania je sporná tá skutočnosť, keďže navrhovateľka má za to, že podpis na
dohode o skončení pracovného pomeru zo dňa 26. 08. 2014 v žiadnom prípade nemožno kvalifikovaťako prejav slobodnej a vážnej vôle zo strany navrhovateľky, ale ako vynútený právny úkon pod hrozbou
okamžitého hodinového prepustenia a najmä ako dôsledok napätých vzťahov medzi navrhovateľkou a
p. D. (vypočutou svedkyňou).

Ďalej medzi účastníkmi konania sú sporné aj ďalšie uplatnené nároky navrhovateľky voči odporcovi
vyplývajúce z pracovného pomeru podľa názoru menovanej. Zástupca odporcu má za to, že v prvom
rade je potrebné posúdiť otázku, či dohoda o skončení pracovného pomeru je platná alebo nie je platná.
Na základe výsledku posúdenia tejto prejudiciálnej otázky potom závisí rozhodnutie o ďalších nárokoch

navrhovateľky.

V žalobnom návrhu navrhovateľka poukázala na skutkový stav preukazujúci pripojenými listinnými
dôkazmi, ako aj na právny stav veci. Pred jeho podaním sa prostredníctvom zástupcu mailovou
komunikáciou pokúšala o mimosúdne vyriešenie sporu, k tomuto však vôbec nedošlo. Dôvodom
skončenia pracovného pomeru, resp. dôvodom na podpísaní dohody o skončení pracovného pomeru,

mal byť údajné nabíjanie bodov na CLUBcard kartičku spoločnosti TESCO, čo sa nezakladá na pravde a
doposiaľ to nebolo navrhovateľke zamestnávateľom preukázané. Takéto nabíjanie fungovalo tak, že po
každom zaplatení tovaru pokladňa automaticky sama vydala bloček s výškou bodov, ktoré sa pripísali
ako odmena zákazníkovi pri ďalšom nákupe. To znamená, že pokladníčka, resp. pracovníčka s inkasom
nemala možnosť do tohto zasahovať a nemala možnosť žiadnym spôsobom spochybniť tieto body, ktoré

si uplatnil zákazník pri ďalšom nákupe. Automaticky ich vždy pripísala po predložení bločku zákazníkom.
Z každého Tesco bločku vyplýva kto, kedy a v akej sume tieto body nabíjal, obsahuje číslo pridelené
pokladníčke, resp. číslo pokladne pridelenej pokladníčke, počet bodov, ktoré boli pripísané, výšku tých
bodov, číslo CLUB karty (dá sa priradiť ku každému zákazníkovi). Spoločnosť TESCO nemá akým
spôsobompreukázať,žetendôvodvýpovede,resp.skončeniapracovnéhopomerudohodouakýuviedli,

akýmspôsobomdotlačilinavrhovateľkukjejpodpísaniu,naozajporušilapracovnúdisciplínu,alebožeby
tieto body neoprávnene akémukoľvek zákazníkovi nabíjala. Tieto body sa nedali preradiť, resp. nemala
ako pokladníčka zistiť, či ten dotyčný človek má právo tieto body si k svojej CLUB karte pripísať alebo
resp. uplatniť. Nemala možnosť ako to skontrolovať, prípadne ako spochybniť. Teda dôvod výpovede,
alebo podpísanie tej dohody absolútne neexistoval, navyše dohoda bola podpísaná ako je uvedené v

žalobnom návrhu po niekoľko hodinovom psychickom nátlaku zo strany troch priamych nadriadených
navrhovateľky.

Na pojednávaní navrhovateľka na zdôvodnenie žaloby uviedla, že u odporcu pracovala na prevádzke v
Banskej Bystrici ako predavačka s inkasom na základe písomnej pracovnej zmluvy. Dňa 26. 08. 2014

sa vrátila po dovolenke, nastúpila na pracovnú zmenu od rána na 07:00 hod. O 13:00 hod. ju odstavil
vedúci pán W. s tým, aby šla do kancelárie na ľudské zdroje, čo aj urobila. V tejto sa nachádzali traja
nadriadení: N. D. - jej manažérka, p. A. - manažérka ľudských zdrojov, p. O. Č. - manažér strát. P. A. jej
povedala, že vraj neprávom nabíjala CLUB kartu zákazníkovi, na ktoré sa pripočítavajú body, ktoré mu
nepatrili. Zároveň jej povedala, že porušila pracovnú disciplínu a tým jej dávajú výpoveď. Navrhovateľka

na to povedala, že žiadnu CLUB kartu nenabíjala, že niekto to iný robil, ale ona to nebola. Potom p.
Č. jej povedal, že majú dôkazy, menovaná na to povedala, že ich chce vidieť, na čo jej odpovedal, že
nemajú ju čo zaujímať. Ďalej jej povedal, že týmto spôsobila TESCU škodu vo výške 225,00 Eur, čo je
už trestný čin. Na to odpovedala, že v prípade, že by sa niečo takéto stalo, odporca by volal políciu, bol
by o tom nejaký záznam, avšak k takémuto úkonu nedošlo. Potom jej p. A. povedala, že toho zákazníka

osobne pozná, ide o p. L. P.. Z výpovede navrhovateľky vyplýva, že menovaného pozná ako zákazníka,
medzi nimi nie je žiadny vzťah ako napr. kamarátsky ani rodinný. Opäť ich navrhovateľka žiadala, aby
predložilidôkazy,čosanestalo.Žiadalapokladničnébloky,naktoromječíslopokladne,číslopokladníka,
číslo CLUB karty zákazníka, ďalej to, čo sa na ten blok nahodilo (napr. nákup, stravné lístky, TESCO
poukážky + body z inteligentného kupónu). Bolo jej povedané, že pokladničné bloky sú k dispozícií

zamestnávateľa. Podľa navrhovateľky tieto jej neukázali, pretože na nich sa nenachádzalo jej číslo ako
pokladníčky. Pani A. s menovanou sedeli, ostatní v kancelárií stáli. Táto komunikácia trvala hodinu aj
pätnásť minút. Navrhovateľka okrem uvedeného uviedla, že A. jej povedala, že údajne bola dohodnutá
s p. P. na tom, že tomuto bude nabíjať na CLUB kartu body, ktoré mu nepatria a keď príde vyúčtovanie
tomuto zákazníkovi, že tento jej z týchto kupónov dá. Navrhovateľka na to odpovedala, že p. menovaný

jejkupónydaťnemôže,niejesnímvžiadnominomspojenínežakopredavačazákazník,natomkupóne
je číslo CLUB karty zákazníka. Teda tento kupón pokladňa môže pripísať len na CLUB kartu zákazníka.
Potom nasledovala iná verzia, že keď jej nedá kupóny, že jej dá hotovosť 100,- alebo 200,- Eur, s čím
navrhovateľka nesúhlasila. Napokon svedkyňa jej povedala, že tento zákazník jej nedá nič, pretože tietobody mu nepatria, budú zmrazené a nevyplatené. Následne jej A. povedala, že nemá pravdu, že ako
pokladníčka nabíjala CLUB kartu inému zákazníkovi, a že jej dávajú výpoveď, nehovorilo sa o dohode o
skončení pracovného pomeru. Po tomto jej p. A. dala na stôl dohodu o skončení pracovného pomeru a

povedala jej „podpíšte mi to, pretože ja mám aj inú robotu, a nielen s vami sa tu zaoberať“. Tento papier
si navrhovateľka pozrela, povedala im, že nič neporušila, že si tento papier vezme so sebou a s niekým
sa poradí. Navrhovateľka uviedla, že vie, aké praktiky jej nadriadení v tomto zamestnaní používajú, keď
sa chcú niekoho zbaviť bez toho, či niekto niečo spravil alebo nespravil. V tom momente si neuvedomila,
že na tom papieri je napísaná dohoda o skončení pracovného pomeru. Chcela sa poradiť s niekým,

ale v skutočnosti mala na mysli právnika, čo im však nepovedala. Na to jej p. A. povedala, že s kým
sa chce radiť, keď porušila pracovnú disciplínu tým, že neoprávnene nabíjala CLUB kartu označenému
zákazníkovi, s ktorým vraj bola dohodnutá. Potom p. A. povedala p. D., aby jej išla tento papier prefotiť
s tým, nech sa ide radiť. P. D. po tom prefotení tento papier odovzdala p. A., ktorá jej tento hodila na
stôl. Povedala jej, vezmite si to, choďte sa s týmto s niekým poradiť, a keď zajtra prídete a prinesiete,
tak dostávate hodinovú výpoveď. Na to navrhovateľka reagovala, že z akého dôvodu má dnes dohodu o

skončenípracovnéhopomeruanadruhýdeňhodinovúvýpoveď.Natop.A.zopakovalatoisté,ďalejžes
takým zamestnancom si vedia poradiť. Spýtala sa, či to podpíše, navrhovateľka odpovedala nepodpíše,
pretože nie si je vedomá žiadneho porušenia. Ešte pred podpísaním jej povedala, že keď nepodpíše
dohodu alebo nepodpíše hodinovú výpoveď, tak potom bude preradená, ponúkli jej miesto, a to lahôdky
prípravovňu a hrubý príjem. S preradením menovaná nemohla súhlasiť, pretože má zdravotné problémy

so zrakom, o ktorých zamestnávateľ vie (má dioptrie osmičku a pätnástku). Lekársky nález z mája 2014
sa nachádza u manažérky D.. Potom jej p. A. povedala, podpíšte to konečne, opustite priestor TESCA,
ste nebezpečný zamestnanec. Napokon tento papier podpísala, odišla z kancelárie a išla k riaditeľovi -
O.. Povedala mu, čo to podpísal, na čo jej riaditeľ potvrdil, čo podpísal, že porušila pracovnú disciplínu,
neoprávnene nabila CLUB kartu zákazníkovi. Je mu to ľúto, že je šikovná, určite si nájde inú prácu, a

že niečo zlé je aj na niečo dobré. Podľa navrhovateľky ide o osobnú pomstu jej manažérky Nemčekovej
voči jej osobe od roku 2012, ktorá sa stupňovala od roku 2014 (od zaradenia do tej funkcie). Zo strany
nadriadenej-vedúcej išlo o dennodennú šikanu, napr. že je hlučná. U odporcu odpracovala 14 rokov, bola
spokojná, zamestnávateľ ju hodnotil pozitívne, čomu nasvedčuje každoročné hodnotenie vypracované
p. D.. Navrhovateľka sa vyjadrila ku dňu 19. 08. 2014, kedy bola počas práce zastavená p. vedúcim W. s

tým, že má odísť do miestnosti pre manažérov. P. D. jej povedala, že z akého dôvodu nabíja CLUB kartu
zákazníkovi P., že ak sa toto prevalí na centrále, že bude mať z toho zle na centrále, môže mať za toto
výpoveď a či ju ten zákazník zamestná. Na to navrhovateľka povedala, že CLUB kartu zákazníkovi P.
nenabíjala, a že dobre vedia, kto túto kartu nabíja. P. D. jej povedala, že inteligentný kupón, ktorý vydá
pokladňa a ak ho zákazník nevezme, že tento má zneškodniť. Z výpovede navrhovateľky vyplýva, že

od podpísania dohody o skončení pracovného pomeru dňa 26. 08. 2014 tam nepracuje, ale bola PN od
08/2014 do 07/2015. Na úrade práce je evidovaná od 01. 08. 2015 až doposiaľ. Pokúšala si nájsť nejakú
prácu, avšak nepodarilo (zaujímala o prácu v Kauflande v Banskej Bystrici a Jednote v Banskej Bystrici).
Má záujem na ďalšom zamestnaní u odporcu v tej istej pozícií, ktorú tam vykonávala, práca ju bavila.

Splnomocnený zástupca za navrhovateľku uviedol, že pri uzatvorení dohody o skončení pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa neboli splnené hmotnoprávne podmienky na to, aby táto dohoda bola
platná. Ide o vynútený právny úkon pod dlhodobými hrozbami, ktoré smerovali k postihu zamestnanca,
spočívajúce v tom, že ju zamestnávateľ obviňoval z hrubého porušovania pracovnej disciplíny, zo
zneužívania pracovného postavenia ako pokladníčky vo vzťahu k jednému zo zákazníkov, z porušovania

pracovnoprávnych predpisov, v dôsledku ktorého mala vzniknúť u navrhovateľky obava, že za toto
konanie bude postihnutá- za neprimerané a nedovolené zvýhodňovanie jedného zákazníka. Sporná
dohoda je výsledkom osobnej pomsty, osobnej averzie, istej obavy zo strany p. D., nakoľko pracovali
v tom istom čase aj jej dcéry, a to ako brigádničky - pokladníčky, a to O. D. pod číslom 1212 a G. D.
pod č. 1213. Tieto dve čísla sú vlastne čísla pokladne tých dvoch dcér pani D.. V tejto súvislosti predložil

listinný doklad - oficiálny výpis z podkladov samotného odporcu, z ktorého vyplýva, že obidve dcéry p. D.
vykonávali tú istú pracovnú pozíciu ako navrhovateľka, len ako brigádničky. Problém, ktorý je predmetom
tohto súdneho konania, nastal dňa 19. 08. 2014 približne o 15:00 hod, kedy vedúci p. W. oznámil
navrhovateľke, že ju volá p. D.. Na tomto prvom stretnutí došlo k prvému bezdôvodnému obvineniu
navrhovateľky z nelegálneho nabíjania Club karty pre zákazníka L. P.. Keď sa navrhovateľka bránila voči

tomuto obvineniu, že to nie je pravda, p. D. ju druhýkrát obvinila, že zbiera body pre tohto zákazníka.
Tieto body sa volajú inteligentné kupóny, ktoré vygenerovala samotná pokladňa, navrhovateľka nemala
žiadny vplyv na túto skutočnosť. Tomuto zákazníkovi vo veľkom rozsahu nabíjali tieto body dve dcéry
p. D.. Tento pohovor o údajnom hrubom porušení pracovnej disciplíny skončil tým, že p. D. poslalanavrhovateľku späť na pracovisko. Žiadne školenie zo strany zamestnávateľa zamestnanci odporcu
nemali, ako postupovať pri akcii od 01. 07. 2014. Zamestnávateľ sa spoľahol na to, že zamestnanec
bude postupovať obvykle, vydá blok a zákazník bude mať z toho profit. Tomuto obvineniu predchádzali

udalostizjanuára2014,kedyvtomčaseriaditeľkaG.dalazavolaťnavrhovateľkuajp.D.Č.apredmetom
tohto stretnutia bolo tiež obvinenie zo strany p. D. voči navrhovateľke, ktoré taktiež nebolo preukázané.
Potom dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 26. 08. 2014 bola len vyvrcholením dlhodobého
neriešeného problému za predchádzajúce obdobie, a to osobná averzia, šikanovanie za kritiku vedúcej
p. D., že protežuje svoje deti. To bol skutočný dôvod, pre ktorý donútil odporca ako zamestnávateľ

pod hrubým psychickým nátlakom a pod vyhrážkami straty sociálnych výhod v súvislosti so skončením
pracovného pomeru k tomu, že navrhovateľka mala vnútornú výhradu voči dohode, napokon predložený
papier podpísala, po nátlaku v trvaní cca 1 hod. 15 min. Zo strany navrhovateľky nebol žiadny objektívny
dôvod, aby mala v záujme skončiť pracovný pomer. Takáto dohoda o skončení pracovného pomeru,
ktorú mi považujeme za absolútne neplatnú, spôsobuje tie nepriaznivé dôsledky pre navrhovateľku,
že nemá nárok na odstupné, nemôže sa prihlásiť na úrad práce, prekážka pre hľadanie si novej

práce. Ďalej zástupca odporcu poukázal na to, že odporca ako zamestnávateľ porušil § 79 Zákonníka
práce. Navrhovateľka písomne oznámila odporcovi v zákonom stanovenej lehote, že trvá na tom, že
jej pracovný pomer neskončil, a že naďalej trvá pokračovať v pracovnom pomere. Zamestnávateľ -
odporca ignoroval toto oznámenie. Ďalej poukázal na §§ 34, 37, 39, 134 ods. 1, 2, 3, 9 Zákonníka práce.
Chýbatuprejavenáslobodnávôľazostranynavrhovateľky,vážnosťvovzťahukpredmetutohtokonania.

Navrhovateľka nemala nikdy záujem skončiť pracovný pomer u odporcu, išlo o perfektnú pracovníčku,
nikdy nebola riešená za porušenie pracovnej disciplíny, v marci 2014 došlo k zvýšeniu rozsahu práce
z pôvodných 32 hodín týždenne na 37,5 hodín týždenne (písomná dohoda o zmene pracovnej zmluvy
zo dňa 20. 02. 2014). Vo vzťahu k navrhovateľke boli porušené nielen pracovnoprávne práva, ale aj
občianske práva a ústavou garantované práva. Zástupca sa vyjadril k manuálu, a to konkrétne k tretej

strane v časti: Úschova a spracovanie kupónov. Kupóny, ktoré predložila svedkyňa na pojednávaní boli
získané nelegálne v rozpore so zákonom, a preto v žiadnom prípade nemôžu byť dôkazom pre toto
súdne konanie, pretože z bodu 3 tohto článku vyplýva: „Hlavná pokladňa/ administratívna pracovníčka
na SM/EX kupóny spracuje a archivuje dva mesiace, po tejto dobe kupóny zlikviduje“. Teda žiadny
manažér nemal mať prístup k týmto inteligenčným kupónom, ktoré sú označené ako SM/EX. Na záver

zástupca navrhovateľky uviedol, že vykonané dôkazy svedčia o tom, že na strane zamestnávateľa a
zamestnanca neexistujú a ani neexistovali žiadne dôvody na to, aby došlo ku skončeniu pracovného
pomeru dohodou. Hodnotenie všetkých pracovných kritérií, to znamená dosahované výsledky v práci,
spokojnosť zákazníkov, spôsob komunikácie s kolegami a so zákazníkmi boli zo strany zamestnávateľa
vo vzťahu k navrhovateľke hodnotené veľmi pozitívne. Rozhodujúce je hodnotenie priamo nadriadenej

D. vo vzťahu k navrhovateľke, ktorá na pojednávaní uviedla, že navrhovateľku hodnotí veľmi kladne.
V rovnakom duchu sa pozitívne vyjadril aj svedkovia Č., I. G. (robila v tej istej pozícií ako robila
navrhovateľka). Vo vzťahu k navrhovateľke uviedla, že menovaná patrila k najlepším pokladníčkam,
zákazníci ju mali radi, aj ostatní zákazníci k nej chceli ísť, bola príjemná k zamestnancom aj k
zákazníkom. Teda zo strany odporcu ako zamestnávateľa a zo strany navrhovateľky ako pokladníčky

- zamestnankyne neexistovali žiadne objektívne príčiny a dôvody na to, aby so zamestnávateľom
navrhovateľka skončila pracovný pomer, najmä nie z dôvodu, že jej táto práca prinášala potešenie, bola
s touto prácou veľmi spokojná a veľmi dobre vychádzala so zákazníkmi aj kolegami, preto nemala jediný
dôvod na to, aby ukončila pracovný pomer, a aby podpísala predloženú dohodu o skončení pracovného
pomeru. Dôkazmi bolo preukázané, že táto dohoda bola dopredu napísaná, podpísaná a opečiatkovaná

riaditeľom odporcu, čo svedčí o skutočnosti, že zamestnávateľ zneužil svoje dominantné postavenie voči
zamestnancovi a tomuto vlastne dopredu pripravil de facto okamžité skončenie pracovného pomeru,
resp. skončenie pracovného pomeru výpoveďou a dohoda bola len právny úkon, ktorý mal zakryť
skutočný úmysel zamestnávateľa. Tento právny úkon by mal súd posúdiť ako jednostranné skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z dôvodov údajného porušenia pracovnej disciplíny,

ktorého sa mala dopustiť navrhovateľka v súvislosti s nelegálnym nabíjaním bodov Clubcard pre
niektorých zákazníkov, ktorým tieto body nepatrili, najmä pre zákazníka L. P.. Svedecky bolo preukázané
z výpovede svedka Č. a navrhovateľky, že sa bránila skončeniu pracovného pomeru dohodou, a s
takýmto spôsobom skončenia pracovného pomeru zásadne nesúhlasila. Tento pohovor, resp. stretnutie
dňa 26. 08. 2014, na ktorom boli za zamestnávateľa vedúci manažéri z úseku ľudských zdrojov p. A.,

z úseku manažéra strát p. Č. a z úseku manažérky pokladní p. D., pričom na strane zamestnanca
bola navrhovateľka sama. Dôkazmi bolo preukázané, čo bolo obsahom tohto stretnutia, ale aj obsahom
stretnutia alebo predvolania navrhovateľky dňa 19. 08. 2014, kde zo strany zamestnávateľa vystupoval
p. W. ako vedúci pokladní a p. D. ako manažérka pokladní, ktorí bez preukázania akýchkoľvek dôkazovobvinili navrhovateľku z nelegálneho nedovoleného nabíjania bodov a zlého negatívneho správania
voči zákazníkom, čo potvrdzujú svedkovia D. aj A.. Tomuto nasvedčuje výpoveď svedkyne D. na
pojednávaní 01. 03. 2016. Zamestnávateľ mal eminentný záujem pre údajne nepreukázané porušenie

pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľky jednoznačne skončiť pracovný pomer, k čomu vyhotovil
ako krytie písomnú dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorou mal zamestnávateľ zakryť svoj
skutočný úmysel a zámer skončiť pracovný pomer s navrhovateľkou. Navrhovateľka nikdy nemala
záujem pracovný pomer skončiť a k podpisu tejto dohody pristúpila len v dôsledku psychického nátlaku
a v dôsledku psychického vydierania zo strany uvedených troch zamestnancov zamestnávateľa, ktorí

v prípade nepodpísania dohody navrhovateľke hrozili okamžitým hodinovým skončením pracovného
pomeru tak, ako to zamestnávateľ urobil v prípade pôvodného pokladníka p. N.. Ďalej uviedol, že
pri skončení pracovného pomeru dohodou došlo k hrubému porušeniu práv navrhovateľky, ktoré sú
chránené Ústavou SR čl. 2 ods. 3, článok 36., ďalej došlo k hrubému porušeniu ustanovení § 34 a nasl.
Občianskeho zákonníka, najmä § 37 a § 39 OZ, nakoľko dohoda o skončení pracovného pomeru v
žiadnom prípade nemôže spĺňať náležitosti právneho úkonu vymedzené ust. § 37 OZ, tento úkon nebol

slobodný a vážny, a preto je zo zákona neplatný. Tento úkon bol aj v rozpore s § 39 OZ, a preto je
neplatný, nakoľko je v rozpore s účelom zákona a obchádza zákon, najmä sa prieči dobrým mravom.
Takýto absolútne neplatný právny úkon, ktorý nie je spôsobilý vyvolávať žiadne právne účinky z dôvodu,
že je v rozpore aj so Zákonníkom práce, a to najmä so základnými zásadami uvedenými v článku 1, 2
Zákonníka práce, ako aj v § 15 a § 17 ods. 3 ZP. Potom navrhovateľke vznikli všetky nároky, ktoré v

zmysle právneho poriadku patria osobe, ktorá sa na súde domôže svojho práva, ktoré sú uvedené v §
80 Zákonníka práce. Preto navrhol žalobe vyhovel. Každý zahraničný subjekt, ktorý podniká na území
SR, musí predovšetkým dodržiavať platné zákony a práva občanov SR, ktorých zamestnáva. V žiadnom
prípade nemôže dochádzať k porušovaniu týchto práv a v žiadnom prípade nemôže zneužívať svoje
dominantné postavenie ako zamestnávateľ voči zamestnancom a už vôbec nie voči tým, ktorých hodnotí

veľmi pozitívne. Zástupca navrhovateľky v zákonnej lehote vyzval odporcu písomnou formou, že trváme
na pracovnom pomere a na pridelení práce, ale keď odporca na túto výzvu nereagoval, boli nútení za
účelomochranyprávnavrhovateľkypodaťsúdnužalobu.Nazákladevýsledkovdokazovaniasúdnevidel
dôvod na predloženie dvoch navrhovaných listinných dôkazov zo strany zástupcu navrhovateľky, a preto
tento návrh na poslednom pojednávaní zamietol.

Zástupca za odporcu na pojednávaní uviedol, že navrhuje žalobný návrh ako nedôvodne podaný v
celom rozsahu zamietnuť. Nie sú dané hmotnoprávne podmienky pre určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru v danej veci. Navrhovateľka nepredložila žiadny dôkaz, príp. nepotvrdila
skutočnosť, ktorou by odôvodnila opodstatnenosť žalobného návrhu v danej veci, neuniesla dôkazné

bremeno. Navrhovateľke nič nebránilo, mohla sa poradiť s inou osobou pred tým než došlo k podpísaniu
dohody o skončení pracovného pomeru. Navrhovateľka potvrdila skutočnosť, že takúto možnosť mala.
Ďalej poukázala na bežnú prax spoločnosti v postavení odporcu, že v prípade ak boli nejakí zamestnanci
pre odporcu nepohodlní, tak s takýmto odporca už skončil pracovný pomer dohodou. Navrhovateľka
tvrdí, že pred dovolenkou dňa 19. 08. 2014 bola upozornená na neoprávnené správanie v súvislosti s

nabíjaním CLUB karty zákazníkovi. Vzhľadom na tú skutočnosť, že zamestnávateľ neprizval ani políciu
ani nemal záujem túto vec riešiť orgánmi činnými v trestnom konaní, prípadne priestupkovým orgánom,
odporca je toho názoru, že dôvody, ktoré uvádza navrhovateľka v žalobnom návrhu, nie sú dôvodmi,
pre ktoré bol s ňou skončený pracovný pomer dohodou. Tvrdí, že išlo o dlhodobý konflikt od roku
2012, za toto obdobie si navrhovateľka vytvorila prostredie, v ktorom sa pracovne necítila komfortne a

na základe týchto skutočností navrhovateľka zrejme dospela k záveru, že už nemá význam zotrvávať
pracovnevtejtospoločnosti,keďžesúvzťahynarušené.Tensubjektívnypocitunavrhovateľkyvovzťahu
k zamestnávateľovi potvrdzuje aj tá skutočnosť, že navrhovateľka sa od skončenia pracovného pomeru
neobjavila v prevádzkarni a osobné veci si išla vyzdvihnúť až po roku. Predmetom tohto konania je
posúdenie náležitosti tohto právneho úkonu. Zástupca navrhovateľky si mýli skončenie pracovného

pomeru medzi výpoveďou a dohodou. S poukazom na § 60 ods. 2 Zákonníka práce, dohoda o skončení
pracovného pomeru neobsahovala konkretizovaný dôvod a navrhovateľka na takomto dôvode netrvala.
Pokiaľ by na tom trvala, v takom prípade je zamestnávateľ povinný takýto dôvod do dohody uviesť.
Odporca nikdy nevyčítal navrhovateľke porušenie pracovnej disciplíny alebo neplnenie pracovných
povinností. Toto nie je ani dôvodom skončenia pracovného pomeru. Navrhovateľka nepreukázala, k

akému psychickému nátlaku došlo pred podpísaním dohody o skončení pracovného pomeru, akým
spôsobom a čím, akým správaním a koho. Ďalej zástupca odporcu uviedol, že pokiaľ svedkyňa G.
hovorí o prievane, zamestnávateľ musí uchovávať potraviny v určitých teplotách, aby nedošlo ku skaze
a porušeniu teplotného reťazca. Vyjadril nesúhlas s právnou argumentáciou zástupcu navrhovateľky zdôvodu, že ku skončeniu pracovného pomeru nedošlo zo strany zamestnávateľa, ale došlo ku skončeniu
pracovnéhopomerudohodou.Dôvody,nazákladektorýchmôžezamestnávateľskončiťpracovnýpomer
so zamestnancom, sú taxatívne uvedené v zákone. Ďalej uviedol, že navrhovateľka opiera žalobu o

svoje subjektívne pocity a ničím nepodložené tvrdenia. Nie je pravdou, že navrhovateľka podpísala
dohodu o skončení pracovného pomeru dohodou po niekoľkohodinovom psychickom nátlaku zo strany
odporcu. Z dokazovania vyplýva, že išlo o 30 až 40 minútové stretnutie, kde prevažnú časť tohto
stretnutia navrhovateľka využila na to, aby osočovala ostatných kolegov z iných oddelení. Nepreukázala,
že by bol na ňu vyvíjaní akýkoľvek psychický nátlak. Navrhovateľke bolo umožnené zobrať si domov

fotokópiu dohody o skončení pracovného pomeru a poradiť sa s inou osobou, priniesť dohodu upravenú,
či neupravenú nasledujúci deň, možnosť ktorú nevyužila. Navrhovateľka sama vyzvala zamestnávateľa
slovami, dajte nech to podpíšem a dohodu podpísala skôr ako jej bola doručená fotokópia za účelom
porady.Tedaniesúdanédôvodynapodaniežalobyvoveci,ktorúžiadalakonedôvodnúvcelomrozsahu
zamietol.

Svedkyňa I. G. pracovala ako pokladníčka v prevádzkarni TESCO v Banskej Bystrici. Jej pracovný
pomer skončila dňa 14. 07. 2015 pre pracovné podmienky, ktoré jej nevyhovovali zo zdravotného
dôvodu. Navrhovateľka patrila medzi najlepšiu pokladníčku, zákazníci ju mali radi, bola príjemná k
zamestnancomajkuzákazníkom.Rozprávalasasnavrhovateľkou,ktorájejpovedala,žebolaneprávom
prepustená zamestnávateľom za to, čo nespravila, bola pod psychickým nátlakom, hučali do nej, donútili

ju, pretože inak by dostala hodinovú výpoveď. Hovorila jej niečo o bločkoch. Svedkyňa ďalej uviedla, že
pomery na pracovisku boli nepríjemné. Táto nepríjemnosť spočívala napr. v usadzovaní, v dochádzke,
koordinátorkybolinapr.nafučanéprizisťovaníkódu,ktorýboldôležitýprivýkonepráce-blokovanítovaru
zákazníkom, neboli tam rovnocenne rozdelené pracovné povinnosti medzi jednotlivými zamestnancami
vo vzťahu k tej istej pracovnej pozícií. P. D. nebola objektívna, niektorých zvýhodňovala (napr. svoje

dcéry). Stáli zamestnanci na plný úväzok obsluhovali prvé pokladne, ktoré boli najviac zaťažované
zákazníkmi, pričom dcéry p. D. boli pri ďalších pokladniach, kde chodilo menej zákazníkov. Na otázku,
aké problémy boli s inteligenčnými bločkami, svedkyňa uviedla, že napr. vtedy, ak zákazník nakúpil
tovar za menej korún ako bolo na tom inteligenčnom bločku, vtedy mu tú novú sumu neodpočítalo. S
navrhovateľkou mali pokladne vedľa seba, napr. p. D. prišla ku pokladni p. S., ktorej povedala, aby sa

nezabávala, neusmievala na zákazníkov.

Svedkyňa N. D. uviedla, že pracuje v prevádzkarni Banská Bystriac ako manažérka služieb zákazníkov.
Navrhovateľka bola jej podriadenou. V čase, keď došlo k dohode o skončení pracovného pomeru,
bol riaditeľom p. Ľ. O.. Dohoda o skončení pracovného pomeru s navrhovateľkou bola vyhotovená

na základe p. riaditeľa a túto po písomnej stránke pripravujú kolegovia z oddelenia ľudských zdrojov.
Navrhovateľku hodnotí veľmi kladne. Výhrady mala iba k jej správaniu vo vzťahu ku zákazníkom a
ku kolegom. Navrhovateľka bola na dovolenke od 20. 08. 2014, pred ktorou spolu s p. W. menovanej
vytýkali skutočnosti ohľadom nabíjania bodov na kartu pre zákazníkov, ktorým tieto body nepatrili. Medzi
nimi bol aj zákazník P., išlo všetko o zákazníkov, ktorí sú majiteľmi reštauračných zariadení alebo

nakupujú pre reštauračné zariadenie. Dňa 19. 08. 2014 si zavolali navrhovateľku do jej kancelárie.
Zavolali ju preto, že bola upozornená dcérami na to, že p. P. používa nadmerné množstvo kupónov,
ktoré nemohol počas svojho nákupu dostať. P. S. na to povedala, že ona si body nenabíja, že má konto
na Clubových kartách v poriadku, priznala, že p. P.Á. kupóny dala, navádzala ju na to, aby tie body,
ktoré p. P. získal neoprávnene, dala odpočítať. Navrhovateľka potvrdila, že tieto body p. P. dávala, že

údajne vychádzali zákazníkom, ktorí nakupovali pre Dom dôchodcov. Súdu predložila listinný doklad -
manuál z novembra 2013, ktorý sa týka prijímania a vydávania kupónov na pokladni. Tento manuál bol
vyvesený na informačnej tabuli v pokladničnej zóne a jednotlivé pokladníčky boli postupne preškolované
s týmto manuálom ako chodili do práce. Čo sa týka toho dňa 26. 08. 2014, navrhovateľka bola zavolaná
do kancelárie ľudských zdrojov. Boli prítomní I. A. a O. Č.. Keď prišla navrhovateľka, tejto spomenuli

aj situáciu zo dňa 19. 08. 2014. Tento rozhovor viedla I. A., ona zasahovala len veľmi málo. Na tomto
stretnutí p. I. A. ukázala navrhovateľku dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorú si následne
navrhovateľka prečítala a spýtala sa, či sa môže poradiť s právnikom. P. A. jej povedala, že túto možnosť
má. Následne svedkyňa išla dohodu prefotiť a vrátila sa späť do kancelárie. Ďalej jej I. A. povedala, že jej
môžu poskytnúť iné pracovné miesto. Na to navrhovateľka povedala, že ona nemôže robiť na oddelení

ovocie, zelenina a nemôže dvíhať ťažké veci zo zdravotných dôvodov. V miestnosti boli všetci asi cca 45
minút. K podpísaniu dohody došlo v čase, keď išla prefotiť dohodu o skončení pracovného pomeru. Po
príchodesprefotenoudohodou,origináldohodyužbolpodpísaný.Zarok2013menovanúhodnotilaviac-
menejpozitívne.Okremuvedenéhosnavrhovateľkounebolikonflikty.Keďdošlokpodpísaniutejdohody,navrhovateľka uviedla aj nejaké výhrady voči niektorým z kolegov, avšak netýkalo sa to jej oddelenia.
Predložila súdu 7 fasciklov s bločkami za účelom oboznámenia so systémom fungovania a uplatňovania
inteligentných kupónov, bločky ktoré vedome navrhovateľka odovzdávala zákazníkom, ktorí nakupovali

pre reštauračné zariadenie, z ktorých dva fascikle sa týkajú dcér. Chybu videla v tom, že navrhovateľka
v konkrétnom prípade nemala použiť kupóny v takomto množstve, nemala si odkladať inteligenčné
kupóny pre vytypované osoby. Vygenerované inteligenčné kupóny mala odovzdať zákazníkovi, a nie si
ich ponechať. Svedkyňa uvádza: tento systém by fungoval, pokiaľ by kupón, ktorý bol vygenerovaný
zákazníkovi zo strany konkrétnej pokladníčky bol odovzdaný konkrétnemu zákazníkovi, ktorému tento

kupón patrí. Na otázku zástupcu navrhovateľky pre túto svedkyňu, ako vysvetlí, že za obdobie od 13.
08. 2014 do 18. 08. 2014 pokladne č. 1212 a 1213, ktoré obsluhovali dcéry svedkyne D., nabodovali
10 900 bodov a pokladňa s prihlasovacím číslom 1018 nabodovala len 4 000 bodov, pokladňu ktorú
obsluhovala navrhovateľka, svedkyňa uviedla, že na základe týchto bodov, ktoré nabili jej dcéry, bola
upozornená na to, že sa deje podvod s týmito kupónmi, že p. S. zámerne zbiera tieto kupóny a následne
tieto kupóny si potom uplatňujú tí zákazníci pri svojich nákupoch. V súvislosti s tou odpoveďou zástupca

navrhovateľky uviedol, že z toho vyplýva, že dcéry svedkyne nabili pre tohto veľkopodnikateľa p. L. P. o
7 000 bodov viacej, pričom tieto dcéry sa sťažovali na navrhovateľku, čo je postavené na hlavu.

Svedok O. Č. uviedol, že pracuje v prevádzkarni Banská Bystrica už 19 rokov. Keď došlo k dohode o
skončení pracovného pomeru s navrhovateľkou, vykonával funkciu manažéra pre straty a bezpečnosť.

V súčasnosti zastáva pozíciu ako expert pre straty a bezpečnosť. Toho kritického dňa ho zavolala I.
A., ktorá v tom čase pracovala na personálnom oddelení až doposiaľ. Po dôjdení mu bolo povedané,
že bude ako svedok pri skončení pracovného pomeru s p. S.. Pokiaľ tam ešte nebola navrhovateľka,
hovorilo sa niečo o dobíjaní bodov vo vzťahu k p. S.. Vošiel do tej personálnej kancelárie tesne pred
13:00 hod. a odišiel do 13:30 hod. Nevedel sa vyjadriť, aký bol dôvod na skončenie pracovného pomeru

dohodou, bol privolaný ako svedok. Pani A. predložila navrhovateľke dohodu o skončení pracovného
pomeru s tým, aby si túto prečítala. Na to navrhovateľka uviedla, že nie je si vedomá, že niečo porušila,
a že túto dohodu nepodpíše. Bolo jej ponúknuté iné pracovné miesto. Navrhovateľka začala rozprávať,
že ako ostatní zamestnanci zle robia v tejto firme, ale keď sa jej spýtal, aby označila konkrétnu osobu,
povedala, že meno nepovie. Navrhovateľka uviedla, že nejde tu o žiadne peniaze, na čo svedok povedal,

že nie sú to peniaze, ale že sú to body, ktoré sa následne premenia na virtuálne peniaze. Boli dve
písomné vyhotovenia tejto dohody o skončení pracovného pomeru, jednu mala pred sebou p. A. a druhé
vyhotovenie tejto dohody mala pred sebou navrhovateľka. Túto dohodu si chcela vziať domov, že sa
chce poradiť. Pani A. povedala, že jej toto poskytnú, a na základe tohoto šla p. D. túto dohodu prefotiť.
Kým sa vrátila p. D. s prefotenou dohodou, za ten čas Anka - navrhovateľka povedala, že dajte pero, ja

vám to podpíšem. Svedok má doposiaľ dobrý vzťah s navrhovateľkou.

Svedkyňa I. A. uviedla, že pracuje u odporcu ako personálny manažér na Zvolenskej ceste v Banskej
Bystrici. Jej náplňou sú výstupy a nástup zamestnancov, školenia, ako aj administratívna činnosť.
Navrhovateľka bola zavolaná do miestnosti personálneho oddelenia, kde mali s menovanou prejsť

ukončenie pracovného vzťahu vzhľadom na skutočnosti, ktoré sa predtým udiali. Najmä išlo o nevhodné
správanie u navrhovateľky. Pokiaľ menovaná bola za pokladňou, tak vyslovila nevhodné výroky vo
vzťahu k danej práci, ktorú vykonávala, vo vzťahu k nadriadeným a ku spoločnosti TESCO. Uvedené
nadobudla od p. D., ktorá jej povedala, že už viackrát osobne o tomto rozprávali s navrhovateľkou, avšak
s neúspešným výsledkom, pretože takéto správanie sa u navrhovateľky opakovalo. Išlo o nespokojnosť

menovanej s platom, či s nadriadenými a so spoločnosťou TESCO, čo komentovala pred zákazníkmi.
A.. D. o tomto správaní sa dozvedela aj z toho dôvodu, že sa pohybuje na pokladničnej zóne. Má tam
vysunutú miestnosť, v ktorej sedí a taktiež tieto skutočnosti nadobudla od zákazníkov. Okrem uvedeného
táto svedkyňa uviedla, že na základe upozornenia od p. D. bolo spísané upozornenie. Obdržala
ústnu informáciu od p. D. o porušení pracovných postupov zo strany navrhovateľky ohľadom nabíjania

klubových bodov. Zároveň jej D. dala ako podklad pokladničný blok, na ktorom bolo uvedené kto blokuje,
koľko bodov bolo pripísaných, akej pokladne sa týka. Išlo o písomné upozornenie, nespomína si či
bolo doručené. Na vysvetlenie uviedla, že návrh tejto dohody o skončení pracovného pomeru poslali do
centrálnej personálnej administratívy (sídli v Banskej Bystrici v prevádzkarni) a potom z tejto centrálnej
personálnej administratívy pošlú vyhotovenú dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorú následne

podpíše nadriadený - riaditeľ - v tom čase bol p. O.. Mala pripravenú a podpísanú dohodu o skončení
pracovného pomeru riaditeľom, a to vo dvoch vyhotoveniach. Č. mal vedieť o bodoch, ktoré p. S. nabíjala
zákazníkovi, keďže je manažér strát, takže musí vedieť o týchto veciach. Bolo tam spomenuté chovanie
a nabíjanie bodov. Toto sedenie trvalo cca 30 minút - menej ako 45 minút. Po príchode uviedla p. Č. V.A.. D.Č., že ide zavolať p. S., a budú preberať jej správanie a body, ktoré nabíjala. Vypočutá svedkyňa
konkrétne povedala navrhovateľke, že išlo o opakované veci, ktoré sa stali, a že sa chcú s ňou dohodnúť
o skončení pracovného pomeru dohodou, keďže nebolo adekvátne jej správanie voči zákazníkom, ako

aj porušenie postupov ohľadom toho nabíjania bodov. Navrhovateľka vyťahovala veci na iných kolegov,
a že vidíme len ju, čo ona robí. Opakovane rozprávala vopred uvedené. Jedno vyhotovenie odovzdala p.
S., aby si túto prečítala. Menovaná si chcela jeden exemplár zobrať domov, prejsť si to, kým to podpíše.
P. D.Á. potom išla prekopírovať túto dohodu, a vtedy sa p. S. F.ozhodla a povedala, že dajte mi to
sem, nech to podpíšem, a podpísala túto dohodu. V čase podpisovania sa tam D. nenachádzala, keďže

išla vyhotoviť fotokópiu tejto dohody. Navrhovateľka podpísala obidve vyhotovenia dohody o skončení
pracovného pomeru a jedno si vzala zo sebou. Svedkyňa ďalej uviedla, že z ich strany bola atmosféra
kľudná, nikto na nikoho nezdvihol hlas, priebeh bol normálny, iba p. S. mala narážky na kolegov, a vtedy
zvyšovala hlas. Jej obrana bola útok na kolegov. Menovanej bolo ponúkané aj iné pracovné miesto ako
také, aby neprichádzala priamo do kontaktu so zákazníkmi. Toto jej bolo ponúkané ešte predtým, než
podpísala dohodu o skončení pracovného pomeru, a to na základe spomínaných vecí. Na dotaz sa

svedkyňa vyjadrila aj ku kolektívnej zmluve, ktorá upravuje vernostnú odmenu za roky, ako aj odmenu
za pracovné výročie odpracovaných 15 rokov, takéto odmeny sa vyplácajú spoločne so mzdou. Nemá
bližší vzťah s navrhovateľkou. Vo vzťahu k tejto vypočutej svedkyne navrhovateľka uviedla, že pred
podpísaním dohody o skončení pracovného pomeru sa nehovorilo nič o jej správaní, bolo jej však
vytýkané nabíjanie Clubcarty vo vzťahu ku konkrétnemu zákazníkovi. Nebolo jej dané na podpis žiadne

písomné upozornenie zo strany A.. D., o ktorom sa zmienila svedkyňa.

Podľa § 15 Zákonníka práce prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých
sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia
pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej
zmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiachtýkajúcich
sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte

alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom
ako doporučenú zásielku.

Podľa § 60 ods. 1,2,3 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení
pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného

pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody
skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil
dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c). Jedno vyhotovenie dohody o skončení
pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi.

Podľa § 80 Zákonníka práce pri neplatnej dohode o skončení pracovného pomeru sa postupuje pri
posudzovaní nároku zamestnanca na náhradu ušlej mzdy obdobne ako pri neplatnej výpovedi danej
zamestnancovi zamestnávateľom. Zamestnávateľ nemôže uplatňovať nárok na náhradu škody pre
neplatnosť dohody.

Ust. § 134 Zákonníka práce upravuje priemerný zárobok na pracovnoprávne účely
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Z vykonaného dokazovania okresný súd mal za preukázané, že navrhovateľke vznikol pracovný pomer

s odporcom na základe uzavretej pracovnej zmluvy zo dňa 06. 06. 2000 s nástupom do práce dňa 17.
07. 2000 a so zaradením na výkon práce ako predavačka. Dňa 20. 02. 2014 bola uzavretá dohoda o
zmene pracovnej zmluvy s účinnosťou od 01. 03. 2014 s tým, že navrhovateľa ako zamestnanec bude
vykonávať prácu predavačka s inkasom. Za výkon práce bola dohodnutá mzda stanovená mzdovýmvýmerom z 20. 02. 2014. Dňa 26. 08. 2014 navrhovateľka so zamestnávateľom podpísala dohodu o
skončení pracovného pomeru podľa § 60 ods. 1, 2 Zákonníka práce ku dňu 26. 08. 2014, posudzovanie
neplatnosti ktorej bola predmetom súdneho konania. Zmluvné strany v tejto dohode písomne prehlásili,

že obsah dohody je slobodným prejavom ich vlastnej vôle. Bola vyhotovená v dvoch rovnopisoch, z
ktorých jeden obdržal zamestnanec - navrhovateľ a druhý zamestnávateľ - odporca, skutočnosť ktorá
nebola sporná.

Navrhovateľka sa v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote obrátila na súd s návrhom na určenie

neplatnosti predmetnej dohody o skončení pracovného pomeru, náhrady mzdy a iné. Tvrdila, že pri
podpise tejto dohody bol na ňu vyvíjaní zo strany odporcu psychický nátlak, resp. bezprávna vyhrážka
spočívajúca v hrozbe okamžitého skončenia pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej
disciplíny, ktorého sa nedopustila, a konanie ktoré jej nebolo ničím preukázané. Pod takýmto tlakom
hrozby dohodu o skončení pracovného pomeru napokon podpísala.

Navrhovateľka listom oznámila odporcovi, že skončenie pracovného pomeru dohodou považuje za
neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní založenom pracovnou zmluvou zo dňa 06. 06. 2000 v
znení jej dodatkov. Zároveň si uplatnila náhradu mzdy odo dňa doručenia tohto oznámenia (prevzal
odporca dňa 22. 09. 2014), že trvá na ďalšom zamestnávaní do času, kedy jej umožní pokračovať v
práci, resp. kedy súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Navrhovateľka uviedla, že dôvodom

skončenia pracovného pomeru dohodou bolo údajné nabíjanie Clubcard zákazníkovi v prevádzkarni
odporcu, čím údajne mala porušiť pracovnú disciplínu a spôsobiť zamestnávateľovi škodu. Tieto
obvinenia sa však nezakladajú na pravde. Ďalej navrhovateľka uviedla, že predmetnú dohodu podpísala
po niekoľkohodinovom nátlaku a pod hrozbou okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany
p. D. v prípade, že sa bude chcieť o podpísaní dohody poradiť s advokátom. Navrhovateľka

potvrdila, že opakovane upozorňovala na porušovanie pracovnej disciplíny a závažné poškodzovanie
zamestnávateľa zo strany p. D., resp. jej dcér, ktoré v tejto prevádzkarni odporcu brigádovali. Tieto vo
veľkom objeme nabíjali zákaznícke karty Clubcard zákazníkom zamestnávateľa, čo je možné preukázať
pokladničnýmiblokmi,zktorýchjezrejméčíslopokladne,kto,kedy,vakejvýškedobíjalzákazníkovibody
natakejtokarte.Navrhovateľkanačítalavždylenpredloženúklubovúkartuodporcu.Ďalejnavrhovateľka

tvrdí, že dohoda o skončení pracovného pomeru bola uzatvorená pod psychickým nátlakom zo strany
navrhovateľa s tým, že ide o absolútne neplatný právny úkon v danej veci, keďže tento úkon neurobila
slobodne, vážne, ale pod psychickým nátlakom. Teda absentovali základné náležitosti právneho úkonu
ako sloboda a vážnosť, nakoľko bol na ňu vyvíjaný psychický nátlak zo strany odporcu, aby podpísala
vopred vyhotovenú a podpísanú dohodu o skončení pracovného pomeru odporcom.

Zákonník práce v súvislosti s úpravou všeobecných náležitostí právnych úkonov odkazuje na úpravu
obsiahnutú v Občianskom zákonníku. Súd konštatuje, že ťažiskom pre posúdenie, či ide o právny úkon,
je prejav vôle. Musí byť daná jednota vôle a jej prejavu. Inak niet právneho úkonu. Aj keď je vôľa
psychický vzťah konajúceho človeka k zamýšľanému následku tohto konania, existencia vôle sa musí
skúmať (bez ohľadu na konajúcu osobu) vždy konkrétne, pričom východiskom sú objektívne okolnosti,

za ktorých došlo k prejavu vôle. Skúmanie platnosti prejavu vôle je predpokladom pre záver o platnosti
právneho úkonu. Ak prejav vôle nespĺňa predpísané náležitosti, právny úkon nemôže byť platný (nullum
negotium).

Súd má za to, že došlo ku vzniku tohto právneho úkonu, teda dohody o skončení pracovného

pomeru medzi účastníkmi konania. Následne sa vysporiadúval s námietkami navrhovateľky. Nebol
dôvod, aby odporca dokazoval porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľkou. Dohoda o skončení
pracovnéhopomerujedvojstrannýprávnyúkon,ktorýmnazákladezhodnéhoprejavuvôlezamestnanca
a zamestnávateľa dochádza k skončeniu pracovného pomeru k určitému dňu. Súd sa nestotožňuje
s názorom zástupcu navrhovateľky, že tento právny úkon by mal súd posúdiť ako jednostranné

skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, a to z dôvodov údajného porušenia pracovnej
disciplíny, ktorého sa mala dopustiť navrhovateľka v súvislosti s nelegálnym nabíjaním bodov Clubcard
pre niektorých zákazníkov, ktorým tieto body nepatrili, najmä pre zákazníka Igora Országha. Taktiež
skutočnosť, že dopredu vyhotovená, podpísaná a opečiatkovaná sporná dohoda riaditeľom odporcu
neznamená, že zamestnávateľ zneužil svoje dominantné postavenie voči zamestnancovi a tomuto

pripravil de facto okamžité skončenie pracovného pomeru, resp. skončenie pracovného pomeru
výpoveďou s tým, že dohoda bola len právny úkon, ktorý mal zakryť skutočný úmysel zamestnávateľa.
Výsledky dokazovania vylučujú, že išlo o jednostranne vynútený právny úkon, ktorý navrhovateľka
považuje za absolútne neplatný, keďže predmetom konania je posúdenie platnosti či neplatnosti dohodyo skončení pracovného pomeru dohodou, ktorá je jedným zo spôsobov rozviazania pracovného pomeru,
ktoré sú taxatívne vymedzené v Zákonníku práce.

V tejto súvislosti je bez právneho významu aj skutočnosť, či dohoda bola odporcom vopred pripravená
alebo nie, keďže navrhovateľka mala možnosť po obdržaní spornej dohody túto si riadne prečítať,
mala primeraný čas na uvedenie konkrétnych skutočností, z akých dôvodov nesúhlasí s obsahom tejto
dohody, čo nevyužila napriek tomu, že jej obrana spočívala v útoku na iných kolegov, skutočnosť ktorá
vyplýva z výsluchov svedkov. Taktiež po obdržaní fotokópie tejto dohody mala možnosť poradiť sa s

treťou osobou bez prítomnosti odporcu do nasledujúceho dňa, čo opäť nevyužila a túto dohodu napokon
podpísala.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak
je neplatný. Súd poukazuje na to, že sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle
vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Tieto podmienky nemôžu pôsobiť rušivo,

násilne na mechanizmus vzniku vôle a nemôžu obmedzovať konajúceho vo výbere primeraných
možností na prejavenie vôle, lebo v opačnom prípade by nebolo možné konštatovať, že vôľa bola
slobodná. Na slobodu vôle sa môže pôsobiť fyzickým donútením alebo psychickým donútením.
Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a vyvoláva neplatnosť len vtedy, ak
je protiprávne, t. j. vynucuje sa niečo, čo takto nemožno vynucovať, vzbudzuje dôvodnú obavu z

úkonu toho, kto hrozí, pričom dôvodná obava vyjadruje intenzívne pôsobenie okolností použitých
ako bezprávne vyhrážanie sa. Pri posudzovaní takejto dôvodnosti obavy nemožno brať do úvahy
len subjektívny pocit toho, voči komu vyhrážka smeruje, ale je nutné prihliadnuť na všetky okolnosti.
Výsluchami svedkov bolo preukázané, že v kritický deň pred podpísaním dohody o skončení pracovného
pomeru bolo navrhovateľke vytýkané porušenie pracovnej disciplíny zo strany odporcu - zamestnávateľa

(neoprávnené nabíjanie bodov na CLUBcard kupóny pre zákazníka, zvýhodňovanie jedného zákazníka,
negatívne správanie navrhovateľky voči zákazníkom). Súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel
k záveru, že pokiaľ si navrhovateľka nebola vedomá toho, čo predchádzalo podpísaniu tejto dohody,
nemala dôvod túto podpísať, ak ju podpísať nemienila. Reagovala výslovným konaním slovami, že
dohodu podpíše, čím prejavila svoju vôľu slobodne a vážne, nakoľko nebol preukázaný opak ani

výsluchmi svedkov, že by svoj prejav navrhovateľka urobila pod psychickým nátlakom odporcu, a že
došlo k podpísaniu dohody v rozpore s dobrými mravmi. So zreteľom na uvedené okolnosti súd nemal
za preukázanú existenciu zákonných dôvodov, pre ktoré by uzavretá dohoda o skončení pracovného
pomeru medzi účastníkmi konania nebola platná. Svedkovia prítomní pri podpise dohody uviedli, že
nevnímali okolnosti pred podpísaním predmetnej dohody za nátlakové vo vzťahu k navrhovateľke. Z

vykonaného dokazovania je nesporné, že ku dňu podpísania spornej dohody predchádzali aj ďalšie
udalosti, v rámci ktorých bola navrhovateľka opakovane upozorňovaná na tie isté porušenia pracovnej
disciplíny zo strany jej nadriadenej - svedkyne D..

Navrhovateľka a jej splnomocnený zástupca sa vyjadrili aj k obdobiu, ktoré predchádzalo k uzavretiu

spornej dohody, a to ku dňu 19. 08. 2014, kedy vedúci p. Dobrota oznámil navrhovateľke, že ju volá
p. D.. Na tomto prvom stretnutí došlo k prvému bezdôvodnému obvineniu navrhovateľky z nelegálneho
nabíjania Club karty pre zákazníka L. P., voči ktorému sa navrhovateľka bránila tým, že to nie je pravda.
Druhýkrát ju obvinila p. D., že zbiera body pre tohto zákazníka, a to z nelegálneho nedovoleného
nabíjania bodov a negatívneho správania voči zákazníkom, čo potvrdzujú svedkovia D. V. A.. Obaja

uviedli,žetietobodysavolajúinteligentnékupóny,ktorévygenerovalasamotnápokladňa,navrhovateľka
nemala žiadny vplyv na túto skutočnosť. Podľa tvrdenia navrhovateľky, tieto body nabíjali tomuto
zákazníkovi vo veľkom rozsahu dve dcéry p. D.. Tomuto obvineniu predchádzali aj udalosti z januára
2014, kedy v tom čase riaditeľka G. dala zavolať navrhovateľku aj p. D. a predmetom tohto stretnutia
bolo tiež obvinenie zo strany p. D. voči navrhovateľke, ktoré taktiež nebolo preukázané. Riaditeľka G.

dala pokyn p. D., aby všetky tieto nezrovnalosti dala do poriadku, a ako aj osobné averzie medzi p.
D. a navrhovateľkou. Vzhľadom na šikanu zo strany p. Nemčekovej voči aj ďalším zamestnancom,
preto požiadali priamo riaditeľa (A.. O.), aby túto situáciu riešil. Na podnet navrhovateľky Š. V. B.
si riaditeľ zavolal všetky uvedené osoby vrátane navrhovateľky a p. D. uložil, aby zvolala schôdzu a
tieto nezrovnalosti odstránila ako osobné averzie, šikanovanie a iné. Podľa vyjadrenia navrhovateľky

a jeho zástupcu výsledok tejto schôdze bol taký, že šikana zo strany nadriadenej D. sa zvýšila.
Ďalej súd poznamenáva, že aj keď navrhovateľka nevedela, za akým účelom bola v kritický deň
predvolaná, súd má za to, že minimálne mohla predvídať to, čo jej už bolo v minulosti vytýkané. S
prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu nemožno vziať do úvahy skutočnosť, že navrhovateľkanemala dôvod na skončenie pracovného pomeru s odporcom, pretože práca ju bavila napriek tomu,
že mala konkrétne výhrady voči bývalému zamestnávateľovi (vyplýva z jej výpovedí na pojednávaní).
V podstate menovaná čelila podozreniam, o ktorých už mala vopred vedomosť, keďže v minulosti

jej bolo opakovane vytýkané to isté porušenie pracovnej disciplíny, ktoré však menovaná napriek
jej nespokojnosti neriešila a ďalej vykonávala dojednanú prácu. Takáto situácia objektívne nemohla
negatívne pôsobiť na navrhovateľku a jej rozhodnutie podpísať dohodu, ktorú by podľa jej tvrdenia
za iných okolností nepodpísala. Taktiež nemožno tvrdiť, že došlo ku skratovému konaniu zo strany
navrhovateľky vzhľadom na dĺžku trvania tohto stretnutia - pohovoru kritického dňa v dĺžke cca do 45

min. Menovaná ani nevyčkala na prefotenú dohodu o skončení pracovného pomeru za účelom možnosti
poradiť sa s treťou osobou do nasledujúceho dňa, mala možnosť priniesť dohodu upravenú alebo
neupravenú. Teda došlo k zhode vôle a prejavu vôle u navrhovateľky, čo vyústilo do podpísania spornej
dohody o skončení pracovného pomeru. Z výpovede svedkov jednoznačne vyplýva, že podmienky, za
ktorých sa uzatvoril právny úkon, nepôsobil rušivo.

Vôľa musí byť skutočne daná. Daná je vtedy, ak je slobodná, vážna a bez omylu. Za nedostatok
slobody vôle sa považuje konanie pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka zmluvy
alebo tretej osoby. Buď ide o priamy nátlak - fyzické donútenie a bezprávnu vyhrážku. Bezprávna
vyhrážkajepsychickýmdonútením.Abytátospôsobilaneplatnosťprávnehoúkonu,musíbyťbezprávna,
protiprávna. Musí sa ňou donucovať niečo, čo sa ňou vynucovať nesmie. Ak má bezprávna vyhrážka

spôsobiť neplatnosť právneho úkonu, musí byt príčinou toho, že príslušný právny úkon bol urobený.
Vyhrážka musí byť takého druhu a intenzity, aby podľa okolností a povahy konkrétneho prípadu u toho,
voči komu sa použila, vzbudzovala dôvodný strach. Vyhrážka musí byť adresovaná tomu, koho právny
úkon sa vynucuje. Môže sa týkať aj inej osoby.

Nejde o bezprávnu vyhrážku ani o zneužitie výkonu práva na ujmu zamestnanca, ak zamestnávateľ svoj
návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou odôvodnil tým, že podľa jeho názoru sú tu dôvody,
pre ktoré by mohol so zamestnancom skončiť pracovný pomer spôsobom taxatívne vymedzeným v
Zákonníku práce.

Na to, aby bezprávna vyhrážka spôsobila neplatnosť právneho úkonu, musí byť takého druhu a intenzity,
aby podľa okolností a povahy konkrétnej veci u toho, voči komu sa použila, vzbudila dôvodný strach.
Neplatnosť úkonu by nespôsobila taká vyhrážka, ktorej by ten, komu bola adresovaná, podľahol iba
pre svoju neprimeranú bojazlivosť, resp. neospravedlniteľnú nevedomosť o následkoch, ktoré mu
hrozia. Nejde však o tento konkrétny prípad, keďže samotná navrhovateľka tvrdila, že opakovane

upozorňovala odporcu na porušovanie pracovnej disciplíny a závažné poškodzovanie zamestnávateľa
zo strany p. Nemčekovej, resp. jej dcér, ktoré v prevádzkarni tohto odporcu vykonávali brigádnicku
prácu.Nikdyvšaknepodalapísomnéoznámenieadresovanéodporcovi,vždyišlolenojejosobnýprejav.
Pokiaľ navrhovateľka popierala porušenie nejakej pracovnej disciplíny, tak akákoľvek prípadná vyhrážka
spočívajúca v tom, že ak neuzatvorí dohodu o skončení pracovného pomeru, tak bude postupované inak

voči jej osobe, nemohla vzbudiť dôvodný strach (napr. ponúknuté iné pracovné miesto). Navrhovateľka
sa podrobne vyjadrila aj ku dňu 19. 08. 2014, kedy došlo k prvému bezdôvodnému obvineniu
bezdôvodnému obvineniu navrhovateľky z nelegálneho nabíjania Club karty pre zákazníka L. P., voči
ktorému sa navrhovateľka bránila tým, že to nie je pravda. Tomuto obvineniu predchádzali aj vopred
uvedené udalosti z januára 2014. Teda toto podozrenie z porušenia pracovnej disciplíny nebolo pre

navrhovateľkuneznáme.Tomutonasvedčujeajtáskutočnosť,žemenovanejboliponúkanéinépracovné
miesta.Taktiežsúdvzaldoúvahytúskutočnosť,žeaksanavrhovateľkavytýkanéhoporušeniapracovnej
povinnosti nedopustila, tak nemala dôvod podpísať takúto dohodu vrátane možnosti poradiť sa s
treťou osobou. Súd nemal relevantne preukázané, že zo strany odporcu ako zamestnávateľa došlo k
psychickému nátlaku a bezprávnej vyhrážke pri skončení pracovného pomeru smerom k navrhovateľke.

Tieto skutočnosti neboli nepreukázané ani výsluchami svedkov. Nejde o bezprávnu vyhrážku a zneužitie
výkonu práva na ujmu zamestnanca, ak zamestnávateľ pri rokovaní s navrhovateľkou dôvodil tým, že
podľa jeho názoru sú dané dôvody, pre ktoré môže so zamestnancom ukončiť pracovný pomer, alebo
aj tým, že vytkne zamestnancovi zistené nedostatky v plnení pracovných povinností alebo porušenie
pracovnej disciplíny, nakoľko ide o právo zamestnávateľa ako odporcu vyplývajúce mu zo Zákonníka

práce. Napriek tomu, že inak išlo o pozitívne hodnotenú zamestnankyňu, zamestnanec má v prípade
nesúhlasu s vytýkanými nedostatkami právo brániť sa spôsobom upraveným Zákonníkom práce, a
to aj v prípade iného spôsobu skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Preto aj v
prípade, že by navrhovateľka preukázala prípadnú obavu z možnosti prípadného okamžitého zrušeniapracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, čo nepreukázala, nemožno považovať za bezprávnu
vyhrážku odporcu ani za okolnosť zakladajúcu neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru.

Pokiaľ ide o údajnú hrozbu navrhovateľky zo strany odporcu, že mala spôsobiť škodu zamestnávateľovi,
túto skutočnosť nepotvrdili vypočutí svedkovia. Dôkazné bremeno v takomto konaní spočíva na
navrhovateľke. Menovaná nepredložila súdu žiadny relevantný dôkaz preukazujúci, že by bola k podpisu
dohody o skončení pracovného pomeru donútená zamestnávateľom ako odporcom, alebo že by v čase
uskutočnenia tohto právneho úkonu sa nachádzala napr. v takom duševnom stave, ktorý by spôsoboval

neplatnosť tohto právneho úkonu. Na základe vyhodnotenia jednotlivých dôkazov aj v ich vzájomnej
súvislosti okresný súd preto rozhodol tak, že návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.

Súd má za to, že navrhovateľke bol na stretnutí poskytnutý dostatočný čas na rozhodnutie. Počas tohto
stretnutia jedno vyhotovenie tejto dohody mala nepretržite pred sebou prítomná navrhovateľka, s ktorou
mala možnosť oboznámiť sa . Menovaná po tom, čo jej bol poskytnutý primeraný čas, navrhla ukončenie

pracovného pomeru slovami, že dohodu podpíše, čo aj urobila ešte predtým, než jej bola doručená
fotokópia za účelom porady. Teda navrhovateľka nebola obmedzená vo výbere možnosti rozhodnúť sa
pred podpísaním dohody o skončení pracovného pomeru, pretože mala možnosť túto nepodpísať a
poradiť sa s treťou osobou do nasledujúceho dňa, a prípadne túto upraviť.

Pokiaľ navrhovateľka opakovane upozorňovala zamestnávateľa na porušovanie pracovnej disciplíny a
závažné poškodzovanie zo strany iného zamestnanca, mala danú situáciu riešiť písomnou formou, čo
však neurobila.

Dohoda o skončení pracovného pomeru musí obsahovať dve podstatné náležitosti, ktorými sú vzájomný

súhlasný prejav vôle účastníkov skončiť pracovný pomer a deň jeho skončenia. Ak by niektorá z
podstatných náležitostí absentovala, dohoda by bola neplatná. Musí byť uzavretá písomne a dôvody
skončenia pracovného pomeru sa musia uviesť len vtedy, ak to požaduje zamestnanec alebo ak sa
pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien. V prejednávanej veci navrhovateľka
ako zamestnankyňa nepožadovala uviesť v dohode o skončení pracovného pomeru dôvody skončenia

pracovného pomeru a nešlo ani o dohodu uzatvorenú z dôvodov organizačných zmien. V dohode o
skončenípracovnéhopomerumedziúčastníkmikonaniapretonevzniklapovinnosťuviesťtakétodôvody.
Preto súd dospel k záveru, že dohoda spĺňa podstatné náležitosti, ktoré pre jej platné uzatvorenie
vyžaduje Zákonník práce. Vykonaným dokazovaním navrhovateľka nepreukázala svoje tvrdenia o
psychickom nátlaku pri podpisovaní spornej dohody. Preto pracovný pomer medzi navrhovateľkou

a odporcom skončil dohodnutým dňom 26. 08. 2014. Je evidentné, že pri podpísaní dohody o
skončení pracovného pomeru bola vôľa navrhovateľky slobodná a vážna, táto si plne uvedomovala
následky svojho konania. Mala možnosť dohodu nepodpísať, možnosť ktorú však nevyužila. Na záver
súd poznamenáva, že skončenie pracovného pomeru z akýchkoľvek dôvodov je vždy emocionálnou
záležitosťou na strane bývalého zamestnanca.

Súd po vyhodnotení jednotlivých vykonaných dôkazov a v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že
návrh navrhovateľky nie je dôvodný, preto rozhodol tak, že tento návrh v celom rozsahu zamietol.

Druhý petit návrhu navrhovateľky na rozhodnutie o nároku na náhradu mzdy je priamo závislý od prvého

petitu návrhu navrhovateľky o určenie, že dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 26. 08. 2014
je neplatná, teda vychádza z právneho dôvodu na základe opísaného skutkového stavu, keďže v tomto
prípadeideouplatnenénárokyzneplatnéhorozviazaniapracovnéhopomeru.Vovzťahukprvémupetitu
návrhu bola menovaná neúspešná, preto nebol dôvod pristúpiť k vecnému posúdeniu tohto druhého
petitu návrhu.

Pokiaľ ide o tretí petit návrhu navrhovateľky na rozhodnutie o ďalších jej nárokoch vyplývajúcich z
pracovného pomeru, navrhovateľka nepreukázala súvislosť s prvým petitom jej návrhu, vo vzťahu ku
ktorému bola neúspešná. Okrem uvedené nepreukázala ani predpoklady pre priznanie takýchto iných
nárokov zo strany bývalého zamestnávateľa bez ohľadu na to, či s menovanou bol platne alebo neplatne

rozviazaný pracovný pomer. Tieto ďalšie nároky má navrhovateľka možnosť uplatniť samostatnou
žalobou voči bývalému zamestnávateľovi, uplatnenie ktorých musí riadne zdôvodniť vo vzťahu ku
každému zvlášť, čo sa nestalo. Najmä preukázať predpoklady pre priznanie takýchto iných nárokov zostrany bývalého zamestnávateľa bez ohľadu na vopred uvedené. Tomuto nenasvedčujú ani skutočnosti
písomne uvedené v žalobnom návrhu ani výsledky dokazovania.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcovi ako úspešnému účastníkovi vzniklo
právo na náhradu trov konania, ktoré jeho zástupca uplatnil s tým, že tieto vyčísli v určenej lehote. Dňa
23. 06. 2016 tunajší súd obdržal oznámenie zástupcu odporcu o tom, že napriek tomu, že bol v spore
úspešný, nároky na náhradu trov konania si nebude uplatňovať. Preto súd rozhodol tak, že odporcovi
náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od jeho písomného doručenia, vo
vyhotovení dvojmo, na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, akej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedenie rozhodnutia proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa
napadnuté rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí

byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, ak ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, ak
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, ak v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát, ak súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal
ďalšienavrhovanédôkazy,akkonaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ak súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), ak rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.