Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. apríl 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/319/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714208461
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1714208461.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a sudcov JUDr.
Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcov: 1/ P. F., A.. XX.XX.XXXX, W. P.
XX, F., 2/ U. F., A.. XX.XX.XXXX, W. P. XX, F., obaja zastúpení advokátom: JUDr. Dušan Vilim, so sídlom
M. X, F. proti žalovaným: 1/ A. F., A.. XX.XX.XXXX, W. U. XXX/XX, F., zast. advokátom: JUDr. Roman
Klimek, so sídlom Radničné nám. 5, Pezinok, 2/ T. F., A.. XX.XX.XXXX, W. U. XXX/XX, F., o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o späťvzatí žaloby vo veci vedenej na Okresnom súde Pezinok pod
sp. zn. 8C/252/2014, takto

r o z h o d o l :

Späťvzatie žaloby sa p r i p ú š ť a , rozsudok Okresného súdu Pezinok z 2. decembra 2015, č. k.
8C/252/2014 - 69 sa z r u š u j e a konanie sa z a s t a v u j e.
Žalovaným 1/, 2/ sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Žalobcom 1/, 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalovanej 1/ náhradu trov
konania vo výške 2.376,- eur. Žalovanému 2/ náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobcovia sa žalobou
(označenou ako žaloba naplnenie zo zmluvy o pôžičke podľa § 80 písm. b) O.s.p.) domáhali, aby

súd určil, že nehnuteľnosť - rodinný dom, súpisné číslo XXX, postavený na pozemku parc. č. XXXX,
zapísanom na LV č. XXXX, katastrálne územie F., v pomere 1/1 na žalovaných, sa dňom právoplatnosti
v rozsudku prevádza na žalobcov v pomere 1/1 a súčasne sa upravuje Správa katastra F. vykonať
zmenu vkladom vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti v prospech žalobcov v pomere 1/1. Žalobcovia
poukazovali na to, že v roku 2008, po dohode so žalovanými, riešili ich nepriaznivú bytovú situáciu.
Dohodli sa, že poskytnú žalovaným bezúročnú pôžičku. Zmluva o pôžičke bola účastníkmi zmluvy

podpísaná dňa 21.07.2008. Za požičanú sumu vo výške 116.178,- eur žalovaní uzavreli kúpnu zmluvu
k rodinnému domu na U. J.. Žalovaní sa na základe tejto zmluvy a povoleného vkladu do katastra
nehnuteľností stali podmienenými vlastníkmi tejto nehnuteľnosti a začali ju užívať. Podmienenosť
vlastníckehoprávažalovanýchjepodľažalobcovzrejmázčlánkuIVaVzmluvyopôžičke,ktoréupravujú
systém a podmienky vrátenia pôžičky a ďalšie práva a povinnosti. Žalovaná 1/ v druhej polovici augusta
2014 ušetrené peniaze na stavebnom sporení, ktoré mali slúžiť na dohodnuté splácanie dlhu zo zmluvy

o pôžičke, bez súhlasu žalovaného 2/ svojvoľne vybrala z účtu stavebného sporenia a odsťahovala
sa zo spoločnej domácnosti. Týmto sa prestali plniť podmienky upravené a dohodnuté v článku IV
zmluvy o pôžičke. Žalovaná 1/ tvrdila, že nikdy neprejavila vôľu požičať si peňažné prostriedky od
žalobcov,čímabsentujejejvôľapriuzatváranízmluvyopôžičke.Zmluvuopôžičkevčasejejuzatvorenia,
dňa 21.07.2008, nepodpísala. Uviedla, že nikdy neprišlo medzi žalobcami a žalovanou 1/ k fyzickému
odovzdaniu požičaných peňazí a takáto finančná čiastka nebola nikdy pripísaná na účet žalovaných.

Týmto nebol naplnený základný pojmový znak zmluvy o pôžičke, a to reálne odovzdanie požičanej
sumy (poukázala na to, že zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom). K platnému uzatvoreniu zmluvyo pôžičke tak nikdy nedošlo. Žalobkyňa 1/ odmietala skutočnosť, že by žalovaná 1/ zmluvu o pôžičke
nepodpísala. Uviedla, že najprv zmluvu o pôžičke podpísala ona, jej manžel (žalobca 2/), žalovaná 1/ a
ich syn (žalovaný 2/). Žalobkyňa 1/uviedla, že žalovaná 1/ im dala súhlas, že sa s ich synom (žalovaný

2/) nerozvedie a bude sa o neho starať do smrti. Žalovaný 2/sa lieči na psychiatrii. Žalovaná 1/ vybrala
peniaze zo stavebného sporenia a z domácnosti so žalovaným 2/ sa odsťahovala.
3. Súd prvej inštancie zo zmluvy o pôžičke zo dňa 21.07.2008 zistil, že jej predmetom bolo požičanie
peňazí vo výške 3,5 mil. Sk/116.178,- eur žalovaným za podmienok uvedených v tejto zmluve, ktoré
mali slúžiť na zakúpenie rodinného domu pre žalovaných, súpisné číslo XXX, na U. J. Č. XX Q. F.,

nachádzajúceho sa na parcele č. XXXX, Q. na D. Č.. XXXX, katastrálne územie F.. Z článku II
tejto zmluvy vyplýva, že pôžička v predmetnej výške bola poskytnutá žalovaným pred podpisom zmluvy
v hotovosti. Účelom bolo, aby sa ich chorý syn presťahoval do F. k blízkosti bydliska rodičov. Žalovaní
svojím podpisom na zmluve potvrdili prevzatie predmetnej sumy, ako i to, že táto bude použitá na kúpu
predmetného rodinného domu. V článku IV sa zmluvné strany dohodli, že dlh bude vrátený žalobcom
tak, že dlžník bude riadne šetriť na stavebnom sporení na celú rodinu a takto bude postupne vracať tento

dlh. Pre prípad, že by sa dom predal, z týchto peňazí by sa musel v prvom rade splatiť dlh veriteľom.
Podľa článku V zmluvy o pôžičke, v prípade, že nastanú nepredvídané skutočnosti, ktoré by mohli
ovplyvniť splácanie dlhu, dlžníci súhlasia previesť túto nehnuteľnosť cestou súdu na veriteľov. V prípade
úmrtia veriteľov má byť táto pôžička, alebo jej časť považovaná za dar synovi. Z kúpnej zmluvy mal súd
prvej inštancie za preukázané, že žalovaní 1/, 2/ kúpili nehnuteľnosť - rodinný dom súpisné číslo XXX,

postavený na pozemku parc. č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie F., ako i pozemok
parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 350 m2, zapísaný na LV č. XXXX, O. Ú.
F.. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, súd prvej inštancie zistil, že parcela registra „I. evidovaná na
katastrálnej mape parcelné číslo XXXX, o výmere 350 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria
a stavba so súpisným číslom XXX, postavená na tejto parcele sú v evidencii nehnuteľností zapísané na

žalovaných 1/, 2/, v spoluvlastníckom podiele 1/1. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil,
že žaloba nie je dôvodná.
4. Vec právne posúdil podľa § 80 písm. b), c) O.s.p., § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom
uviedol, že zástupca žalobcov zotrval na stanovisku, že v danej veci sa jedná o určovaciu žalobu, kde
naliehavý právny záujem spočíva v tom, aby sa zamedzilo žalovaným užívať predmetný rodinný dom.

Na pojednávaní dňa 02.12.2015 uviedol, že sa nedomáhajú určovacej žaloby, ale žaloby na plnenie
podľa § 80 písm. b) O.s.p.. Súd prvej inštancie tak podanú žalobu najskôr vyhodnocoval ako žalobu o
určenie vlastníckeho práva k predmetnému rodinnému domu. Uviedol, že žalobcovia vlastnícke právo
k tejto nehnuteľnosti odvodzovali zo zmluvy o pôžičke zo dňa 21.07. 2008, pričom naliehavý právny
záujem videli v tom, že žalovaní si prestali plniť svoje povinnosti zo zmluvy o pôžičke, žalovaná 1/

sa z tohto rodinného domu odsťahovala a opustila žalovaného 2/. Cieľom podanej žaloby malo byť i
to, ak by táto nebola predmetom vyporiadania BSM žalovaných. Súd prvej inštancie sa tak zaoberal
existenciou naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe na určenie vlastníckeho práva. Dospel k
záveru, že žalobcovia takýto naliehavý právny záujem nepreukázali, nakoľko zmluva o pôžičke nemohla
byť nadobúdacím titulom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva

dlžníkovi druhovo určené veci a dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi veci rovnakého druhu. Pokiaľ by
malo ísť o žalobu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, k takémuto nároku žalobcovia neuviedli
žiadny relevantný titul. Súd prvej inštancie súčasne uviedol, že ak sa určovacia žaloba zamieta pre
nedostatok naliehavého právneho záujmu, je vylúčené súčasne sa zaoberať vecou samou. Nakoľko
žalobcovia v danej veci existenciu naliehavého právneho záujmu na určenie vlastníckeho práva k

predmetným nehnuteľnostiam nepreukázali, súd ich žalobu zamietol. Súd prvej inštancie v ďalšom
poukázalnato,žeakbypredmetnážalobabolažalobounaplneniepodľa§80písm.b)O.s.p.,žalobcovia
v konaní nežiadali vrátenie finančných prostriedkov.
5. O trovách konania rozsudok podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu priznal v konaní úspešnej
žalovanej 1/. Trovy konania žalovanej 1/ spočívali v trovách právneho zastúpenia vo výške 2.376,- eur

podľa§10ods.1,2vyhl.č.655/2004Z.z.vychádzajúczhodnotypredmetusporu116.179,-eur.Hodnota
jedného úkonu právnej služby tak predstavovala sumu 652,- eur.
6. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia a navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie. Uviedli, že podali žalobu
na plnenie zo zmluvy o pôžičke podľa § 80 písm. b) O.s.p.. Podanou žalobou sa tak domáhajú plnenia

zo zmluvy o pôžičke uzavretej a podpísanej zmluvnými stranami dňa 21.07.2008. Majú zato, že súd
prvej inštancie nesprávne zhodnotil celkovú situáciu, zdravotnú, ekonomickú, priestorovú a spoločenskú
v rodine žalovaných. Súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie okrem výsluchu zúčastnených
strán, a vo veci rozhodol, opierajúc sa o formálne právne stanovisko právneho zástupcu žalovanej 1/.Tvrdenia žalovaného 2/ absolútne nezobral do úvahy a nevyhodnotil skutočnosť, že žalovaná 1/ ním
našetrené a na stavebné sporenie uložené finančné prostriedky, svojvoľne použila, čím fakticky v druhej
polovici augusta 2015 došlo k rozhodnému porušeniu dohody o uhrádzaní pôžičky. Súd prvej inštancie

nevzal do úvahy zásadu iura novit curia, kedy účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok právne
kvalifikovať, nakoľko táto je vecou súdu. Postačuje uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu,
aby uplatnený nárok právne kvalifikoval. Žalobcovia napadli i výrok vo veci náhrady trov konania, keď
namietali, že výška trov konania vychádzala zo sumy 116.178,- eur.
7. Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie i žalovaný 2/ a navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zrušil. Uviedol, že spolu s bývalou manželkou (žalovanou 1/) podpísal zmluvu o pôžičke,
pretože išlo o požičanie finančných prostriedkov na kúpu rodinného domu, ktorého sa stal spolu
so žalovanou 1/ spoluvlastníkom. Svedkom kúpy nehnuteľností sú samotní predávajúci, v prospech
účtu ktorých bola prevedená z účtu žalobcov finančná čiastka vo výške zodpovedajúcej kúpnej cene
za predávanú nehnuteľnosť. Je tak zrejmé, že žalovaní dom kúpili nie z vlastných, ale od žalobcov
požičaných peňazí. Uviedol, že ani on, ani žalovaná 1/ v tom čase, a ani predtým nemali dostatok financií

na kúpu domu. Keďže sa mu zhoršil zdravotný stav, a rodičia mu chceli vyjsť v ústrety, požičali im tieto
finančné prostriedky. Tieto mali byť vrátené zo stavebného sporenia. Stavebné sporenie trvalo 6 rokov
a skončilo sa v roku 2014. Žalovaná 1/ následne od neho odišla a vybrala si časť stavebného sporenia.
Súdprvejinštanciesanezaoberalprejavmivôlemedziúčastníkminavzájom,aniokolnosťami,zaktorých
nesporne došlo k požičaniu peňazí. Podaním odvolania sa domnieva, že by súd mohol rozhodnúť,

napríklad tak, že keďže on chce dodržať svoje slovo a žalovaná 1/ nechce dobrovoľne ani vrátiť peniaze,
ktoré si už vybrala zo stavebného sporenia a mala ich dať žalobcom, že súd ich zaviaže, lepšie povedané
žalovanú 1/ k spísaniu dohody o spätnom prevode tohto rodinného domu na rodičov (žalobcov).
8. Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ uviedli, že žalovaný 2/ sa pri
podávaní odvolania vo veci samej riadil starou zásadou „plus valent boni mores guam bonae leges“.

Poukázali na to, že povinnosťou súdu prvej inštancie bolo vysporiadať sa s tvrdením žalobcov a
žalovaného 2/ o skutočnostiach, ktoré predchádzali kúpe rodinného domu na U. J. Č.. XX Q. F.. Konanie
žalovanej 1/ považujú za účelové a v rozpore so zásadou „bonos mores“. Majú za to, že žalovaná 1/
od júla 2007 konala a koná zo zištných dôvodov a v rozpore so zásadou potreby dodržiavania dobrých
mravov.

9. Žalovaná 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov a žalovaného 2/ navrhla, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Poukázala na to, že napadnutý rozsudok je správny tak po vecnej
ako aj právnej stránke, vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu a jeho právne posúdenie v
plnej miere reprezentuje súčasnú súdnu prax. Odvolanie žalobcov a žalovaného 2/ považuje za účelové
a právne irelevantné. Žalovaná 1/ jednoznačne uviedla, že nikdy neprejavila vôľu požičať si peňažné

prostriedky od žalobcov, zmluvu o pôžičke nikdy nepodpísala, nikdy neprišlo k fyzickému k odovzdaniu
požičaných peňazí ani k ich pripísaniu na účet žalovaných. Týmto nebol naplnený základný pojmový
znak zmluvy o pôžičke, a to prenechanie vecí na voľné nakladanie. Pokiaľ by v danej veci malo ísť o
žalobunaplnenie-zaplateniefinančnýchprostriedkov,išlobyoplneniezneexistujúcehoprávnehotitulu,
nakoľkozáväzkovoprávnyvzťahzozmluvyopôžičkenikdynevznikol.Akbymaloísťožalobunaurčenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, tak k takémuto nároku žalobcovia neuviedli žiadny relevantný titul
a aj samotný obsah žaloby, uvedené dôvody a popísaný skutkový stav nezakladajú žiadny nárok na to,
aby súd rozhodoval o určení vlastníckeho práva. S poukazom na skutočnosť, že žaloba bola zamietnutá
z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu, žalovaná 1/ sa bližšie k niektorým tvrdeniam a
skutočnostiam nevyjadrila. Za správny považovala i výrok o trovách konania.

10.Žalobcovia1/,2/podanímz03.04.2017vzaližalobuvcelomrozsahuspäťzdôvoduuzavretiadohody
o odovzdaní vlastníctva k žalovaným nehnuteľnostiam. Žalovaní 1/, 2/ so späťvzatím žaloby súhlasili.
Ani jedna zo sporových strán si neuplatnila náhradu trov konania.
11. Žalobcovia 1/, 2/ vzali žalobu späť v čase po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale pred tým, ako
rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť. Preto odvolací súd postupoval podľa ust. §

370 C.s.p., pripustil späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil.
6. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1
C.s.p., v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. a ich náhradu žalovaným 1/, 2/ nepriznal, keďže títo si náhradu
trov konania neuplatnili.
7. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).