Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. december 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/723/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214703
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5712214703.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka

Potockého a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova ul. č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému:
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie č. 13, Bratislava, o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Martin č. k. 7C/245/2012-99 zo dňa 26. mája 2014, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Martin napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol (výrok I.). Žalovanému proti
žalobcovi náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).

V odôvodnení konštatoval, že žalobou podanou na súde dňa 27.09.2012 sa žalobca proti žalovanej
domáhal zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške 1.803,14 Eur a sumy 360,63 Eur z titulu
nemajetkovej ujmy ako aj náhrady trov konania.

Súd v odôvodnení ďalej uviedol, že zo spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 23Er 1441/2010 zistil,
že žalobca dňa 21.07.2010 spísal pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým v Exekútorskom
úrade v A., so sídlom D. XX, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej Q. W., bytom K. XX, na
vymoženie pohľadávky, priznanej rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 05.05.2010 sp.
zn. SR 03213/10, zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s., IČO: 35 922 761, Karloveské rameno
8, Bratislava (ďalej len „exekučný titul“). Až dňa 09.09.2010 súdny exekútor podal na okresný súd
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil návrh na vykonanie exekúcie,

plnomocenstvo právneho zástupcu, zmluvu o úvere, exekučný titul a výpis z obchodného registra. Dňa
13.10.2010 okresný súd vydal uznesenie, ktorým žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol. Dňa 02.11.2010 podal žalobca v procesnej pozícii oprávneného na
okresný súd odvolanie datované dňom 30.10.2010 voči vyššie uvádzanému uzneseniu. Podaním zo
dňa 20.01.2011 však žalobca v procesnej pozícii oprávneného podané odvolanie podľa § 207 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zobral späť. Následne uznesením sp. zn. 23Er
1441/2010 zo dňa 13.07.2011 okresný súd v tejto časti exekúciu zastavil. Toto uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 04.08.2011.
Súd ďalej v odôvodnení citoval viaceré ust. Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu (v znení
účinnom pred 01.01.2013), podľa ktorých posudzoval nárok žalobcu. Z exekučného spisu vyplynulo,
že po tom, čo dňa 09.09.2010 okresný súd prijal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,vydal svoje rozhodnutie, ktorým túto žiadosť zamietol dňa 13.10.2010. V takomto konaní súdu nie je
možné vidieť zbytočné prieťahy v konaní. Ak nejaká škoda vôbec žalobcovi vznikla, nemohla vzniknúť
v príčinnej súvislosti s takýmto nesprávnym úradným postupom.

Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko neboli splnené
predpoklady vyžadované zákonom č. 514/2003 Z. z. pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody
a nemajetkovej ujmy.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a žalovanej, ktorá bola v konaní plne
úspešná, právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže podľa toho, čo zo spisu vyplývalo, žalovanej

v tomto štádiu konania proti žalobcovi preukázateľné trovy nevznikli.

Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie
konanie.
Podstata jeho odvolacích námietok spočívala v tvrdení, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1 O. s. p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205

ods. 2 písm. a/, v spojení § 221 ods. 1 písm. f/), b/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
O. s. p - rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení § 221 ods. 1 písm. g/), c/ v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p - súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205
ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/), d/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav

veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods.
2 písm. c/), e/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2 písm. f/).
K dôvodom odvolania bližšie uviedol, že pokiaľ z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že
súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa § 101 ods.

2 O. s. p. poukázal na to, že požiadal súd o zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody a predložil
súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Navrhovateľ uskutočnil podanie obsiahnuté v texte návrhu,
ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená
systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť,
že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na

tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za
nestranného.Jetomutakajpreto(okremdôvodovoznačenýchvnávrhu),žerozhodnutiekrajskéhosúdu
je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných
veciach. Súd sa podľa navrhovateľa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť
konanie, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého

dôvodu. Súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej
ústavnej sťažnosti, nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a viedol pojednávanie, na ktorom za
neprítomnosti navrhovateľa meritórne rozhodol. Ďalej tvrdil, že nebol oboznámený s obsahom dôkazov
a prednesov, nemal možnosť sa k týmto vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu
svojich protitvrdení. V závere odvolania dodal, že súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie

je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby žiadal, aby odvolací súd zrušil
rozsudok okresného súdu a vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom

rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) z nasledovných dôvodov:

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej
veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvostupňového

súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.K odvolacej námietke, že súd prejednal vec v jeho neprítomnosti pričom uskutočnil podanie, ktorým
upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom
súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť, odvolací súd v prvom

rade poukazuje na vyjadrenie žalobcu, ktorý na výzvu súdu uviedol, že námietku zaujatosti podľa §
15a O. s. p. okresnému súdu nepodal (č. l. 12 spisu). Zákonný sudca odvolaciemu súdu vec z dôvodu
zaujatosti nepredložil, lebo sa necítil zaujatý, a to ani pre pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich
zástupcom (č. l. 16 spisu). V tejto súvislosti preto odvolací súd posúdil nedôvodnosť námietky žalobcu,
že vo veci konal vylúčený sudca a ďalej uvádza, že ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (§ 14

a nasl. O. s. p.) predstavujú výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu
zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy SR). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania
a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré
sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. Pomer k
účastníkom alebo k ich zástupcom môže byť založený predovšetkým príbuzenským, či iným obdobným
vzťahom, ktorému na roveň môže byť v konkrétnom prípade postavený vzťah priateľský alebo naopak

nepriateľský. Teda predpokladom pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci je jeho
určitý kvalifikovaný pomer k účastníkom, alebo k ich zástupcom, ktorý by mohol vzbudiť pochybnosti
o jeho nezaujatosti v konkrétnom prípade. V danom prípade tieto skutočnosti zistené neboli. Samotný
subjektívny názor účastníka konania, že v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho z
prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho

nestranného a nezaujatého rozhodovania. Dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá ani skutočnosť, že
sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva
súdnictvo (viď napr. uznesenie NS SR z 31. 05. 2010 sp. zn. 3Nc 14/2010). Pre účely preskúmavanej
veci odvolací súd konštatuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva
súdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia žalobcu) svojím nesprávnym úradným postupom v

inej právnej veci založil zodpovednosť odporcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v zmysle
zákona č. 514/2003 Z. z. Aplikačná prax Najvyššieho súdu SR pri zohľadnení tak subjektívneho, ako
aj objektívneho hľadiska (teória zdania) sa v prevažujúcej miere prikláňa k záveru o povinnosti, ako
aj požiadavke na sudcu v každej veci zachovať vecný profesionálny prístup, nadhľad, potrebnú dávku
odstupu.Pretosamotnáskutočnosť,žepredmetomkonaniajenesprávnyúradnýpostupsúdu,naktorom

sudca vykonával svoju funkciu, pričom tento nebol zákonným sudcom v exekučnej veci, v ktorej malo
dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, nezakladá pomer k veci.

Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky, že súd sa podľa žalobcu nedostatočne oboznámil s podmienkami
za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného

pojednávania z dôležitého dôvodu, že súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia
sa s obsahom predloženej ústavnej sťažnosti nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a viedol
pojednávanie, na ktorom za neprítomnosti žalobcu meritórne rozhodol a k tvrdeniu, že nemal možnosť
sa vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v
odôvodnení svojho rozhodnutia, že nemal možnosť sa vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil

na nich svoje rozhodnutie, a že za takejto procesnej situácie došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti,
kporušeniuprávažalobcunasúdnuochranu,akoajkodňatiujehomožnostikonaťpredsúdom,odvolací
súd k týmto uvádza:

K odvolaciemu dôvodu, že neboli splnené podmienky pre konanie podľa § 101 ods. 2 O. s. p. je

potrebné uviesť, že prvostupňový súd nariadil pojednávanie na deň 26.05.2014. Právny zástupca
žalobcu predvolanie prevzal dňa 19.05.2014 (č. l. 83 spisu). Tým, že sa na pojednávanie žalobca ani
jeho právny zástupca nedostavili, neobstojí jeho námietka, že okresný súd vo veci rozhodol bez toho,
aby mu umožnil vyjadriť sa ku skutkovým a právnym otázkam veci a odvolací súd konštatuje, že boli
v zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p. splnené všetky predpoklady na prejednanie veci bez prítomnosti

žalobcu a jeho právneho zástupcu. Pokiaľ okresný súd vec na pojednávaní dňa 26.05.2014 prejednal
a o nej rozhodol, neodňal tým žalobcovi možnosť konať pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti sám
zbavil tým, že sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol na pojednávanie včas predvolaný viac ako 5 dní
pred termínom pojednávania (§ 115 ods. 2 O. s. p.). Tým si žalobca a jeho právny zástupca sami zmarili
možnosť realizovať na pojednávaní svoje procesné oprávnenia, a to najmä možnosť navrhovať dôkazy,

vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a tvrdeniam protistrany, právo na poučenia v zmysle ust. § 118
ods. 2 O. s. p. ako aj v zmysle ust. § 120 ods. 4 O. s. p., ktoré sa realizujú spravidla na pojednávaní
(vo vzťahu k prítomným účastníkom).Podľa žalobcu konečné (meritórne) rozhodnutie vo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v
čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu
žalobcu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., proti ktorému legálne pripustil

odvolanie. Táto námietka žalobcu je nepravdivá, nakoľko z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa
26.05.2014, na ktorom bol vyhlásený rozsudok vo veci samej, nevyplýva žalobcom tvrdená skutočnosť.
Okresný súd na označenom pojednávaní nerozhodol o návrhu žalobcu na prerušenie konania, lebo
žalobca v prejednávanej veci takýto návrh ani nepodal.

Námietka žalobcu, že okresný súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z tvrdení žalovaného, ku ktorým
nemal možnosť vyjadriť sa, je nedôvodná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že žaloba
žalobcu bola zamietnutá preto, že skutok v dôsledku ktorého mala vzniknúť žalobcovi škoda a
nemajetková ujma sa na Okresnom súde Martin nikdy nestal, nakoľko nebol preukázaný nesprávny
úradný postup označeného súdu v súvislosti s konaním o žiadosti súdneho exekútora na vydanie
poverenia.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu vrátane výroku o trovách
konania ako vecne správny potvrdil.

Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľaust.§142ods.1O.s.p.vspojenísust.§224ods.

1 O. s. p. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý si však náhradu trov odvolacieho konania
postupom podľa § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by mu tieto boli
vznikli. Odvolací súd preto rozhodol, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .