Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/59/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612010378
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Dudík
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7612010378.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr.
Zoltána Szalaya a JUDr. Evžena Kelija, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. septembra 2015, v
trestnej veci obžalovaného V. H., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
b) Tr.zák., o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Spišská
Nová Ves, sp.zn. 5T/93/2012, zo dňa 14.1.2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného V. H. a okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp.zn. 5T/93/2012 zo dňa 14.1.2015 bol obžalovaný
V. H. uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.zák.
na tom skutkovom základe, že

v priebehu mesiaca november 2009 do 22.8.2011 v N. J. I., v čase spolužitia s poškodenou Ing. S. Š.
ako družkou, túto viackrát fyzicky napadol tak, že ju udrel po tvári, ťahal za vlasy, opakovane ju škrtil
vyhrážajúc sa že ju zabije, zahrabe, čo spôsobilo u nej obavy o život a zdravie, pričom po poslednom
fyzickom napadnutí prerušila s obžalovaným spolužitie,

Za to bol odsúdený podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zákona na trest
odňatia slobody v trvaní 14 /štrnásť/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu výkon trestu podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní 18 /osemnásť/ mesiacov.

Proti tomuto rozsudku zahlásili odvolanie obžalovaný V. H. a okresný prokurátor a to ústne do zápisnice
o hlavnom pojednávaní, ktoré aj písomne odôvodnili.

Okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že okresný súd svoje rozhodnutie o
miernejšej kvalifikácii konania obžalovaného odôvodnil tým, že konanie obžalovaného nebolo takého
charakteru, aby malo za následok jeho vyhodnotenie ako súhrn takých skutočností, pre ich kvalifikáciu
ako trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm.
d) Tr.zák., ako to kvalifikovala obžaloba a to čo do charakteru závažnosti a intenzity konania, ktoré
vyvolalo u poškodenej závažné psychické následky. V tejto súvislosti okresný súd poukázal aj na osobu

poškodenej s tým, že poškodená konanie obžalovaného vnímala zo svojho pohľadu ako osoba podľa
znaleckého posudku so subjektívnym hodnotením udalostí a so zvýšenou subjektivitou. Poukázal ďalejna skutočnosť, že poškodená Ing. S. Š. v priebehu viac ako 3 rokoch zotrvala na svojich výpovediach
s tým, že sa cítila týraná, pretože obžalovaný ju fyzicky a psychicky vydieral a podrobne popisovala
konanie obžalovaného voči svojej osobe. Znalci, o ktorých výpovede sa opiera konštatovanie, že

poškodená je osobou so zvýšenou subjektivitou a že osobnosť poškodenej je patologicky štruktúrovaná
a že ide o závislú poruchu osobnosti, neboli pri jej výpovediach na súde osobne prítomní a závery urobili
až na posledných pojednávaniach, teda s odstupom času. Možno teda konštatovať, že práve mierna
povaha poškodenej umožnila obžalovanému sa k poškodenej správať tak, ako sa správal.

Výpoveď poškodenej potvrdili a to výpovede svedkov a to príbuzných a známych, ktorí popísali konanie
obžalovaného, ktoré mali možnosť sledovať a popisovali aj charakterové vlastnosti obžalovaného.

Výpoveď poškodenej zvierohodňujú aj lekárske správy o jej zraneniach, ktoré dokumentujú nielen
fyzické násilie páchané obžalovaným na poškodenej, ale spolu s ostatnými dôkazmi súčasne aj to,
že jej výpovede neboli motivované neadekvátnym a subjektívnym posúdením konania obžalovaného.

Znalecký posudok z dobru psychológie konštatuje fyzické a psychické následky na psychickom stave
poškodenej, ktoré vznikli v súvislosti s konaním obžalovaného voči nej. U poškodenej ako u obete
domáceho násilia sa rozvinuli duševné ťažkosti, preto je nutné ho považovať ako dôkaz proti páchateľovi
svedčiaci o tom, že násilie dosiahlo intenzitu týrania a trvalo to dlhšie obdobie. Poškodenou popisované
konanie obžalovaného sú takého charakteru, že je ich možné hodnotiť ako hrubé domáce násilie, ktoré

bez ohľadu na akúkoľvek osobu, voči ktorej by smerovalo, by bolo objektívne spôsobilé ovplyvniť jej
obvyklý spôsob život a spôsobiť jej psychické utrpenie. Navrhol preto zrušiť napadnutý rozsudok vo
výrokuovineatresteavrátiťvecOkresnémusúduSpišskáNováVesnanovéprejednaniearozhodnutie.

Obžalovaný V. H. v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že uňho neboli preukázané útoky voči

poškodenej, nebolo preukázané opakovanie útokov po určité obdobie a naopak obžalovaný v konaní
preukázal motívy, ktoré uviedli poškodenú k tomu, aby si útoky voči svojej osobe zo strany obžalovaného
vymyslela, pričom tieto motívy spočívali v boji poškodenej ako matky o svojho syna s tým, že sledovala
jediný cieľ a to zamedziť prístup otca k synovi a aby syn bol vychovávaný v prostredí svojho otca -
obžalovaného. Argument, že u poškodenej nebola preukázaná tendencia ku klamstvu pri znaleckom

dokazovaní zo strany ustanovených znalcov, predovšetkým PhDr. K. však nie je možné jednoznačne
akceptovať, pretože u tejto znalkyne nemožno vylúčiť istú formu zaujatosti, pretože súčasne došlo aj k
vyšetreniu poškodenej strany, ako aj strany v tom čase obvinenej.

Počas celého konania popieral akékoľvek fyzické útoky voči poškodenej, či už v rozsahu jedného

úroku, či už počas definovaného obdobia v obžalobe. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok alebo zmenil tak, že ho oslobodzuje spod obžaloby.

Z vyjadrenia poškodenej k odvolaniu prokurátora vyplýva, že v celom rozsahu sa s týmto odvolaním
stotožňuje, keďže súd neadekvátne vyhodnotil jej výpoveď a zľahčoval konanie obžalovaného, ktorý sa

dopustil týrania jej osoby. Nie je možné súhlasiť s odôvodnením súdu prvého stupňa, že obžalovaný jej
dôvodne vytýkal neporiadok v byte, keďže aj ostatní svedkovia si to mali všimnúť.

Aj pri každodenných záležitostiach sa prejavila agresívna a manipulatívna povaha obžalovaného, keďže
aj ten najväčší neporiadok neoprávňuje k agresivite a fyzickým útokom.

K príznakom syndrómu týranej ženy patrí aj fakt, že nie je schopná sa od partnera - tyrana odpútať.
Niekoľkokrát sa o to pokúsila, ale nevedela to urobiť natrvalo. Čo sa týka výchovy mal. syna S., išlo zo
strany obžalovaného o chorobné prenasledovanie pre najmenšiu nezhodu a predstavu obžalovaného.
Obžalovaný neustále kontroloval jej účty a peniaze, pričom finančná a ekonomická závislosť od neho

spočívala v tom, že sám určoval čo nakúpia a kedy a aké potraviny budú jesť a nemohla teda o ničom
rozhodovať. Aj keď mu dala zoznam, čo treba nakúpiť, kúpil len to, čo mu vyhovovalo. Opis skutkového
deja sa odohral presne tak, ako to ona popisovala, prežila životnú traumu.

Odôvodniť miernejší výrok len tým, že u nej bola zvýšená subjektivita, je zjednodušujúce a nesprávne.

Partner ju šikanoval pre každú, aj najmenšiu maličkosť a nejedná sa teda o bežné manželské nezhody,
ale o týranie. Prikláňa sa preto v celom rozsahu k odvolaniu prokurátora a navrhuje mu vyhovieť.Na podklade takto podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako i správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil nasledovné.

Napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v
ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci.

Zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr.por. vykonal okresný

súd všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu
zodpovedajúce rozhodnutie o obžalobe, vrátane obhajobných tvrdení obžalovaného.

Okresnýsúddôkazyvyhodnotilvsúladesustanovením2ods.12Tr.por.jednotlivo,akoajvovzájomných
súvislostiach, ako aj v súhrne logickým a predpísaným spôsobom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 Tr.por. dostatočne vyložil, o ktoré
dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov
a dôsledne sa zaoberal aj obhajobou obžalovaného V. H..

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal

žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Okresný súd správne vychádzal z vykonaného dokazovania a to z výpovede obžalovaného V. H.,
poškodenej Ing. S. Š., svedkov M. Q., S. Š. (predtým M.), S. Š., matky poškodenej Mgr. S. S., M. H.,

JUDr. G. N., X. N., M. O., MUDr. A. E., MUDr. S. H., MUDr. D. H., O. H., O. N., N. Z., Mgr. S. K., X. Q.,
znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológia PhDr. Ľ. K., znaleckého posudku znalcov z odboru
psychiatrie, MUDr. X. a MUDr. V., MUDr. L. H., ako aj ostatných listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou
spisového materiálu.

Pokiaľ ide o obranu obžalovaného V. H., krajský súd uvádza, že túto považuje vzhľadom na vykonané
dokazovanie, v zmysle ktorého bol obžalovaný usvedčený zo žalovaného skutku vyššie uvedenými
dôkazmi za vyvrátenú.

Za danej dôkaznej situácie sa preto krajský súd stotožnil so záverom okresného súdu, ak obhajobe

obžalovaného neuveril, keďže vykonanými dôkazmi bola jeho vina preukázaná.

Prvostupňový súd v skutkovej vete výrokovej časti rozsudku ohraničil a konkretizoval trestný skutok,
ktorý je vyjadrením zisteného skutkového stavu.

V súlade so zákonom tento skutkový stav okresný súd aj správne posúdil, keď konanie obžalovaného
právne kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr.zák.

Rovnako aj pri rozhodovaní o treste obžalovaného okresný súd správne prihliadol ku všetkým
okolnostiam, ktoré mali vplyv na určenie jeho druhu a výmery. Trest odňatia slobody vo výmere 14

mesiacov, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov aj podľa
krajského súdu zodpovedá všetkým zákonným kritériám pre ukladanie trestu uvedeným v § 31 ods. 1
Tr.zák. a § 34 ods. 4 Tr.zák.

Obdobne aj krajský súd hodnotiac osobu obžalovaného dospel k záveru, že účel trestu sledovaný

zákonom bude u neho splnený iba takým druhom a výmerou trestu, aký mu bol uložený súdom prvého
stupňa, a to tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Uloženie trestu okresný súd aj vecne a zákonne odôvodnil.

Nezistiac žiadne pochybenie okresného súdu si krajský súd závery vyjadrené v napadnutom rozsudku
osvojil v celom rozsahu, v podrobnostiach na ne poukazuje, a preto odvolanie obžalovaného V. H. a
okresného prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr.por. zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.