Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. júl 2011

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 24C/30/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109201582
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2011:1109201582.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Mališovou, v právnej

veci navrhovateľky: I. P., nar.XX.XX.XXXX, bytom H. XX, P., občan SR, zastúpená: JUDr. Petrom
Vačokom, advokátom, so sídlom Vazovova 9/A, Bratislava proti odporcovi: Slovenská republika v zast.
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu škody,
takto

r o z h o d o l :

C. je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu škody vo výške X.XXX.XX,-eura a náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške X.XXX,-eura, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX. XX. XXXX domáhala od odporcu podľa
ustanovení zákona č. XX/XXXX Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len "zákon č. XX/XXXX Zb.") a podľa zákona č.
XXX/XXXX Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov náhrady škody za nezákonné rozhodnutie - D. vyšetrovateľa Krajského úradu justičnej polície
L. zboru v B. zo dňa X.X.XXXX č. W.-XX/OVVK-XXXX-SY o vznesení obvinenia pre trestný čin prijímania
úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2, spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. X a

zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. X písm. a) O. zákona č. XXX/XXXX Zb. na
tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase od začiatku roku XXXX do XX.X.XXXX v P. na
hraničnom priechode medzi U. republikou a T. republikou P.-L. ako pracovník Odboru hraničnej kontroly
Šahy, Úradu hraničnej a cudzineckej polície PZ žiadala neoprávnene od občanov G. finančnú hotovosť
- úplatok od XXX do XXXX Ft na osobu za vystavenie potvrdenia do cestovného dokladu o vstupe na
územie Slovenskej republiky, pričom mala vedomosť o tom, že občania G. zneužívajú vstup na územie
SR s úmyslom získať potvrdenie o opustení územia T. republiky a tak získať možnosť pobytu v MR na

ďalších XX dní, ktorú finančnú hotovosť prijímala tým spôsobom, že vodiči privážajúci občanov G. na
motorových vozidlách k hraničnému priechodu odovzdali s cestovnými dokladmi aj finančnú hotovosť
vloženú do technického preukazu motorového vozidla alebo do cestovného dokladu službu konajúcim
pracovníkom C. PZ P. na vstupe do SR, ktorá túto prevzala, a až následne rozhodla o vystavení
predmetného potvrdenia do cestovného dokladu, čím konala v rozpore s §6 ods. X písm. e) zákona č.
XX/XXXX Z.z. o pobyte cudzincov v rozpore zo zákonom o policajnom zbore č. XXX/XXXX Z.z. v znení
neskorších predpisov §8 ods. 1, ods. 3.

Dňa X.X.XXXX Okresný súd v B. uznesením rozhodol o vzatí navrhovateľky do väzby, nakoľko dospel
k záveru, že ponechaním obvinených na slobode by títo mohli vplývať na doposiaľ nevypočutých
obvinených, prípadne na osoby podozrivé a doposiaľ neobvinené, ako aj na svedkov a tak mariťobjasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie. Z väzby bola navrhovateľka prepustená až
dňa XX.X.XXXX na základe uznesenia o prepustení z väzby.

O. stíhanie pre vyššie uvedené trestné činy, pre ktoré bolo vznesené obvinenie, bolo voči navrhovateľke
zastavené uznesením E. špeciálnej prokuratúry R. prokuratúry U. republiky, "pretože je nepochybné, že
skutok nespáchali obvinení".

Z uznesenia o zastavení trestného stíhania jednoznačne vyplýva, že nebolo preukázané, že sa

navrhovateľka dopustila skutku dávaného jej za vinu, práve naopak E. špeciálnej prokuratúry mal za
to, že je nepochybné, že skutok nespáchali obvinení. Pred vznesením obvinenia mohol vyšetrovateľ
vykonať ďalšie dokazovanie, pričom ak by ho vykonal, nesporne by dospel k rovnakému záveru ako E.
špeciálnej prokuratúry, a to, že navrhovateľka skutok nespáchala.

Trestné stíhanie voči navrhovateľke bolo síce ešte zastavené v prípravnom konaní, avšak bolo začaté

uznesením vyšetrovateľa dňa XX.X.XXXX, pričom vyšetrovanie bolo skončené až XX.X.XXXX, kedy bol
spis predložený prokuratúre s návrhom na podanie obžaloby. Vzhľadom na uvedenú dĺžku vyšetrovania
malanavrhovateľkazato,žepríslušnýpolicajnýorgánnepostupovalpočasvyšetrovaniatrestnejčinnosti
kladenej navrhovateľke za vinu bez zbytočných prieťahov. V tejto súvislosti navrhovateľka poukázala aj
na rozhodnutie Krajskej prokuratúry v B. zo dňa XX.X.XXXX, ktorým bola vec vrátená W. riaditeľstvu

policajného zboru s konštatovaním viacerých závažných nedostatkov v priebehu vyšetrovania. Za
najvýraznejší nedostatok možno považovať skutočnosť, že podľa záväzného pokynu prokurátora je
potrebné znovu vypočuť viacerých obvinených, nakoľko pri prvých výsluchoch obvineným nebolo
umožnené riadnym spôsobom si uplatniť právo na obhajobu.

Nesprávny úradný postup videla v konaní prokuratúry, keď dňa XX.X.XXXX vrátila spis vyšetrovateľovi
na doplnenie vyšetrovania a s presnou špecifikáciou úkonov, ktoré je potrebné vo veci vykonať, okrem
iného aj s pokynom vyžiadať si právnu pomoc z T. republiky, pričom zo strany prokuratúry bola žiadosť
o právnu pomoc zaslaná až po uplynutí viac než jedného roka. L. v konaní sa dopustil aj vyšetrovateľ
PZ za obdobie od júna XXXX do júla XXXX.

Navrhovateľka poukázala na to, že rozhodnutie o vznesení obvinenia voči nej bolo nezákonným
rozhodnutím v zmysle zákona č. XX/XXXX Zb. a že zo strany W. úradu justičnej polície PZ v B. došlo k
nesprávnemu úradnému postupu v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z.z. vzhľadom na neprimeranú dĺžku
vyšetrovania ako aj na nedostatky

XXC XX/XX - XX

konštatované prokurátorom. Z. rozhodnutie o vzatí do väzby rovnako možno považovať za nezákonné
rozhodnutie podľa zákona č. XX/XXXX Zb..

B. vyššie popísaným konaním a rozhodnutiami orgánov štátu vznikla škoda jednak v podobe
vynaložených trov právneho zastúpenia vo výške X.XXX,XX,-eura a v strate na zárobku vo výške
XX.XXX,XX,-eura, ako aj nemajetková ujma, ktorú si uplatnila vo výške XXX.XXX,XX,-eura.

O. stíhanie veľmi zasiahlo do jej profesijného ako aj osobného života, predovšetkým preto, že bola

v súvislosti s predmetným trestným stíhaním prepustená personálnym rozkazom T. vnútra SR zo
služobného pomeru a zároveň, že bola v dobe od X.X.XXXX do XX.X.XXXX vo výkone väzby. B.
traumu zažila vo výkone väzby. Na určitý čas bola odlúčená od svojej rodiny, vrhnutím do neľudských
podmienok,ktorýmibolapreňuväzba.Podvplyvomväzbymalaajvážnepsychicképroblémy,podstúpila
liečbu antidepresívami. Y. rodina a celé jeho okolie trestné stíhanie veľmi ťažko znášali, aj z dôvodu,

že žijú v meste, kde každý každého pozná. Z. sa zhoršila aj jej finančná situácia, keďže sa v dôsledku
prebiehajúceho trestného konania voči jej osobe nevedela zamestnať, nakoniec sa jej podarilo nájsť
si prácu až v marci roku XXXX. Vzhľadom na to, že bola dlhé roky príslušníkom L. zboru SR, okolie
sa na ňu veľmi zle pozeralo. O. skutočnosť cítila zo všetkých strán. X. umocnená ešte aj novinovými
článkami, v ktorých nebola žiadnym spôsobom zachovaná prezumpcia neviny voči jej osobe. Y. otec bol

následkom jej vzatia do väzby hospitalizovaný v nemocnici a jej sestru následkom jej trestného stíhania
neprijali po materskej dovolenke späť na pôvodné pracovisko.Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril písomne dňa X.X.XXXX tak, že k vzneseniu obvinenia
došlo X.X.XXXX, teda pred X.X.XXXX, kedy nadobudol účinnosť zákona č. XXX/XXXX Z.z., teda právne
posúdenie návrhu spadá pod zákon č. XX/XXXX Zb. Považoval za nesporné, že v predmetnej právnej

veci bola navrhovateľka trestne stíhaná pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody
spolupáchateľstvom a pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa. Vo väzbe bola od
X.X.XXXX do XX.X.XXXX. D. E. špeciálnej prokuratúry R. prokuratúry SR zo dňa XX.X.XXXX číslo P.
Gv XXX/XX-XXX bolo proti navrhovateľke trestné stíhanie právoplatne zastavené.

Na základe uvedeného odporca uznal, že je daný titul pre náhradu škody podľa §X ods. 1 zákona
č. XX/XXXX Zb. za trovy obhajoby v trestnom konaní ako aj za stratu na zárobku po dobu väzby,
pričom v priebehu konania zmenil svoje stanovisko k tejto časti nároku navrhovateľky, a aj v tejto časti
žiadal návrh zamietnuť, pretože absentuje právoplatné rozhodnutie, ktoré by bolo pre nezákonnosť
príslušným orgánom zrušené a s poukazom na to, že navrhovateľke vznikla škoda v súvislosti s vydaním
personálneho rozkazu Ministerstva vnútra SR, za vydanie ktorého odporca nezodpovedá.

Kuplatnenejnáhradenemajetkovejujmyodporcauviedol,žeoneoprávnenýzásah doosobnostifyzickej
osoby nejde tam, kde je tento zásah dovolený zákonom. O. je tomu aj v prípade vedenia trestného
stíhania proti fyzickej osobe podľa príslušných ustanovení O. poriadku. Preto trestné stíhanie a väzbu
navrhovateľky nemožno považovať za neoprávnený zásah do jej osobnostných práv. Odporca zároveň

poukázal na nemožnosť uplatňovať náhradu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. XX/XXXX Zb. a zákon
č. XXX/XXXX Z.z. sa na predmetnú vec nevzťahuje. B. v časti náhrady nemajetkovej ujmy žiadal z
dôvodu právnej neopodstatnenosti zamietnuť.

U. vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom svedkov Y. P. a T. P., oboznámením

sa s listinnými dôkazmi: uznesením W. úradu justičnej polície L. zboru B. o vznesení obvinenia
voči navrhovateľke zo dňa X.X.XXXX, uznesením E. špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky o zastavení trestného stíhania zo dňa XX.X.XXXX, uznesením C. súdu v B. o
vzatí do väzby sp.zn. XTpr XX/XX zo dňa X.X.XXXX, uznesením o prepustení z väzby, pokynom W.
prokuratúry B. zo dňa XX.X.XXXX, vyšetrovacím spisom W. riaditeľstva PZ, úradu justičnej a kriminálnej

polície v B. K.: W.-XX/OVVK-XXXX-SY, faktúrou č.LE-XX/XX zo dňa X.X.XXXX, personálnym rozkazom
T. vnútra SR číslo XXX zo dňa X.X.XXXX, listom o skončení štúdia zo dňa XX.X.XXXX, mzdovým listom
navrhovateľky, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku zo dňa X.X.XXXX, ako i ostatným spisovým
materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:

Z uznesenia súd zistil, že podľa § X63 ods. 1 O. poriadku vyšetrovateľ začal trestné stíhanie voči
navrhovateľke ako obvinenej pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a
ods. 1, ods. X, spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 a zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa
§ X58 ods. 1 písm. a) O. zákona č. XXX/XXXX Zb., lebo na podklade zistených skutočností mal
dostatočne odôvodnený záver, že v presne nezistenom čase od začiatku roku XXXX do XX.X.XXXX v P.

na hraničnom priechode medzi Slovenskou republikou a T. republikou P.-L. ako pracovník C. hraničnej
kontroly P., E. hraničnej a cudzineckej polície PZ žiadala neoprávnene od občanov G. finančnú hotovosť
- úplatok od XXX do XXXX Ft na osobu za vystavenie potvrdenia do cestovného dokladu o vstupe na
územie Slovenskej republiky, pričom mala vedomosť o tom, že občania G. zneužívajú vstup na územie
SR s úmyslom získať potvrdenie o opustení územia T. republiky a tak získať možnosť pobytu v MR na

ďalších XX dní, ktorú finančnú hotovosť prijímala tým spôsobom, že vodiči privážajúci občanov G. na
motorových vozidlách k hraničnému priechodu odovzdali s cestovnými dokladmi aj finančnú hotovosť
vloženú do technického preukazu motorového vozidla alebo do cestovného dokladu službu konajúcim
pracovníkom(medzi nimi aj navrhovateľka) C. PZ P. na vstupe do SR, ktorá túto prevzala, a až následne
rozhodla o vystavení predmetného potvrdenia do cestovného dokladu, čím konala v rozpore s §6 ods.

X písm. e) zákona č. XX/XXXX Z.z. o pobyte cudzincov v rozpore zo zákonom o policajnom zbore č.
XXX/XXXX Z.z. v znení neskorších predpisov § 8 ods. 1, ods. 3.

Z uznesenia C. súdu v B. sp. zn. XTpr XX/XX zo dňa X.X.XXXX súd zistil, že navrhovateľka bola vzatá
do väzby podľa § 68 ods. X O. poriadku z dôvodov uvedených v § 67 ods. X písm. b) O. poriadku, s

tým, že väzba sa jej počíta od X.X.XXXX od X,XX hod. a bude vykonávaná v E. na výkon väzby I..
G. o väzbe súd odôvodnil tým, že ponechaním na slobode, obvinená by mohla vplývať na doposiaľ
nevypočutých obvinených, prípadne na osoby podozrivé a doposiaľ neobvinené, ako aj na svedkov a
tak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie.Na základe uznesenia o prepustení z väzby sp.zn. X O. XX/XX zo dňa XX.X.XXXX bola navrhovateľka
prepustená dňa XX.X.XXXX z väzby. V uznesení W. súd v B. skonštatoval, že doteraz vykonané

dokazovanie nepreukazuje žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala väzbu navrhovateľky.
J. napadnutého uznesenia (t.j. uznesenia o vzatí navrhovateľky do väzby) a obava z ovplyvňovania
rumunských občanov nie sú takými
XXC XX/XX - XXX

konkrétnymi skutočnosťami a takéto skutočnosti nezistil krajský súd ani po doplnenom dokazovaní.

Z pokynu Krajskej prokuratúry v B. zo dňa XX.X.XXXX vyplynulo, že vyšetrovateľ dňa XX.X.XXXX
predložil Krajskej prokuratúre v B. vyšetrovací spis ohľadne trestného stíhania navrhovateľky s návrhom
na podanie obžaloby. Po jeho preskúmaní krajská prokuratúra vrátila vyšetrovateľovi spis s tým, že tento
sa vo svojom postupe dopustil viacerých závažných procesných pochybení.

Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky uznesením zo dňa XX.X.XXXX
zastavil trestné stíhanie voči navrhovateľke s tým, že mal za nepochybné, že skutok nespáchala
obvinená, teda navrhovateľka. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po zhodnotení všetkých
relevantných skutočností prišiel k záveru, že sa nepodarilo nepochybne preukázať, že obvinení (medzi

nimi aj navrhovateľka) spáchali trestné činy, pre ktoré im bolo vznesené obvinenie.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že dňa X.X.XXXX bola zavolaná na pracovnú poradu, na
ktorej jej policajti odovzdali obvinenie a následne bola odvezená aj s inými kolegami do B. na W.
riaditeľstvo PZ, kde bola vypočutá a potom odvezená do cely predbežného zadržania v Bratislave. Po

troch dňoch bola vzatá do väzby v I.. P. veľmi negatívne vplývala najmä na jej psychiku, XX hodín bola
zavretá v cele, iba jednu hodinu sa mohla prechádzať, bolo to pre ňu hrozné. B. boli povolené len raz do
mesiaca. Po vznesení obvinenia bola prepustená, bola nezamestnanou až do marca XXXX. L. si hľadala
v školstve, v rôznych firmách, všade jej žiadosť zamietli, pretože bola obvinená, ale nikto jej tento dôvod
konkrétne neuviedol. B. si dokončiť ani P. školu pedagogickú v B., pretože bola v októbri XXXX z nej

vylúčená. B. von, pretože sa bála, že ju budú ľudia odsudzovať. O. v meste si o tom pošuškávali, priamo
do očí jej nikto nič nepovedal, ale za chrbtom o tom hovorili.

U., Y. P., otec navrhovateľky vo výpovedi uviedol, že navrhovateľka mu z I. párkrát písala, naznačovala,
že si niečo spraví, že to nevydrží. Po prepustení z väzby bola veľmi zničená, bola veľmi schudnutá,

psychicky bola na tom veľmi zle. Navrhovateľka sa potom zaevidovala na úrade práce, rok a pol bola
nezamestnaná. Prestala chodiť medzi ľudí, kamaráti a kolegovia sa od nej odvrátili. Situácia negatívne
zasiahla aj jeho, v auguste XXXX ho bez odôvodnenia odvolali z funkcie vedúci colný deklarant, v
decembri XXXX ho pre menší infarkt hospitalizovali. X. v malom meste, ľudia o tom hovorili, bolo o tom
písané aj v novinách. Po roku a pol to upadlo, ľudia na to zabudli, ich vzťah k nemu a k dcére, keď

sa zamestnala, sa zlepšil.

U., T. P., teta navrhovateľky vo výpovedi uviedla, že navrhovateľka sa uzavrela do seba, trpela
depresiami, po príchode z väzby bola veľmi vychudnutá. J. trvalo, pokiaľ ju presvedčili, aby išla von.
W. išli do mesta, pociťovali reakcie ľudí, ako si šepkali za ich chrbtom. L. navrhovateľka do mesta

prestala chodiť. Navrhovateľka mala problémy zamestnať sa, všade pozerali nato, odkiaľ sa vrátila. U.
zle vplývala aj na otca navrhovateľky, ktorý bol v nemocnici z dôvodu príznakov infarktu.

Navrhovateľka bola personálnym rozkazom Ministra vnútra SR č. XXX zo dňa X.X.XXXX prepustená
zo služobného pomeru príslušníka L. zboru. T. vnútra SR svoje rozhodnutie odôvodnil práve tým, že

navrhovateľka v presne nezistených dňoch roku XXXX do mesiaca máj XXXX počas výkonu štátnej
služby na hraničnom priechode P. opakovane preberala časť peňazí, ktoré službukonajúci príslušníci
PZ neoprávnene preberali ako úplatok za to, že do cestovných dokladov občanov G. odtlačili príchodovú
pečiatku o ich vstupe na územie SR, ktorú im udeľovali za tým účelom, aby sa mohli vrátiť obratom na
územie T. republiky na ďalších XX dní krátkodobého pobytu a takto si podvodným spôsobom predĺžiť

pobyt v T. republike, pričom si tieto finančné prostriedky v rámci smeny, ktorá mala službu vzájomne
rozdelili. D. skutkový stav mal T. vnútra SR preukázaný z vyšetrovacieho spisu K.: W.-XX/OVVK-XXXX.Súd zistil, že po prepustení zo služobného pomeru bol navrhovateľke priznaný výsluhový dôchodok vo
výške X.XXX,-Sk, ktorý bol od X.X.XXXX zvýšený na sumu X.XXX,-Sk.

Zo mzdového listu navrhovateľky súd zistil, že za obdobie mesiacov január až jún roku XXXX (pred
začatím trestného stíhania) predstavovala priemerná mesačná mzda navrhovateľky sumu XX.XXX,-Sk .

K. č. LE-XX/XX zo dňa X.X.XXXX advokát Y.. P. X. vyfaktúroval navrhovateľke odmenu za jej obhajobu v
trestnej veci vo výške XX.XXX,-Sk, z ktorej vyplynulo, že dňa X.X.XXXX bola uhradená záloha XX.XXX,-

Sk(XXX.XX,-eura). Navrhovateľka ohľadne dôkazu o tom, že uhradila celú vyfaktúrovanú sumu uviedla,
že takýmto dôkazom nedisponuje.

L. fakulta D. W. K. v B. navhovateľke listom zo dňa XX.X.XXXX oznámila vylúčenie zo štúdia pre
nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a v dôsledku toho navrhovateľku odo
dňa X.X.XXXX nevedie v evidencii študentov.

Z lekárskej správy všeobecného lekára dospelých T.. K. G. zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že
navrhovateľka mala smútkovú reakciu po absolvovaní väzby v r.XXXX, dlhodobo bola liečená
antidepresívami, v popredí symtomatológie prevažovala bezcieľnosť, konzultovaný bol psychiater.

Odporca sa vo veci žiadosti navrhovateľky o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím zo dňa X.X.XXXX v šesťmesačnej lehote nevyjadril.

Podľa § 27 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu

spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona (X.X.XXXX).

Podľa § 27 ods. 2 zákona č. XXX/XXXX Z.z., zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré
boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Podľa § 1 ods. X,X zákona číslo XX/XXXX Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym
XXC XX/XX - XXX

notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom a ďalej v
trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán
štátnej organizácie. Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu
spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. O.

zodpovednosti sa nemožno zbaviť.

Podľa § 2 zákona číslo XX/XXXX Zb. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím v tomto konaní.
Podľa § 4 ods. X zákona číslo XX/XXXX Zb. nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ

právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť, nezrušil príslušný orgán. G.
tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.
Podľa § 5 ods. X zákona č. XX/XXXX Zb., právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe
má voči štátu ten, na kom bola väzba vykonaná, ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené alebo
ak bol spod obžaloby oslobodený.

L. § 5 ods. X zákona č. XX/XXXX Zb., právo na náhradu škody nemá ten,
a) kto si väzbu zavinil sám, najmä tým, že pokusom o útek alebo iným svojím konaním dal príčinu pre
obavy, ktoré boli dôvodom väzby alebo jej predĺženia,
b) kto bol spod obžaloby oslobodený alebo proti komu bolo trestné stíhanie zastavené len preto, že nie
je za spáchaný trestný čin trestne zodpovedný alebo že mu bola udelená milosť alebo že trestný čin

bol amnestovaný.
L. § 9 ods. X zákona č. XX/XXXX Zb., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred
prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní, vtrestnomkonaní,akoajvkonanípredštátnymnotárstvomalebomiestnymľudovýmsúdom,jeústredným
orgánom Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom
stupni.Akvšakideorozhodnutievydanévtrestnomkonaníprotiosobámpodliehajúcimvojenskejsúdnej

právomoci, je týmto orgánom ústredný orgán, ktorý vykonáva správu vojenských súdov.
Podľa ustanovenia § 10 zákona č. XX/XXXX Zb., ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného
do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde.
Súd na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

B. uznesenie o vznesení obvinenia, ako aj rozhodnutie o vzatí do väzby od ktorých sa odvíja časť
nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy za väzbu boli vydané v trestnom konaní (po vydaní
uznesenia o začatí trestného stíhania, čím bolo začaté trestné konanie) pasívne vecne legitimovaným
subjektom bol štát (U. republika) v zastúpení ústredným orgánom, a to T. spravodlivosti SR, čím je

daná pasívna vecná legitimácia odporcu v spore. B. z týchto dvoch nezákonných rozhodnutí treba s
poukazom na ustanovenie § X7 ods. 2 zákona č. XXX/XXXX Z.z. posudzovať podľa zákona č. XX/XXXX
Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánom štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom.
L. vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je predovšetkým

existencia nezákonného rozhodnutia, t.j. takého rozhodnutia, ktoré je v rozpore s objektívnym právom,
existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a
nezákonným rozhodnutím.
S. zákonnej úpravy je odčiniť každú zákonom predpokladanú majetkovú ujmu spôsobenú nezákonným
či nesprávnym zásahom štátu. B. súd SR zaujal stanovisko, že zastavenie trestného stíhania a

oslobodenie spod obžaloby majú na účely zodpovednosti štátu za škodu rovnaké dôsledky, ako zrušenie
uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť.

O., proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri
splnení ďalších zákonných predpokladov, zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o

vznesení obvinenia. O. právo má aj vtedy ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom
konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, vynaložil náklady na trovy nutnej obhajoby, a to bez zreteľa
na to, či mu bol obhajca ustanovený alebo si ho zvolil sám. (G. B. súdu SR sp. zn. X S. XX/XX).
V konaní bolo preukázané, že boli splnené všetky zákonné podmienky pre priznanie náhrady škody
podľa zákona č. XX/XXXX Zb.

V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka sa podaním doručeným dňa XX.X.XXXX príslušnému
ústrednému orgánu - T. spravodlivosti SR domáhala uspokojenia nároku v rámci predbežného
prerokovania nároku, ale jej žiadosti v stanovenej lehote nebolo vyhovené.
Navrhovateľka sa voči odporcovi domáhala zaplatenia sumy X.XXX,XX,-eura titulom náhrady škody,
ktorá predstavuje náklady jej obhajoby v trestnom konaní.

Náklady na obhajobu navrhovateľky v trestnom konaní boli bezprostredne vyvolané nezákonným
rozhodnutím vyšetrovateľa o vznesení obvinenia a úkony obhajcu v trestnom konaní boli vykonané
a cielené na zmenu nezákonného stavu. D. prokurátor E. špeciálnej prokuratúry R. prokuratúry U.
republiky zo dňa XX.X.XXXX zastavil trestné stíhanie voči navrhovateľke.
V prípade obhajoby navrhovateľky v trestnom konaní boli jednotlivé úkony vykonané na účelnú ochranu

navrhovateľky ako obvinenej podmienené úkonmi a rozhodnutiami orgánov činných v trestnom konaní.
B. rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní - vznesenie obvinenia vyvolali zo strany obhajoby
procesné úkony smerujúce k odstráneniu nežiadúcich právnych dôsledkov pre navrhovateľku, ktoré by v
prípade správneho rozhodnutia neboli potrebné. B. rozhodnutie, vznesenie obvinenia bolo teda príčinou
vzniku trov za úkon obhajoby v záujme navrhovateľky. Náklady vynaložené na takéto úkony obhajoby

sú v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, lebo boli ním vyvolané.

XXC XX/XX - XXX
Súd priznal navrhovateľke náhradu škody, ktorá jej vznikla zaplatením náhrady trov obhajoby vo výške
XXX.XX,-eura (XX.XXX,-Sk), teda nákladov spojených výlučne s výkonom obhajoby obhajcom Y.. P. X.

so sídlom V I., U. ulica č.X v súvislosti s predmetným trestným konaním. Súd priznal náhradu škody len
do výšky XXX,XX,eura, ktorú navrhovateľka uhradila dňa X.X.XXXX ako zálohu a nie v uplatnenej výške
X.XXX,XX,-eura, pretože navrhovateľka v konaní nepreukázala, že obhajcovi zaplatila celú uplatnenú
sumu vyúčtovanú za obhajobu v trestnom konaní.Vsúvislostisvedenímtrestnéhokonania vočinavrhovateľke,podľa §X5ods.1P..č.XXX/XXXXZ.z.bola
tarifnáodmenazaobhajobuvtrestnomkonaníX/Xvýpočtovéhozákladu,prerokXXXX topredstavovalo
sumu XX,XX,-eura, tarifná odmena za obhajobu v trestnom konaní X/X výpočtového základu, pre rok

XXXX predstavovala sumu XX,XX,-eura a X/XX výpočtového základu pre rok XXXX predstavovala
sumu XX.XX,--eura.
Z vyúčtovania trov obhajoby v trestnom konaní a z pripojeného vyšetrovacieho spisu súd zistil, že v
rámci trestného konania boli vykonané nasledovné úkony :
prevzatieaprípravaobhajobynavrhovateľkydňaX.X.XXXX,účasťprivýsluchudňaX.X.XXXXodXX.XX

hod. do XX.XX hod.( X x každé dve začaté hodiny), sťažnosť zo dňa X.X.XXXX, rekonštrukcia P. dňa
XX.X.XXXX(Xxkaždédvezačatéhodiny),účasťnavýsluchuvD.B.dňa XX.X.XXXXadňaXX.X.XXXX,
oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania v D. B. dňa XX.X.E. t.j. spolu XX úkonov právnej služby
t.j. X x XX,XX,-eura plus X x XX,XX,-eura plus 1x XX.XX,-eura plus paušálna náhrada X x X,XX,-
eura (rok XXXX) plus X x X,XX,-eura(rok XXXX) a 1x X.XX,-eura t.j. spolu XXX.XX,-eura. P. nato, že
suma XXX.XX,-eura za vyššie uvedené úkony obhajoby prevyšuje priznanú sumu XXX,XX,-eura, súd

sa trovami právneho zastúpenia pozostávajúce z cestovných nákladov obhajcu z I. do B. a späť a z
náhrady za stratu času nezaoberal.
Súd vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke
sumu vo výške XXX,XX,-eura titulom náhrady škody, ktorá navrhovateľke vznikla v súvislosti s
nezákonným rozhodnutím o vznesení obvinenia a ktorá predstavuje náhradu nákladov spojených s

výkonom obhajoby v trestnom konaní, pretože túto sumu zaplatila navrhovateľka obhajcovi v trestnom
konaní.
Navrhovateľka sa ďalej domáhala škody pozostávajúcej zo straty na zárobku za obdobie od augusta
XXXX od kedy bola personálnym rozkazom T. vnútra SR prepustená zo služobného pomeru do marca
XXXX, kedy si našla zamestnanie v celkovej sume XX.XXX,XX,-eura, pričom vychádzala z priemernej

čistej mzdy vo výške XXX,XX,- eura. L. názoru súdu je časť nároku navrhovateľky na náhradu straty na
zárobku opodstatnená a navrhovateľka má právo na náhradu ušlého zisku spôsobeného rozhodnutím o
väzbevsúlades§5ods.XZ.č.XX/XXXXZb.,keďževoväzbebolavčaseodX.X.XXXXdoXX.X.XXXX,
t.j. za účinnosti uvedeného zákona.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľka bola vzatá do väzby na základe
uznesenia C. súdu v B. zo dňa X.X.XXXX z dôvodu, že navrhovateľka trestnú činnosť poprela a jej
ponechaním na slobode by mohla vplývať na doposiaľ nevypočutých obvinených, prípadne osoby
podozrivé a doposiaľ neobvinené, ako aj a svedkov a tak by mohla mariť objasňovanie skutočností
závažných pre trestné stíhanie.

Navrhovateľka bola z väzby prepustená po vydaní uznesenia zo dňa XX.X.XXXX W. súdom v B.,
pričom W. súd v odôvodnení konštatuje, že nebola preukázaná žiadna konkrétna skutočnosť (bez
ohľadu na dôvod jeho sťažnosti) v doplnenom dokazovaní, ktorá by odôvodňovala obavu, že obvinená
navrhovateľka bude pôsobiť na svedkov alebo spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie
skutočností závažných pre trestné stíhanie.

D. § 5 ods. X zákona č. XX/XXXX Zb. stanovuje, kedy navrhovateľka nemá nárok na náhradu škody
spôsobenej väzbou, pričom ide o prípady, keď si väzbu spôsobí sama, alebo keď bolo trestné stíhanie
zastavené preto, že nie je za trestný čin trestne zodpovedná alebo jej bola udelená milosť. L. názoru
súdu vo všetkých prípadoch, v ktorých sa preukáže, že nejde o prípad uvedených v § 5 ods. X zák. č.

XX/XXXX Zb. má navrhovateľka nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe. L. konania
navrhovateľka preukázala, že nenastali skutočnosti uvedené v § 5 ods. 2, preto jej náhrada škody
spôsobenej rozhodnutím o väzbe patrí. D. záver súdu vyplýva z odôvodnenia uznesenia W. súdu, na
základe ktorého bola navrhovateľka prepustená z väzby, a z ktorého odôvodnenia vyplynulo, že odvolací
súd sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa a skonštatoval, že dôvody väzby, pre ktoré

bola navrhovateľka vzatá do väzby neexistovali.

L.názorusúdunavrhovateľkevznikloprávonanáhradumzdyakoušléhozisku,zmarenéhomajetkového
prospechu, ale len za dobu, kedy bola vo väzbe. Predpokladom pre priznanie nároku na náhrady škody
a aj ušlého zisku je preukázanie všetkých troch predpokladov súčasne - vznik ušlého zisku, väzby,

príčinnej súvislosti medzi väzbou a ušlým ziskom. Podľa názoru súdu neexistencia zamestnania a
následnepríjmunavrhovateľkypotom,akobolazväzbyprepustená,niejevpríčinnejsúvislostisväzbou,
ale v príčinnej súvislosti s jej prepustením zo služobného pomeru, za čo odporca nezodpovedá.Podľa názoru súdu nárok na ušlý zisk - stratu na zárobku v súvislosti s trestným stíhaním, resp.
spôsobený nezákonným rozhodnutím /v tomto prípade rozhodnutím o vznesení obvinenia, keď trestné
stíhanie bolo následne zastavené/ by bolo možné priznať podľa § X ods. 1 zákona č. XX/XXXX Zb.

v prípade, ak by navrhovateľka preukázala, že ju zamestnávatelia odmietli zamestnať z dôvodu, že je
trestnestíhaná,t.j.vtakomprípadebysúddospelkzáveru,ženavrhovateľkevznikolnároknaušlýzisk v
príčinnejsúvislostisnezákonnýmrozhodnutím,resp.trestnýmstíhaním.Navrhovateľkavšaktakýdôkaz,
že ju potencionálni zamestnávatelia odmietli zamestnať z dôvodu, že je trestne stíhaná nepredložila. V
tejto súvislosti je potrebné tiež konštatovať, že navrhovateľka si prácu XX. marca XXXX našla napriek

tomu, že trestné stíhanie voči nej stále pokračovalo, bolo skončené až XX.X.XXXX, t.j. v tomto smere
navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že trestné stíhanie bolo dôvodom toho, že
bola v dobe po prepustení z väzby do marca XXXX nezamestnanou.

P. náhrady škody pozostávajúca zo straty na zárobku za uplatnené obdobie trvania väzby august XXXX
do XX.X.XXXX predstavovala sumu XX.XXX,XX,- Sk (X.XXX,XX eura).

Navrhovateľka vychádzala pri výpočte priemernej mesačnej mzdy zo sumy XXX,XX,-eura (XX.XXX,-
Sk), súd z tejto uplatnenej sumy vychádzal, i keď mal zato, že priemerná mesačná mzda navrhovateľky
bola vyššia a to XX.XXX,-Sk. K. mzda predstavuje ušlý zisk, o ktorý sa nezväčšil majetok navrhovateľky,
pretože počas trvania väzby nemohla pracovať a poberať za prácu mzdu. Navrhovateľka bola vo väzbe
od X.X.XXXX do XX.X.XXXX,ale stratu na zárobku si uplatnila až za obdobie od augusta XXXX až

marec XXXX. Výpočet čistej mzdy za mesiace väzby

XXC XX/XX - XXX

- august XXXX = XX.XXX,- Sk
- september XX.XXX:XXxXX = XX.XXX,XX,- Sk
spolu XX.XXX,XX,- Sk (X.XXX,XX eura).

Súdzhoreuvedenýchdôvodovpriznalnavrhovateľkeprávonazaplatenieušléhoziskupozostávajúceho
zo straty na zárobku počas trvania väzby za uplatnené obdobie august a september XXXX v sume
X.XXX,XX eura, vo zvyšnej časti presahujúcej tento nárok súd návrh zamietol.

Ďalším nárokom uplatneným navrhovateľkou bola náhrada nemajetkovej ujmy za väzbu, ktorá bola na

navrhovateľke vykonaná v období od X.X.XXXX do XX.X.XXXX, t.j. v trvaní takmer X mesiace.

Vdanomprípadejenepochybné,ženavrhovateľkabolavoväzbevobdobíodX.X.XXXXdoXX.X.XXXX,
pričom trestné stíhanie skončilo jeho zastavením, pretože skutok nespáchala navrhovateľka. Za
daného stavu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia vznikol navrhovateľke nárok na náhradu škody

spôsobenejnezákonnýmrozhodnutímoväzbe(negatívnapodmienkanepriznaniatohtonárokuvdanom
prípade splnená nebola, nakoľko navrhovateľka si väzbu nezavinila sama ani nebolo voči nej zastavené
trestné stíhanie len preto, že by nebola za spáchaný trestný čin trestne zodpovedná alebo by jej
bola udelená milosť prípadne, že by trestný čin bol amnestovaný. C. len ostalo, či v danom prípade
navrhovateľke možno priznať náhradu škody vo forme nemajetkovej ujmy v peniazoch.

V prejednávanej veci bol aplikovaný zákon č. XX/XXXX Zb., ktorý výslovne náhradu nemajetkovej ujmy
pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím o väzbe neumožňuje. B. tomu,
však na danú vec treba aplikovať aj príslušné články E. SR o ľudských právach a základných slobodách,
ktoré sú súčasťou právneho poriadku U. republiky.

Pri výklade zákona č. XX/XXXX Zb tak, aby bol tento výklad konformný s E. SR treba prijať záver, že
pod pojmom náhrada škody treba rozumieť aj škodu vo forme nemajetkovej ujmy. Z. č. XXX/XXXX Z.z.
už tento pojem výslovne upravuje, pričom jeho cieľom je to isté ako u zákona č. XX/XXXX Zb. a to
odškodniť osoby za škodu, ktorá im vznikla nezákonným rozhodnutím prípadne nesprávnym úradným
postupom orgánov štátnej moci. W. sme nepripustili možnosť odškodnenia nemajetkovej ujmy, ktorá

vznikla nezákonným rozhodnutím o vzatí do väzby podľa zákona č. XX/XXXX Zb., tak by poškodené
osoby, ktorým škoda vznikla z tohto dôvodu pred účinnosťou zákona č. XXX/XXXX Z.z., boli oproti
osobám, ktorým škoda vznikla z toho istého dôvodu, avšak už za účinnosti zákona č. XXX/XXXX Z.z.,
znevýhodnené a nedošlo by u nich k odškodneniu nemajetkovej ujmy, ktorá im preukázateľne vznikla.C. uvedeného súd v danej veci vychádzal aj z rozhodnutia B. súdu U. republiky z XX.X.XXXX sp. zn. X
S. XXX/XXXX v zmysle ktorého "nárok na náhradu nemajetkovej ujmy treba posudzovať aj v súvislosti s

článkom X ods. X a ods. X J. o ochrane ľudských práv a základných slobôd, i keď nárok na odškodnenie
väzby vznikol podľa ustanovenia §5 ods. X zákona č. XX/XXXX Zb.". B. súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že "podstatnou otázkou pre rozhodnutie o uplatnenom nároku bola otázka, či v
súvislosti so zodpovednosťou štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o väzbe podľa § 5 zákona č. XX/
XXXX zb. možno priznať nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vyvolanej vo sfére osobnostných práv

tohto, na kom bola väzba vykonaná. O. stíhanie a v rámci neho i prípadný výkon väzby predstavujú
vážny zásah do osobnej slobody jednotlivca a vyvolávajú i ďalšie negatívne dopady na jeho osobný život
a životný osud. Z. do súkromného života jednotlivca, do jeho cti a dobrej povesti, preto sú spôsobilé,
okrem porušenia práva na osobnú slobodu garantovaného čl. XX ods. X E. U. republiky, obmedziť, či
porušiť aj jeho právo na rešpektovanie a ochranu súkromného a rodinného života, dôstojnosti, osobnej
cti a dobrej povesti tak, ako to zaručuje čl. XX ods. X a X E. U. republiky. Je teda nepochybné, že trestné

stíhanie, výkon väzby, prípadne výkon uloženého trestu, ktoré boli realizované v rozpore so zákonom,
resp. ústavným poriadkom, sú spôsobilé vyvolať vedľa vzniku materiálnej škody aj vznik nemateriálnej
ujmy vo sfére osobnostných práv. T. prípady vadného pozbavenia osobnej slobody patria aj prípady, v
ktorých sú splnené podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o väzbe podľa § X
zákona č. XX/XXXX Zb. Tento záver vyplýva už len z toho, že zákon aj tieto prípady pozbavenia osobnej

slobody (napriek inak zákonnému rozhodnutiu o väzbe) sankcionuje zodpovednosťou štátu za škodu,
ktorá nastala v príčinnej súvislosti s väzbou. V zmysle článku X ods. X a X J. každý má právo na slobodu
a osobnú bezpečnosť a každý, kto bol obeťou zatknutia alebo zadržania v rozpore s ustanoveniami tohto
článku, má nárok na odškodnenie. L. práva na odškodnenie je porušenie niektorého ustanovenia článku
X ods. X až X J., alebo že pozbavenie osobnej slobody je v rozpore s vnútroštátnym právom. L. nároku

je vznik škody v príčinnej súvislosti s namietaným porušením článku X. Podľa Y. Q. súdu pre ľudské
práva sa pod škodou v zmysle článku 5 ods. 5 J. rozumie ako škoda materiálna, tak nemateriálna. D. §
5 zákona č. XX/XXXX Zb. zakladá zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím o väzbe. Subjektmi
tejto zodpovednosti sú štát na jednej strane a na druhej strane ten, na kom bola väzba
vykonaná. Podmienkami tejto zodpovednosti sú rozhodnutie o väzbe, škoda a príčinná súvislosť medzi

nimi. Predpokladom zodpovednosti je skutočnosť, že voči tomu, na kom bola väzba vykonaná, bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo bol oslobodený spod obžaloby".

Výška nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom
nebola zákonom č. XX/XXXX Zb. upravená. B. zákona č. XXX/XXXX, zákonom č. XXX/XXXX, účinným

od X.X.XXXX došlo k úprave výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch. Aj keď súd v danej veci na priznanú
nemajetkovú ujmu aplikoval ustanovenia zákona č. XX/XXXX Zb., vzhľadom ku skutočnosti, že tento
zákon výšku nemajetkovej ujmy neupravoval, výšku nemajetkovej ujmy súd ustálil voľnou úvahou s
prihliadnutím k ust. § 17 ods. X a X zákona XXX/XXXX Z.z.

L. § 17 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. výšku nemajetkovej ujmy spôsobenej väzbou, trestom alebo
iným pozbavením osobnej slobody odvodzuje od primeranej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve SR, pričom by za každý začatý deň pozbavenia osobnej slobody mala byť priznaná
najmenej jedna tridsatina takejto mzdy za predchádzajúci rok. L. ods. X citovaného ustanovenia by
mala byť výška nemajetkovej ujmy v peniazoch určená aj s prihliadnutím na osobu poškodeného, jeho

doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na
okolnosti, za ktorých k nej došlo, na závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodením v súkromnom živote
a na závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodením v spoločenskom uplatnení.

XXC XX/XX - XXX

B. bola vo väzbe v roku XXXX, primeraná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR
bola v roku XXXX XX.XXX,- Sk, X/XX predstavuje sumu XXX,- Sk. B. bola vo väzbe od X.X.XXXX do
XX.X.XXXX, čo je XX dní.

Súd s prihliadnutím na ust. § X7 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. priznal navrhovateľke právo na zaplatenie
nemajetkovej ujmy vo výške X.XXX,- eur, zodpovedajúcej sume XX,- eur za 1 deň väzby (XX x XX =
X.XXX,- eur).V tomto smere je podľa súdu potrebné si uvedomiť, že väzba predstavuje najzávažnejší zásah do
osobnej slobody obvineného, ktorý je prípustný podľa článku XX E. SR . L. ide o väzbu, treba dbať
na zásadu primeranosti a zdržanlivosti, t.j. že vždy by mali byť využité opatrenia (predovšetkým vtedy

ak išlo o doposiaľ bezúhonného obvineného), ktoré najlepšie budú viesť k dosiahnutiu účelu trestného
konania, ale nebudú neprimerane zasahovať do základných práv a slobôd osoby, voči ktorej sa uplatňujú
v medziach daných povahou príslušného obmedzenia. Navrhovateľka bola príslušníčkou policajného
zboru a po návrate z väzby ostala bez práce dlhší čas a bez príjmu. Vo väzbe sa teda ocitla policajtka,
ktorá mala dohliadať nad dodržiavaním zákonov, pričom jej bolo kladené za vinu porušenie zákona.

P. negatívne zasiahla do osobného života navrhovateľky, vznikli jej zdravotné problémy psychického
charakteru,liečilasaantidepresívami,vyhýbalasaspoločnosti.Vdôsledkuvplyvuskutočnostíspojených
s väzbou nedokončila vysokú školu. U. teda s prihliadnutím k osobe navrhovateľky, na jej doterajší život
a závažnosť následkov, ktoré vznikli navrhovateľke v súkromnom živote rozhodol o výške nemajetkovej
ujmy za väzbu tak, ako je hore uvedené.

Vo zvyšnej časti nemajetkovej ujmy súd návrh navrhovateľky zamietol, nakoľko ho považoval za
nadhodnotený, pričom v konaní nevyšli najavo také skutočnosti resp. negatívne dopady väzby takej
intenzity, ktoré by žalovaný nárok odôvodňovali v plnej výške.

Navrhovateľkanároknanáhradunemajetkovej ujmyodvodzovalaajodnesprávnehoúradnéhopostupu,

spočívajúceho v prieťahoch v konaní, keďže trestné stíhanie trvalo od X.X.XXXX do XX.X.XXXX. L.
názoru súdu však navrhovateľka počas konania nepreukázala, že by bola v značnej miere znížená jej
dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti v príčinnej súvislosti s prieťahmi v trestnom konaní, resp. v
súvislosti s dĺžkou trestného konania. Z výpovede samotnej navrhovateľky a svedka, otca navrhovateľky
vyplynulo, že jej životná situácia, či už v oblasti pracovnej, rodinnej a spoločenskej sa zhoršila hneď po

vznesení obvinenia, počas väzby a bezprostredne po návrate z väzby. B. zásahu do jej osobnostných
práva sa v ďalšom období nezhoršovali, postupne si našla prácu, situácia v rodine a v blízkom okolí sa
upokojila. Súd v súvislosti s týmto uplatneným nárokom konštatoval, že uplatnená nemajetková ujma,
na ktorú navrhovateľka v konaní poukázala nie je v príčinnej súvislosti s vyššie uvedenými prieťahmi.

Navrhovateľka v konaní poukazovala, že bola vystavená mediálnemu tlaku, pretože boli v denníku B.
čas publikované informácie spolu s fotografiami zo zatýkania, v súvislosti s tým je potrebné uviesť, že
za prípadný zásah do jej osobnostných práv médiami odporca nezodpovedá.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením vzhľadom na ust.§ 151 Občianskeho

súdneho poriadku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach, na Okresnom súde
Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V Bratislave, dňa 14.7.2011

JUDr. Zuzana Mališová
sudca

Za správnosť vyhotovenia:
Tvarošková