Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. jún 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/277/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244591
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1111244591.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov

senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci žalobkyne: T. W., X. Š. XXX/
C, Š., zast. Advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners s. r. o., Radlinského ul. č. 2, Bratislava, proti
žalovanej: Slovenská republika, zast. Národnou bankou Slovenska, ul. Imricha Karvaša č. 1, Bratislava,
o zaplatenie 17.416,88 eur s prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I
zo 16. januára 2014 č. k. 8C/191/2011-264, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa proti žalovanej
domáhala zaplatenia sumy 17.416,88 eur z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom žalovanej pri vykonávaní bankového dohľadu nad činnosťou PODIELOVÉHO DRUŽSTVA
SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len „PDSI“) a obchodníka s cennými papiermi (ďalej len „obchodník s
CP“). Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol aj návrh žalobcu na začatie prejudiciálneho
konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Žalovanej súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že Úrad pre finančný trh (ďalej len "úrad")
rozhodnutím zo dňa 21. 3. 2002 schválil Družstvu Prospekt investície, pri ktorom Družstvo požiadalo
návrhom na začatie konania doručeným úradu dňa 16. 4. 2003 o schválenie jeho dodatku.
Úrad Družstvo v upozornení z 13. 5. 2003 oboznámil o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku
podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 122 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z. z. Prílohou žiadosti Družstva bola
aj zápisnica z riadnej členskej schôdze Družstva zo dňa 9. 1. 2003, podľa ktorej mal úrad schválením

Prospektu investície odobriť projekt družstiev, pretože hodnotil každé z družstiev od jeho vzniku za dva
roky činnosti, a teda od februára 2002 sú družstvá pod dozorom úradu, ktorý ich sleduje, posudzuje
a nemá k činnosti výhrady. Vzhľadom na predmetnú prílohu žiadosti úrad Družstvo upozornil na to,
že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v Prospekte investície
s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti
osôb podpisujúcich prospekt, pretože úrad vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z., ale nie dohľad nad celkovou

činnosťou Družstva. Dňa 02.06.2008 uzavrelo Družstvo s obchodníkom s cennými papiermi Zmluvu o
riadení portfólia, podľa ktorej sa obchodník s cennými papiermi ako obhospodarovateľ zaviazal riadiť
portfólio Družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami, čo v
sebe zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovaniea vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta,
uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a finančných
analýz. Obchodník s cennými papiermi sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo

výške 8 % ročne. Rozhodnutím z 8. 1. 2008, č. OPK-9750/3/2007 B. na základe
kontroly vykonanej v roku 2007 uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 500.000,-
Sk za porušenie v rozhodnutí špecifikovaných ustanovení zákona č. 566/2001 Z. z. Banková rada
B. X. U. v konaní o rozklade predmetné prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím zo
7. 5. 2008, č. GUV-841/2008, zrušila a vrátila vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Následne

B. rozhodnutím zo dňa 20. 8. 2008, č. OPK-9750-5/2007, uložila obchodníkovi s cennými papiermi
opätovne pokutu, a to vo výške 300.000,- Sk za porušenie ustanovení § 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm.
a/, § 74 ods. 1, ods. 7 písm. b/ zákona č. 566/2001 Z. z. Medzičasom B. X. U. rozhodnutím z 22. 4.
2008, č. OPK-2744-5/2007-PLP zmenila podľa § 59 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z. obchodníkovi s
cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb udelené rozhodnutím zo dňa 22. 04.
2003 a povolila, okrem iného, poskytovanie investičnej služby podľa § 6 ods. 1 písm. d/ v spojení s

§ 5 ods. 1 písm. a/, b/, a c/ zákona č. 566/2001 Z. z. s obmedzením podľa § 59 ods. 3 tohto zákona
a poskytovanie investičných služieb, investičných činností a vedľajších služieb podľa § 6 ods. 1 a 2
v spojení s § 5 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z. v špecifikovanom rozsahu. Po obdržaní výpovede
obchodníka s cennými papiermi zo zmluvy o riadení portfólia z 30. 03. 2010 Družstvo
požiadalo listom z 15. 4. 2010 B. X. U. o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi

a o výkon dohľadu na mieste dôvodiac, že výpoveďou zmluvy sa Družstvo dostalo do zložitej situácie,
pretože obchodník s cennými papiermi zabezpečoval pre Družstvo odbyt výrobkov, Družstvo muselo
pozastaviť prijímanie nových členských vkladov od existujúcich alebo nových členov, ako aj pozastaviť
vyplácanievyrovnacíchpodielovprevystupujúcichčlenov,vyplácaniedeklarovanýchvýnosovzprijatých
členských vkladov a ostatných peňažných súm prijatých od svojich členov. Družstvo poukázalo na

rozsiahlu majetkovú škodu, ktorú mu mal obchodník s cennými papiermi spôsobiť pri plnení
zmluvy a ktorá podľa predbežnej kalkulácie dosahovala sumu viac než 20 miliónov eur. Ďalším listom
z 23. 4. 2010 žiadalo Družstvo B. X. U. o zjednanie nápravy v činnosti obchodníka s cennými papiermi,
pretože tento si neplnil svoje základné povinnosti voči Družstvu ako subjektu dohliadanému zo strany
B. spočívajúce v zabezpečení zhodnotenia finančných prostriedkov jemu zverených do správy. B. X.

U. listom z 30. 4. 2010 a následne urgenciou z 30. 6. 2010 požiadala predsedu predstavenstva
Družstva a aj Družstvo samotné o predloženie špecifikovanej písomnej informácie a
dokumentácie k zmluve za účelom dohľadu na mieste. V súvislosti s oznámením Družstva z 10. 05.
2010 o tom, že ročná finančná správa Družstva za rok 2009 bola uverejnená na internetovej stránke, B.
X. U. upozornila Družstvo listom zo dňa 14. 5. 2010, že ročná finančná správa za rok 2009 neobsahuje

náležitosti podľa zák. č. 566/2001 Z. z., žiadala o jej doplnenie a súčasné upozornenie používateľov
internetu, že účtovná závierka za rok 2009 nebola overená audítorom a bude v zmysle rozhodnutia
predstavenstva Družstva prepracovaná. Podľa správy audítora pre predstavenstvo Družstva z 30. 07.
2010 pre nedostatok informácií a pre nemožnosť otvoriť účtovníctvo Družstva za rok 2009 nemohol
overiť, či hodnota finančných investícií uvedených v účtovnej závierke Družstva ku dňu 31. 12. 2009

bola vykázaná v reálnej hodnote. Na základe predbežne získaných informácií by mala byť reálna
hodnota finančných investícií nižšia ako bola vykázaná v účtovnej závierke, preto audítor modifikoval
výrok o tom, že finančné investície nie sú vykázané v účtovnej závierke v reálnej hodnote. B. X. U. si
listom z 01. 06. 2010 vyžiadala od Družstva bližšie špecifikované doklady, najmä uzavreté kúpne zmluvy,
generálne splnomocnenia pre N.. I. Č., N.. Z. Y., S.. na zastupovanie Družstva, ako aj doklady o

finančnom vysporiadaní podľa Zmluvy o kúpe cenných papierov z 5. 10. 2009. B. vydala dňa 12. 7.
2010 rozhodnutie o predbežnom opatrení, č. ODT-8305/2010, ktorým podľa § 25 ods. 1 písm. a/ zák.
č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom uložila obchodníkovi s cennými papiermi povinnosť
zdržať sa nakladania s majetkom klientov, ktorý mu bol zverený bez písomného súhlasu B., keďže
na základe oznámenia klientov, najmä Družstva, vzniklo dôvodné podozrenie z možného poškodenia

klientov obchodníka s cennými papiermi. Rozhodnutím z 21. 12. 2010 č. ODT-8305-5/2010 B. podľa
§ 144 ods. 1 písm. l/ zák. č. 566/2001 Z. z. odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na
poskytovanie investičných služieb z dôvodov podľa § 156 ods. 2 písm. a/, § 55 ods. 7, 9, § 85 ods.
2 v spojení s § 84 ods. 1 písm. b/, § 76 ods. 2 a § 77 ods. 7 zák. č. 566/2001 Z. z. Správnosť
predmetného rozhodnutia potvrdila v konaní o rozklade Banková rada B. X. U. rozhodnutím z 1. 3. 2011

č. GUV-274/2011. B. X. U. rozhodnutím z 26. 08. 2010 č. OPK-5664/1-5/2010 zastavila konanie začaté
na žiadosť Družstva o schválenie dodatku k Prospektu investície z dôvodu, že i napriek poskytnutiu
dodatočnej lehoty na odstránenie nedostatkov žiadosť neobsahovala náležitosti stanovené zákonom.
Správnosť rozhodnutia potvrdila Banková rada B. X. U. rozhodnutím zo 07. 12. 2010 č. GUV-1744/2010.Uvedeným rozhodnutiam predchádzala výzva B. zo dňa 10. 5 .2010 na odstránenie nedostatkov žiadosti
o schválenie Prospektu investície z 28. 4. 2010, ako aj doplnenia dodatku k Prospektu investície, pričom
rozhodnutím z 10. 5. 2010 č. OPK-5664/1-2/2010 B. prerušila konanie podľa § 21 ods. 1 písm. a/ zákona

č. 747/2004 Z. z. o dohľade. V poradí ďalším rozhodnutím z 30. 5. 2011 č. ODT-10890-4/2010 B.
zakázala Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt predaj majetkových hodnôt
podľa § 144 ods. 4 písm. c/ zák. č. 566/2001 Z. z. z dôvodu porušenia ustanovenia § 129 ods. 3 v
spojení s § 128 ods. 1 písm. b/, c/, h/ zákona č. 566/2001 Z. z. a § 125c ods. 1 v spojení s § 127
ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z. tým, že zmenou skutočností uvedených v Prospekte investície Družstvo

tento prospekt nedodržiavalo. B. sa pritom dozvedela, že u Družstva nastali také zmeny, pre ktoré sa
Prospekt investície stal neaktuálny a Družstvo neurobilo žiadne kroky k náprave a k tomu, aby stav
Družstva uviedlo do súladu s údajmi v Prospekte investície. B. oznámila na svojej webovej stránke
obsah predmetného rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 07. 2011. B. X. U. zistiac
pri výkone dohľadu na diaľku niektoré skutočnosti nasvedčujúce tomu, že neznámym páchateľom bol
spáchaný skutok, ktorý by mohol naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu, podala dňa 27. 07.

2010 trestné oznámenie. Listom z 26. 4. 2007 požiadala B. X. U. v zmysle § 35 ods. 1 zák. č. 747/2004
Z. z. v spojení s § 126 ods. 5 zák. č. 566/2001 Z. z. Družstvo o predloženie a/ všeobecnej informácie
o investičnej stratégii a štruktúre aktív Družstva a kto aktíva spravuje, b/ štruktúry majetku Družstva k
31. 12. 2005 a 31. 12. 2006 s rozčlenením na investičné nástroje, peňažné prostriedky na bankových
účtoch, ostatné aktíva a štruktúry záväzkov Družstva, c/ zoznamu všetkých obchodov, ktorými boli do

majetku družstva nakúpené a z majetku predané investičné nástroje a iné cenné papiere za
rok 2005 a 2006 s informáciou, akým spôsobom boli obchody vykonávané. Na túto žiadosť reagovalo
Družstvo listom z 9. 5. 2007, pričom spolu s listom zo dňa 20. 08. 2007 predložilo audítorskú
správu a konsolidovanú účtovanú závierku za rok 2006. Družstvo reagovalo dňa 02. 06. 2008 i na
žiadosť o odstránenie nedostatkov náležitostí polročnej správy za I. polrok 2007 a dňa 08. 09.

2008 vo vzťahu k polročnej finančnej správe za polrok 2008. Podľa zápisu z prerokovania
problémov a nezrovnalostí z 24. 08. 2007 B. z predložených údajov o majetkovej štruktúre
Družstva zistila, že majetok vložený do investičných nástrojov Družstva je tvorený podielmi v družstvách
EDSI, KPDSI a DDSI a na 98,85 % podielom zmenkami emitenta CI HOLDING, a. s. Keďže v zmysle
prijatej investičnej stratégie v Prospekte investície by angažovanosť voči jednému emitentovi

nemala prekročiť 30 % podielu na celkových aktívach vyhlasovateľa verejnej ponuky, a podiel emitenta
CI HOLDING, a. s. na celkových aktívach predstavovala 91,45 %, Družstvo v tomto smere nedodržuje
Prospekt investície. B. preto považovala za vhodné, aby sa v aktívach Družstva nachádzali finančné
nástroje aj iných subjektov, ako subjektov nachádzajúcich sa v skupine CI HOLDING, a. s. z dôvodu
rozloženia investičného rizika. Za týmto účelom odporučila NBS zosúladiť štruktúru aktív Družstva podľa

schváleného Prospektu investície najneskôr do 31. 12. 2007 a Družstvo sa zaviazalo zaslať písomné
stanovisko o spôsobe riešenia daného stavu do 15. 10. 2007. V rámci reakcie splnomocnený zástupca
Družstva T.. I. V. v liste z 10. 10. 2007 uviedol, že zo strany Družstva nedošlo k porušeniu zákona, ani
Prospektu investície, pretože znenie Prospektu investície umožňovalo rozloženie finančných nástrojov
v portfóliu aj tak, že sa v ňom budú nachádzať iba finančné nástroje jedného emitenta. V rámci systému

fungovania Družstva zodpovedal daný stav dlhoročnej finančnej spolupráci medzi spoločnosťami CI
HOLDING, a. s., jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami a jeho narušenie by mohlo spôsobiť značné
škody. Následne Družstvo listom z 29. 1. 2008 informovalo B., že od 1. 1. 2008 nakupuje do
portfólia vždy tri zmenky od troch samostatných právnych subjektov namiesto doterajšej jednej zmenky
jednéhoemitenta,ktoréopatreniezabezpečísúladvrozloženíinvestičnéhorizikasoschválenýmznením

Prospektu investície. Z listinných dokladov predložených žalobkyňou na CD nosiči súd prvého stupňa
zistil, že sa v nich nachádza 1/ výzva B. na predloženie dokladov, a to kópií všetkých zápisníc z rokovania
členskýchschôdzíDružstvazarok2007,2008a2009spolu svydaniamičasopisuPodielnikzarovnaké
obdobie, 2/ zápisnica z rokovania náhradnej členskej schôdze Družstva z 3. 3. 2009, ktorej predmetom
bolo okrem iného i schválenie správy predstavenstva, ročnej účtovnej závierky za rok 2008, návrhu na

rozdelenie zisku a výplaty podielov na zisku za rok 2008, 3/ zápisnica z rokovania náhradnej mimoriadnej
členskej schôdze Družstva zo dňa 23. 10. 2009, na ktorej táto schválila návrh na úpravu investičnej
stratégie a plán zhodnotenia a činnosti na rok 2010, 4/ správa o finančnej situácii Družstva ku dňu 31.
12. 2009, 5/ oznámenia o aktuálnej hodnote základných členských vkladov v príslušnom období, pričom
v súvislosti s oznámením zo dňa 21. 10. 2009 B. X. U. listom zo dňa 27. 10. 2009 informovala Družstvo,

že oznámenie spĺňa požiadavky podľa § 129 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z., a keďže neobsahuje
údaje uvedené v § 129 ods. 2 tohto zákona, nemá dôvod zakázať jeho zverejnenie, 6/ vyrozumenie KR
PZ v Bratislave o odstúpení oznámenia na členov štatutárneho orgánu Družstva ohľadne podozrenia z
naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 4 písm. a/ Tr. zák. atrestnéhočinuporušovaniapovinnostiprisprávecudziehomajetkupodľa§237ods.1,3,písm.b/Tr.zák.
na Úrad boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru, 7/ list z 27. 07. 2010, ktorým Družstvo reagovalo
na vyjadrenia obchodníka s cennými papiermi ohľadne okolností výpovede zmluvy o riadení portfólia.

Vo vzťahu k obchodníkovi s cennými papiermi súd prvého stupňa z listinných dokladov predložených na
CD nosiči zistil, že po obdržaní vyúčtovaní k zmluve o riadení portfólia z 8. 1. 2010 Družstvo vo vyjadrení
z 19. 03. 2010 upozorňovalo obchodníka s cennými papiermi na závažný nesúlad skutočnej finančnej
kondície portfólia, ktoré na základe zmluvy obchodník riadil a obhospodaroval, oproti prezentovaným
výsledkom podľa vyúčtovania zo dňa 8. 1. 2010. Listom z 12. 4. 2010 Družstvo vyzvalo obchodníka s

cennými papiermi na predloženie správy o zhodnotení finančných prostriedkov za 4. štvrťrok 2009 a za
1. štvrťrok 2010 v súlade so zmluvou najneskôr do 16. 04. 2010. Listom zo 16. 04. 2010 Družstvo
oznámilo obchodníkovi s cennými papiermi predbežnú stratu v sume 24.764.991,- eur spôsobenú jeho
konaním, ktoré zároveň považovalo za závažné porušenie zmluvných povinností, ako aj povinností
stanovených právnymi predpismi a súčasne obchodníka s cennými papiermi vyzvalo, aby v lehote do 15
dní od doručenia listu vzniknutú stratu aj nahradil. Listom z 03. 05. 2010 a opätovne zo 17. 05. 2010

Družstvo vyzvalo obchodníka s cennými papiermi na odovzdanie dokumentácie súvisiacej s činnosťou
podľa zmluvy o riadení portfólia a v rámci toho i všetkých listinných cenných papierov, vrátane
nevyplnených zmeniek a zmeniek, ktoré sú súčasťou portfólia družstva. Listom z 18. 05. 2010 Družstvo
vyzvaloobchodníkascennýmipapierminavrátenieneoprávnenevyplatenejodmenyvovýške228.954,-
eur a na doplatenie rozdielu zhodnotenia portfólia za IV. kvartál 2009 a I. kvartál 2010, pretože portfólio

Družstva nebolo zhodnotené na zmluvne stanovenú 8 % -nú úroveň a bolo vo výraznej strate. Ďalej súd
prvého stupňa v rámci zisťovania skutkového stavu zistil, že Okresný súd Bratislava I uznesením z 11.
04. 2011 č. k. 3K/95/2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 05. 2011, vyhlásil konkurz na majetok
Družstva ako úpadcu a do funkcie správcu bol ustanovený T.. T. I.. Ten podal dňa 24. 08. 2011 správu
o priebehu konkurzu pre účely prvej schôdze veriteľov, v ktorej okrem iného k podnikateľskej činnosti

Družstva v súvislosti so zmluvou o riadení portfólia uviedol, že nič nenasvedčuje tomu, že by sa obchody
uskutočnili v súlade s touto zmluvou. Dôkazy potvrdzovali, že Družstvo samo nakupovalo cenné papiere
a investovalo do viacerých projektov, čím obchádzalo svojho obchodníka s cennými papiermi, ktorý
potom nemôže niesť zodpovednosť, keďže on sám žiadne prostriedky neprijal a ani neuskutočňoval
obchody na účet Družstva. Družstvo počas celého svojho fungovania pritom poukazovalo na to, že jeho

činnosť je pod dohľadom B.. Pokiaľ išlo o pohľadávky prihlásené do konkurzu, ich masa bola vyššia
ako stanovený odhad skutočných vkladov a nachádzali sa medzi nimi aj fiktívne pohľadávky, ktoré však
správca konkurznej podstaty nevedel určiť. Správca konkurznej podstaty vyjadril i pochybnosti vo
vzťahu k nárokom na výplatu vyrovnacích podielov, ktoré predstavenstvo Družstva vystavovalo tesne
pred konkurzom. Vyjadril sa, že uplatnené nároky bude možné porovnať s evidenciou úpadcu až po

podrobnom audite účtovníctva. Prípadné popretie pohľadávky neznamená automatické vyradenie z jej
uspokojenia, pretože v takom prípade sú veritelia povinní preukázať, že peniaze do Družstva naozaj
vložili, resp., že ich nárok vznikol iným nepochybným spôsobom. Vo vyjadrení k výzve Okresného súdu
Bratislava I na predloženie správy o stave konkurzu správca konkurznej podstaty uviedol, že v záujme
úpadcu je vedených približne 200 súdnych konaní, z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z

odporovateľných právnych úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu, ktorými boli niektorí veritelia
úpadcu uspokojení na úkor ostatných veriteľov. Tieto úkony zahŕňajú aj prevody finančných prostriedkov
z úpadcu na niektoré spriaznené spoločnosti patriace do finančnej skupiny okolo spoločnosti CI Holding,
a. s. (do ktorej patril aj úpadca), okrem iného je uplatnený aj nárok voči advokátskej kancelárii Futej
& Partners s. r. o., ktorá vykonávala pre úpadcu pred vyhlásením konkurzu právne zastúpenie a ktorej

bolo vyplatených cca 210.000,- eur v čase, kedy už úpadcovi bezprostredne hrozil úpadok. Taktiež sú
vedené súdne konania, ktorých cieľom je prinavrátenie majetku, ktorý bol odstránený zo spriaznených
spoločnosti úpadcu, je uplatnený nárok úpadcu proti SR zastúpenej B., kde je vedené súdne konanie
19C/56/2011, ďalej nárok voči poisťovni, ktorá poistila manažment úpadcu a ďalších spoločností pre
prípad spôsobenia škody, taktiež je uplatnený nárok voči garančnému fondu investícií. V neposlednom

rade je uplatnený nárok voči predstavenstvu úpadcu na náhradu škody. Tieto súdne konania zatiaľ nie sú
právoplatné skončené. Žalobkyňa uviedla, že sa stala majiteľkou členského podielu v sume 14.013,19
eur.Žalobkyňapožiadalaozrušeniečlenskéhopodielu žiadosťouz10.01.2011.Nazákladeuvedeného
jej členstvo v Družstve zaniklo v zmysle príslušných ustanovení Stanov družstva a vznikol jej nárok na
vyplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 14.013,19 eur. Družstvo žalobkyni vystavilo vlastnú zmenku

č. 3766 znejúcu na sumu 14.013,19 eur a vlastnú zmenku č. 2560 znejúcu na sumu 3.340,- eur. Tieto
hodnoty predstavujú zároveň i výšku škody uplatňovanú v konaní. Žalobkyňa požiadala B. o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, jej nárok však nebol ani čiastočne uspokojený. Žalobkyňa ako
veriteľ neprihlásila svoju pohľadávku voči Družstvu do konkurzu prebiehajúceho na Okresnom súdeBratislava I pod sp. zn. 3K/95/2010. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba
nie je dôvodná.

Podľa súdu prvého stupňa žalobkyňa v konaní nepreukázala vznik škody ani nesprávny úradný postup
B. vo vzťahu k Družstvu. S poukazom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR a ČR (rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cz/110/84, sp. zn. 4Cdo/199/2005, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 25Cdo/1404/2004) mal za to, že nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., ako
aj zákona č. 514/2003 Z. z., môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až

vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom
vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Preto ak
má žalobkyňa pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech
vydať, resp. kým nepreukázala bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný
základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č. 514/2003
Z. z., a tým ani predpoklad existencie škody.

Vzhľadom na to súd prvého stupňa uzavrel, že žalobkyňa sa ako bývalá členka Družstva, s ktorým
bola v právnom vzťahu a z ktorého jej v prípade vystúpenia vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho
podielu, musí domáhať zaplatenia svojej pohľadávky voči Družstvu, keďže Družstvo je vo vzťahu k
nej v pozícii dlžníka/povinného, resp. osoby, ktorá je povinná žalobkyni vydať získaný prospech v

podobe vyrovnacieho podielu. Žalobkyňa však svoje právo nevyužila a pohľadávku voči družstvu si
neuplatnila v konkurze vyhlásenom na majetok družstva spôsobom, ktorý stanovujú právne predpisy,
čím sa nestala účastníkom konkurzného konania. Z toho vyplýva, že v čase rozhodovania súdu prvého
stupňa nepreukázala bezúspešnosť uplatňovania svojich práv voči Družstvu, pričom toho času nie
je možné ustáliť majetok úpadcu - Družstva, s ktorým bola navrhovateľka v záväzkovom vzťahu a z

ktorého majetku by mohla byť uspokojená jej pohľadávka prípadne i po skončení konkurzného konania
uplatňovaná i v prebiehajúcom konaní titulom náhrady škody v dôsledku nesprávneho úradného
postupu. Žalobkyňa zároveň nepodala ani žalobu proti členom predstavenstva družstva alebo kontrolnej
komisie družstva v zmysle § 251 ods. 2, § 243 a ods. 4 a § 244 ods. 8 Obch. zákonníka. Žalobkyňa
teda primárne mala uplatňovať svoj nárok voči Družstvu, resp. voči členom predstavenstva a kontrolnej

komisie Družstva, a až v prípade bezúspešnosti vymoženia predmetnej pohľadávky by do úvahy
prichádzalo uplatňovania náhrady škody voči štátu (v prípade preukázania zodpovednosti žalovanej za
škodu). Z tohto dôvodu nemohol súd v rozhodnom čase ustáliť, či a najmä v akej výške vznikla žalobkyni
škoda, ktoré okolnosti sú rozhodné aj pre plynutie premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu
škody voči štátu.

Žalobkyňa podľa súdu prvého stupňa nepreukázala ani nesprávny úradný postup žalovanej. Tento mal
podľa nej spočívať v 1/ oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu investície,
a tým neplatnosti Prospektu investície a následnom oneskorení zakázania činnosti Družstva, 2/ prijatí
nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov

podľa zápisu z 24. 8. 2007 a v 3/ prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu
po zistení závažných pochybení obchodníka pri činnosti voči Družstvu. V tomto smere súd prvého
stupňa poukázal na to, že dohľad B. nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt bol regulovaný zákonom č. 566/2001 Z. z. v obmedzenom, resp. vymedzenom
rozsahu spočívajúcom v kontrole povinností uložených vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových

hodnôt zákonom (zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky, plnenie
informačných povinností, predloženie na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke majetkových hodnôt,
dodržiavanie ust. § 126 ods. 5 zák. č. 566/2001 Z. z.). K takým povinnostiam patrila od 01. 01. 2009
i povinnosť aktualizácie Prospektu investície podľa § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák.
č. 566/2001 Z. z. a od 01. 6. 2010 povinnosť dodržiavania Prospektu investície podľa § 129 ods.

3 zákona č. 566/2001 Z. z. V prípade nastania novej významnej skutočnosti, vecnej chyby alebo
nepresnosti týkajúcej sa údajov zahrnutých do Prospektu investície, ktorá by mohla ovplyvniť správne
hodnotenie majetkových hodnôt, malo Družstvo tieto uviesť v dodatku Prospektu investície. Povinnosť
aktualizácie Prospektu investície sa vzťahovala primárne na Družstvo, ktoré malo v takom prípade
vypracovať dodatok Prospektu investície a predložiť ho na schválenie B.. Ak štatutárny orgán Družstva

nesplnil povinnosť a o nových významných skutočnostiach nepredložil dodatok k Prospektu investície,
B. mohla tieto skutočnosti zistiť až s určitým časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom uloženej
periodickej informačnej povinnosti Družstva. Nemožno opomenúť, že štatutárny orgán Družstva počas
celej doby verejnej ponuky zodpovedal za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície (§ 128ods. 1 písm. h/ zákona č. 566/2001 Z. z.), pričom schválenie Prospektu investície nemalo za následok
aj schválenie Zmluvy o riadení portfólia, ktorá bola zaradená do zoznamu zmlúv zabezpečujúcich
odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných

služieb, ktoré poskytuje (§ 128 ods. 1 písm. a/ bod 10 zákona č. 566/2001 Z. z.); B. totiž nemala
právomoc vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva. Družstvo až do 15. 04. 2010, kedy
požiadalo o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi, nesignalizovalo Národnej
banke Slovenska zhoršenie jeho finančnej situácie, príp. nedostatky v činnosti obchodníka s cennými
papiermi. Pri výkone dohľadu na mieste samom v dňoch 20. 4. do 6. 5. 2010 B. zistila zmeny v

údajoch v Prospekte investície, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt, s následkom
neaktuálnosti Prospektu investície, nie však jeho neplatnosti, pretože zo žiadnych ustanovení zák. č.
566/2001 Z. z. nevyplýva neplatnosť Prospektu investície pre neaktuálnosť jeho údajov (tá sa vzťahuje
len na Prospekt cenných papierov podľa § 123 zákona č. 566/2001 Z. z). B. X. U. vyzvala Družstvo
na predloženie žiadosti o schválenie dodatku Prospektu investície. Ako vyplýva z rozhodnutia B. 26. 8.
2010 č. OPK-5664/1-5/2010, Družstvo predmetnú žiadosť B. X. U. síce predložilo, táto

však neobsahovala všetky náležitosti podľa zák. č. 747/2004 Z. z., pričom rovnaké nedostatky mal aj
dodatok Prospektu investície v zmysle zák. č. 566/2001 Z. z., a tieto neboli i napriek viacnásobnému
predĺženiu lehoty na doplnenie žiadosti a dodatku odstránené a konanie bolo zastavené.
Medzičasom B. iniciovala konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001
Z. z. za porušenie ustanovení § 129 ods. 3 citovaného zákona, ktoré ukončila vydaním rozhodnutia

z 30. 5. 2011 č. ODT-10890-4/2010, ktorým zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt. Je teda
zrejmé, že B. konala v rámci svojich oprávnení stanovených zákonom, preto v tomto smere nedošlo
z jej strany k nesprávnemu úradnému postupu. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v
prijatínedostatočnýchopatrenínanápravuprotiprávnehostavupozisteniachvPrerokovanínedostatkov
podľa zápisu z 24. 8. 2007, súd prvého stupňa poukázal na to, že predmetom konania je nesprávny

úradný postup žalovanej, a nie obchodníka s cennými papiermi; preto v priamej príčinnej súvislosti s ním
mohla vzniknúť škoda len Družstvu a nie žalobkyni. Žalobkyňa nebola v žiadnom záväzkovom ani
inom vzťahu s obchodníkom s cennými papiermi. Účastníkom takého vzťahu vzniknutého na základe
zmluvy o riadení portfólia bolo len Družstvo a z tohto právneho vzťahu vyplývali práva a povinnosti
len jeho účastníkom. Dohľad B.G. X. U. bol limitovaný zákonom č. 566/2001 Z. z. a vzhľadom na to

sa informácie a podklady, ktoré mala B. zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a §
137 ods. 2 zák. č. 747/2004 Z. z. vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu,
v danom prípade Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt so zohľadnením
jemu zákonom vymedzených povinností. Zákon Družstvu neukladal povinnosti v oblasti obmedzenia a
rozloženia rizika, prípadne krytia rizika. B. X. U. na základe údajov o štruktúre majetku Družstva k 31. 12.

2005 a k 31. 12. 2006 síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania Prospektu investície, avšak podľa
právnej úpravy platnej v danom období roka 2007 nemohla uložiť Družstvu sankciu, pretože povinnosť
dodržiavať Prospekt investície sa v tom čase na vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt
nevzťahovala. B. X. U. ako štátny orgán, ktorého činnosť je všeobecne regulovaná článkom 2 ods. 2
Ústavy SR, nemohla konať nad rámec, rozsah a spôsob stanovený zákonom, a preto zistené nedostatky

a nezrovnalosti v činnosti Družstva prerokovala na stretnutí s členmi štatutárneho orgánu Družstva dňa
24. 8. 2007 a súčasne dala odporúčania na nápravu tohto stavu. B. X. U. v danom období (po 24.
8. 2007) nemohla pristúpiť k uloženiu peňažnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj majetkových
hodnôt za nedodržiavanie Prospektu investície podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z., ktoré
oprávnenia použila pri zistení neaktuálnosti Prospektu investície po 1. 6. 2010. Z listinných dôkazov,

najmä jednotlivých rozhodnutí NBS o uložení pokút vo výške 500.000,- Sk, resp. vo výške 300.000,-
Sk (rozhodnutie z 8. 1. 2008 č. OPK 9750/3/2007, resp. rozhodnutie z 20. 8. 2008 č.
OPK-9750-5/2007) je zrejmé, že B. X. U. sledovala aj činnosť obchodníka s cennými papiermi, pričom
nebolo jej povinnosťou informovať Družstvo o výsledných zisteniach. Zák. č. 747/2004 Z. z. o dohľade
totiž v § 2 ods. 2 ustanovuje, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný a konanie pred B.

vo veciach dohľadu rovnako neverejné. Preto je účastníkom konania v konaní o uložení pokuty
alebo inej sankcie alebo opatrenia na nápravu len dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má
pokuta, prípadne sankcia uložiť. Naviac, vzhľadom na záväzkový vzťah medzi obchodníkom s cennými
papiermi a Družstvom založený Zmluvou o riadení portfólia, bolo primárne povinnosťou Družstva,
ktoré malo všetky dostupné informácie o činnosti obchodníka, aby zabezpečilo priamu kontrolu plnenia

jeho povinností a dohľad nad jeho činnosťou voči Družstvu. V tomto smere potom nemožno zanedbať
ani povinnosti samotnej žalobkyne, ktorá sa ako člen Družstva mala aktívne a včas zaujímať o svoje
práva a ich výkon voči Družstvu a jeho orgánom v zmysle zásady "práva patria bdelým" a zamedziť tak
znehodnoteniu, príp. nevymožiteľnosti svojich majetkových a iných práv súvisiacich s Družstvom.Návrh na začatie prejudiciálneho konania pred súdnym dvorom Európskej únie súd prvého stupňa
zamietol s odôvodnením, že nie je povinný predložiť prejudiciálnu otázku formulovanú žalobkyňou

súdnemudvoru,pretožesanejednáosúdrozhodujúcivposlednomstupni,protirozhodnutiu,ktoréhonie
je prípustný opravný prostriedok a nejde tu ani o posúdenie platnosti ustanovenia práva únie, ale
výlučne o otázku výkladu práva Európskej únie, respektíve jeho porušenia. V danom prípade tak nebolo
potrebnéskúmaťnaplnenieniektorejzvýnimiekzbavujúcichsúdnyorgánpovinnostipoložiťprejudiciálnu
otázku. Súdny dvor nerozhoduje o sporných skutkových otázkach konania pred národným súdom, ani

o výklade alebo aplikácii vnútroštátneho práva. Súd prvého stupňa po posúdení návrhu žalobkyne na
predloženie ňou navrhovaných prejudiciálnych otázok dospel k záveru, že tento nie je dôvodný, pretože
odpoveď na uvedené otázky nemá bezprostredný súvis s prebiehajúcim konaním v
tom zmysle, že by ho determinovala po právnej stránke. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s názorom
žalobkyne, že inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt je zjavne totožný s inštitútom verejnej ponuky
cenných papierov vzhľadom na to, že tieto inštitúty sú upravené rôznymi predpismi Európskej únie a sú

upravené a zadefinované v rôznych zákonných ustanoveniach právneho poriadku SR, a to v §1 26 a
v § 120 zák. č. 566/2001 Z.z. Verejná ponuka majetkových hodnôt bola zavedená do právneho poriadku
SRpreto,abyupravilapodmienkyčinnostiužexistujúcichpodnikateľskýchsubjektov,naktorésaverejná
ponuka cenných papierov nevzťahovala a ani nevzťahuje z dôvodu ich rozdielneho zadefinovania, ktoré
zohľadňuje i rozdielne investičné stratégie a metódy podnikania pri verejnej ponuke majetkových hodnôt

v porovnaní s podnikaním pri verejnej ponuke cenných papierov na základe zverejneného prospektu
cenných papierov. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a ich
náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v konaní žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa a napadla ním výrok, ktorým bola zamietnutá

žaloba o náhradu škody. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
zmenil tak, že žalobe vyhovie, alebo aby ho v tejto časti zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobkyňa namietala, že súd prvého stupňa nezohľadnil, že žalovaná
nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty;
základným atribútom je istota subjektov práva, že sa voči nemu bude zachovávať právo, a teda

orgány verejnej moci budú vo vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi
predpismi, t. j. že ich postup bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Poukázala
na to, že sa spoliehala, že nedôjde ku škode na jej úkor, pretože vychádzala z garancie žalovanej
ako orgánu dohľadu. Nemohla predpokladať, že dohľad napr. nad prospektom investície je podľa
žalovanej len formálny resp., že takýto je jeho obsah podľa výkladu žalovanej, pretože zákon o

dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad prospektom investícií nedefinoval. Postup žalovanej
bol svojvoľný, resp. arbitrárny v neprospech každého, ktorý sa na žalovanú z hľadiska stability a
ochranu investície spoľahol. Argument žalovanej, že vykonávala dohľad nad činnosťou družstva ako
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z. z., ale
nevykonávala dohľad nad celkovou činnosťou družstva, je irelevantný, ak žalobkyňa nemohla o takto

zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. Nie je podľa žalobkyne správny záver súdu prvého stupňa
o tom, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou vzniknutou žalobkyni a porušením zákonných
povinností žalovanou spočívajúcom v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený
zákon č. 566/2001 Z. z. Ku škode žalobkyne došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti žalovanej
vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že žalobkyňa nebola „bdelá“.

Súd prvého stupňa svojím výkladom umožňuje, aby došlo aj v budúcnosti k porušeniu zákona na úkor
občanov, ktorý ako vhodné a zákonom chránené zhodnotenie ich finančných prostriedkov zvolia ich
investovania v rámci subjektov dohliadaných žalovanou. Takýmto rozhodnutím sa kladie znamienko
rovná sa medzi investovaním do nebankových subjektov a investovaním prostredníctvom subjektov
dohliadaných žalovanou. Povinnosťou B. podľa § 137 ods. 2 zákona o cenných papieroch je a bolo

zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných
subjektov aj ich činnosti, pričom podľa § 135 ods. 1 zákona, ktorý platí v tomto znení už od 1. 5.
2007, Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník, patrili a
patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany B.. Podľa § 135 ods. 2 zákona o cenných
papieroch mala žalovaná zisťovať - čo v prípade družstva ani obchodníka s cennými papiermi neurobila

- všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolenia na činnosť vydaných B.
Družstvu a obchodníkovi, čo v prípade Družstva bol prospekt investícií vydaný ešte vtedajším úradom
pre finančný trh a následne pravidelne dodatkovaný zo strany B.. Povinný zákonný dohľad zo strany B.
bol dokonca koncipovaný tak široko, že B. má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách, ako týchvyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane rizík, ktorým sú resp. mohli byť vystavené dohliadané
subjekty a v rámci nich aj družstvo činnosťou obchodníka a vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu
záujmov dokonca klientov dohliadaných subjektov. V skutkovo a právne totožnom konaní vedenom pod

sp. zn. 7C/206/2011 bolo preukázané, že B. už v roku 2007 pri kontrole družstva zistila, že družstvo
má z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou
jediného emitenta a to spoločnosti CI holding a. s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka.
Inými slovami, družstvo malo všetky peňažné prostriedky získané od žalobcov investované v subjekte
personálneamajetkovoprepojenomsobchodníkomadružstvom. Vkonanísp.zn.7C/206/2011saďalej

zistilo, že B. sa po tomto zistení o rizikovosti portfólia družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že toto
portfólio bolo následne po tomto vytknutí zo strany B. rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to
zmeniek vystavených spoločnosťou CI holding a. s., CI reality s. r. o. a Global production, s. r. o., pričom
posledné dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI holding a. s. a vo všetkých troch
spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva alebo konateľom N.. I. Č., vtedajší predseda
predstavenstva obchodníka. To znamená, že B. aj naďalej akceptovala stav, že celé portfólio družstva

je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI holding a. s. a obchodníkom. Následne v
roku 2008 B. vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi, v ktorom konštatovala, že
obchodník porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch. Ani po vydaní
tohto rozhodnutia B., okrem udelenej bezvýznamnej pokuty vo výške 10.000,- euro, rovnako ani po
zisteniach vo vzťahu k samotnému družstvu z roku 2007, nevyužila svoje kompetencie v zmysle

zákona o cenných papieroch a neprijala žiadne následné kontrolné opatrenia ako napr. predbežný alebo
celkový zákaz činnosti obchodníkovi alebo Družstvu, resp. zrušenie povolenia na činnosť obchodníkovi
alebo udelenie peňažnej sankcie priamo členom predstavenstva Družstva alebo obchodníka. Týmto
podcenením situácie žalovaná umožnila ďalšiu činnosť Družstva aj obchodníka, čo vyústilo v roku 2010
do nedostupnosti žalobkyňou vložených prostriedkov do Družstva. B. následne svojim postupom

potvrdila tieto tvrdenia žalobkyne o tom, že družstvo ako aj obchodník dlhodobo porušovali zákon o
cenných papieroch, keď B. dňa 4. 3. 2011 obchodníkovi odňala licenciu na činnosť a Družstvu zakázala
činnosť až v roku 2011. Tolerovala tak porušovanie právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku
2011. V ďalšom žalobkyňa poukazovala na to, že B. rozhodnutím z 30. 5. 2011 zakázala družstvu predaj
majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti prospektu investícií. Z výpočtu nedostatkov vytýkaných B.

v prospekte investícií je nepochybné, že Prospekt bol neaktuálny v základných, a z pohľadu investorov
rozhodujúcich skutočnostiach. B. účelovo ustálila trvanie neaktuálnosti prospektu až od mája 2010.
Z vykonaných dôkazov však vyplýva, že údaje zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne
dlhodobo pred májom 2010, a to spätne k 31. 12. 2006, kedy došlo v sídle B. dňa 27. 8. 2007 k stretnutiu
s poverenými členmi predstavenstva družstva za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov (údaje

o subjektoch, ktoré ovládajú družstvo boli neaktuálne minimálne od 1. 10. 2009, údaje o
subjektoch, s ktorými je družstvo majetkovo prepojené boli neaktuálne minimálne od 1. 10. 2009 a údaje
o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých
na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti
družstva boli neaktuálne už k 31. 12. 2006). Z uvedeného potom vyplynulo, že Družstvo

svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s ust. § 128 ods. 1 písm. b/, c/ a h/ a ust. § 125c
ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch od roku 31. 12. 2006, avšak B. voči
Družstvu úradne zasiahla až v máji 2011, kedy mu vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti konečne
zakázala činnosť.

Ohľadom predčasnosti žaloby žalobkyňa uviedla, že žiadna platná právna norma neumožňuje vysloviť
záver o predčasnosti podania žaloby, a to ani vtedy, ak žalobca doposiaľ nemal možnosť vymôcť
plnenie od subjektu, ktorý jediný je podľa názoru žalovanej, ako aj prvostupňového súdu povinný
mu dané plnenie vrátiť. Takýto záver nie je v súlade s platnou legislatívou SR. Zákon č. 514/2003
Z. z. neustanovuje, nevyžaduje a dokonca ani nepripúšťa žiadne predchádzajúce vysporiadanie

súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu. Ak škoda predstavuje majetkovú
ujmu v podobe skrátenia majetkového stavu poškodeného, nedá sa vznik škody bez ďalšieho spojiť s
formálnym ukončením konkurzného konania. Ak by prebiehajúce konkurzné konanie vylučovalo podanie
občianskoprávnej žaloby o náhradu škody, potom by zákon o konkurze a reštrukturalizácii fakticky
suspendoval Občiansky zákonník, zákon o zodpovednosti za škodu, a to až do doby právoplatného

skončenia konkurzného konania. Žalobkyňa napokon v odvolaní namietla, že zo zápisníc o pojednávaní
pred prvostupňovým súdom vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom, resp.
predložené účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom ustanoveným v § 129 ods. 1 O. s. p.V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6
M Cdo 11/2010 z 31. januára 2012.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a

dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny
úradný postup zo strany B.G. X. U. pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva. V tomto ohľade
odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Nie je sporné, že B. bola
povinná vykonávať dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových

hodnôt, v konaní však bol sporný rozsah tohto dohľadu. Treba vziať do úvahy, že až od účinnosti
novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z. z. (novela zákona č. 566/2001 Z. z. vykonaná
zákonom č. 129/2010 Z. z.), teda až od 1. 6. 2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt
malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Teda až od 1. 6. 2010 mohla

B. dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Tiež povinnosť aktualizovať prospekt
investície v zmysle § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. bola vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1. 1. 2009 na základe novelizovaného ust. § 127
ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. (novela zák. č. 566/2001 Z. z. vykonaná zákonom č. 558/2008 Z. z.). Počas
celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a

úplnosť údajov v prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h/ zák. č. 566/2001 Z. z.) pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zák. č. 566/2001 Z.
z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti
v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov (napr. správcovské spoločnosti
pre kolektívne investovanie). Preto tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla B. kontrolovať. B.

nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva ako sa mylne domnieva žalobkyňa. B.
mohla podľa platnej právnej úpravy kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle
ust. §§ 126 až 130 zák. č. 566/2001 Z. z. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že žalobkyňa si musela
byť vedomá toho, že s jej investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je
zárukou budúcich výnosov (ust. § 129 ods. 1 písm. b/ zák. č. 566/2001 Z. z. v znení platnom do 21.

7. 2013; § 126 až 130 boli zo zákona č. 566/2001 Z. z. vypustené novelou vykonanou zákonom č.
206/2013 Z. z. účinným dňa 22. 7. 2013). Ak si toho žalobkyňa vedomá nebola, nemožno to pričítať na
ťarchu B. X. U. v zmysle zásady, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ
ide o argumentáciu žalobkyne, že o rozsahu dohľadu B. nad činnosťou Družstva nemala vedomosť.

Z uvedeného je zrejmé, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z. z., ktorým je
nesprávny úradný postup štátu zastúpeného B. X. U..

Keďže si žalobkyňa neprihlásila pohľadávku do konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu

- Družstvo, bolo irelevantné zaoberať sa odvolacou námietkou žalobkyne ohľadne vzťahu existencie
škody z pohľadu miery jej prípadného uspokojenia v konkurznom konaní resp. z pohľadu toho, či
ustanovenia zákona o konkurze vylučujú alebo nevylučujú použitie ustanovení Občianskeho zákonníka
alebo zákona 514/2003 Z. z. o náhrade škody.

Napriek tomu, keďže žalobkyňa v žalobe poukazovala na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
29Cdo/4968/2009, odvolací súd uvádza, že žalobkyňa tento rozsudok interpretovala nesprávne a
zavádzajúco. Predovšetkým tento rozsudok sa týka náhrady škody, ktorú veriteľom spôsobili osoby
povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu tým, že so splnením tejto povinnosti boli v omeškaní.
Okrem toho, Najvyšší súd ČR v odôvodnení uvedeného rozsudku poukázal na rozhodnutie R 48/2011

týkajúce sa náhrady škody spôsobenej výkonom verejnej moci, podľa ktorého v prípade prebiehajúceho
konkurzu na majetok dlžníka sa posúdenie nedobytnosti pohľadávky poškodeného ako predpokladu
vzniku zodpovednosti štátu sa odvíja odo dňa, keď poškodený obdržal plnenie na základe právoplatného
rozvrhového uznesenia (čo nie je prípad žalobkyne, keďže si pohľadávku v konkurze neuplatnila).Uvedený rozsudok sp. zn. 29Cdo/4968/2009 nepolemizuje so závermi rozhodnutia R 48/2011, ale
súčasne berie do úvahy rozhodnutie R 33/2008, podľa ktorého otázka nemožnosti uspokojenia
pohľadávky veriteľa môže byť zodpovedaná aj skôr než pri rozvrhu (ku ktorému ani nemusí prísť). V

tejto súvislosti Najvyšší súd ČR uviedol, že miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť
objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak
z nej bude zrejmé, že dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť ani na plné
uspokojenie pohľadávok za podstatou a pracovných nárokov, takže nezaistení veritelia druhej triedy
neobdržia pri rozvrhu nič. Inými slovami, z uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver,

že žalobu o náhradu škody proti štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Z
tohto rozsudku Najvyššieho súdu ČR teda vyplýva, že 1/ predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za
škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v
konkurznom konaní žiadnu sumu, 2/ to, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než
pri rozvrhu a to napr. pri vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy.

V prejednávanej veci v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok Družstva nedošlo k speňažovaniu
majetku z podstaty, preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o
speňažovaní majetku z podstaty a vzhľadom na to nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu. Nie je
potom ani zrejmé, či po ukončení konkurzného konania zostane úpadcovi nejaký majetok, z ktorého
by sa mohla žalobkyňa uspokojiť, keďže v konkurze uspokojená byť nemôže. Za tohto stavu otázka

nedobytnosti pohľadávky žalobkyne nie je vyriešená a vzhľadom na to nemožno ustáliť ani výšku škody.
Preto je správny záver súdu prvého stupňa, že žaloba bola podaná predčasne.

K odvolacej námietke žalobkyne týkajúcej sa procesného pochybenia súdu prvého stupňa, ktorý podľa
žalobkyne na pojednávaní nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predpísaným spôsobom, odvolací

súd uvádza, z obsahu zápisníc z pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že účastníci boli
súdom riadne oboznámení s obsahom založených listinných dôkazov. Sami účastníci na pojednávaní
konanom dňa 16. 01. 2014 zhodne vyhlásili, že obsah všetkých listinných dôkazov, ktoré sú založené v
spise, sú im známe, pričom súd čítaním oboznámil účastníkov konania o rozsahu založených listinných
dôkazov v spise. Táto odvolacia námietka žalobkyne teda neobstojí.

Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti, ktorou bola zamietnutá
žaloba o náhradu škody, vecne správny, a preto ho odvolací súd v tejto časti potvrdil podľa § 219 ods.
1 O. s. p.

Výrok, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh žalobkyne na začatie prejudiciálneho konania pred
Súdnym dvorom Európskej únie, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O. s.
p. a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.