Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/27/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616010199
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4616010199.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a členov
senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci proti
obžalovanému B. Z., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného B. Z., proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 2T/73/2016 zo dňa 21.03.2017,
na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 31. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného B. Z. z a m i e t a, pretože nie
je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný B. Z. (ďalej
lenobžalovaný)uznanývinnýmzprečinuublíženianazdravípodľa§158Tr.zák.,naskutkovomzáklade,
že:

dňa XX.XX.XXXX v čase o XX.XX hod. v E. na ul. M. K. viedol motorové vozidlo zn. VW W., Z. TO-
XXX CP v pravom jazdnom pruhu v smere od kruhového objazdu k obchodnému centru B., kde medzi
budovou obchodného centra B. a herňou K. nerešpektoval vodorovnú dopravnú značku V6a „priechod
prechodcov“asvozidlomnapriechodeprechodcovnarazilprednoustranouvozidladochodkyneW.M.,
ktoré prechádzala po priechode pre chodcov z pohľadu vodiča z ľavej strany na pravú, následkom čoho
došlo k zraneniu chodkyne W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., ul. R. XXXX/XX, ktorá utrpela zranenia a

to pomliaždenie mäkkých tkanív v oblasti pravej strany panvy a hornej časti pravého stehna na predno-
bočnej strane, s krvným výronom, zlomeninu - prasklinu hornej časti ľavej lýtkovej kosti a ihlice, v oblasti
pod hlavičkou, bez posunu kostných úlomkov, čím porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c), f) zák. NR
SR č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v platnom znení.

Za to mu bol podľa § 158 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., za nezistenia poľahčujúcich a

priťažujúcich okolností, uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba na 1 rok.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mu bol súčasne uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu vo výmere 2 roky.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. mu bola uložená povinnosť nahradiť spôsobenú škodu poškodenej

spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., krajská pobočka Nitra vo výške 962,34 eur a podľa §
288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená W. M. odkázaná s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení odvolanie.
V písomnom zdôvodnení odvolania obžalovaný uviedol, že podáva odvolanie proti všetkým výrokom
ako aj proti konaniu, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo. Namietal, že súd I. stupňa sa

nevysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami rozhodujúcimi pre vydanie rozhodnutia a tieto
nesprávne vyhodnotil. Poukázal na obsah výpovedí poškodenej W. M., svedkov E. P. a M. W. a nazávery znaleckého posudku znalca Ing. Ľubomíra Harineka. Konštatoval, že neporušil povinnosti vodiča
vo vzťahu k vytýkanému dopravnému značeniu, lebo sa nejedná o príkazovú značku ale vodorovnú
informatívnu značku. Taktiež poukázal na to, že poškodená vstúpila na vozovku v čase, keď jeho vozidlo

bolo vzdialené od priechodu pre chodcov iba 3,72 sekundy. Za predpokladu rýchlosti poškodenej ako
osoby vyššieho veku, by táto potrebovala na prejdenie priechodu pre chodcov z jednej strany na druhú
čas minimálne 5,07 sekundy a to bez prirátania reakčného času chodca. S poukazom na tieto výpočty,
nemôže obstáť tvrdenie znalca a tým aj závery súdu I. stupňa, že poškodená ako chodec vstúpila na
priechod pre chodcov riadne a včas v súlade s príslušnými právnymi predpismi, najmä § 3 a § 53 zákona

o cestnej premávke. Namietol tiež, že poškodená nebola označená reflexnými prvkami, viditeľnosť bola
zlá a nebolo ju vidieť, čím porušila povinnosti uložené jej zákonom o cestnej premávke, keď vstúpila
na priechod pre chodcov po zlom vyhodnotení dopravnej situácie a v nevhodnom oblečení. Uvedené
skutočnosti mali byť vyhodnotené v jeho prospech.
Keďže z vykonaného dokazovania vyplývajú podľa jeho názoru dôvodné pochybnosti o priebehu kolízie,
mala byť vo veci vykonaná rekonštrukcia a opätovný výsluch svedka P. a zabezpečená zdravotná

dokumentácia poškodenej, ktorým návrhom súd I. stupňa nevyhovel, čím mu bolo ukrátené jeho právo
na obhajobu.
S poukazom na uvedené navrhol, aby nadriadený súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm.
a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec súdu I. stupňa na opätovné
prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovaný sa na verejnom zasadnutí vyjadril, že na podanom odvolaní trvá, nakoľko je nevinný.
Namietol, že nikto sa nezaoberal skutočnosťou, že kolóna vozidiel išla oproti nemu. Ďalším problémom
sú podľa neho pravidlá cestnej premávky, nakoľko neexistuje značka V6a a iná značka pred priechodom
pre chodcov osadená nebola. Zbytočne mu vraj kladú za vinu, že poškodenú zrazil na priechode, lebo

žiadny priechod tam nebol. Zistil, že do niekoho narazil, až keď vystúpil z vozidla. Poukázal tiež na to, že
MUDr. Pamula na pojednávaní tvrdil, že svedok P. klame, pretože úrazy, ktoré mala utrpieť poškodená,
nezodpovedajú jeho svedectvu. Vôbec nebolo podľa jeho názoru preukázané, či poškodená išla zľava
doprava alebo sprava doľava. Poškodená na pravej nohe nemala ani len škrabanec a na ľavej mala
ortézu. Ak by bol do nej narazil, utrpela by zlomeninu pravej nohy. On ju vôbec nezrazil, ona prebiehala

medziautamiaprepadlacezjehopravékoleso.Nechápe,prečosiškoduneuplatnilazozákonnejpoistky
a prečo súd I. stupňa odmietol vykonať dokazovanie vyžiadaním zdravotnej dokumentácie poškodenej,
z ktorej by sa dalo zistiť, či neutrpela zranenia inde. Žiadal vyhovieť jeho odvolaniu v celom rozsahu.
Na verejnom zasadnutí súčasne požiadal, aby boli opätovne preverené znalecké posudky, pretože tieto
považuje za nedôveryhodné a aby sa nadriadený súd oboznámil so zdravotným stavom poškodenej.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že súd I. stupňa správne zistil
skutkový stav a dôkazy aj správne právne vyhodnotil. Vo svojom rozhodnutí sa zaoberal aj všetkými
námietkami obžalovaného. Bolo preukázané, že obžalovaný nedal prednosť chodkyni prechádzajúcej
po priechode pre chodcov. Tieto skutočnosti vyplývajú zo znaleckého posudku znalca z odboru dopravy,

ktorý uviedol, že svedkyňa obžalovanému nevytvorila prekážku náhlu a táto ani tým, že prechádzala
cez priechod, neporušila žiadne právne predpisy. Znalec z odboru zdravotníctva podrobne v znaleckom
posudku uviedol, aké zranenia poškodená utrpela a aj mechanizmus týchto zranení a potvrdil, že boli
spôsobené práve pri dopravnej nehode. Keďže aj trest bol obžalovanému uložený v súlade so zákonom,
navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou, nezistiac zákonné
dôvody na postup podľa § 316 ods. 1 alebo § 316 ods. 3 Tr. por., preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
pričom preskúmal výrok o vine i treste. Súčasne nadriadený súd preskúmal správnosť postupu konania,

ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Okresný súd Topoľčany v prejednávanej veci rozsudkom zo dňa 21.03.2017 sp. zn. 2T/73/2016 uznal
obžalovaného B. Z. vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., za čo mu uložil trest
odňatia slobody v trvaní 4 mesiace so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok, zákaz činnosti viesť motorové

vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 2 roky a povinnosť uhradiť škodu poškodenej Všeobecnej zdravotnej
poisťovni, a.s., pričom poškodenú W. M. odkázal s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.Po preskúmaní predloženého spisového materiálu, odvolací súd dospel k záveru, že súd I. stupňa
vykonal dokazovanie zákonným spôsobom, náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na
rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a skutkové zistenia

uvedené vo výroku o vine napadnutého rozsudku sú v súlade s vykonanými dôkazmi.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por.
v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,
s ktorými aj odvolací súd súhlasí, keďže pri tomto hodnotení postupoval v súlade so zásadami

vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., preto na ne v podrobnostiach len poukazuje.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu I. stupňa, že z vykonaného dokazovania niet pochýb o
tom, že skutok sa stal, tento spáchal obžalovaný B. Z. spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého
rozsudku a tento skutok správne po vykonaní dokazovania právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na
zdraví podľa § 158 Tr. zák.

Pokiaľ ide o dôvody odvolania obžalovaného, tento v písomnom zdôvodnení odvolania napáda výrok
o vine tvrdiac, že poškodenú nezrazil, resp. dopravnú nehodu nezavinil on, ale poškodená, ktorá
nesprávne vyhodnotila situáciu v cestnej premávke a v nevhodnom oblečení vstúpila na priechod pre
chodov,hocinemohlastihnúťprejsťzjednejstranynadruhú,vzhľadomnanímriadenémotorovévozidlo.

S touto obranou obžalovaného sa už súd I. stupňa vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal v súlade s
Trestným poriadkom, podrobne rozviedol dôvody, ktoré usvedčujú obžalovaného zo žalovaného skutku
a jeho správne právne závery majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní.

Preto pokiaľ ide o vinu obžalovaného, nadriadený súd iba poukazuje na usvedčujúcu výpoveď

poškodenej W. M. a svedka E. P., ktorý zhodne popísali priebeh dopravnej nehody a aj podľa záverov
znaleckého posudku znalca Ing. Ľubomíra Harineka z odboru dopravy vyplynulo, že poškodená
prechádzala po priechode pre chodcov z ľavej strany na pravú z pohľadu obžalovaného, na vozovku
vstúpila potom, čo jej dalo prednosť oproti idúce motorové vozidlo prichádzajúce z jej ľavej strany.
Z uvedených dôvodov neobstojí tvrdenie obžalovaného, že nie je zrejmé, z ktorej strany vstúpila

poškodená na vozovku.

K tvrdeniu obžalovaného, že on zbadal poškodenú až keď mu prechádzala pred pravou stranou vozidla,
je potrebné uviesť, že ak by riadne sledoval situáciu v cestnej premávke, musel a mal možnosť, v
zmysle záverov znaleckého posudku znalca z odboru dopravy Ing. Ľubomíra Harineka, poškodenú

vidieť. Napriek skutočnosti, že poškodená bola odetá v čiernom, oproti idúce vozidlo dávalo poškodenej
pred priechodom pre chodcov prednosť, takže mal možnosť túto situáciu priamo pred sebou sledovať a
okrem toho pred priechodom pre chodcov sa nachádza pouličné osvetlenie, pričom aj podľa vyjadrenia
priameho svedka E. P. bolo chodkyňu vidieť.

Pokiaľ ide o výpoveď svedka M. W., spolujazdca obžalovaného, ani on nepodporil obranu
obžalovaného, nakoľko uvádzal, že k dopravnej nehode malo dôjsť až 5 - 6 metrov za priechodom pre
chodcov, čo netvrdil ani obžalovaný a toto tvrdenie je vyvrátené svedeckými výpoveďami tak poškodenej
ako i svedka E. P. a v neposlednom rade i znaleckým posudkom znalca z odboru dopravy.

Jednoznačne bolo na podklade vyššie uvedených dôkazov preukázané, že skutok sa stal, poškodená
utrpela ublíženie na zdraví konštatované vo výroku napadnutého rozsudku, t.j. pomliaždenie mäkkých
tkanív oblasti pravej strany panvy a hornej časti pravého stehna na predno-bočnej strane s krvným
výronom a zlomeninu - prasklinu hornej časti ľavej lýtkovej kosti (ihlice) v oblasti pod hlavičkou
bez posunu kostných úlomkov, ktoré zranenia konštatoval znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie

traumatológia MUDr. Marián Pamula. Znalec súčasne potvrdil, že poškodená utrpela tieto zranenia pri
dopravnej nehode a jedná sa o zranenia ľahké.

K mechanizmu ich vzniku sa uvedený znalec vyjadril, že tieto vznikli nárazom vozidla do pravého boku
poškodenej, pričom do kontaktu s vozidlom sa mohla dostať oblasť vonkajšej strany pravého stehna

(kde aj mala poškodená pomliaždeniny) a v dôsledku pádu na zem a kontaktu s tvrdou podložkou
utrpela pomliaždeniny mäkkých tkanív v oblasti ľavého predkolenia a zlomeninu v oblasti hlavičky
lýtkovej kosti bez posunu kostných úlomkov. Z uvedeného je zrejmé, že ani námietka obžalovaného
spočívajúca v tvrdení, že poškodená nemohla pri takto popisovanom páde utrpieť ujmu na ľavej nohe,ale na pravej, je bezpredmetná a vyvrátená logickým a odborným zdôvodnením znalca, ktorý napriek
námietkam obžalovaného prihliadal iba na zranenia poškodenej utrpené pri dopravnej nehode. Na
zranenia staršieho dáta neprihliadal ( viď. strana 10 znaleckého posudku).

Rovnako tvrdenie obžalovaného, že výpoveď svedka E. P. je nepravdivá, čo mal povedať znalec
MUDr. Marián Pamula, sa javí byť účelové, keďže znalec takúto skutočnosť výslovne neuviedol a ani
nemá právo hodnotiť v konaní vykonané dôkazy. Okrem toho, z výpovede svedka E. P. vyplynulo,
že poškodená sa mu sťažovala bezprostredne po skutku, že ju bolí pravý bok a má bolesti nohy

pod kolenom, čo presne zodpovedá popísaným zraneniam poškodenej a uvedenému mechanizmu ich
vzniku.

K námietkam obžalovaného k dopravnej značke „V6a“ a jeho tvrdeniu, že taká neexistuje, resp. má iba
informatívny charakter je potrebné uviesť, že uvedená dopravná značka existuje, jedná sa o vodorovnú
dopravnú značku označujúcu priechod pre chodcov, pričom povinnosťou vodiča motorového vozidla

ako účastníka cestnej premávky je podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c/, písm. f/ zák. 8/2009 Z.z. o
cestnejpremávkevenovaťsaplnevedeniuvozidlaasledovaťsituáciuvcestnejpremávkeadaťprednosť
chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pričom ho nesmie ohroziť.
V danom prípade, poškodená už vstúpila na vozovku na mieste označenom ako priechod pre chodcov,
preto obrana obžalovaného, že mu vytvorila prekážku neočakávanú a náhlu, že túto nemohol vidieť a že

práve poškodená ako chodkyňa mala predvídať a porušila ustanovenie § 3 a § 53 uvedeného zákona,
je právne irelevantná.

V tejto súvislosti je potrebné dať do pozornosti obžalovaného, že neočakávanou prekážkou je taká, ktorá
vznikne v rozpore s technickým výkladom pravidiel cestnej premávky a prekážka náhla, je prekážka,

ktorá je vodičovi vytvorená takým spôsobom, že vodič pri správnej technike jazdy nemôže zastaviť
vozidlo do miesta zrážky. Ani jednu z uvedených prekážok však nemohla vytvoriť poškodená pri
prechádzaní cez priechod pre chodcov, keď vzhľadom vo vzťahu k motorovému vozidlu obžalovaného
a na priestor a čas, poškodená nekonala v rozpore s technickým výkladom pravidiel cestnej premávky.
Naopak vstúpila na priechod až potom ako jej dalo prednosť vozidlo prichádzajúce z jej ľavej strany a

vozidlo obžalovaného bolo dostatočne vzdialené a obžalovaný mal možnosť zaregistrovať poškodenú
na priechode minimálne 8m pred ním, keď sa táto nachádzala v strede priechodu pre chodcov, čím mal
dostatok času pri jeho rýchlosti zastaviť vozidlo pred miestom zrážky.

Aj znaleckým posudkom znalca z odboru dopravy bolo jednoznačne preukázané, že technickou príčinou

dopravnej nehody bolo vytvorenie kolíznej situácie zo strany obžalovaného ako vodiča osobného
motorového vozidla zn. VW Golf, ktorý nekonal v súlade s ustanovením § 4 ods. 1 písm. c/, písm. f/ zák.
č.8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov.

Z uvedených dôvodov, aj tvrdenie obžalovaného prezentované na verejnom zasadnutí pred odvolacím

súdom, že on poškodenú nezrazil, táto iba kľučkovala medzi vozidlami a preto ju zachytil pravou stranou
svojho vozidla, je krajne nepravdepodobná a v rozpore so všetkými v konaní zadováženými dôkazmi.

Pokiaľ ide o návrhy obžalovaného na doplnenie dokazovania prednesené na verejnom zasadnutí
odvolacieho súdu, kde žiadal, aby boli preverené uvedené znalecké posudky, nakoľko ich považuje

za nedôveryhodné, a aby sa nadriadený súd oboznámil so zdravotnou dokumentáciou poškodenej, je
potrebné uviesť, že tieto návrhy na doplnenie dokazovania nadriadený súd nepovažoval za nevyhnutné
a potrebné na objasnenie skutočností, za akých sa mal stať skutok, ani na objasnenie jeho následkov.
Obaja znalci, tak Ing. Ľubomír Harinek ako i MUDr. Marián Pamula, vypracovali podrobné znalecké
posudky, ktoré obsahovali všetky zákonné náležitosti, svoje závery riadne odôvodnili, boli aj vypočutí

na hlavnom pojednávaní, takže obžalovaný mal možnosť im klásť otázky a vyjadriť sa k nim a súd
nemá pochybnosti o ich správnosti s poukazom aj na ostatné vykonané dôkazy. Pokiaľ ide o zdravotnú
dokumentáciu poškodenej, znalec MUDr. Marián Pamula mal pri vypracovávaní posudku k dispozícii
všetky zdravotné dokumenty potrebné k podaniu posudku, a keďže sa jedná o odborné znalosti, ktoré
má tento znalec oprávnenie posúdiť, práve z tohto dôvodu bol do konania pribratý.

Z uvedených dôvodov boli tieto návrhy na doplnenie dokazovania krajským súdom zamietnuté.Súd I. stupňa správne uznal vinu obžalovaného a správne právne kvalifikoval jeho konanie ako prečin
ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., keďže inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil
dôležitú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších

predpisov. Konkrétne porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c/, písm. f/ tohto zákona, keď sa plne
nevenoval vedeniu vozidla a nedal prednosť chodkyni prechádzajúcej cez priechod pre chodcov, ktorá
už vstúpila na vozovku.

S poukazom na vyššie uvedené, nemal ani odvolací súd pochybnosti o existencii priamej príčinnej

súvislosti medzi nedbanlivostným protiprávnym konaním obžalovaného na jednej strane a vzniknutým
následkomnazáujmechránenýmustanovením§158Tr.zák.nastranedruhej.Pretopovažovalodvolací
súd obhajobu obžalovaného za nedôvodnú.

Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie namietaného rozsudku predstavuje dostatočný základ
pre jeho výrok, keďže súd I. stupňa v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých právnych úvah

rozhodol a jasne odôvodnil svoje skutkové zistenia a závery. V tomto smere nie je možné napadnutému
rozsudku vytknúť žiadnu vadu. Pokiaľ odvolateľ namieta hodnotenie dôkazov súdom I. stupňa a
predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali
vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavných pojednávaniach, treba uviesť, že hodnotenie dôkazov
súdom I. stupňa si odvolací súd v plnom rozsahu osvojil a sama skutočnosť, že toto hodnotenie

dôkazov nezodpovedá predstavám obžalovaného, nie je porušením jeho práv na obhajobu, rovnako
ani skutočnosť, že nebolo vyhovené všetkým jeho návrhom na doplnenie dokazovania, pokiaľ bolo o
všetkých jeho návrhoch rozhodnuté. To, či súd vykoná ešte nejaký dôkaz na ozrejmenie skutkových
zistení, je plne na úvahe súdu. Obsah a rozsah vlastnej úvahy súdu o voľbe použitých dôkazných
prostriedkov pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10 Tr. por. rozhodne nepatrí medzi porušenie práva

na obhajobu. Aj nadriadený súd konštatuje, že konanie obžalovaného jednoznačne spôsobilo vznik
predmetnej dopravnej nehody a neexistujú žiadne dôvodné pochybnosti vo veci, pre ktoré by mal súd
aplikovať zásadu trestného konania „in dubio pro reo“.

Správne sa súd I. stupňa zaoberal aj materiálnou stránkou trestného činu, t.j. mierou jeho závažnosti v

zmysle ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zák., pričom odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu I. stupňa, že
sa jednalo v prejednávanom prípade o závažnosť vyššiu ako nepatrnú poukazujúc na spôsob a miesto
spáchania činu ako i spôsobený následok.

Pri preskúmavaní zákonnosti a primeranosti uloženého trestu odvolací súd zistil, že súd I. stupňa

dôsledne prihliadol pri ukladaní trestu na ustanovenie § 34 Tr. zák., keď zohľadnil spôsob spáchania
skutku, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

SúdI.stupňasprávnekonštatoval,žeuobžalovanéhoniejemožnéprihliadnuťnažiadnuzpoľahčujúcich

okolností uvedených v ustanovení § 36 Tr. zák. a zároveň ani na žiadnu z priťažujúcich okolností
uvedených v § 37 Tr. zák. S poukazom na uvedené, správne potom súd I. stupňa ukladal trest postupom
podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. v zmysle základnej trestnej sadzby (0 až 1 rok) vyjadrenej v § 158 Tr. zák.

Súdom I. stupňa uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov, t. j. v dolnej polovici trestnej

sadzby, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka, považuje i odvolací
súd za primeraný, prihliadnuc na osobu obžalovaného, povahu spáchaného skutku, následky, spôsob
spáchania skutku, pohnútku a zavinenie obžalovaného, ako i doterajší život obžalovaného. Takto
vymeraný trest možno považovať za dostatočný na nápravu obžalovaného ako i na ochranu spoločnosti.

Rovnako zákonný a primeraný je i súdom I. stupňa uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu vo výmere 2 roky, keďže sa spáchaného skutku dopustil v súvislosti s vedením
motorového vozidla, s ktorým zavinil dopravnú nehodu.

Krajský súd považuje za správny aj výrok o náhrade škody, nakoľko poškodená Z. zdravotná poisťovňa,

a.s. si riadne a včas v trestnom konaní škodu uplatnila a súd I. stupňa uložil obžalovanému povinnosť
túto škodu v celom rozsahu vo výške 962,34 eur nahradiť. Taktiež správne bola poškodená W. M. súdom
I. stupňa odkázaná s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces v zmysle ustanovenia § 288 ods.1 Tr. por., keďže táto si podľa § 46 ods. 3 Tr. por. nevyčíslila škodu ani minimálnou výškou do skončenia
prípravného konania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie obžalovaného považoval za nedôvodné, a preto ho v
zmysle § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.