Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. júl 2015

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 7C/98/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614218129
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6614218129.5

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec samosudcom Mgr. Petrom Strakom v právnej veci navrhovateľky Z. Š., T..
XX.XX.XXXX G. G. D. W., D. XXXX/XX, štátna občianka SR proti odporcovi M. V., T.. XX.XX.XXXX, U.
H. W., D. XXXX/XX, štátny občan SR, zast. JUDr. Soňou Petrusovou, advokátkou so sídlom v Lučenci,
ul. Adyho 34, v konaní o zaplatenie 900,00 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť istinu 450,-Eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne od 01.02.2012

aždozaplateniaanahradiťtrovykonaniapozostávajúcezpomernejčastizaplatenéhosúdnehopoplatku
vo výške 27,-Eur a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia 900,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

9% ročne od 01.02.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný
spolu s právnym predchodcom žalobkyne uzavrel dňa 21.12.2011 ústnu zmluvu o pôžičke, na základe
ktorej bolo požičané žalovanému 1 000,-Eur, čo bolo potvrdené podpisom žalovaného. Z uvedenej sumy
vrátil žalovaný len 100,-Eur v januári 2012, o čom si právny predchodca žalobkyne spísal záznam.
Zvyšok dlžnej sumy vo výške 900,-Eur nebol uhradený do podania žaloby. Zároveň v súlade s § 517
Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. si žalobkyňa uplatnila úrok z

omeškania. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že žalovaného pozná ako suseda z vedľajšieho činžiaka.
Zosnulý manžel jej hovoril, že peniaze nemajú požičiavať žalovanému, že ide o veľkú sumu, pričom
žalovaný vrátil z uvedenej pôžičky najprv 100,-Eur a preto žalobkyňa povedala manželovi, že žalovaný
zrejme bude vracať dlh v 100,-Eur bankovkách. Keďže manžel napísal potvrdenie o prevzatí peňazí,
z uvedeného dôvodu tam nie je podpísaná žalobkyňa. Žalovanému dôverovali, nakoľko mu požičali aj
predtým peniaze. Tieto im vrátil, hoci až po piatich mesiacoch napriek tomu, že sľúbil ich vrátenie do

dvoch týždňov. Žalobkyňa uviedla, že peniaze, ktoré mali doma a požičali ich žalovanému, pochádzali
z predaja motorového vozidla.

Súd vydal dňa 15.12.2014 platobný rozkaz, ktorým návrhu vyhovel.

Proti platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote žalovaný odpor, v ktorom namietal uplatnený nárok

z dôvodu, že sumu 1 000,-Eur celú naraz vrátil pánovi Š. v mesiaci január 2012, pričom pri vrátení
peňazí boli prítomní len pán Š. a žalovaný. Z uvedeného dôvodu žiadal zamietnuť návrh. Žalovaný na
pojednávaní ďalej uviedol, že pri poskytnutí pôžičky bol prítomný len pán Š. a žalovaný. Odovzdanie
pôžičky sa uskutočnilo v byte žalobkyne a pána Š. v ich obývačke. Uvedenú sumu žalovaný vrátil dňa
17.01.2012, čo potvrdzuje podľa žalovaného výpis z účtu, že vybral 1 000,-Eur, ktoré mu prišli ako
provízia, nakoľko pracoval pre poisťovňu. Predmetnú pôžičku použil na úhradu dlhov.Súd vykonal dokazovanie oboznámením a prečítaním potvrdenia zo dňa 21.12.2011 na č.l. 2, textu
v maďarskom jazyku označeným dátumom január 2012 na č.l. 3, osvedčenia o dedičstve na č.l. 4 a
nasl., obsahu vyšetrovacieho spisu Obvodného oddelenia C. B.-XXXX/LC-W.-XXXX, výpisu z účtu a

výsluchom účastníkov konania a svedkov I. H., Š. H. Z. V. V..

Svedkyňa V.. I. H. uviedla, že je v priateľskom vzťahu so žalobkyňou, o ktorú sa príležitostne stará.
K žalovaný momentálne nemá pozitívny vzťah vzhľadom na skutočnosť, že ju ako človek sklamal,
vzhľadom na nesplatenie pôžičky. Svedkyňa mala vedomosť o tom, že žalovaný si viackrát vypožičal

finančné prostriedky od žalobkyne. Tieto žalovaný nesplácal, pričom tvrdil, že zarobí 23 000,-Eur, neskôr
uvádzal, že pôjde do Rakúska robiť do Volkswagenu. Keďže nevracal finančné prostriedky, svedkyňa
sa ponúkla žalobkyni, že jej napíše výzvu na zaplatenie. Jednalo sa o inú pôžičku. Žalovaný si potom
vzal pôžičku z Prima Banky, založil byt, inak by tie peniaze nebol podľa svedkyne vôbec vrátil žalobkyni.
Neskôr ešte spomenula žalobkyňa svedkyni, že jej žalovaný dlží ešte 900,-Eur.

Svedok Š. H. uviedol, že pozná žalobkyňu, ktorá je krstnou mamou jeho dcéry. Žalovaného pozná od
pohrebu pána Š., pričom spočiatku mal k nemu dobrý vzťah, potom keď vyšlo najavo, že dlží peniaze
a nevracia ich žalobkyni, svoj vzťah k nemu zmenil. Po pohrebe žalovaný uviedol, že žalobkyňa chce
synovi žalovaného darovať polovicu bytu, preto žalovaný naliehal na svedka, aby presvedčil žalobkyňu
na darovanie celej časti bytu na jeho syna. Po Veľkej noci 2012 alebo 2013 žalobkyňa povedala

svedkovi, že požičala žalovanému 2 800,-Eur, keď pôvodne chcel od nej požičať len 1 500,-Eur a pri
výbere z banky tlačil na ňu, aby mu požičala viac peňazí. Svedok bol osobne prítomný, keď žalovaný
v byte pani žalobkyne tvrdil, že má ísť s manželkou do Rakúska, kde bude zarábať 5 000,-Eur, potom
následne tvrdil, že zarába 23 000,-Eur. Keď žalobkyňa ležala v posteli so zlomenou driekovou chrbticou,
žalovaný sa dostavil a svedkovi uviedol, že bude bývať v byte žalobkyne aj s manželkou a vo vedľajšom

byte bude bývať jeho syn, čo svedok považoval za nemorálne, keďže žalovaný sa javil, ako keby
čakal len na smrť žalobkyne. O pôžičke 1 000,-Eur sa dozvedel od žalobkyne približne o tri štyri
mesiace potom, čo bola žalovanému poskytnutá pôžička 2 850,-Eur. Žalobkyňa mu povedala, že mala
poznačené vrátenie 100,-Eur, ktoré odporca vrátil pánovi Š.. Svedok uviedol, že pán Š. bol inteligentný
a čestný človek a robil si o takých veciach ako bolo požičanie peňazí zápis.

Svedkyňa V. V., ktorá je manželkou žalovaného uviedla, že žalobkyňa je jej susedou, avšak nemá k
nej žiadny vzťah, ani sa s ňou nestýka, v minulosti mali dobré vzťahy. Pôžička, ktorá bola poskytnutá
žalovanému, bola poskytnutá aj svedkyni, pričom slúžila na vyplatenie nejakých účtov. Svedkyňa nebola
prítomná pri výbere pôžičky, ani pritom, ako manžel mal vyberať peniaze z bankomatu, ktoré mal vrátiť.

ŽalovanýjejlenukázalpeniazeunichdomaaišielichvrátiťpánoviŠ..Peniazebolimanželomvybratépo
100 eurových a 50 eurových bankovkách, nakoľko manžel mohol vyberať len po 150 Eur z bankomatu.

Z potvrdenia z 21.12.2011 súd zistil, že žalovaný si vypožičal 1000,- Eur od D. Š., ktoré sa zaviazal
žalovaný uhradiť do konca januára 2012. Z písomnej poznámky D. Š.É. vyplýva text: „100 eurót 2012

január“. Osvedčením o dedičstve zo dňa 27.11.2012 bolo vykonané vyporiadanie dedičstva po nebohom
D. Š., pričom jedinou dedičkou je žalobkyňa. Osvedčenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.11.2012. Z
predloženého výpisu z osobného účtu žalovaného z čísla účtu 0342726020/0900, ktorý bol vyhotovený
k 31.01.2012, vyplýva, že k 17.01.2012 mala byť vybratá kartou z účtu celá suma pôžičky, v sumách po
150,-Eur v čase od 12.59 hod. do 13.03 hod. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu Obvodného oddelenia

policajného zboru Lučenec č. B.-XXXX/LC-W.-XXXX, súd zistil, že trestné stíhanie pre prečin podvodu
podľa § 221 ods. 1) Trestného zákona bolo zastavené dňa 04.11.2014, lebo nebolo preukázané, že by
skutok nevrátenia finančných prostriedkov bol trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci. V spise
sa nachádzali dôkazy preukazujúce vrátenie inej pôžičky vo výške 3 140,- Eur zo strany žalovaného
poštovou poukážkou z 14.8.2013. Tomuto predchádzala výzva v mene žalobkyne napísaná svedkyňou

V.. I. H. z 22.7.2013.

Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) záväzkovým vzťahom je právny
vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť
splniť záväzok.

Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.Podľa § 490 ods. 1 OZ vznik zmlúv, ktorými sa zakladajú záväzky, sa spravuje ustanoveniami § 43 a
nasl., pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak.

Podľa§657OZzmluvouopôžičkeprenechávaveriteľdlžníkoviveciurčenépodľadruhu,najmäpeniaze,
a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 46 ods. 1 OZ písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy,
pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa § 569 ods. 1 OZ veriteľ je povinný vydať dlžníkovi na jeho požiadanie písomné potvrdenie o tom,
že dlh bol úplne alebo čiastočne splatený.

Podľa § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných

dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 145 ods. 1, 2 OZ bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V
ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Z právnych úkonov
týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

Podľa § 148 ods. 1 OZ zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Podľa § 150 veta prvá OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c vlády č. 87/1995 Z.z. nariadenia vlády, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania

po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. (účinný k 1.2.2012, t. j. začiatku omeškania
žalovaného) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi určité množstvo druhovo určených (zastupiteľných) vecí
na voľné nakladanie, resp. spotrebovanie. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke je určenie zmluvných
strán (veriteľ a dlžník), prenechanie druhovo určenej veci, ktorá je predmetom zmluvy, dočasnosť
zmluvného vzťahu a povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke je zmluvou reálnou, t.j. na

vznik záväzkového vzťahu nestačí uzavretie zmluvy, ale vyžaduje sa aj reálne odovzdanie vecí dlžníkovi.
Odovzdanie má za následok oprávnenie na vznik povinnosti dlžníka vrátiť prijaté, požičané veci. Zmluva
o pôžičke nevyžaduje v zmysle § 46 ods. 1 OZ písomnú formu. Požičanú vec je dlžník povinný vrátiť
naraz, ak je predmet pôžičky deliteľný, čo je typické v prípade požičania sumy peňazí, možno vrátiť
pôžičku po častiach (§ 566 OZ) alebo v splátkach (§ 565 OZ). V prípade plnenia dlhu v splátkach je

potrebné vopred dohodnúť výšku a splatnosť jednotlivých splátok.

Na veriteľovi spočíva dôkazné bremeno nie len ohľadom tvrdenia, že bola uzavretá zmluva o pôžičke,
ale že bolo podľa nej dlžníkovi plnené, čo môže veriteľ preukázať písomnou zmluvou o pôžičke alebo
dlžobným úpisom, ktorým sa dlžník zaviazal na majetkové plnenie druhovo určených vecí, spravidla

peňazí.Lenvprípade,akveriteľ nemátakútopísomnosťkdispozíciíaleboakjepísomnýdokladneúplný
(chýbajú mu podstatné náležitosti), musí poskytnutie pôžičky preukázať inými dôkaznými prostriedkami
(napríklad svedkami). Aj v prípade existencie listín preukazujúcich poskytnutie pôžičky môže dlžník v
spore namietať neexistenciu dlhu alebo jeho výšku, avšak dôkazné bremeno o existencií takejto právnejskutočnosti, ktorá mala za následok zánik dlhu, celkom spočíva na dlžníkovi. Ak teda dlžník v spore
tvrdí, že pôžičku riadne vrátil, spočíva na ňom dôkazné bremeno, že došlo k takémuto vráteniu pôžičky.
Takáto skutočnosť sa môže preukázať napríklad kvitanciou (podľa § 569 OZ) alebo pomocou svedkov,

ktorý uvedené skutočnosti potvrdia. Samotná peňažná pôžička môže byť dohovorená ako úročná alebo
bezúročná (podľa § 658 ods. 1 OZ), za podstatnú náležitosť zmluvy o pôžičke sa nepovažuje dojednanie
doby splatnosti pôžičky, ak nie je táto dohovorená ani určená právnym predpisom, môže veriteľ žiadať
splatenie pôžičky podľa jej účelu alebo podľa § 563 OZ bez zbytočného odkladu a na dlžníkovi spočíva
dôkazné bremeno, že pôžička už bola splatená.

Ztaktovykonanéhodokazovaniamalsúdzapreukázané,žemedzinajednejstraneveriteľmižalobkyňou
a jej zosnulým manželom D. Š. a na druhej strane žalovaným ako dlžníkom došlo k uzavretiu zmluvy o
pôžičke 1 000,- Eur dňa 21.11.2012. Žalovaný bol túto pôžičku povinný vrátiť do konca januára 2012 .
Túto skutočnosť potvrdzuje aj tzv. dlžobný úpis zo dňa 21.12.2011, ktorý preukazuje, že žalovaný si
vypožičal peňažný obnos 1 000,-Eur, pričom tento je povinný vrátiť do konca januára 2012. Na základe

reálneho odovzdania finančných prostriedkov došlo k vzniku záväzkového vzťahu podľa § 488, § 489
OZ a k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke podľa § 657 OZ, pričom žalovaný bol povinný vrátiť uvedenú
požičanú sumu vo výške 1 000,- Eur, t. j. v celosti, neboli medzi účastníkmi dohodnuté žiadne úroky ani
splácanie v splátkach. Žalovaný bol teda povinný do konca januára t.j. do posledného dňa, - 31.01.2012
vrátiť finančné prostriedky.

Súd mal z vykonaného dokazovania mal zato, že tieto prostriedky patrili do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov Š.. Žalobkyňa uviedla, že išlo o peniaze, ktoré získané z predaja ich
motorového vozidla. Manžel sa so žalobkyňou radil o tom, či požičať uvedené finančné prostriedky
žalovanému, finančné prostriedky tak požičali obaja manželia. Žalobkyňa nie je síce uvedená na

tzv. dlžnom úpise, čo súvisí so s tým, že tento úpis napísal manžel žalobkyne. Súd považoval
toto zdôvodnenie žalobkyne za dôveryhodné aj s prihliadnutím na skutočnosť, že tento úpis je v
slovenskom jazyku a súdu z konania vyplynula slabá znalosť slovenského jazyka žalobkyne, ktorej
musel dokonca ustanoviť tlmočníka z maďarského jazyka. Podľa § 143 patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva s výnimkou taxatívne uvedených

prípadov nadobudnutia vlastníctva k veciam. V danom prípade išlo o výťažok z majetku, ktorý patrí do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na základe dispozície s finančnými prostriedkami bola aj
žalobkyňa veriteľom voči žalovanému. Uvedená pôžička ako vyplynulo z výpovede svedkyne V., bola
poskytnutá obom manželom - žalovanému a jeho manželke V. V. a teda patrila taktiež do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.

Súd mal zato, že nedošlo k vráteniu celej sumy finančných prostriedkov, pričom žalovaný v súlade s
výpoveďou žalobkyne a predloženého písomného dôkazu, ktorý vyhotovil zosnulý manžel žalobkyne,
vrátil len finančnú sumu 100,- Eur.

Žalovaný síce tvrdil, že došlo k zaplateniu pôžičky, čo bolo v kontraste s tvrdeniami žalobkyne a
nepotvrdzoval to ani predložený dôkaz - záznam písomnosti jej zosnulého manžela. Žalovaný popieral
nesplnenie tejto povinností, pričom podľa žalovaného toto mal preukazovať výpis z osobného účtu z
čísla účtu 0342726020/0900, ktorý bol vyhotovený k 31.01.2012, kde k 17.01.2012 mala byť vybratá
kartou z účtu celá suma pôžičky, v sumách po 150,-Eur v čase od 12.59 hod. do 13.03 hod. Uvedené

prostriedky žalovaný podľa svojej výpovede mal odovzdať manželovi žalobkyne. Jeho výpoveď len
čiastočne podporovala výpoveď svedkyne manželky žalovaného V. V., ktorá tvrdila, že žalovaný jej
ukázal uvedené finančné prostriedky a potom ich šiel vrátiť, pričom pritom svedkyňa nebola prítomná.
Podľa žalovaného pri vrátení peňazí bol prítomný len on a pán Š. - manžel žalobkyne. Za danej dôkaznej
situácie, súd mal zato, že žalovaný dôveryhodne nepreukázal vrátenie pôžičky. Samotný akt vybratia

peňazí z účtu nepreukazuje, že žalovaný tieto peniaze aj reálne odovzdal manželovi žalobkyne, a túto
skutočnosť nepreukazuje ani výpoveď svedkyňa - manželky žalovaného V. V., nakoľko táto len uviedla,
že z účtu vybraté finančné prostriedky jej bol žalovaný ukázať v ich domácnosti a potom ich išiel samotný
odovzdať pánovi Š. do bytu manželov Š.. Samotná svedkyňa pri tomto úkone však nebola. Podľa súdu,
jednak teda jej výpoveď v súvislosti s výpisom z účtu nepreukazuje, že k vráteniu pôžičky reálne došlo

a žalovaný vrátil uvedené finančné prostriedky v celosti. Svedok Š. H. pritom uviedol, že pán Š. si viedol
záznam o pôžičkách. Preto mal súd zato, že zo strany žalovaného došlo len k vráteniu časti pôžičky
100,- Eur, o čom svedčí zápis nebohého pána Š.. Napriek tomu, že žalovaný bol povinný vrátiť celú
sumu pôžičky, je v zmysle § 566 OZ veriteľ oprávnený prijať aj čiastočné plnenie, pričom súd nezistil, žeby tomu odporovala dohoda medzi účastníkmi zmluvy o výpožičke. Pokiaľ teda žalovaný tvrdil, že došlo
k splateniu pôžičky z jeho strany, znášal dôkazné bremeno na preukázanie, že k tomu tak došlo. Súd
aj z pripojeného vyšetrovacieho spisu Obvodného oddelenia policajného zboru Lučenec č. B.-XXXX/

LC-W.-XXXX, ktorým bolo začaté trestné stíhanie pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1) Trestného
zákonanezistil,žiadneskutočnosti,ktorébypreukazovalivráteniepôžičkyzostranyžalovaného,napriek
tomu trestné konanie bolo zastavené dňa 04.11.2014, lebo nebolo preukázané, že by skutok nevrátenia
finančných prostriedkov bol trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci. Naopak, v spise sa
nachádzali dôkazy preukazujúce len vrátenie inej pôžičky zo strany žalovaného v roku 2013, ktoré

potvrdzovali výpovede svedkov manželov H. o tom, že žalovaný uhradil inú pôžičku žalobkyni až na
základe písomnej výzvy, ktorú v mene žalovanej (pozn. súdu: zrejme vzhľadom na jej vysoký vek a
neznalosť vyjadrovania sa v slovenskom jazyku, pre ktoré jej bol aj ustanovený opatrovník) vyhotovila a
podpísala svedkyňa I. H. dňa 22.07.2013. Žalovaný tak učinil dňa 14.08.2013 ako vyplýva z poštového
poukazu. Súd teda nepovažoval ani za dôveryhodnú skutočnosť, že žalovaný pri tak vysokej pôžičke v
sume 1 000,-Eur, by nepožadoval žiadny doklad o tom, že finančné prostriedky vrátil tzv. kvitanciu, keďže

podpísal dlžobný úpis, resp. ich nevrátil napr. poštovou poukážkou ako v prípade inej pôžičky. Za danej
dôkaznej situácie mal súd zato, že žalovaný neuniesol svoje dôkazné bremeno ohľadom vrátenia celej
pôžičky a súd z predložených dôkazov považoval za preukázané, že došlo k vráteniu len časti pôžičky.

Pokiaľ ide o priznanú sumu 450,-Eur a zamietnutie zvyšku sumy, t. j. 450 Eur, tu súd vychádzal zo

zistených skutočností, na základe ktorých dospel k právnemu záveru, že poskytnutá suma pôžičky pre
žalovaného patrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a zosnulého D. Š.. Zánikom
manželstva v dôsledku úmrtia manžela žalobkyne, ku ktorému došlo dňa 07.10.2012 ako vyplynulo z
osvedčenia o dedičstve, došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle § 148 ods.
1 OZ. Tento zánik sa dotýkal aj nároku vyplývajúceho z predmetnej zmluvy o pôžičke. Preto v rámci

vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov ohľadom predmetnej pôžičky súd vychádzal z
toho,žepodielyobochmanželovsúrovnakévsúlades§150OZ. Zuvedenéhodôvodužalobkyňamohla
požadovať len sumu, ktorá jej prináležala do jej podielu bezpodielového spoluvlastníctva vo výške 450,-
Eur. Osvedčenie o dedičstve po D. Š. nadobudlo právoplatnosť dňa 27.11.2012. V prehľade majetku,
ktoré patrí do dedičstva sa nenachádza pohľadávka z predmetnej zmluvy o pôžičke voči žalovanému.

Keďže jediným dedičom bola po nebohom žalobkyňa, mala táto vo zvyšnej časti pohľadávky len právo
podať návrh na určenie, že pohľadávka voči žalovanému patrí do dedičstva po neboho D. Š.Z., tzv.
určovacou žalobou. Následne bolo potrebné, aby táto pohľadávka bola prejednaná v dodatočnom
dedičskomkonanípodľa§175xO.s.p. Pretonebolomožnédomáhaťsažaloboutejtočastipohľadávky,
petitom, ktorým by bol žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni celú uvedenú sumu, ale v uvedenej časti len

žalobou o určenie, že táto suma patrí do dedičstva po nebohom. Z uvedeného dôvodu súd v tejto časti
nárok žalobkyne zamietol.

Súdzároveň,keďžežalovanýbolpovinnýzaplatiťpodľažalobnéhoúpisuistinupôžičkydokoncajanuára
2012, bol v omeškaní, preto súd priznal žalobkyni úrok z omeškania od 01.02.2012 do zaplatenia v

súlade s § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v súlade v znením podľa §
10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. k 1.2.2012, ktorý činil k tomu dátumu 9% ročne.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobkyňa mala úspech len čiastočný vo výške 50% (t.j. 450,- Eur z 900,- Eur), žaloba bola dôvodná,
z uvedených dôvodov, súd žalobkyni priznal, náhradu trov len v pomere jej 50% úspechu. Žalobkyňa
si uplatnila náhradu trov za zaplatený súdny poplatok vo výške 54,-Eur, preto súd priznal náhradu trov
konania len vo výške zodpovedajúcej úspechu 50% žalobkyni, t. j vo výške 27,-Eur.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolaniev lehote15dní ododňajeho doručeniacestou Okresného
súdu Lučenec, Ul. Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne
v troch rovnopisoch.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.