Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. marec 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7C/142/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816204852
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8816204852.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v spore žalobcu: UK Profit, spol.

s.r.o., so sídlom Hornočermánska 797/59, Nitra, IČO: 35937815, zast. JUDr. Ivana Zmeková, so sídlom
Zámocká 18, 811 01 Bratislava, IČO: 42254396, proti žalovanému: O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.
XXX, Š. L. O. U., o zaplatenie 4270,31 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.848,89 eur spolu s úrokom z úveru vo výške 16,60
% ročne od 09.04.2009 do 02.09.2013 a úroky z omeškania zo sumy 1.848,89 eur vo výške 5,15 %
ročne od 03.09.2013 do zaplatenia a to všetko sa mu povoľuje splácať v mesačných splátkach po 50
eur mesačne počnúc mesiacom, ktorý nasleduje po právoplatnosti tohto rozsudku vždy do 25. dňa, toho

ktorého mesiaca pod následkom straty výhody splátok.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 14 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4270,31 eur spolu s riadnym
úrokom vo výške 1295,11 eur, úrokom z omeškania vo výške 105,17 eur ( vyčísleným ku dňu vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru), úrokom z omeškania vo výške 285,50 eur ( vyčísleným ku dňu postúpenia

na žalobcu), zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 258,68 eur od 09.09.2014
do 15.04.2015, t.j. 7,99 eur, poplatkami vo výške 32,89 eur a s úrokom z omeškania vo výške 5,15 %
ročne zo sumy 4270,31 eur od 09.09.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Svoju žalobu
odôvodniltým,žedňa09.04.2009uzatvoriližalovanýakodlžníksprávnympredchodcomžalobcu-O.O.,
X..O.. ako veriteľom, v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Zmluvu o splátkovom
úvere č. 0633729678. Na základe uzavretej zmluvy poskytla banka žalovanému úver vo výške 4300
eur. žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať v mesačných splátkach v sume 76,16 eur, vždy k

20.dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 20.05.2009 a konečná splatnosť úveru na
20.03.2019. Úroková sadzba ako odplata za poskytnutý úver bola dohodnutá vo výške 16,60 % ročne,
typ fixná, pričom táto úroková sadzba bola platná v deň uzatvorenia zmluvy. Žalovaný vyčerpal možnosť
čerpať úver od veriteľa, avšak podmienky pre splácanie riadne nedodržal a dlžnú sumu veriteľovi v
plnej výške nevrátil. Banka vyzvala žalovaného k úhrade jeho záväzku výzvou zo dňa 30.07.2013.
Žalovaný svoj záväzok voči banke nesplatil. Vzhľadom k vyššie uvedenej skutočnosti banka vyhlásila
mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 02.09.2013 oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa

03.09.2013. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE uzavretej dňa 27.09.2013
medzi pôvodným veriteľom - Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a spoločnosťou DPS
financial consulting s.r.o. ako postupníkom, postúpil postupca postupníkovi pohľadávky vyplývajúce zo
zmluvy, medzi nimi i pohľadávku, ktorá je predmetom žaloby. Na základe uvedenej zmluvy o postúpenípohľadávoksaspoločnosťDPSfinancialconsulting,s.r.o.stalaveriteľompostúpenýchpohľadávokspolu
s ich príslušenstvom. Vyššie uvedenú skutočnosť oznámila banka žalovanému oznámení o postúpení
pohľadávok zo dňa 11.10.2013. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2/2014 uzavretej

dňa 08.09.2014 medzi spoločnosťou DPS financial consluting s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou
a žalobcom ako postupníkom, postúpil postupca postupníkovi pohľadávky vyplývajúce zo zmluvy,
medzi nimi i pohľadávku, ktorá je predmetom tejto žaloby. Na základe uvedenej zmluvy o postúpení
pohľadávok sa žalobca stal veriteľom postúpených pohľadávok spolu s ich príslušenstvom. Vyššie
uvedenú skutočnosť oznámila spoločnosť DPS financial consulting s.r.o. žalovanému Oznámením o

postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2014. Po postúpení zo strany spoločnosti DPS financial consulting,
s.r.o. na žalobcu bola na úhradu záväzku vzniknutého na základe zmluvy poukázaná platba zo
strany žalovaného dňa 15.04.2015 vo výške 258,68 eur. Pohľadávka žalobcu, ktorá je predmetom
žaloby, predstavuje dlh žalovaného zo zmluvy, ku dňu postúpenia pohľadávky pozostávajúc z istiny vo
výške 4270,31 eur, riadny úrok vo výške 1295,11 eur, úroky z omeškania zákonný vo výške 105,17
eur( vyčíslený ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru), úrok z omeškania zákonný vo výške

285,50 eur pozostávajúci z úroku z omeškania vo výške 83,87 eur ( vyčíslený za obdobie od vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru do dňa postúpenia pohľadávky na právneho predchodcu žalobcu, t.j. dňa
26.09.2013) a úroku z omeškania vo výške 201,63 eur ( vyčíslené za obdobie od 26.09.2013 do dňa
postúpenia pohľadávky, t.j. ku dňu 08.09.2014), zákonný úrok z omeškania vo výške 5,15 = ročne zo
sumy 258,68 eur od 09.09.2014 do 15.04.2015, t.j. 7,99 eur, poplatky vo výške 32,89 eur. Žalobca

si zároveň uplatňuje ak zákonný úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 4270,31 eur od
09.09.2014 ( deň nasledujúci po postúpení pohľadávky na žalobcu) do zaplatenia.

2. Žalobca k žalobe doložil zmluvu o splátkovom úvere, výzvu zo dňa 30.07.2013 spolu s kópiou obálky,
oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti spolu s kópiou obálky, zmluvu o postúpení pohľadávok

č. 0935/2013/CE spolu s prílohou č. 1, zmluvu o postúpení pohľadávok č. 2/2014 spolu s prílohou č.
1, oznámenie o postúpení pohľadávky podľa zo dňa 11.10.2013 spolu s kópiou obálky, oznámenie o
postúpení pohľadávky zo dňa 25.09.2014.

3. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 04.11.2016 prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že

žalovaný využil možnosť čerpať finančné prostriedky od banky, ktorá mu poskytla finančné prostriedky
vo výške 4300 eur, ktoré žalovaný čerpal, čo vyplýva i z výpisu z úveru za obdobie od 09.04.2009 do
17.09.2011. Celkové čerpanie prostriedkov žalovaným predstavovalo sumu 6575,61 eur čo predstavuje
čerpanie úveru vo výške 3400 eur, predpis spracovateľského poplatku vo výške 89,59 eur, poplatok za
správu vo výške 68,71 eur, poplatok za upomienky vo výške 310,92 eur, predpis úroku z omeškania

vo výške 10,83 eur, predpis riadneho úroku vo výške 43,62 eur, riadny úrok vo výške 1686,68 eur,
poistenie úveru vo výške 65,26 eur. žalovaný v tomto období splatil sumu 1961,52 eur, pričom táto
suma predstavuje splátku riadneho úroku vo výške 43,62 eur, splátku poplatku vo výške 1,99 eur,
splátku spracovateľského poplatku vo výške 89,59 eur a splátku vo výške 1826,32 eur. Rozdiel medzi
výškou čerpaných prostriedkov a výškou splátok žalovaného celkom bol 4614,09 eur. Suma 4614,09

eur predstavuje zostatok nesplateného úveru vo výške 4607,07 eur, čo predstavovalo pôvodnú istinu
dlhu žalovaného a zostatok úroku z omeškania vo výške 7,02 eur ( po započítaní sumy 3,81 eur z
celkových splátok žalovaného v pôvodnej výške 1826,32eur). Žalovaná istina vo výške 4607,07 eur
pozostáva zo zostatku nesplateného úveru vo výške 2477,49 eur po započítaní ( 4300-1822= 2477,49),
riadneho úroku vo výške 1686,68 eur, poistenia úveru vo výške 65,26 eur, poplatkov vo výške 377,64

eur, t.j. poplatok za správu v pôvodnej výške 66,72 eur a poplatku za upomienky v pôvodnej výške
310,92 eur, spolu 213,13 eur. Žalovaný v období od 17.09.2011 do 26.09.2013 splatil na svoj dlh sumu
400 eur, ktorá bola započítaná vo výške 78,08 eur na istinu vo výške 4607,07 eur, 29,90 eur na poplatky
vo výške 62,79 eur, 235,06 eur na riadny úrok vo výške 1530,17 eur, 56,96 eur na úrok z omeškania
vo výške 162,13 eur. Vzhľadom na započítanie predstavovala pohľadávka v čase postúpenia z banky

na právneho predchodcu žalobcu istinu vo výške 4528,99 eur, riadny úrok vo výške 1295,11 eur, úrok
z omeškania ( do času vyhlásenia mimoriadnej splatnosti) vo výške 105,17 eur, úrok z omeškania vo
výške 83,97 eur, poplatky vo výške 32,89 eur. Po postúpení pohľadávky na žalobcu boli zo strany
žalovaného uhradené platby, spolu vo výške 258,68 eur, ktoré boli započítané na istinu dlhu, to zn.
4528,99 eur - 258,68 eur = 4270,31 eur, čo predstavuje žalovanú istinu. Žalovaná suma pozostáva

z istiny vo výške 4270,31 eur, riadneho úroku, ktorý predstavuje úrok vo výške 16,60 % ročne zo
sumy4607,07 eur od 20.09.2011 do 26.09.2013, t.j. 20.09.2013 eur, t.j. 1530,17 eur, pričom z tejto
sumy je potrebné odpočítať splátku vo výške 235,06 eur, .t.j. 1295,11 eur, zákonného úroku z omeškania
vo výške 105,17 eur, ktorý je úrokom vo výške 8 % ročne uplatňovaného do 31.01.2013 z aktuálnejvýšky dlhu žalovaného a vo výške 5 % ročne uplatňovaného do 02.09.2013 ( t.j. do dňa vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti dlhu) z aktuálnej výšky dlhu žalovaného tak, ako to vyplýva z výpisu z úveru za
obdobie od 17.09.2011 do 26.09.2013, po odpočítaní splátky vo výške 56,96 eur, pričom žalobca sa

pridržiaval vyčíslenia výšky pohľadávky pôvodným veriteľom ( bankou), zákonného úroku z omeškania
vo výške 285,50 eur, ktorý pozostáva z úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z aktuálnej výšky dlhu
žalovaného od 03.09.2013 ( deň nasledujúci po vyhlásení mimoriadnej splatnosti) do 26.09.2013 ( do
dňa postúpenia na právneho predchodcu žalobcu) tak, ako to vyplýva z predloženého výpisu, pričom
žalobca sa pridržiaval vyčíslenia výšky pohľadávky veriteľom ( bankou) t.j. 83,87 eur, úroku z omeškania

vo výške 5 % ročne zo sumy 4607,07 eur od 27.09.2013 do 11.08.2014 ( t.j. ku dňu vyhotovenia prílohy č.
1 k Zmluve o postúpení pohľadávok v rámci predzmluvných rokovaní) t.j. 201,63 eur, poplatku vo výške
32,89 eur, ktoré predstavujú poplatky za účtovné bankou za obdobie od 17.09.2011 do 26.09.2013 vo
výške 2,99, t.zn. 2,99 x 21 = 62,79, pričom na túto sumu je potrebné započítať splátky vo výške 29,90
eur. Žalobca si zároveň uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 4607,07
eur od 09.09.2014 do zaplatenia. Žalobca umožnil uhrádzať dlh žalovanému v splátkach, na základe

splátkového kalendára dohodnuté Dohodou o spôsobe úhrady záväzku formou splátkového kalendára
č.633729678zodňa27.03.2015.Žalovanývšakvzmysletejtodohodyuhradillenjednusplátkuvovýške
258,68 eur. Žalovaný zároveň uznal svoj dlh čo do výšky aj dôvodu. Spolu s týmto vyjadrením predložil
súdu aj výpis z účtu a uznanie a dohodu o spôsobe úhrady záväzku formou splátkového kalendára.

4. Pôvodný veriteľ - spoločnosť O. O., X..O.. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 09.04.2009
zmluvu o splátkovom úvere č. 0633729678. Podľa čl. I. predmetom úverovej zmluvy je poskytnutie
splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v úverovej zmluve.
Na základe úverovej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 4300 eur, pri spracovateľskom
poplatku vo výške 89,59 eur, poplatku za správu úveru vo výške 1,99 eur mesačne, ktorý sa žalovaný

zaviazal splatiť v 119 mesačných splátkach vo výške 76,16 eur a to k 20. dňu v kalendárnom mesiaci
s tým, že konečná splatnosť bola dohodnutá na deň 20.03.2019. Úroková sadzba predstavovala 16,60
% ročne a ročná percentuálna miera nákladov 19,75 %.

5. Podľa časti I. čl. II bod 5 zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú,

podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

6. V zmysle časti II zmluvy, podpisom úverovej zmluvy dlžník súhlasí s poistením schopnosti splácať
tentoúverpodľaRámcovejpoistnejzmluvyvzneníneskoršíchzmienadodatkov,atovrozsahupoistenia
dohodnutého podľa bodu 2 tohto článku. Dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil s Poistnými podmienkami

prvého poistiteľa a s poistnými podmienkami druhého poistiteľa, ktoré sú súčasťou tohto poistenia,
súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať, pričom podpisom zmluvy potvrdzuje ich prevzatie.

7. Výzvou zo dňa 30.07.2013 pôvodný veriteľ -O. O., X..O.. oznámil žalovanému, že je v omeškaní so
splácaním pohľadávky ku dňu 30.06.2013 vo výške 1904,19 eur a preto ho vyzval, aby dlžnú sumu

uhradil najneskôr do 15 dní od doručenia tejto výzvy. Výzva sa pôvodnému veriteľovi vrátila s označením
adresát neznámy.

8. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 03.09.2013, pôvodný veriteľ vyhlásil ku dňu
02.09.2013 mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, nakoľko nastal prípad porušenia v zmysle bodu

7.6.1 VOP, pričom ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavuje pohľadávka sumu 5965,65
eur. V tomto oznámení mu určil aj lehotu na uhradenie zosplatnenej istiny. Oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti sa vrátilo pôvodnému veriteľovi s označením adresát neznámy.

9. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE uzavretej dňa 27.09.2013 medzi

pôvodným veriteľom - O. O., X..O.., Y.: XXXXXXXX ako postupcom a DPS financial consulting, s.r.o.,
IČO: 46 713 930 ako postupníkom, postúpil postupca postupníkovi pohľadávku, ktorá je predmetom
žaloby. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2/2014 uzavretej dňa 08.09.2014 medzi
postupníkom - DPS financial consulting, s.r.o., IČO: 46 713 930 ako postupcom a žalobcom ako
postupníkom, postúpil postupca postupníkovi pohľadávku, ktorá je predmetom žaloby. Žalovaný je

označený v prílohách k zmluvám o postúpení.10. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 11.10.2013 pôvodný veriteľ žalovanému oznámil
postúpenie predmetnej pohľadávky na spoločnosť DSP financial consulting, s.r.o. Zásielka sa
pôvodnému veriteľovi vrátila s označením zásielka neprevzatá v odbernej lehote.

11. Spoločnosť DPS financial consulting, s.r.o. oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2014
oznámila žalovanému, že spoločnosť DPS financial consulting, s.r.o. ako postupca postúpila na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08.09.2014 pohľadávku voči nemu na žalobcu.

12. Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že tomu bol poskytnutý úver vo výške 4300 eur za
spracovateľský poplatok vo výške 89,59 eur s tým, že žalovanému bola reálne poskytnutá suma úveru
vo výške 4210,41 eur dňa 09.04.2009 a žalovaný za obdobie od 09.04.2009 do 17.09.2011 uhradil
sumu 1961,52 eur a za obdobie od 17.09.2011 do 26.09.2013 sumu 400 eur. Tento výpis sa nachádza
na čl. 48 až 54 spisu.

13. Z uznania a dohody o spôsobe úhrady záväzku formou splátkového kalendára, ktorú predložil
žalobca č. 633729678 zo dňa 27.03.2015 vyplýva, že žalovaný týmto uznal svoj záväzok voči veriteľovi
vyplývajúci z úveru v celkovej výške 6376,61 eur vyčíslenej ku dňu 27.03.2015 s tým, že v zmysle
čl. II tohto uznania sa zaviazal uhradiť svoj záväzok podľa predchádzajúceho článku voči veriteľovi
pravidelnými mesačnými splátkami v období 24 mesiacov vždy najneskôr k 17. dňu v mesiaci vo výške

258,68 eur, pričom prvá splátka bude pripísaná na účet najneskôr do 17.04.2015 a v prípade riadneho
plnenia tohto splátkového kalendára bude zvyšok záväzku dlžníkovi odpustený.

14. Žalobca ani právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavili. Právny zástupca žalobcu
ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, pričom súhlasili s pojednávaním v neprítomnosti žalobcu a

jeho právneho zástupcu z dôvodu hospodárnosti konania a nenavyšovania trov konania.

15. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že dlh nemá z čoho platiť, nakoľko je nezamestnaný. Spláca
jednu pôžičku po 25 eur. Pamätá sa iba, že má uzavretú nejakú dohodu so O. O.u, v zmysle ktorej
platí úver po 25 eur. Na úver od O. O. nepamätá, avšak to, že na zmluve je jeho podpis nevylučuje.

Požiadal však, aby mu súd povolil splátkový kalendár po 50 eur mesačne z dôvodu, že pracuje iba
na dohodu, o čom predložil ako dôkaz potvrdenie o mzde/odmene za zárobkovú činnosť, z ktorého
vyplýva, že pracuje u zamestnávateľa Marpet, s.r.o., od 02.01.2017 na základe dohody o pracovnej
činnosti, pričom za mesiac február 2017 mal odpracovaných 12 hodín s čistou mzdou 43,30 eur. V
tejto spoločnosti pracuje na dohodu 4 roky. Každý rok na začiatku roka má uzatvorenú novú dohodu.

Taktiež súdu predložil aj novú dohodu zo dňa 02.01.2017 s dohodnutou odmenou 2,50 eur na hodinu
s dohodnutým rozsahom pracovného času najviac 10 hodín týždenne, pričom táto dohoda je uzavretá
na dobu určitú do 31.12.2017. Uvádza, že býva v Košiciach v domácnosti so svojou družkou, ktorá má
dve deti. Tieto nie sú jeho. Okrem príjmu z dohody o pracovnej činnosti si vie ešte privyrobiť na fuškách.
Za jednu fušku dostane 45 až 50 eur. Na domácnosť hradí tieto výdavky - elektrina 45 eur a ďalej má

výdavky na stravu. Okrem toho ešte hradí dlh Profi Creditu po 66 eur mesačne, ktorý bude splácať do
konca roka.

16. Dňa 09.01.2017 žalovaný predložil súdu list spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. zo dňa
17.02.2014 spolu rozhodcovskou zmluvou a dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v

splátkach, z ktorej vyplýva, že žalovaný uznal záväzok voči spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o., ktorý
mu vznikol na základe zmluvy č. 177171235/0900 zo dňa 12.11.2004 s pôvodným veriteľom O. O., X..O..
Zároveň predložil aj potvrdenia o hotovostných vkladoch vo výške 25 eur, z ktorých vyplýva, že ide o
úhrady v zmysle dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorenej so spoločnosť
EOS KSI Slovensko, s.r.o.

17. Žalobca k predmetným listinným dôkazom predložených žalovaným uviedol, že uvedené dôkazy
považujú v predmetnom konaní za irelevantné. Pravdepodobne ide o listiny na iný dlh žalovaného a to
vzhľadom na dôkaz: Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, v zmysle ktorej je
veriteľom pohľadávky voči žalovanému spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. Takáto spoločnosť nie je v

predmetnom konaní žalobcom, ani právnym predchodcom žalobcu ani pôvodným veriteľom pohľadávky.18. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

19. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy
o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§

682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

20. V zmysle § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

21. Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.

22. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania.

23. Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to
pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa
podľa osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).

24. V zmysle § 3 ods.3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 až § 54
Občianskeho zákonníka.

25. V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

26.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetusvojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

27. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

28. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť

sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.29. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

30. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

31. Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na
úroky, ak dlžník neurčí inak ( § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

32. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ), vyplýva, že dlžník,
ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

33.Podľa§10cuvedenéhonariadeniaakzáväzkovývzťahvznikolpred1.februárom2013,výškaúrokov

z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

34. V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba K. J. S. platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu.

35. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany
spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách

36. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

37. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich

použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá

možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Teda dodávateľ je povinný zdržať sa ich
používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

38. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľatýchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

39. Ďalej súd zistil, že podľa Zmluvy sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka.

40. V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich

občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti

dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka). Obchodný zákonník
aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje
osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v
skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne obchodný
záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného

zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka

je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi
účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu.

41. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným bola dňa 09.04.2009 uzatvorená zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 4300 eur za spracovateľský poplatok 89,59
eur. Úver sa žalovaný zaviazal splatiť v 119 mesačných splátkach vo výške 76,16 eur. Nakoľko žalovaný
porušil zmluvu tým, že ju riadne nesplácal, právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť

ku dňu 02.09.2013.

42. Súd však mal za to, že úver bol žalovanému poskytnutý vo výške 4210,41 eur a nie vo výške 4300
eur ako tvrdil žalobca, nakoľko z výpisu z účtu žalovaného je zrejmé, že sumu 4300 eur tvorila skutočne
vyčerpaná istina žalovaným vo výške 4210,41 eur a spracovateľský poplatok vo výške 89,59 eur. Súd

má však za to, že žalobcovi nárok na spracovateľský poplatok nevznikol.

43. Pokiaľ ide o spracovateľský poplatok vo výške 89,59 eur, jeho požadovanie považuje súd
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa splnenie finančného
záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané. Pri poplatkoch spotrebiteľského

úveru je totiž nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Možno
len predpokladať, že poplatok je za napísanie zmluvy a posúdenie bonity záujemcu o úver. V tejto
súvislosti možno poukázať na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z 03.05.2010 č.k. AZ
17U192/2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského
úveru sú neprijateľné: „ Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní

spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu
dojednaniu o cene...Preverenie úverovej spoľahlivosti ( bonity) a výšky úrokov miery, ktorými banka
odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru Vyšší krajinský súd odmietol
a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovaťnevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu
poradenstvo a informácie poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje
zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok bez

toho, aby banka spotrebiteľovi poskytla skutočné protiplnenie.“ Súd poukazuje aj na skutočnosť, že tento
záver si osvojil aj Krajský súd v Prešove vo svojom rozsudku sp.zn. 18Co 109/2011.

44. Súd mal tak za to, že žalovanému bol poskytnutý iba úver vo výške 4210,41 eur a nie vo výške 4300
eur, ako uviedol žalobca.

45. V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu.

46. Prvou žalobcom uplatňovanou sumou je nárok na zaplatenie nezaplatenej istiny vo výške 4270,31
eur. Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanému úver v sume 4210,41 eur, pričom žalovaný v
období od 09.04.2009 do 17.09.2011 uhradil sumu 1961,52 eur a v období od 17.09.2011 do 26.09.2013

sumu vo výške 400 eur, teda celkovo uhradil sumu 2361,52 eur, pričom súd vykonané úhrady započítal
na úhradu istiny v zmysle ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka a preto žalovaného zaviazal na
zaplatenie istiny v sume 1848,89 eur a čo do zvyšku v tejto časti žalobu zamietol.

47.Ďalšímnárokomuplatnenýmžalobcombolnároknavyčíslenýriadnyúrokvovýške1295,11eur,ktorý

podľa vyjadrenia žalobcu predstavuje úrok vo výške 16,60 % ročne zo sumy 4607,07 eur od 20.09.2011
do 26.09.2013, t.j. vo výške 1530,17 eur, pričom z tejto sumy je potrebné odpočítať splátku vo výške
235,06 eur.

48. Súd sa v prvom rade zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý bol v úverovej zmluve

dojednanývovýške16,60%ročne.Úrokovámierapodobnéhoúveruvbankáchvčaseposkytnutiaúveru
(apríl 2009 ) činila úrok 8,83 % p.a. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi stranami
sporu v danom prípade značne neprevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami.
Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za primeranú a v súlade
s dobrými mravmi.

49. Je nesporné, že úverový vzťah spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia
poskytnutých prostriedkov má dlžník platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia dohodnúť čas, na
ktorý sa úver poskytuje. V takom prípade vzniká právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných
prostriedkov. Pokiaľ si však účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné

prostriedky do dohodnutej doby nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru úroky z
omeškania . Ide pritom o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú povahu. Keďže
žalobca pristúpil k predčasnej splatnosti úveru, od tejto doby žalobca nemá nárok na úrok z úveru,
ktorého platenie bolo dojednané.

50. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Obo/143/1998, dohodnuté úroky
z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od splatnosti je dlžník v
omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.

51. Takýto záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je logický a je potrebné s ním súhlasiť, pretože

v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v
podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu
medzi účastníkmi konania.

52. V danej právnej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 02.09.2013, teda

týmto dňom sa stal splatný celý úver, zo strany žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej
splatnosti a súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do dňa 02.09.2013,
potom už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Obdobný názor je vyslovený aj v rozhodnutí
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014 sp.zn. 5Co/223/2014, Krajského súdu v Prešove sp.zn..
3Co/85/2013 zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu v Prešove sp.zn. 4Co/83/2013 zo dňa 0.05.2014.

53. Vzhľadom na uvedené tak súd žalobcovi nepriznal nárok na kapitalizovaný riadny úrok vo výške
1295,11 eur, nakoľko z vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že ten bol vyčíslený jednak z vyššej sumy, než na
akú žalobcovi vznikol nárok a jednak bol vyčíslený aj za obdobie po zosplatnení pohľadávky. Vzhľadomna uvedené tak súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z úveru vo výške 16,60 % ročne z
nezaplatenej istiny odo dňa uzavretia zmluvy do dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, t.j. do
02.09.2013.

54. Ďalším nárokom uplatňovaným žalobcom bol nárok na zaplatenie poplatku za správu úveru vo výške
32,89 eur, pričom aj v rámci žalovaným uhradených súm započítaných na istinu je taktiež suma, ktorá
bola žalobcom z jednotlivých splátok započítaná na úhradu poplatku za správu úveru.

55. Ako vyplýva z § 2 písm. e) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie poplatkami akákoľvek platba, ktorú
je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.

56. V zmysle § 37 ods. 21 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov
( ďalej len „Zákon o bankách“ ) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje

požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu
alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo
vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného
zákonníka,osobitnéhozákonaaleboosobitnúslužbu,ktorániejepodmienkouúverovéhovzťahuaktorej
podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

57. Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov
alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom
je vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. júni
2013 ( § 122s ods. 4 Zákona o bankách ).

58.ZvyššiecitovanejúpravyobsiahnutejvZákoneobankáchvyplýva,žeúčinnosťounovelyč.132/2013
od 10.6. 2013 priamo zákon zakazuje bankám požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu
nákladov alebo inú odplatu za vedenie úverových účtov. Možno konštatovať, že predmetná novelizácia
bola akýmsi vyvrcholením v podobe zákonnej úpravy zákazu žiadania poplatkov za vedenie úverových

účtov ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité
iba pre finančné inštitúcie.

59. V danej právnej veci sa jedná o poplatok, ktorý mal byť dojednaný a jednotlivé zložky sa stali
splatnými ako súčasť splátky úveru pred uvedenou novelou zákona o bankách. Súd však predmetné

dojednania o poplatku za vedenie úveru podrobil súdnej kontrole v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a predmetné dojednanie súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je nesporné, že
žalovaný ako klient a dlžník z úverového vzťahu bol povinný platiť žalobcovi ako veriteľovi poplatok za
správu úveru. Teda laicky povedané a rovnako asi aj chápané priemerným spotrebiteľom, žalovaní boli

povinní platiť žalobcovi ako veriteľovi za to, že tento pre svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi správu
úverového účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné omeškania alebo iné pohyby na účte. Súd má
za to, že keď žalobca ako veriteľ poskytol žalovaným ako dlžníkom úver, bolo len v jeho kompetencii,
ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášal
žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý predsa za poskytnutie úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky zaplatil

žalobcoviakoveriteľoviodplatuvoformeúrokuzúveruapretonažalovanéhoakospotrebiteľovadlžníka
nemožno prenášať úhradu takýchto nákladov. Zákon o spotrebiteľských úveroch hovorí o poplatkov
akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, no
nemožno prijať záver, že pod takto definovaný pojem poplatku možno subsumovať akúkoľvek sumu
určenú veriteľom predstavujúci úhradu jeho nákladov, pričom sa jedná o poplatok a úhradu predmetnej

sumy, za ktoré spotrebiteľovi nie je poskytované žiadne protiplnenie, keď žalovanému zrejme nebol
poskytovaný výpis z predmetného úverového účtu a ani nemal prístup k informáciám a údajom vedených
na účte, teda jednalo sa čisto o administratívno-technické údaje pre žalobcu ako veriteľa. Na základe
uvedeného potom súd žalovaným vykonané úhrady na túto položku v rámci splátok započítal na istinu
a sumu uplatňovanú z tohto titulu žalobou zamietol.

60. Čo sa týka dojednania poistenia schopnosti splácať tento úver súd má za to, že poistenie tak ako
bolo v predmetnej úverovej zmluve dojednané nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho
zákonníka o poistných zmluvách. Žalovaný ako klient podpisom úverovej zmluvy mal súhlasiť spoistením schopnosti splácať úver podľa poistnej zmluvy. Žalobca však nepredložil súdu žiaden iný
doklad preukazujúci vznik poistenia, prípadne doklad o jeho nevzniknutí. Súd má taktiež pochybnosti
o skutočnom oboznámení sa s uvedenými dokumentmi žalovaným v zmysle zmluvy, podľa ktorých

vyhlásil,žesaoboznámilspoistnýmipodmienkamiprvéhopoistiteľaaspoistnýmipodmienkamidruhého
poistiteľa. Žalovanému ako priemernému spotrebiteľovi nemusí byť zrejmý ani význam tohto pojmu,
taktiež súd poukazuje na to, že išlo zrejmé o pomerne obsahovo rozsiahly dokument upravujúci vzťah
medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, poisťovňou a žalobcom. Uvedenie údajov o prijatí súboru
poistenia tak ako bolo uvedené v zmluve bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy žalobcom a za

takého stavu možno potom s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že žalovaný sa pre poistenie
nerozhodolpouzavretíúverovejzmluvyaprípadnomzváženíistéhorizika,resp.vznikupoistnejudalosti,
ale že prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej
úverovej zmluvy. Takto žalovanému vznikla povinnosť platiť v rámci príslušnej dojednanej splátky aj časť
predstavujúcu poistenie a preto mal súd za to, že ide o dojednanie spôsobujúcu značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto žalovaným vykonané úhrady

na túto položku v rámci splátok započítal na istinu.

61. Posledným žalobcom uplatneným nárokom bol nárok na vyčíslený úrok z omeškania vo výške
105,17 eur ( vyčíslený ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru), vo výške 285,50 eur ( vyčíslený
ku dňu postúpenia na žalobcu), vo výške 7,99 eur ( 5,15 % ročne zo sumy 258,68 eur od 09.09.2014

do 15.04.2015) a vo výške 5,15 % ročne zo sumy 4270,31 eur od 09.09.2014 do zaplatenia. Žalobcovi
však nie je možné priznať nárok na kapitalizovaný úrok z omeškania celkovo, nakoľko bol vyčíslený z
vyššej sumy na akú žalobcovi vznikol nárok.

62. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal dňom nasledujúcim po zosplatnení úveru

do omeškania t.j. dňom 03.09.2013, preto ho súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania v súlade s
príslušným ustanovením OZ v spojení s nariadením vlády a to vo výške 5,15 % ročne, teda tak ako
požadoval žalobca z nezaplatenej istiny vo výške 1848,89 eur od 03.09.2013 do zaplatenia.

63. Súd podotýka, že nárok žalobcu neposudzoval na základe predloženého uznania a dohody o

spôsobe úhrady záväzku formou splátkového kalendára, nakoľko túto dohodu nepovažoval za platne
uzavretú, keď zo samotného znenia dohody o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom je zrejmé,
že sa jedná o formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalovanému vo forme
povolenia splátok dlhu, no jeho skrytým cieľom je dosiahnutie predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie
žalobného nároku a nepodrobenie nárokov plynúcich z pôvodného právneho vzťahu súdnej kontrole.

Naviac dopredu pripravený text v podobe formulára je vytlačený drobným písmom, čo spôsobuje, že
bežný priemerne informovaný spotrebiteľ si tento text dôkladne neprečíta. Aj v prípade, že by uvedený
text prečítal a nemá právnické vzdelanie, ťažko možno predpokladať, že by si mohol byť vedomý
právnych dôsledkov uzavretia dohody o uznaní.

64. Ak by právny predchodca žalobcu postupoval s odbornou starostlivosťou, nepoužil by jeden formulár,
ktorý obsahuje dohodu o splátkach ako dvojstranný právny úkon, zároveň dohodu o uznaní dlhu. Takto
vytvorený formulár pôsobí na spotrebiteľa prinajmenšom mätúco, pričom možno predpokladať, že práve
to je jeho účelom.

65. Pri vyhodnocovaní praktiky dodávateľa súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (Smernica
Rady AEP 2005/29 bod 19 Preambuly) a existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný
spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide preto podľa citovanej
Smernice (čl. 5 a 9) o nekalú obchodnú praktiku a neodbornú starostlivosť dodávateľa v záujme vyššej
kvality života ľudí.

66. V danom prípade uzavretím uznania a dohody o spôsobe úhrady záväzku formou splátkového
kalendára, tak ako je to vyššie uvedené sa právny predchodca žalobcu snažil vyhnúť posudzovaniu
jednotlivých nárokov z pôvodnej úverovej zmluvy ktorá je zmluvou spotrebiteľskou a aplikácii zákona
o spotrebiteľských úveroch ako aj náležitosti uzavretej úverovej zmluvy. Takýto postup právneho

predchodcu žalobcu, ktorý je výslovne špekulatívny v snahe obísť zákonné ustanovenia týkajúce
sa ochrany spotrebiteľa tak ako je to vyššie uvedené a preto nemôže požívať právnu ochranu (§3
ods. 1 Občianskeho zákonníka) zo strany súdu pretože právny predchodca žalobcu sa chcel vyhnúť
posudzovaniu pôvodného zmluvného vzťahu a nárokov z neho plynúcich, a to či má všetky zákonompožadované náležitosti, prípadne či nedošlo k premlčaniu jednotlivých nárokov z predmetnej zmluvy.
Nahradil ju inou zmluvou, ktorá je len zdanlivo výhodnejšia, v skutočnosti ide o zhoršenie postavenia
spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu. Takúto dohodou o uznaní dlhu a jeho splácaní súd považoval za

neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a zákonom a celý postup právneho predchodcu žalobcu za jeho
obchádzanie.

67. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

68. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Z uplatnenej sumy 4270,31
eur bolo žalobcovi priznaných 1848,89 eur, teda žalobca mal v konaní úspech 43 % a neúspech 57
%, čo predstavuje úspech žalovaného. Žalovanému po odpočítaní úspechu žalobcu vznikol nárok na

náhradu trov konania v pomere 14 %.

69. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

70. V zmysle § 232 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie

s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

71. Dlžnú pohľadávku súd povolil žalovanému splácať po 50 eur mesačne vzhľadom na majetkovú
situáciu žalovaného podľa § 232 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku, a to pod následkom straty
výhody splátok.

72. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.