Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. apríl 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/288/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614218129
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6614218129.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. v právnej veci žalobkyne
Z. D., nar. XX. Z. XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX W., proti žalovanému M. V., nar. XX. XX. XXXX,
bytom D. XXXX/XX, XXX XX W., zastúpený advokátkou JUDr. Soňou Petrusovou, so sídlom ul. Adyho
34, 984 01 Lučenec, v konaní o zaplatenie 900,- € s príslušenstvom o odvolaní žalobkyne a žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 7C/98/2015-56 z 22. júla 2015, takto

r o z h o d o l :

I.. Rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 900,- € spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 900,- € od 1. februára 2012 do zaplatenia.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom čiastočne vyhovel žalobe o zaplatenie 900,- € s
príslušenstvom s odôvodnením, že žalobkyňa je aktívne vecne legitimovaná na uplatnenie nároku na
vrátenie požičaných finančných prostriedkov len v rozsahu priznanej sumy 450,- €, keďže požičané
finančné prostriedky patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nebohého D. D., ktorý zomrel
XX. XX. XXXX a žalobkyne a v dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp.
zn. 9D/512/2012 pohľadávka proti žalovanému predmetom vyporiadania nebola. Súd prvej inštancie

považoval za preukázané, že dňa 21. 12. 2011 (na 5. strane rozsudku v jednej časti odôvodnenia uvádza
súd prvej inštancie nesprávny dátum zmluvy o pôžičke 21. 11. 2012 namiesto správneho dátumu 21.
12. 2011) požičali manželia D. žalovanému 1 000,- €, ktoré mal vrátiť do konca januára 2012. Svedčí
o tom potvrdenie vyhotovené nebohým XX. D. dňa 21. 12. 2011 a podpísané žalovaným ako dlžníkom.
Súd prvej inštancie zdôraznil, že zmluva o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“)
nemusí mať písomnú formu. Na veriteľovi spočíva dôkazné bremeno nielen ohľadom tvrdenia, že bola
uzavretá zmluva o pôžičke, ale že podľa nej bolo dlžníkovi aj plnené. V spore o vrátenie pôžičky musí

žalovaný dlžník preukázať, že jeho dlh zanikol. Ak dlžník v takomto spore tvrdí, že pôžičku riadne vrátil,
na ňom spočíva dôkazné bremeno, že pôžička bola splatená. Žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno,
že zmluva o pôžičke uzavretá bola a na základe nej aj plnené bolo, ale žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno ohľadne svojho tvrdenia, že pôžičku riadne vrátil. Nebohý D. D. si poznačil, že žalovaný v
januári 2012 vrátil z požičanej sumy 100,- €. Žalovaným predkladané výpisy z jeho účtu o tom, že dňa
17. januára 2012 vybral z tohto účtu v čase od 12.59 hod. do 13.03 hod. kartou v sumách po 150,- €
celkom 1 000,- € dokazuje iba výber peňazí, nie aj vrátenie pôžičky D. D. a jeho manželke. Pôžička

bola splatná do konca januára 2012. Žalovaný je v omeškaní so splnením peňažného dlhu, preto mu
podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vznikla povinnosť zaplatiť žalobkyni aj úroky z omeškania
zo sumy priznanej výrokom rozhodnutia. Výšku úrokov z omeškania určil súd prvej inštancie v súlade s
Nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka(ďalej aj „Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.“). O povinnosti žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania
rozhodol podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „O. s. p.“) vo
výške rovnajúcej sa pomernému úspechu strán v spore.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli odvolaním obe strany.

3. Žalobkyňa s výtkou nesprávneho právneho posúdenia veci v odvolaní doručenom Okresnému súdu
Lučenec 09. 09. 2015 nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie, že nebola aktívne vecne legitimovaná

na vymáhanie celej pohľadávky patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“)
a že si mala pohľadávku v jednej polovici prihlásiť do dedičstva po nebohom manželovi D. D.. Do
dedičského konania sa prihlasujú len nesporné pohľadávky a pohľadávku voči žalovanému nie je
možné považovať sa nespornú. Takúto povinnosť žalobkyni neukladá žiaden právny predpis. Navrhla v
napadnutej časti vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol zrušiť rozsudok súdu
prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie alebo zmeniť jeho rozhodnutie a žalobe vyhovieť v

celom rozsahu.

4. Odvolanie žalovaného doručené súdu prvej inštancie 18. 09. 2015 smeruje proti prvému výroku
rozsudku súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni 450,- € spolu s 9 % úrokom
z omeškania ročne z tejto sumy od 1. februára 2012 až do zaplatenia a uloženia povinnosti zaplatiť

žalobkyni náhradu trov konania. Žalovaný tvrdil, že súd nevyhodnotil správne všetky relevantné
skutkové zistenia. Výsledky vykonaného dokazovania vykazujú značné rozpory, ktoré spochybňujú
výpoveď žalobkyne. Za nelogické označil tvrdenie žalobkyne, že pohľadávku si v dedičskom konaní
neuplatnila z dôvodu, že medzi rodinou D. a rodinou žalovaného boli dobré vzťahy. Ak chcela mať
žalobkyňa o všetkom písomný doklad, dedičské konanie by bolo vhodným dôkazom na preukázanie

dlhu. Nedôveryhodne vyznieva aj tvrdenie žalobkyne, že bez vrátenia požičanej sumy do januára 2012
požičala žalovanému ďalšiu sumu 3 140,- €. Za významnú označil okolnosť, že vo výzve na vrátenie
sumy 3 140,- €, čo malo byť pol roka po splatnosti dlhu vo výške 900,- €, ktorý je predmetom tohto
konania nebol žalovaný vyzvaný aj na úhradu tejto dlžnej sumy. V prospech žalovaného vyznieva aj
obsahvyšetrovaciehospisuObvodnéhooddeleniaPolicajnéhozboruLučenec,kdesariešilolenvrátenie

sumy 3 140,- €. Zopakoval, že manželovi žalobkyne vrátili v januári 2012 celú požičanú sumu 1 000,-
€, ktorú práve za týmto účelom vybral zo svojho účtu. Manželka žalovaného ako svedkyňa potvrdila, že
videla tieto finančné prostriedky a vedela o tom, že ich ide vrátiť D. D.. Vzťahy medzi rodinami bývajúcimi
pri sebe na dva metre v bytovke boli nadštandardné dovtedy, kým sa o rodinu D. nezačala zaujímať
rodina H., ktorá bola zrejme aj iniciátorom tohto konania. Žiadal zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie

a vec vrátiť na ďalšie konanie.

5. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil
Občiansky súdny poriadok. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“), ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákonazostávajú
zachované.

6. Civilný sporový poriadok prikazuje odvolaciemu súdu nariadiť na prejednanie odvolania pojednávanie
vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem

(§ 385 ods. 1 C. s. p.). Odvolací súd nepovažoval za potrebné doplniť ani zopakovať dokazovanie
vykonané súdom prvej inštancie z dôvodu, že vykonané dokazovanie bolo postačujúce pre správne
zistenie skutkového stavu. Prejednanie veci nevyžaduje dôležitý verejný záujem. Po prejednaní veci bez
nariadenia odvolacieho pojednávania dospel odvolací súd k názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je potrebné podľa § 388 C. s. p. zmeniť v časti napadnutej odvolaním žalobkyne z dôvodu nesprávneho

právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Pokiaľ odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu v
celom rozsahu, v časti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni istinu 450,- € s príslušenstvom
ide len o zmenu formálnu (obsahovo potvrdzujúci rozsudok na základe odvolania žalovaného) z dôvodu,
aby práva a povinnosti sporových strán boli stanovené jednoznačne, jedným zrozumiteľným výrokom
rozhodnutia. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa vznik zmluvy o pôžičke

a reálne plnenie z tejto zmluvy o pôžičke preukázala. Potvrdenie založené v kópii na č. l. 2 vyhotovené
nebohým D. D. (manželom žalobkyne) je dôkazom o požičaní sumy 1 000,- € žalovanému dňa 21. 12.
2011 s lehotou splatnosti pôžičky do konca januára 2012. Žalovaný pravdivosť a pravosť tejto listiny
nespochybňoval. Rozporoval len kópiu dvojriadkového záznamu v maďarskom jazyku na č. l. 3 spisu,kde má byť zaznačené vrátenie pôžičky vo výške 100,- € v januári 2012 osobou označenou ako „Robi“
avšak tieto námietky žalovaného sú k predmetu sporu bez významu z dôvodu, že práve sumu 100,- €
žalobkyňa v konaní neuplatňuje sama tvrdiac, že v tejto výške bola pôžička vrátená. Názor súdu prvej

inštancie, že dôkazné bremeno ohľadne zániku dlhu z pôžičky zaťažovalo žalovaného, ktorý tvrdil, že
požičanú sumu vrátil, je v súlade s v čase konania súdu prvej inštancie účinným procesným predpisom
Občianskym súdnym poriadkom, ktorý v § 120 ods. 1 ukladal účastníkom povinnosť označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Pre vierohodnosť výpovede žalovaného a ním predkladaných dôkazov o
vrátení dlžnej sumy sú dôležité časové súvislosti jednotlivých úkonov strán a ich vyjadrenia v konaní

vedenom pred Obvodným oddelením Policajného zboru Lučenec pod sp. zn. ORP-1244/LC-LC-2014,
s ktorým sa súd prvej inštancie oboznámil.

7.ZospisuOOPZLučenecč.ORP-1244/LC-LC-2014jezistiteľné,ženazákladeanonymnéhotrestného
oznámenia o podvode spáchanom žalovaným tým, že dlžnú sumu z titulu pôžičky z 21. 12. 2011 rodine
U. nevrátil, začal OO PZ Lučenec dňa 15. 10. 2014 trestné stíhanie za prečin podvodu podľa § 221 ods.

1 Trestného zákona pre to, že páchateľ (bez jeho označenia - poznámka odvolacieho súdu) v snahe
získať neoprávnene finančný prospech od XXX,- D. a jej nebohého manžela D. D. si požičal finančnú
hotovosť 1 000,- €, o čom spísali aj potvrdenie, ktoré páchateľ vlastnoručne podpísal a zaviazal sa do
konca januára 2012 uvedenú sumu vrátiť, ale z požičanej sumy vrátil iba 100,- €, čím spôsobil Z. D.
škodu vo výške 900,- €. V konaní pred OO PZ Lučenec žalobkyňa vypovedala rovnako o skutkových

okolnostiach pôžičky a jej čiastočnom splatení žalovanom, ale žalovaný vypočutý v konaní pred OO PZ
Lučenec ako svedok vypovedal odlišne než v prejednávanej občianskoprávnej veci. Pri výsluchu dňa
21. 10. 2014 žalovaný tvrdil, že si od nebohého manžela p. D. D. D. požičal 1 000,- €, o pôžičke spísali
aj doklad, písomné potvrdenie, ktoré žalovaný vlastnoručne podpísal. Žalovaný sa vtedy zaviazal, že
peniaze do konca januára 2012 splatí. Tieto peniaze aj vrátil, ale neskôr a to na jeden krát 1 000,- € do

rúk p. D. u neho doma. Doklad o tom však nemá, nakoľko žiadne potvrdenie nespisovali, pretože mali
s rodinou D. veľmi dobrý vzťah. Žalovaný zdôraznil pred orgánmi činnými v trestnom konaní, že nevie
preukázať vrátenie peňazí žiadnym písomným dokladom.

8. Ako dôkaz o vrátení dlžnej sumy nepriložil žalovaný v konaní pred OO PZ Lučenec ani k odporu

proti platobnému rozkazu výpis zo svojho účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni, a. s. za mesiac január
2012 o tom, že dňa 17. januára 2012 vybral sumu 1 000,- € práve za účelom vrátenia pôžičky D. D..
Uvádzal iba to, že požičanú sumu vrátil a žalobkyňa nedisponuje žiadnym dôkazom o tom, že uvedenú
sumu nevrátil, hoci dôkaz o neexistencii určitej skutočnosti produkovaný byť ani nemôže a prvý krát sa
tvrdenie o vrátení sumy 1 000,- € práve 17. januára 2012 objavilo až na pojednávaní dňa 22. 07. 2015,

kedy už žalovaného zastupovala advokátka JUDr. Soňa Petrusová, ale žalovaný žiadnym spôsobom
nevysvetlil rozpor vo svojich tvrdeniach pred vyšetrovacími orgánmi, že pôžičku 1 000,- € vrátil D. XXXX.
ale neskôr, nie v lehote splatnosti do konca januára 2012 a tým, čo tvrdil v občianskoprávnom konaní na
pojednávaní dňa 22. 07. 2015 a tvrdí aj v odvolaní, že pôžička bola vrátená už 17. januára 2012. Za tejto
dôkaznej situácie vyvodil súd prvej inštancie správny skutkový záver, že žalovaný nepreukázal vrátenie

dlžnej sumy požičanej mu žalobkyňou a jej manželom 21. 12. 2011.

9. Súd prvej inštancie posúdil právny vzťah medzi účastníkmi podľa ustanovenia § 657 Občianskeho
zákonníka,podľaktoréhozmluvouopôžičkeprenechávaveriteľdlžníkoviveciurčenépodľadruhunajmä
peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

10. Zhodne so súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že zmluva o pôžičke nemusí mať podľa
zákona písomnú formu, pre jej vznik postačí dohoda o prenechaní požičanej sumy a jej vrátení a faktické
odovzdanie peňazí dlžníkovi. Všetky uvedené podmienky pre platnosť zmluvy o pôžičke boli splnené.

11.Správnyjezáversúduprvejinštancie,žepožičanépeniazepatrilidobezpodielovéhospoluvlastníctva
manželov D. D. a Z. D., nesprávny je iba právny záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nebola
aktívne legitimovaná na uplatnenie nároku na vrátenie požičanej sumy v celom rozsahu, iba v rozsahu
jednej polovice. Pôžičku poskytli manželia D. žalovanému spoločne. Zo záväzkového právneho vzťahu
vzniknutého zo zmluvy sú oprávnení účastníci zmluvy a ich právni nástupcovia (uznesenie NS ČR

sp. zn. 21Cdo/1388/2014 z 15. 07. 2014). Na právo žalobkyne vymáhať od žalovaného dlžnú sumu v
celom rozsahu nemení nič ani smrť nebohého manžela žalobkyne D. D. z dôvodu, že nikto po ňom túto
pohľadávku nezdedil. Jediným dedičom nebohého D. D. bola práve žalobkyňa. Nezaradenie pohľadávky
poručiteľa voči žalovanému do aktív dedičstva nie je dôkazom o neexistencii tejto pohľadávky, rovnakoako by zaradenie pohľadávky do aktív dedičstva v rámci dedičského konania nedokazoval existenciu
tejto pohľadávky. Dôkazom o existencii pohľadávky žalobkyne voči žalovanému je podpísané potvrdenie
o prevzatí požičanej sumy a chýbajúci dôkaz na strane žalovaného, že dlh vrátil spolu s rozpormi vo

vyjadreniach žalovaného v rámci trestného a občianskoprávneho konania o tom, kedy mala byť pôžička
splatená. Nie je pravdivá obrana žalovaného, že vyšetrovací spis Obvodného oddelenia Policajného
zboru Lučenec sp. zn. ORP-1244/LC-LC-2014 sa týka inej pôžičky vo výške 3 140,- €. Trestné stíhanie
vo veci bolo začaté práve z dôvodu nevrátenia sumy 900,- € požičaných žalovanému 21. 12. 2011.

12. Pôžička bola podľa potvrdenia o jej prevzatí splatná do konca januára 2012. Počnúc dňom 1.
februára 2012 sa žalovaný dostal do omeškania so splnením peňažného dlhu v zmysle § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka, preto mu vznikla povinnosť na žiadosť veriteľa platiť aj úroky z omeškania.
Výšku úrokov z omeškania určuje Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.. Ku dňu omeškania žalovaného
s plnením peňažného dlhu bola výška úrokov z omeškania stanovená v § 3 uvedeného vládneho
nariadenia na 9 % ročne. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami v tomto odseku odôvodnenia

uložil odvolací súd žalovanému povinnosť zaplatiť istinu 900,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne od 01. 02. 2012 až do zaplatenia.

13. Podľa § 396 ods. 1, 2 C. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov

konania na súde prvej inštancie.

14. Po rozhodnutí odvolacieho súdu je potrebné považovať žalobkyňu za úspešnú v spore v celom
rozsahu.Podľa§255ods.1C.s.p.priznalodvolacísúdžalobkynináhradutrovkonaniavočižalovanému
v rozsahu 100 % z dôvodu jej 100 % úspechu v konaní. O výške náhrady trov konania rozhodne

podľa § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)

až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).