Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/192/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714210740
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1714210740.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov
JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobcu: SMSCREDITS s.r.o.,
Dlhá 95C, Žilina, zastúpeného LEGAL CARTEL s.r.o., Ľubinská 18, Bratislava, proti žalovanému: X. A.,
Š. XXXX, Q. P., o zaplatenie 432,06 eura s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Pezinok č.k. 9C/150/2015-31, zo dňa 5.2.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 35,86 eura, z toho 28,27 eura titulom trov právneho zastúpenia
a 7,59 eura titulom iných trov konania, na účet právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia.

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 280,30
eura s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 280,30 eura od 28.3.2013 do zaplatenia a vo zvyšku
žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 9.12.2014 domáhal proti žalovanému
zaplatenia 432,06 eura s prísl. na tom základe, že so žalovaným 27.12.2012 uzavrel zmluvu o pôžičke
č. XXXXXX a poskytol mu pôžičku 250 eur za odplatu 30,30 eura. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť pôžičku
do 15 dní odo dňa jej poskytnutia v sume 280,30 eura. Žalovaný však pôžičku ani v predĺženej lehote
nezaplatil. Žalovanú sumu žalobca špecifikoval tak, že istina predstavuje 250 eur, odplata za poskytnutie
pôžičky 30,30 eura, zmluvná pokuta 52,05 eura a provízia 99,71 eura. Súd prvej inštancie v danom

prípade zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k vzniku záväzkového
vzťahu na základe uzatvorenia zmluvy, ktorá je svojím obsahom zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko tu
na strane poskytovateľa služieb stojí obchodná spoločnosť, teda subjekt vykonávajúci podnikateľskú
činnosť ako dodávateľ a na strane druhej fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorý službu prijíma. Zmluva
je uzavretá na vopred predpísanom, typizovanom tlačive dodávateľa, ktorého obsah, vrátane tzv.
“dohodnutých“ zmluvných podmienok nemá spotrebiteľ nijakú možnosť meniť. V odôvodnení poukázal

na § 53 Občianskeho zákonníka, ktorý sa týka podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné (pre
porovnanie uznesenie IV. ÚS 55/2011). Považoval za potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci
v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok
má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa
predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť,
či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných

podmienok,ktorévyvoláprávoplatnésúdnerozhodnutieadodávateľjepovinnýzdržaťsaichpoužívania.3. Súd prvej inštancie mal v danom prípade za zrejmé, že žalovaný porušil zmluvné podmienky tým,
že pôžičku nevrátil v lehote jej splatnosti a konštatoval, že nezaplatená istina predstavovala ku dňu
splatnosti 250 eur a 30,30 eura ako odmenu za poskytnutie krátkodobej pôžičky; túto časť žalovaného

nároku považoval za dôvodnú. Za nedôvodnú považoval tú časť žaloby, ktorou sa žalobca domáhal
zaplatenia zmluvnej pokuty za porušenie zmluvných povinností. Mal za to, že ochrana spotrebiteľa pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z
hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber
buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami

alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a
je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len
vonkajšímzásahom.Sohľadomnauvedenévyvodilzáver,žedohodaozmluvnejpokuteobsiahnutávčl.
7 zmluvných podmienok je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje nerovnováhu
v zmluvných právach a povinnostiach, oslabuje postavenie dlžníka v prospech veriteľa; neprijateľnosť
zmluvnej podmienky robí dojednanie o zmluvnej pokute neplatným. Za nedôvodnú časť žalobného

návrhu súd prvej inštancie považoval nárok na zaplatenie provízie 99,71 eura v zmysle čl. 8 zmluvných
podmienok; tento záver založil na argumentácii, že žalovaný sa zmluvou zaviazal vrátiť sumu 250 eur a
odplatuzaposkytnutiepôžičky30,30euravlehotejejsplatnosti.Včl.8zmluvnýchpodmienoksauvádza,
ževprípadevymáhaniadlhutretímsubjektommáveriteľprávonaprovíziu.Takétodojednaniepovažoval
súd prvej inštancie za neprimerané a spôsobujúce významnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa a preto mal dojednanie o ňom za neplatné podľa
ustanovenia Občianskeho zákonníka (vo vzťahu k čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS). Taktiež sa
plne stotožnil s argumentáciou Vrchného Krajinského súdu Karlsruhe z 3.5.2011 (17 U 192/10), ktorý
potvrdilrozhodovaciulíniu,podľaktorejjeprespotrebiteľavždyneprijateľnéspoplatňovanieakýchkoľvek
úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak

tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Žalobcovi priznal zákonný úrok z
omeškania podľa § 517 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný porušil zmluvné podmienky
a dostal sa omeškania so splatnosťou dlhu počnúc dňom splatnosti úveru 28.3.2013. O trovách konania
rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. s tým, že úspech žalobcu bol v konaní iba čiastočný.

4. Proti rozsudku v časti náhrady trov konania podal žalobca odvolanie a žiadal rozsudok v napadnutej
časti zmeniť a žalovanému uložiť povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo
zaplateného súdneho poplatku 7,59 eura a z trov právneho zastúpenia 28,27 eura. Napadnutý výrok
o trovách konania považoval za nesprávny a ozrejmil, že základným meradlom pre nárok na náhradu
nákladov v sporovom konaní je miera úspechu. Ak mala strana sporu plný úspech vo veci, prizná sa mu

tiež celá náhrada trov konania. Ak mal úspech len čiastočný, náhrada nákladov sa rozdelí pomerne. Ak
je úspech alebo neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna strana nemá právo na náhradu nákladov
konania. Na základe uvedeného dôvodil, že platí, že žalobca mal plný úspech, ak výrok rozsudku
zodpovedá petitu a naopak, žalovaný má plný úspech, ak je žaloba v plnom rozsahu zamietnutá.
Pre pomerné rozdelenie trov je rozhodujúci pomer úspechu obidvoch strán vo veci a od úspechu

jednej strany treba odpočítať jeho neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany) a vo výške rozdielu má
potom táto strana právo, aby mu druhá nahradila náklady, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní a
bránení práva. Poukázal na to, že bol úspešný v časti zaplatenia istiny 280,30 eura spolu s úrokom z
omeškania 8,75 % ročne zo sumy 280,30 eura od 28.3.2013 do zaplatenia; jeho neúspech v konaní pred
súdomprvejinštancie(analogickyúspechžalovaného)predstavujezamietnutienávrhuvčastizaplatenia

151,76 eura spolu s uplatneným úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 151,76 eura od 28.3.2013
do zaplatenia. Zdôraznil, že mal prevažujúci úspech v spore, keďže jeho úspech v percentuálnom
vyjadrení predstavuje 64,88 % a neúspech 35,12 %, ergo jeho čistý úspech po odpočítaní úspechu
žalovaného predstavuje 29,76 %. Voči žalovanému si uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcich zo
zaplateného súdneho poplatku 25,50 eura a náhrady trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej

služby 95 eur. Po zohľadnení jeho čistého úspechu v konaní mal proti žalovanému nárok na náhradu trov
konania pozostávajúcich z iných trov konania 7,59 eura (predstavujúcich 29,76 % zaplateného súdneho
poplatku 25,50 eura) a z trov právneho zastúpenia 28,27 eura (predstavujúcich 29,76 % z celkových
trov právneho zastúpenia 95 eur).

5. O odvolaní žalobcu proti napadnutej časti rozsudku odvolací súd rozhodoval po nadobudnutí účinnosti
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a to s poukazom na § 470 ods. 1
C.s.p. v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal
rozsudok v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1C.s.p.

a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

7. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 255 <.ods. 1, ods. 2 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

9. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania podľa predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy
(O.s.p.) platnej do 30.6.2016 pred všeobecným súdom bolo poskytnúť účastníkovi konania náhradu tých

trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne
zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky
z tohto pravidla musel ustanoviť zákon; tieto sa mali uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom
ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou bolo nepriznanie náhrady trov
konaniapodľa§150O.s.p.(porovnajnapr.II.ÚS31/2004).Ustanovenie§142O.s.p.vyjadrovalozásadu

zodpovednosti za výsledok sporového konania, táto znamená, že účastník, ktorý mal v konaní plný
úspech, mal právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania; bola obmedzená na náhradu
všetkých trov vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Posúdenie účelnosti záviselo
od konkrétnych okolností tej ktorej veci. Kritériom na priznanie nároku na náhradu trov konania je miera
úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu, ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisela od

vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej. Podľa
miery úspechu mohol súd o náhrade trov konania rozhodnúť buď tak, že priznal náhradu všetkých trov
účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva tomu účastníkovi, ktorý mal vo veci plný
úspech, proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. 1 O.s.p.), alebo náhradu trov konania
pomerne rozdelil, prípadne vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo, ak mal

účastník vo veci úspech len čiastočný (§ 142 ods. 2 O.s.p.).

10. V predmetnej veci sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia 432,06 eura spolu s úrokom
z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 432,06 eura od 28.3.2013 do zaplatenia. Súd prvej inštancie
napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 280,30 eura s úrokom z

omeškania 8,75 % ročne zo sumy 280,30 eura od 28.3.2013 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol.
Pri úspechu žalobcu voči žalovanému v časti o zaplatenie 280,30 eura s prísl. a neúspechu v časti
o zaplatenie 151,76 eura s prísl. predstavuje pomer jeho úspechu a neúspechu 64,88 % k 35,12 %.
Nakoľko pomer úspechu úspešnejšieho žalobcu vo veci samej zníženého o pomer jeho neúspechu bolo
možné vyjadriť v rámci rozhodnutia o náhrade trov konania pomerným rozdelením náhrady trov konania,

bolo potrebné, aby súd prvej inštancie v súlade s § 142 ods. 2 O.s.p. pomer náhrady trov konania rozdelil
a žalobcovi priznal ako úspešnejšej strane v konaní náhradu trov konania vo výške 64,88 % zníženú o
pomer jeho neúspechu 35,12 %, t.j. 29,76 %. Žalobca v podanom odvolaní dôvodne namietal, že pre
jehoprevažujúcičistýúspechvsporepriuplatňovanejnáhradetrovkonaniazazaplatenýsúdnypoplatok
25,50 eura a za trovy právneho zastúpenia 95 eur vyčíslených v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. za dva

úkony právnej služby po 31,54 eura - príprava a prevzatie právneho zastúpenia a písomné podanie na
súd, uplatnených podľa § 10 ods. 1 vyhl. a režijný paušál 8,04 eura (§ 16 ods. 3 vyhl.), spolu 79,16
eura, s 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhl.) 15,83 eura; má s prihliadnutím na jeho čistý úspech v konaní
proti žalovanému nárok na náhradu trov konania pozostávajúcich z iných trov konania 7,59 eura a z trov
právneho zastúpenia 28,27 eura.

11. Na uvedenom základe zohľadniac vzájomnú súvzťažnosť § 470 ods. 1 C.s.p a § 470 ods. 2 C.s.p, pri
ktorej nová procesnoprávna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesných noriem,
ktorá ale rešpektuje procesný účinok úkonov strán, ktoré zostali zachované aj po 30.6.2016, odvolací
súd v zmysle § 388 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanému

uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 35,86 eura pozostávajúcich z iných trov konania
7,59 eura a z trov právneho zastúpenia 28,27 eura.12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi
priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto

uznesenia súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).