Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. október 2013

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9C/239/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711211077
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Lapšanská
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2013:1711211077.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v právnej veci navrhovateľa: X.. S. O., D. O., P. P. A. P., M. R. X, Q. K., zastúpeného
JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou v Rožňave, Čučmianska dlhá 2, proti odporcom: 1. J. J., D. C.
A. Q., K. XX, 2. K. H., D. C. D., D. XX, 3. X.. S. I., D. C. A. Q., K. XX, 4. X.. U. I., D. C. A. Q.R., K.
XX, odporcovia v 3. a 4. rade zastúpení JUDr. Dagmar Farkašovou, advokátkou so sídlom v Bratislave,
Štúrova 11, o zrušenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

Odporcom v 1. a 2. rade sa náhrada trov konania nepriznáva.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom v 3. a 4. rade náhradu trov právneho zastúpenia v sume
477,08 eur na číslo účtu JUDr. Dagmary Farkašovej, zriadený v OTP Banka Slovensko, a.s., číslo z
účtu: XXXXXX/XXXX, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 8.7.2011 sa navrhovateľ domáhal proti odporcom zrušenia vecného
bremena, ktorému zodpovedá právo prechodu cez parcelu vo vlastníctve navrhovateľa číslo: J. XXX/XX
orná pôda, o výmere 106 metrov štvorcových, nachádzajúci sa v katastrálnom územní Dunajská Lužná
- Nová Lipnica, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXX, Správa katastra Senec, na parcelu žalovaných
v 1. a 2. rade a parcelu žalovaných v 3. a 4. rade, ktoré bolo zriadené kúpnou zmluvou a zmluvou o
zriadení vecného bremena zo dňa 17. 12. 1992.

V návrhu navrhovateľ uviedol že je vlastníkom nehnuteľnosti - parcela číslo J. XXX/XX, orná pôda o
výmere 106 metrov štvorcových, katastrálne územie Dunajská Lužná - Nová Lipnica, zapísaná na liste
vlastníctva číslo XXX, Správa katastra Senec. Odporcovia v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi
k nehnuteľnosti - parcela číslo J. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 755 metrov štvorcových,
nachádzajúcej sa v katastrálnom územní obce Dunajská Lužná - Nová Lipnica zapísanej na liste
vlastníctva číslo XXX a odporcovia v 3. a 4. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi k nehnuteľnosti -
parcela číslo J. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 534 metrov štvorcových, v katastrálnom
územní Dunajská Lužná - Nová Lipnica, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX.

Odporcovia v 1. a 2. rade majú na základe kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo
dňa 17.12.1992 uzavretej medzi navrhovateľom a jeho bývalou manželkou ako predávajúcimi, právo
zodpovedajúce vecnému bremenu prechodu o šírke 3 metre cez parcelu navrhovateľa, na svoj pozemok.
Odporcovia v 3. a 4. rade majú na základe kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo
dňa 17.12.1992 uzavretej medzi navrhovateľom a jeho bývalou manželkou ako predávajúcimi, právo
zodpovedajúce vecnému bremenu prechodu o šírke 3 metre cez parcelu navrhovateľa. K zriadeniu

vecného bremena došlo z dôvodu, že v minulosti nebol prístup k parcelám č, XXX/X O. Č.. XXX/X z
hlavnej cesty, iba cez parcelu XXX/X, T. Č.. XXX/XX. Rozhodnutím obce Dunajská Lužná, č.j. XXXX-
XXX-A.-XX-J. zo dňa 18.4.2011, bolo povolené užívanie stavby: Príjazdová cesta na parcele č. 128/5,
pričom stavba obsahuje komunikáciu o šírke 4m. Odporcom tak vznikla možnosť prístupu k parceliam
XXX/X O. XXX/X. Vzhľadom na to, má navrhovateľ záujem si svoj pozemok oplotiť a využívať vo
vlastný prospech, vznikol tiež hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou odporcov, ktorí majú
momentálne dve prístupové cesty.

K návrhu na začatie konania sa odporcovia v 3. a 4. rade vyjadrili podaním doručeným súdu dňa
23.5.2012. Uviedli, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - zapísanej na Správe katastra
Senec, LV č. XXX, katastrálne územie Nová Lipnica, parc. č. XXX/X zastavaná plocha o výmere 534 m2,
parc. Č. XXX/X zastavaná plocha o výmete 266 m2. Na parcele č. XXX/X je postavený rodinný dom.
Nehnuteľnosti nadobudli na základe kúpnej zmluvy, kde s prevodom vlastníctva prešlo na nich i právo
vecného bremena spočívajúc v práve prechodu cez parcelu XXX/X. Nie je pravdou, že je vybudovaná
prístupová cesta , táto je vybudovaná na parcele XXX/X, je cestou súkromnou, vybudovali si ju súkromné
osoby. Navrhovateľ sa všemožne snaží brániť vykonávaniu práva prechodu, kde vo veci už rozhodol
Okresný súd Bratislava II, č.k. XXC XXX/XXXX zo dňa 28.5.2007, ktorý návrh navrhovateľa na zrušenie
vecného bremena zamietol. Od vydania tohto rozhodnutia sa pomery nezmenili. Zriadenie vecného
bremena bolo podmienkou pri kupovaní nehnuteľnosti, ktoré boli kupované ako stavebné pozemky.
Odporcovia v 1. a 2. rade sa písomne pred otvorením pojednávania nevyjadrili.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: List vlastníctva č. XXX, List vlastníctva XXX, List
vlastníctva č. XXX, geometrický plán X-XX/XX, Rozhodnutie č.j. XXXX-XXX-A.-XX-J. zo dňa 18.4.2011,
kúpna zmluva a zriadenie vecného bremena zo dňa 17.12.1992, rozsudok Okresného súdu Bratislava
III, č.k. XXC XXX/XX-XXX, vykonal ohliadku miesta, na nariadenom pojednávaní vypočul účastníkov
konania a po takto vykonanom dokazovaní ustálil nasledujúci skutkový stav veci:

Na Liste vlastníctva č. XXX, vedenom na Správe katastra Senec, pre okres Senec, obec Dunajská
Lužná, katastrálne územie Nová Lipnica, je navrhovateľ zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľnosti -
parcelné číslo XXX/XX, o výmere 106 m2, orná pôda, kde v časti C: ťarchy, je zapísané právo prechodu
cez parcelu XXX/XX pre vlastníkov parciel XXX/X O. XXX/X.

Na Liste vlastníctva č. XXX vedenom na Správe katastra Senec, pre okres Senec, obec Dunajská Lužná,
katastrálne územie Nová Lipnica, sú odporcovia v 1. A 2 rade vedený ako podielový spoluvlastníci
nehnuteľností - parcela číslo J. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 755 metrov štvorcových,
kde v časti C: ťarchy je zapísané právo prechodu cez parcelu XXX/X O. XXX/X.

Na Liste vlastníctva č. XXX vedenom na Správe katastra Senec, pre okres Senec, obec Dunajská
Lužná, katastrálne územie Nová Lipnica, sú odporcovia v 3. a 4 rade zapísaní ako bezpodielovými
spoluvlastníkmi k nehnuteľnosti - parcela číslo J. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 534
metrov, kde v časti C: ťarchy je zapísané právo prechodu cez parcelu XXX/X a právo prechodu vlastnícka
parcely č. XXX/X cez parcelu XXX/X.
Práva zodpovedajúce vecnému bremenu nadobudli odporcovia v 1. až 4. rade na základe Kúpnej zmluvy
a zmluvy o zriadení vecného bremena, registrovanej bývalým Štátnym notárstvom v Bratislave - vidiek
pod spisovou značkou W., XXXX/XX zo dňa 18.12.1992, kedy príslušná Správa katastra vklad povolila
pod C. XXX/XX zo dňa 22.3.1993.

Geometrickým plánom č. X-XX/XX zo dňa 03.11.1998 vypracovaným Ing. Drahomírom Štecherom,
overeným bývalým Okresným úradom v Senci, pod číslo, XXXX/XX došlo k odčleneniu parcely č. XXX/
XX od parcely č. XXX/X.

Rozhodnutím Obce Dunajská Lužná zo dňa 18.4.2011, č.j. XXXX-XXX-A.-J., bolo povolené užívanie
stavby - príjazdová cesta na parcele XXX/X stavebníkom: odporcom v 1. a 2. Rade + ďalší.

Na nariadenom pojednávaní navrhovateľ vypovedal, že odporcovia majú vybudované vlastné prístupové
cesty, ktoré im umožňujú prechod aj prejazd a nič nebráni tomu, aby vecné bremeno bolo zrušené.
Parcela je neudržiavaná, nikto ani eurom neprispeje na to, aby sa cesta udržiavala a preto sa domnieva,
že je obmedzovaný súčasným stavom. Potvrdil, že rozdelil stavebné parcely a definoval právo prechodu

pešo. Uvažovalo sa o zriadení cesty, takže išlo iba o dočasné riešenie. Pozemok oplotil z jednej strany,
aby zamedzil prejazdu motorových vozidiel, na obe strany dal stĺpiky. Cesta je teda voľne prechodná v
rozsahu šírky 3 metre. Odporcovia v 1. a 2. Rade svoju cestu majú a odporcovia v 3. A 4. Rade sa dohodli
zo susedom, takže vecné bremeno je bezpredmetné. Navrhovateľ si plánuje rozšíriť svoju nehnuteľnosť
o 3 metre a využívať ju pre seba.

Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že už z fotodokumentácie je vidno, že vedľa parcely na ktorú
sa právo prechodu vzťahuje, je vybudovaná cesta so spevneným povrchom, zo zadnej časti rodinných
domov je cesta s dopravným značením a preto zriadenie vecného bremena stratilo svoje opodstatnenie.

Splnomocnená zástupkyňa odporcov v 1. a 2. rade poukázala, že všetky tvrdenia navrhovateľa sú
polopravdy. Cestu si vybudovali na vlastných pozemkoch a nie je to asfaltová komunikácia, ale asfaltová
drť. Pozemok na cestu si boli nútení prikúpiť, nakoľko navrhovateľ im robil problémy. Parcela o ktorú
navrhovateľovi ide, je ťažko využiteľná na prechod pešo, nakoľko je neudržiavaná. Chceli tam vybudovať
cestu, nakúpili materiál, ktorý im navrhovateľ odviezol neznámo kam. Je nevyhnutné, aby právo vecného
bremena bolo ponechané, zo strany navrhovateľa ide iba o šikanu.

Odporca v 3. rade vypovedal, že zo zrušením vecného bremena nesúhlasí. Potrebuje sa dostať domov,
tiež celá rodina. Navrhovateľ znemožňuje právo prechodu tým, že si pozemok oplotil a dal tam stĺpiky.
Iná oficiálna možnosť prechodu neexistuje. Cesta ktorá vznikla, bola vybudovaná na súkromných
pozemkoch a je len dobrá vôľa suseda, že cez jeho pozemok chodí, avšak žiaden právny nárok na to
neexistuje.

Odporkyňa v 4. rade sa stotožnila s názorom odporcu v 3 rade. Pozemok kupovali kvôli stavbe domu a
určite by to neurobili, ak by tam nebola možnosť prístupovej cesty. Pre tento účel bolo zriadené vecné
bremeno práva prechodu, väčšinou však pozemok vyzerá tak, že je tam burina 1 meter.

Súd vykonal na mieste samom ohliadku dňa 20.10.2012. Na ohliadke bolo zistené, že vchod na sporný
pozemok je z Miloslavovskej ulice, kde sú umiestnené dva stĺpiky, ktoré zabraňujú vjazdu motorových
vozidiel. Povrch pozemku je trávnatá, neudržiavaná plocha. Cez sporný pozemok vedie prístupová cesta
k nehnuteľnostiam vo vlastníctve odporcov v 1. a 2. rade a odporcov v 3. a 4. rade. Cez pozemok
odporcov v 3. a 4. rade je možné prejsť k pozemku odporcov v 1. a 2.rade. Na vedľajšej komunikácii si
odporcovia v 1. a 2. rade vybudovali cestu, cesta je slepá, vjazd je cez Miloslavovskú ulicu. Nachádza
sa tam rampa.

Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

Podľa § 151p ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer
medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za
primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh na začatie konania nebol podaný dôvodne.
Navrhovateľ sa domáhal zrušenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez parcelu v jeho
vlastníctve, dôvodiac, že došlo k zmene pomerov, ktoré spôsobili medzi výhodou oprávnených a vecným
bremenom hrubý nepomer v právach a povinnostiach. Zmena pomerov mala podľa navrhovateľa nastať
v tom, že tak odporcovia v 1. a 2. rade, ako aj odporcovia v 3. a 4. rade majú v súčasnosti možnosť
iného prístupu k svojim nehnuteľnostiam a to po príjazdovej komunikácii zriadenej na parcele XXX/X
katastrálne územie Nová Lipnica, teda prechod cez parcelu XXX/XX vo vlastníctve navrhovateľa sa stal
bezpredmetným.

Z obsahu listinných dôkazov a prednesov účastníkov konania, ako aj samotnou ohliadkou súd zistil, že
vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu vlastníkov pozemkov č. XXX/X O. XXX/X cez parcelu
č. XXX/X (pôvodne), neskôr XXX/XX bolo zriadené na základe Kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení
vecného bremena zo dňa zo dňa 17.12.1992, ktorej vklad bol povolený pod č. C. XXX/XX. K zriadeniu

vecného bremena došlo z dôvodu, že navrhovateľ predával parcely v katastrálnom území Nová Lipnica
ako stavebné pozemky, ku ktorým nebol možný iný prístup ako cez parcelu XXX/X.

Vecné bremená sú typickým právom k cudzej veci a to iba hnuteľnej. Vecné bremená obmedzujú
vlastnícke právo k nehnuteľnej veci v prospech iného subjektu. Najčastejšie na základe vecného
bremena vzniká povinnosť niečo strpieť, napríklad právo prechodu cez pozemok. Vecné bremeno môže
vzniknúť, okrem iných skutočností uvedených v zákone, i rozhodnutím príslušného orgánu, najmä súdu.
Obsahom právneho vzťahu vecných bremien sú subjektívne práva a subjektívne povinnosti. Subjektívna
povinnosť vyplýva z vymedzenia pojmu vecných bremien, ako zákonom uložená miera nutnosti
niečo konať, niečo trpieť alebo sa niečoho zdržať. Subjektívnej povinnosti koreluje právo umožňujúce
oprávnenému z vecného bremena vyžadovať stanovené chovanie povinného subjektu. Rozhodnutie o
zriadení vecného bremena je rozhodnutím konštitutívnym, pretože zriaďuje hmotnoprávny vzťah, ktorý
už doposiaľ nebol.

Aktuálna situácia je taká, že parcela č. XXX/XX (pôvodne XXX/X) je zatrávnená, tráva je neudržiavaná,
prechod cez ňu je možný . Odporcovia v 1. a 2. rade, ako bolo zistené ohliadkou miesta, sa môžu
dostať k svojej nehnuteľnosti aj po príjazdovej komunikácii zriadenej na parcele XXX/X, ale táto je vo
vlastníctve súkromných osôb a je iba na ich dobrej vôli, či budú prechod trpieť, alebo nie. Na proti tomu
je tu naďalej existuje právo vecného bremena zodpovedajúce právu cez pozemok XXX/XX, cez ktorý sa
priamo odporcovia v 1. a 2. rade dostať k svojej nehnuteľnosti : Ako uviedli a navrhovateľ to nepoprel,
že stavebný pozemok kúpili, iba za podmienky zriadenia vecného bremena práva prechodu cez parcelu
č. XXX/XX, nakoľko inak sa nemohli k svojim nehnuteľnostiam dostať.

Odporcovia v 3. a 4. rade sú toho času spoluvlastníkmi príjazdovej komunikácie zriadenej na parcele č.
XXX/X, táto je v spoluvlastníctve viacerých osôb.

Za zmenu pomerov v zmysle § 151p 3 Občianskeho zákonníka, je nutné považovať takú zmenu
okolností, ktorá tu existovali v čase, kedy bolo vecné bremeno zriadené. V danom prípade, podľa
názoru súdu, k podstatnej zmene okolností nedošlo. V časti návrhu proti odporcom v 1. a 2. rade, je
návrh nedôvodný absolútne, nakoľko odporcovia v 1. a 2. rade nemajú inú oficiálnu možnosť prístupu k
nehnuteľnostiam , ako prechodom cez parcelu XXX/XX vo vlastníctve navrhovateľa. To, že si v blízkosti
ich nehnuteľnosti, iné tretie osoby vystavali príjazdovú cestu, ich situáciu nemení.

Vo vzťahu k odporcom v 3. a 4. rade súd predovšetkým poukazuje na to, že hoci v ich spoluvlastníctve
je príjazdová komunikácia na parcele XXX/X, ktorá im umožňuje prístup k parcele XXX/X, ktorej sú
vlastníkmi, nebol preukázaný hrubý nepomer medzi výhodou oprávnených z vecného bremena a
nevýhodou povinného, teda navrhovateľa.

Navrhovateľ žije trvalo v zahraničí a nehnuteľnosť nijako nevyužíva. Jeho argument, že chce parcelu
využívať pre seba a rozšíriť nehnuteľnosti, kde žijú toho času jeho bývalá manželka a dcéry, neobstojí.
Navrhovateľ nijako konkrétne nezdôvodnil, aké má zámery s parcelou č. XXX/XX o výmere 106
m2, ktorá je v Správa katastra vedená ako orná pôda. Zrušením vecného bremena, by sa život
odporcov výrazne skomplikoval, avšak trvanie vecného bremena navrhovateľa žiadnym zásadnejším
spôsobom neobmedzuje. Nemožno teda hovoriť o hrubom nepomere medzi právami a povinnosťami ,
na ktoré navrhovateľ poukazuje a ktoré sú nevyhnutným zákonným predpokladom na zrušenie vecného
bremena.

Pre zrušenie vecného bremena zákon predpokladá kumulatívne splnenie dvoch základných podmienok
a to: zmenu pomerov a hrubý nepomer medzi výhodou oprávneného a povinnosťou povinného, ktorý
by táto zmena pomerov spôsobila.

S poukazom na preukázanie, že v prejednávanej veci neboli splnené zákonné podmienky na zrušenie
vecného bremena, súd návrh navrhovateľa zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 OSP v spojení s 151 OSP.

Úspešný účastník konania má v zásade právo na náhradu trov konania voči účastníkovi neúspešnému.
Podľa § 151 OSP je povinný si právo na náhradu trov konania v konaní uplatniť a v lehote stanovenej

súdom vyčísliť. Odporcovia v 1. 2. rade boli v konaní zastúpení splnomocnenou zástupkyňou, ktorá si
právo na náhradu trov konania neuplatnila a trovy nešpecifikovala, preto súd rozhodol tak, že odporcom
v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal. Odporcovia v 3. a 4. rade si právo na náhradu trov konania
uplatnili a súdu vyčíslili, pričom náhrada trov v danom prípade spočíva v trovách právneho zastúpenia :

Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. v účinnom znení
a to § 11 ods. 1 a §13 ods. 2 vyhlášky - kde hodnota 1 úkonu právnej služby je určená 1/13 výpočtového
základu v príslušnom období:
2010: 57 eur
2012: 58,69 eur
2013: 60,07 eur

režijný paušál:
2010: 7,41 eur
2012: 7.63 eur
2013: 7,81 eur
1. prevzatie a príprava zastúpenia 57 eur + 7,41 eur
2. vyjadrenie k návrhu 58,69 eur + 7,63 eur
3. ohliadka 58,69 eur + 7,63 eur
4. pojednávanie 58,69 eur + 7,63 eur
5. odvolanie proti uzneseniu 58,69 eur + 7,63 eur
6. pojednávanie 60,07 eur + 7,81 eur

Pri zastupovaní 2 a viacerých osôb sa tarifná odmena advokáta kráti o 50%: spolu: 351,83 + RP 45,74
+ 20% DPH = 477,08 eur 97,57 eur
Stratu času a náhradu cestovného si právna zástupkyňa odporcov v 3. a 4. rade nevyčíslila.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie na tunajšom
súdu, písomne, v troch vyhotoveniach, v lehote 15 dni odo dňa
jeho doručenia.

Podľa § 205 O.s.p. ods. 1 ) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že,
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli
doteraz uplatnené
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou.