Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. máj 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/92/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114010780
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1114010780.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a sudcov
JUDr.DaniciVeselovskejaJUDr.PetraŠtifta,vtrestnejveciobžalovanéhoU..K.X.U.preprečinmarenia
konkurzného konania podľa § 242 ods. 1písm. a / Tr. zákona o odvolaní prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8T/53/2014 zo dňa 13.05.2016, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 2. mája 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolanie Okresnej prokuratúry Bratislava I z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8T/53/2014 zo dňa 13.05.2016 bol obžalovaný U.. K.
U. podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava I zo
dňa 13.10.2014 sp. zn. 1Pv 537/13 pre prečin marenia konkurzného konania podľa § 242 ods. 1písm.
a/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

ako jediný konateľ spol. I I. SK, s.r.o., voči ktorej bolo ako voči dlžníkovi vedené konkurzné konanie
vyhlásené uznesením F. súdu I. I pod sp.zn. 3K 40/2012 z 13.09.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť
20.09.2012, neposkytol A.. O. P., ktorá bola ustanovená uznesením Okresného súdu Bratislava I pod
sp.zn. 3K 40/2012 z 22.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27.10.2012, za predbežného správcu
konkurznej podstaty v danej veci a následne uznesením Okresného súdu Bratislava I pod sp.zn. 3K

40/2012 z 13.12.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 05.01.2013, za správcu konkurznej podstaty v
danej veci, napriek jej opakovaným výzvam odo dňa začatia predmetného konkurzného konania až
doposiaľ potrebnú súčinnosť spočívajúcu najmú v predložení účtovných závierok za roky 2007 až 2011,
zoznamu majetku spol. I I. SK, s.r.o. a jej pohľadávok za roky 2008 až 2012, saldokont pohľadávok a
záväzkov k 31.12.2008, 31.12.2009, 31.12.2010, 31.12.2011 a 31.12.2012, ako aj všetkých účtovných
dokladov a účtovných kníh danej spoločnosti za obdobie od roku 2008 do roku 2012, a to napriek jeho

vedomosti o predmetných výzvach, teda konal v rozpore s ustanovením § 73 ods. 1, ods. 2, § 74 ods. 1
zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, čím znemožnil riadne
ukončiť predmetné konkurzné konanie,
nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení prokurátor odvolanie, ktorým napáda výrok o vine.

V dôvodoch odvolania prokurátor vyjadruje nesúhlas s rozhodnutím okresného súdu o oslobodení
obžalovaného. Z vykonaného dokazovania vyplynul jednoznačný záver o tom, že obžalovaný bol
jediným konateľom spoločnosti I I. SK s.r.o. v rozhodnom období, na ktorú bol uznesením Okresného
súdu Bratislava I sp.zn. 3K/40/2012 zo dňa 13.09.2012 vyhlásený konkurz, pričom A.. O. P. bola

ustanovená uznesením Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 3K/40/2012 zo dňa 22.10.2012 za
predbežného správcu konkurznej podstaty v danej veci a následne uznesením zo dňa 13.12.2012 zasprávcu konkurznej podstaty. Zároveň z vykonaného dokazovania a to najmä výpovede svedkyne A..
O. P., ako aj z listinných dôkazov vyplynul jednoznačný zver o tom, že táto v postavení predbežnej
správkyne konkurznej podstaty I I. SK s.r.o. a následne aj v postavení správkyne konkurznej podstaty

tohto úpadcu opakovane vyzývala jediného konateľa, ktorým bol obžalovaný na poskytnutie súčinnosti
spočívajúcej aj v predložení pohľadávok tejto spoločnosti za roky 2008 až 2012, saldokont pohľadávok a
záväzkov, ako aj všetkých účtovných dokladov a účtovných kníh danej spoločnosti za uvedené obdobie,
k čomu zo strany obžalovaného, prípadne zo strany ním poverených osôb, v plnom rozsahu nedošlo.
Na základe toho bolo znemožnené ukončiť predmetné konkurzné konanie v primeranej lehote a toto

nebolo ukončené doteraz.

Prokurátor poukazuje na to, že k okolnostiam skutku boli vypočutí svedkovia O.. W. S. a U.. Y. D., pričom
svedok vo svojej výpovedi uviedol, že správkyni predložil účtovníctvo za nejaké roky, ktoré dostal buď
od obžalovaného alebo od jeho účtovníčky, správkyňa si niečo fotila, niečo si nechala a časť mu vrátila.
Svedkyňa D. potvrdila, že spracovala účtovníctvo pre menovanú spoločnosť za roky 2009 až 2012,

pričom účtovné doklady po uzatvorení príslušného roku aj vrátila spoločnosti a nemala vedomosť o tom,
kde sa nachádzali prvotné účtovné doklady. Správkyni predložila v elektronickej forme kompletný prepis
účtovníctva uvedenej spoločnosti a obžalovaného o komunikácii so správkyňou informovala.

Prokurátorzastávanázor,žesamosudcaprirozhodovanívdanejvecinezohľadnilajinýmajetokúpadcu,

ktorýpodľavýpovedeobžalovanéhospoločnosťU.SKs.r.o. vrozhodnomobdobímala,pričomzohľadnil
len jej pohľadávku voči spoločnosti B. J. P.., ktorého rozsah mohla správkyňa konkurznej podstaty zistiť
len z prvotných účtovných dokladov, vzhľadom k tomu, že elektronický prepis účtovných dokladov nie
je možné považovať za dostatočne hodnoverný zdroj informácií o majetku úpadcu či už s poukazom
na možný účelový prepis prvotných dokladov alebo neúmyselné chyby pri takomto prepise. Dostatočne

hodnoverné informácie o majetku úpadcu je možné zistiť len z prvotných účtovných dokladov, ktoré
nemal k dispozícii nikto iný, len obžalovaný, ako jediný konateľ úpadcu. Obžalovaný teda nezabezpečil
ich odovzdanie predbežnej správkyni konkurznej podstaty, ani osobne, ani prostredníctvom svojho
splnomocnenca, prípadne spoločnosti vedúcej účtovníctvo. konal tak v rozpore s ustanoveniami § 71
ods. 2, § 74 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze o reštrukturalizácii, čím znemožnil riadne ukončiť

konkurzné konanie.

Naplnenie subjektívnej stránky žalovaného trestného činu je možné jednoznačne vyvodiť z toho, že
obžalovaný mal vedomosť o požiadavke správkyne konkurznej podstaty, ako aj o tom, že jedinou
osobou, ktorá mala tieto doklady k dispozícii bol práve on sám.

V závere označil prokurátor argumentáciu samosudcu ohľadom nesprávneho postupu správkyne
konkurznej podstaty za nesúvisiacu so žalovaným skutkom. Za nedôvodné považuje aj pripomienky k
postupu orgánov činných v trestnom konaní, ktoré si podľa názoru samosudcu mali povinne zabezpečiť
kompletný konkurzný spis.

Na podklade uvedených argumentov považuje prokurátor postup samosudcu podľa § 285 písm. a/ Tr.
zákona za nesprávny, ktorý je v rozpore so zabezpečenými dôkazmi. Tým, že obžalovaný nesplnil
povinnosť uloženú zákonom a na žiadosť správkyne konkurznej podstaty nepredložil požadované
prvotné účtovné doklady, naplnil všetky znaky trestného činu podľa § 242 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona,

navrhol preto krajskému súdu zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné
prejednnaie a rozhodnutie.

K odvolaniu prokurátora podal prostredníctvom obhajcu svoje vyjadrenie obžalovaný U.. K. U..

Z vyjadrenia obžalovaného vyplýva, že postup okresného súdu vo vzťahu k rozhodovaniu o vine a
treste považuje za správny, nakoľko okresný súd vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy, ktoré
správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti. Svoje správne skutkové zistenia i právne závery
dostatočne podrobne, v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. poriadku, uviedol vo svojom rozhodnutí.

Vychádzajúc z obsahu podaného vyjadrenia, po začatí konkurzného konania, bezprostredne po
ustanovení predbežnej správkyne, vykonal obžalovaný všetky jemu dostupné opatrenia, aby zabezpečil
poskytnutie súčinnosti predbežnej správkyni. Nakoľko sa dlhodobejšie zdržoval mimo územia
Slovenskej republiky, udelil písomné plnomocenstvo advokátovi O.. W. S.. Týmto realizoval Ústavougarantované právo nechať sa zastúpiť inou osobou, pričom toto zároveň vyplývalo aj z ustanovenia §
24, § 25 ods. 1, vtedy platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku. Z obsahu predmetného
splnomocneniajenesporné,ževprebiehajúcomkonkurznomkonanípodsp.zn.3K/40/2012obžalovaný

splnomocnil advokáta, aby za neho vykonával potrebné právne úkony i vo vzťahu k predbežnej
správkyni. Na základe tohto plnomocenstva advokát komunikoval s predbežnou správkyňou so
zámerom zabezpečenia poskytnutia potrebnej súčinnosti. Obžalovaný bez zbytočného odkladu
kontaktoval aj svedkyňu U.. Y. D., ako konateľku spoločnosti T. T. s.r.o., za účelom dohodnutia postupu
pri príprave dokumentov požadovaných predbežnou správkyňou. Obžalovaný rovnako reagoval aj

na emaily predbežnej správkyne a z obsahu ich komunikácie je zrejmé, v akej lehote požadované
dokumenty zabezpečí. Zároveň jej uviedol, že vo veci splnomocnil advokáta, ktorého je možné v
prípade potreby kontaktovať a uviedol jej jeho adresu. Po návrate na Slovensko obžalovaný predbežnú
správkyňu kontaktoval. Vo vzťahu k pohľadávke spoločnosti B. J. P.., informoval predbežnú správkyňu,
že doklady k tejto pohľadávke si už vyžiadal svedok mjr. A.. L. z OR PZ Z..

Z predbežnou správkyňou bol obžalovaný dohodnutý na termíne 28.11.2012, kedy jej mal odovzdať
doklady, vrátane zálohy účtovného softvéru, avšak vzhľadom na zdravotný stav matky obžalovaného,
ktorú musel odviezť do nemocnice v A., sa na termín tohto stretnutia dostavil O.. W. S. a správkyni doručil
doklady k pohľadávke voči dlžníkovi B. J. P.., CD so zálohou účtovníctva spoločnosti U. za obdobie
2009, 2011 a 2012 a údaje z roku 2010 v tlačenej verzii (vzhľadom na chybu účtovníčky pri ukladaní

dát). Súčasťou dokumentov boli zviazané účtovné závierky za obdobie 2009 až 2011, obsahujúce
zoznam majetku a pohľadávok dlžníka a inventarizácia celého účtovníctva. Rok 2012 nebol kompletný,
nakoľko nebol ešte účtovne a daňovo uzatvorený. Splnomocnenec obžalovaného okrem toho doručil aj
dokument označený ako Zistené nedostatky v účtovnej evidencii dlžníka zo dňa 26.11.2009.

Z dokazovania vyplynulo, že predbežná správkyňa si prevzala doklady k pohľadávke voči spoločnosti
B. J. P.. so zálohou účtovníctva a dokument o zistených nedostatkoch. Neprevzala si však účtovné
dokumenty a protokol o odovzdaní nepodpísala. S vybavením ďalšej požiadavky vo vzťahu k
obžalovanému bola predbežná správkyňa odkázaná na splnomocnenca, nakoľko obžalovaný bol dlhšiu
dobu odcestovaný mimo Európy.

Obžalovaný vo svojom vyjadrení dáva do pozornosti uznesenie krajského súdu zo dňa 30.10.2014 sp.
zn. 3CoKR/20/2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15.12.2014.

Poukazuje ďalej na ustanovenia Trestného zákona, ktoré definujú trestný čin, stanovujú jeho obligatórne

náležitosti a predovšetkým upriamujú pozornosť na subjektívnu stránku trestného činu a jej alternatívy.

Okresný súd, podľa názoru obžalovaného, rešpektujúc všetky základné zásady trestného procesu
postupoval v tejto veci dôsledne, nakoľko vykonal všetky dostupné dôkazy a tieto v zmysle zákona aj
vyhodnotil. Nakoľko je rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne správne a zákonné, považuje odvolanie
prokuratúry za nedôvodné.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla zástupkyňa krajskej prokuratúry rozhodnúť v zmysle
podaného odvolania, teda zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovaný sa v plnom rozsahu stotožnil so stanoviskom svojho obhajcu.

Krajský súd v Bratislave v intenciách § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len za
predpokladu, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní potupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnomkonaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 19 Tr. poriadku pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo
na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané,
ak zákon neustanovuje inak.

Plnením revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní
súdom prvého stupňa boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie tak, ako
to vyplýva z ustanovenia § 119 ods. 1 Tr. poriadku, ktoré súd potreboval aj pre svoje rozhodnutie.
Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných
ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych
závažných chýb, ktoré by mohli mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci, alebo v dôsledku ktorých

by došlo k porušeniu práva obžalovaného na obhajobu.

Okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy, tieto zákonným spôsobom vyhodnotil a následne

dospel k správnym záverom v otázke viny. Dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu tak,
aby umožnilo súdu prvého stupňa prijať jednoznačné závery. Odôvodnenie napadnutého rozsudku
zodpovedá požiadavkám stanoveným v § 168 ods. 1 Tr. poriadku, nakoľko okresný súd v potrebnom
rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, ako
sa vyrovnal s obranou obžalovaného a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Na podklade obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 13.10.2014 sp. zn. 1Pv 537/13/1101
je proti U.. K. U. vedené trestné stíhanie pre prečin marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania
podľa § 242 ods. 1písm. a/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v
citovanej obžalobe.

Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného U.. K. U.,
svedkyne A.. O. P., svedkyne O.. C. K., svedka O.. W. S., A.. Z. L. a svedkyne U.. Y. D..

Súd na hlavnom pojednávaní ďalej oboznámil listinné dôkazy: plnomocenstvo spol. U. spol. s.r.o. pre O..

W. S. zo dňa 30.10.2012, vyjadrenie k výzve O.. S. zo dňa 30.01.2013, oznámenie správkyne konkurznej
podstaty A.. O. P. zo dňa 04.03.2013, správu OR PZ Prievidza ČVS: ORP - 367/OEK - PD - 2010 zo
dňa 18.04.2013, zápisnicu o vydaní veci OR PZ - OKP Prievidza ČVS: ORP - 367/OEK - PD - 2010
zo dňa 03.12.2012 a zo dňa 13.11.2012, vyjadrenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3K/40/2012
zo dňa 12.03.2013 a zo dňa 15.04.2013, uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3K/40/2012

zo dňa 13.09.2012, zo dňa 13.12.2012 a zo dňa 15.05.2013, žiadosť o poskytnutie súčinnosti, správy
a oznámenia A.. O. P. zo dňa 02.11.2012, 07.11.2012, 04.03.2013, 18.02.2013, opakovanú žiadosť
správkyne A.. O. P. zo dňa 12.02.2013, odpoveď na žiadosť zo spol. T. T., s.r.o. zo dňa 14.02.2013,
zistené nedostatky v účtovnej evidencii zo dňa 26.11.2009, odovzdávajúci protokol zo dňa 05.02.2013,
mailovú komunikáciu (č. l. 194-215), odpis registra trestov a uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.

zn. 3CoKR/20/2014 zo dňa 30.10.2014.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu odvolací súd konštatuje, že dokazovanie bolo
vykonané v dostatočnom rozsahu tak, aby umožnilo súdu prijať spravodlivé a zákonné rozhodnutie.

Obžalovaný U.. K. U. postavil svoju obranu na tvrdení, že so správkyňou konkurznej podstaty A.. O. P.
komunikoval a to priamo, ale i prostredníctvom svojho právneho zástupcu, vzhľadom k tomu, že od roku

XXXX bol v zahraničí, o čom bola správkyňa informovaná. Mal jej zaslať ňou požadované doklady faxom
a toto aj urobil, avšak jej fax bol nefunkčný s tým, že navrhla osobné stretnutie v čase, keď sa on už
nenachádzal na území Slovenskej republiky. Právnym zastupovaním poveril O.. W. S. a sprístupnením
účtovných dokumentov U.. Y. D.. O.. S. a U.. D. mali od neho pokyn, aby správkyni poskytli všetkusúčinnosť s tým, že mal informácie, že vo väčšine prípadov sa tak i stalo, okrem dokladov, ktoré boli
súčasťou vyšetrovania vedeného na OR PZ Prievidza. Poukázal, že doklady spoločnosti boli na rôznych
miestach, či už na OR PZ Prievidza alebo u znalca, pričom od roku 2009 nemal vedomosť, kde presne sa

nachádzajú. On sám nikdy nemal účtovné doklady vo faktickej držbe, len mu prechádzali ako konateľovi
cez ruky. Správkyňa počas komunikácie s O.. S. a U.. D. vyjadrovala nespokojnosť s dokladmi, ktoré
jej boli zasielané. Priamo so správkyňou sa osobne nikdy nestretol a celou vecou boli poverení O.. S.
a U.. D., pričom pokiaľ sa týka možnosti vstupu U.. D. do sídla spoločnosti, jej pracovníci mali na vstup
oprávnenie, vzhľadom na to, že každý týždeň tam preberali potrebné doklady. Uviedol, že predbežná

správkyňa mala okrem jeho služobnej adresy na spoločnosť U., určite aj jeho súkromnú adresu, ktorá
je uvedená v spise.

Skutočnosti uvádzané obžalovaným potvrdzuje svojou výpoveďou svedok O.. W. S., ktorý doručoval
správkyni rôzne účtovné doklady, ktoré dostal od obžalovaného alebo jeho účtovníčky. Nevedel úplne
presne definovať o aké doklady išlo, bolo to účtovníctvo za jednotlivé roky. Niečo bolo v listinnej podobe,

niečo v elektronickej forme, pričom registroval, že správkyňa mala nejaký problém s načítaním údajov
vo svojom počítači. Niečo si sama prefotila, časť si nechala a časť dokladov mu aj vrátila. Svedok
potvrdil, že nejaké účtovné doklady niesol s obžalovaným aj na OR PZ Prievidza a prevzatie týchto
dokumentov bolo policajtom potvrdené. Svedok zdôraznil, že išlo o rozsiahle účtovníctvo, ktoré by sa v
materializovanej podobe ťažko dalo dopraviť na osobnom motorovom vozidle. U.. Y. D. ho ubezpečila,

že údaje v elektronickej forme sa dali otvoriť a každý kto má základné zručnosti s prácou na počítači
musí toto zvládnuť. Na výzvy správkyne reagoval svedok pružne a promptne a bol ochotný dostaviť
sa aj na druhý deň. Správkyňa mala podľa jeho zistení všetky informácie ohľadom účtovníckej firmy
spoločnosti I I. SK a mala aj vedomosť o konaní na OR PZ Prievidza. Znamená to, že doklady, ktoré
sa nachádzali tam, jej nemusel duplicitne predkladať. Správkyňa sa však z profesionálneho hľadiska

správala neštandardne a aj v prípade, že ešte neuplynula nejaká lehota na splnenie povinnosti, hneď
podávala sťažnosti.

K zabezpečeniu potrebných podkladov pre správkyňu konkurznej podstaty sa dostatočne podrobne
vyjadrila aj svedkyňa U.. Y. D., ktorá prostredníctvom svojej spoločnosti T. T. spracovala účtovníctvo

pre spoločnosť I I. SK, s.r.o. za obdobie rokov 2009 až 2012. Prevažná časť účtovníctva sa spracovala
priamo u klienta, zvyšok v účtovníckej spoločnosti. Predbežná správkyňa ju oslovila niekedy v novembri
2012 a požadovala predloženie dokladov. Správkyni bolo odovzdané účtovníctvo s výnimkou roku 2012,
keďže tento ešte nebol ukončený. Odovzdala ho dodatočne niekedy vo februári 2013 vo formáte PDF.
Správkyňa pritom od nej opakovane žiadala predloženie už zaslaných dokladov a zjavne si mýlila

účtovnícke pojmy. Obžalovaný ju inštruoval, aby správkyni poskytla všetko čo bude žiadať a nikdy
nebola ním inštruovaná, aby správkyni neposkytla súčinnosť. Spolupráca so správkyňou bola podľa
svedkyne veľmi zlá a jej prístup až militantný. Stalo sa, že v konkurznom konaní podala správkyňa
návrh na uloženie poriadkovej pokuty a to v deň, keď doručila svedkyni mail so žiadosťou o poskytnutie
určitých dokladov, čo znamená, že svedkyňa vlastne nemala vôbec žiadnu lehotu na splnenie jej výzvy.

Uznesenie o uložení poriadkovej pokuty bolo následne zrušené.

Oproti vyššie spomenutým dôkazom stoja tvrdenia správkyne konkurznej podstaty A.. O. P., ktorá
vzniesla výhrady voči prístupu obžalovaného k plneniu jeho povinností ako jediného konateľa úpadcu.
Po zaslaní výzvy zo dňa 02.11.2012, prišla od obžalovaného odpoveď, že sa služobne nachádza v

Rusku a odkázal ju na O.. W. S. a účtovnícku spoločnosti T. T., bez uvedenia ich kontaktných údajov.
To, že jej nebol poskytnutý kontakt na právneho zástupcu a účtovnícku spoločnosť, vyhodnotila ako
neposkytnutie súčinnosti predbežnému správcovi. Po opakovanej výzve došiel ku nej do kancelárie dňa
28.11.2012 O.. W. S. s CD nosičom, ktorý však vo svojom počítači nevedela otvoriť. Dal jej k nahliadnutiu
aj jeden fascikel s dokladmi, za účelom vyhotovenia kópií, nakoľko niektoré doklady boli žiadané aj

z OR PZ Prievidza. Podľa jej názoru nemohlo ísť o celé účtovníctvo, nakoľko za rok 2012 jej neskôr
spoločnosť T. T. predložila až šesť šanónov. Svedkyňa zotrvala na svojom vyjadrení, že disponovala
iba účtovníctvom za rok 2012 od spoločnosti T. T.. Obžalovaný ju sám nikdy telefonicky nekontaktoval,
pričom doklady ktoré žiadala, nemohla získať žiadnym iným spôsobom. S U.. Y. D. bola iba v písomnom
alebo emailovom kontakte a požadovala od nej to isté, čo od obžalovaného. Menovaná svedkyňa jej

dala dokumenty iba za rok 2012.

Z významných dôkazov, ktoré preukazujú poskytnutie súčinnosti a sprístupnenie požadovaných
dokladov, správne poukazuje súd prvého stupňa predovšetkým na nasledovné zistenia.- O.. W. S. dňa 28.11.2012 doručil doklady k pohľadávke voči dlžníkovi B. J., P.. a to kúpnu zmluvu v
angličtine medzi I I. SK spol. s.r.o. a B. J., P.., faktúru č. XXXXXX zo dňa 15.12.2008 na sumu 1.276

000,-Eur so splatnosťou 14 dní po fakturácii a potvrdenie o doručení tovaru spoločnosti B. J., P.. zo dňa
15.12.2008, ako aj dva listy od B. J., P.., jeden zo dňa 22.12.2008, ktorým táto spoločnosť vyzývala na
doručenie faktúry za dodanie tovaru a druhý zo dňa 04.02.2009, ktorým oznamovala spol. I I. SK, že
nemôže realizovať platbu za tovar nakoľko jej nebolo zaplatené za dodávku konečným spotrebiteľom,

- CD so zálohou - archívom účtovníctva I I. SK za účtovné obdobie 2009, 2011 a 2012 s tým, že
údaje roku 2010 účtovníčka U.. Z. B. pri prenose dát prepísala zlou verziou, inventarizácia tohto roka
bola preto doručená v tlačovej verzii, so všetkými požadovanými údajmi. Súčasťou dokumentov boli
zviazané závierky 2009 až 2011, obsahujúce zoznam majetku a pohľadávok dlžníka a inventarizácie
celého účtovníctva, súčasťou neboli prvotné účtovné doklady týkajúce sa účtovného obdobia 2012 a to z
dôvodu potreby jeho účtovného a daňového uzatvorenia. Súčasťou týchto materiálov bol aj odovzdávací

protokol. Správkyňa konkurznej podstaty protokol o odovzdaní dokladov nepodpísala

Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. zisťovanie majetku podliehajúceho konkurzu zabezpečuje
správca počas celého konkurzu; správca pritom vychádza najmä zo zoznamu majetku predloženého
úpadcom,zvyjadreníúpadcuainýchosôbavlastnýchšetrenívykonanýchzasúčinnostiosôbaorgánov,

ktoré sú povinné mu poskytovať súčinnosť. Potrebnú súčinnosť sú správcovi povinní poskytnúť aj
členovia veriteľského výboru ohľadom majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu a zabezpečení veritelia
ohľadom majetku tvoriaceho ich oddelenú podstatu.

Podľa ods. 2 citovaného paragrafu zoznam majetku je úpadca povinný zostaviť a odovzdať správcovi

do 15 dní od vyhlásenia konkurzu; ak už zoznam majetku pripojil k návrhu na vyhlásenie konkurzu
aleboposkytolpredbežnémusprávcovi,jepovinnýposkytnúťsprávcovivrovnakejlehotedoplnenietohto
zoznamu. Predložený zoznam majetku alebo doplnenie tohto zoznamu je úpadca povinný podpísať a
výslovne v ňom uviesť, že všetky uvedené údaje sú pravdivé a úplné; podpis úpadcu musí byť úradne
osvedčený. Spolu so zoznamom majetku alebo doplnením tohto zoznamu je úpadca povinný odovzdať

správcovi aj všetky ďalšie doklady týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu.

Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. úpadca je povinný poskytnúť správcovi ním požadovanú
súčinnosť, najmä všetky správcom požadované vysvetlenia vo forme a lehote určenej správcom. Na
tento účel je úpadca povinný sa aj opakovane dostaviť na požiadanie do kancelárie správcu. V žiadosti

o poskytnutie súčinnosti správca vždy poučí úpadcu o trestnoprávnych následkoch nesplnenia jeho
povinnosti.

Podľa § 74 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. povinnosť poskytnúť súčinnosť podľa tohto zákona rovnako
ako úpadca má aj štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu úpadcu, prokurista úpadcu, odborný

zástupca zodpovedný za podnikanie úpadcu, likvidátor úpadcu, nútený správca úpadcu a zákonný
zástupca úpadcu; ak je úpadcom právnická osoba bez štatutárneho orgánu, povinnosť poskytnúť
súčinnosť správcovi rovnako ako úpadca má aj osoba, ktorá vykonávala funkciu štatutárneho orgánu
alebo člena štatutárneho orgánu naposledy.

Krajský súd po preskúmaní veci zdieľa názor prvostupňového súdu vyjadrený v odôvodnení
napadnutého rozsudku, že po začatí konkurzného konania, bezprostredne po ustanovení predbežnej
správkyne, obžalovaný U.. U. urobil všetky jemu dostupné opatrenia, aby zabezpečil poskytnutie
súčinnosti, keďže sa na Slovensku trvale už dlhšiu dobu nezdržiaval. Dňa 30. 10. 2012 splnomocnil
O.. S. na zastupovanie dlžníka v konkurznom konaní, plná moc bola založená v súdnom konkurznom

spise už dňa 09.11 2012. S predbežnou správkyňou obžalovaný v čase od 05.11.2012 do 03.12.2012
komunikoval e-mailom o tom, že splnomocnil O.. S. na zastupovanie dlžníka v konkurznom konaní.
Právneho zástupcu dlžníka O.. S. predbežná správkyňa kontaktovala e-mailom dňa 07.11.2012, z
komunikácie, ktorá je založená v spise nevyplýva, že by menovanému v čase predbežnej správy
doručovala e-mailom, alebo poštou aj nejakú ďalšiu žiadosť. Tiež z ničoho nevyplýva, že by predbežná

správkyňa žiadala od obžalovaného alebo od O.. S. predloženie plnej moci pre menovaného. Predbežná
správkyňa v komunikácii a ani na hlavnom pojednávaní tiež nijako nespochybňovala skutočnosť, že sa
obžalovaný trvale na Slovensku nezdržiaval a nežiadala preukázať dôvody, ktoré mu bránili dostaviť sak nej osobne. Obžalovaný e-mailovú komunikáciu priebežne ďalej zasielal splnomocnenému zástupcovi
O.. S., ako aj účtovnej spoločnosti T.
T., z ktorej je zrejmé, že obžalovaný na e-mailom doručené písomné žiadosti predbežnej správkyne

obratom reagoval a dňa 28.11.2012 obžalovaný zabezpečil ich doručenie predbežnej správkyni právnym
zástupcom O.. S. a dňa 03.12.2012 predbežnej správkyni odpovedal na položené otázky. Súd má za
to, že poskytovanie súčinnosti v konkurznom konaní bolo priebežne zabezpečované O.. S., ktorého
obžalovaný za tým účelom splnomocnil, ako aj spoločnosťou T. T., ktorá viedla účtovníctvo dlžníka. Zo
strany právneho zástupcu O.. S., ani spoločnosti T. T., s.r.o. a jej konateľky U.. D. obžalovaný nikdy nebol

vyrozumený o tom, že je voči nemu vyvodzovaná právna zodpovednosť a že z jeho strany dochádza
k porušeniu zákona.

Tak ako na to poukazuje súd prvého stupňa, v procese dokazovania sa ďalšími dôkazmi nepotvrdili
vyjadrenia predbežnej správkyne A.. P. doručovaných konkurznému súdu ohľadne poskytnutia,
resp. neposkytnutia súčinnosti obžalovaným, skôr naopak, odkryli sa vážne rozpory, vyplývajúce z

vykonaného dokazovania, najmä z viacerých listín a vyjadrení svedkov.

Odvolací súd po preskúmaní veci na podklade odvolania prokurátora sa v celom rozsahu stotožnil s
argumentami okresného súdu a musí v zhodne s ním skonštatovať, že výpoveď svedkyne A.. O. P. nie je
dostatočne presvedčivým dôkazom spôsobilým na prijatie jednoznačného záveru o vine obžalovaného.

Svedkyňavosvojichvýpovediachvprípravnomkonaníneposkytujeúplnéapresnéinformácie,napríklad
neuvádza, že jej bolo účtovníctvo za roky 2009 až 2011 odovzdané v elektronickej podobe, neskôr pred
súdom túto okolnosť potvrdzuje, avšak tvrdí, že súbory na disku sa jej nedali otvoriť. Takisto poskytuje
nepresné informácie ohľadom uloženia pokuty obžalovanému konkurzným súdom za neposkytnutie
súčinnosti, nakoľko uznesenie o uložení pokuty bolo nadriadeným súdom zrušené ako nedôvodné. Tak

ako už bolo uvedené, súd nemá k dispozícii žiadne iné svedecké výpovede, či iné dôkazy, ktorými by sa
dala vyvrátiť obrana obžalovaného postavená na tvrdení, že vykonal kroky smerujúce k zabezpečeniu
súčinnosti správkyni prostredníctvom ním poverených osôb.

Z vykonaných dôkazov teda vyplývajú dôvodné pochybnosti o tom, že sa vôbec stal skutok, pre ktorý

je obžalovaný stíhaný, keďže medzi výpoveďou svedkyne A.. O. P., výpoveďami ostatných svedkov
a listinnými dôkazmi sú podstatné rozpory ohľadom okolností, za ktorých malo dôjsť k naplneniu
objektívnej stránky žalovaného prečinu.

Vychádzajúc z predchádzajúcich úvah a odkazujúc pritom aj na obsah odôvodnenia prvostupňového

rozhodnutia, je potrebné prijať záver, že v posudzovanom prípade stoja proti sebe tvrdenia
obžalovaného, ktorý sa bráni tým, že sčasti sám, ale najmä prostredníctvom splnomocneného právneho
zástupcu a svedkyne U.. D. zabezpečili správkyni konkurznej podstaty súčinnosť odpovedaním na ňou
položené otázky, predložením účtovných dokladov za rok 2012, kópie účtovníctva v elektronickej podobe
za roky 2009 a 2011 a v listinnej podobe za rok 2010. Na strane druhej sú tvrdenia správkyne o tom, že jej

nebola poskytnutá súčinnosť, neboli predložené všetky požadované doklady a dodržané ňou stanovené
lehoty.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku preto správne argumentuje tým, že výrok o vine
obžalovaného môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré úplne vylučujú pochybnosť o tom,

či sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. Za predpokladu, že aj po vykonaní všetkých
dostupných dôkazov zostane v tejto zásadnej otázke pochybnosť, je nutné v zmysle zásady „in dubio
pro reo“ tieto pochybnosti vykladať v prospech veci. Takáto situácia nastala aj v prejednávanom prípade
a okresný súd správne rozhodol, keď postupom podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku obžalovaného spod
obžaloby oslobodil.

V odseku 4 ustanovenia § 2 Tr. poriadku je upravená zásada prezumpcie neviny a táto zásada vychádza
z čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Prezumpcia neviny znamená, že nedokázané vina má
rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina a teda obžalovaný aj v danom konkrétnom prípade
nemá povinnosť svoju nevinu dokazovať.

Na základe vyššie uvedeného preto krajský súd zhodne ako súd prvého stupňa konštatuje, že nemožno
urobiť jednoznačný záver, že sa vôbec stal skutok uvedený v obžalobe. Preto sa s názorom okresného
súdu stotožnil a odvolanie okresného prokurátora podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.