Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. november 2015

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 14C/69/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613212863
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Račko
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6613212863.10

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Miroslavom Račkom v právnej veci žalobkyne I. Z., F..
XX.XX.XXXX, T. S. O. XXXX/XX, XXX XX A., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o.,
IČO: 47 234 466, so sídlom Ľudová 14, 040 11 Košice proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa,
a.s., IČO: 31 690 904, so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr.
Daniel Blyšťan s.r.o., IČO: 47 231 785, so sídlom Užhorodská 21, 040 01 Košice, v konaní o zrušenie

rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO: 44 325 452 sp.
zn. 3C/1927/2012 zo dňa 19.01.2012 sa z r u š u j e .

VykonateľnosťRozhodcovskéhorozsudkuArbitrážnehosúduKošice,Alžbetina41,04001Košice, IČO:
44 325 452 sp. zn. 3C/1927/2012 zo dňa 19.01.2012 o d k l a d á do právoplatnosti rozsudku vo

veci samej.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy právneho zastupovania vo výške 100% .

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť trovy konania štátu - SR na príjmový účet tunajšieho súdu v sume

331,50 Eur , v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohoto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.07.2013 domáhal zrušenia Rozhodcovského
rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/1927/2012 zo dňa 19.01.2012 na tom skutkovom
základe, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel žalobca so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX.
Návrhom na začatie konania o zaplatenie sumy 156,43 Eur a návrhom na splátkový kalendár zo
dňa 02.01.2012 podanom na Arbitrážnom súde Košice, so sídlom Alžbetina ulica č. 41 v Košiciach

žalovaný uplatnil osobitnú pohľadávku vo výške 156,43 Eur. Rozsudkom Rozhodcovského súdu sp.
zn. 3C/1927/2012 bolo žalobcovi ako spotrebiteľovi uložené zaplatiť žalovanému sumu vo výške
156,43 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- Eur. Za účelom preukázania dátumu
doručenia napadnutého rozsudku žiadal žalobca vyžiadať spis rozhodcovského súdu. Príslušnosť
rozhodcovského súdu bola podľa názoru žalovaného daná na základe rozhodcovskej doložky uvedenej
v časti XV. všeobecných poistných podmienok, ktorá vyžaduje od žalobcu (spotrebiteľa), aby všetky

spory so žalovaným (dodávateľom) riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, čo je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, a je v absolútnom rozpore so zákonom. V súvislosti s tým poukázal na § 40 ods. 1
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a ustanovenia § 53 ods. 1, 4 O.Z. a § 54 ods.
1, 2 O.Z. . Žalovaný, ako i konajúci rozhodcovský súd uviedli, že rozhodcovská doložka, ktorou
mala byť založená právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie veci je platná, čo
odôvodňovali tým, že poisťovňa síce určila na prejednanie všetkých sporov Arbitrážny súd Košice,

avšak z osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka bola krytá samostatným podpisom
žalobcu s tým, že tento ju nebol povinný v rámci poistnej zmluvy ako celku podpísať. V samotnomznení uvedeného vyjadrenia rozhodcovského súdu badať nekalé konania tak žalovaného, ako i
rozhodcovskéhosúdu.Žalobcaakospotrebiteľaosoba,ktoráchcelauzavrieťpoistnúzmluvupostupujúc
na základe pokynov a v dobrej viere podpísal všetky predložené dokumenty. Žalobca nemohol ani len

tušiť k čomu všetkému sa má zaviazať podpísaním všeobecných poistných podmienok, pričom ide o
12 strán nahusto a drobnými písmenami písaného textu. Nevyhnutné je taktiež uviesť, že v prípade
nepodpísania všeobecných poistných podmienok by nedošlo ani k uzavretiu samotnej poistnej zmluvy.
Aj v prípade, ak by uvedené podpísanie poistných podmienok malo obstáť ako platný právny úkon je
zrejmé, že tvrdenie žalovaného a rozhodcovského súdu je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 2 a

ods. 3 O.Z., podľa ktorých aj v uvedenom prípade a uvedenom znení rozhodcovskej doložky nejde o
individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku, tak ako to vyžaduje pre jej platnosť Občiansky zákonník.
V súvislosti s tým poukázal na ustanovenie § 53 ods. 2 O.Z. a ustanovenia § 53 ods. 3, 5 O.Z. a §
39 O.Z. . Ako ďalšie dôvody, pre ktoré sú splnené podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku
uviedol, že rozhodcovskou doložkou došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, a tým
k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, nakoľko absenciou

tejto doložky by bol veriteľ povinný uplatniť svoj nárok súdnou cestou na miestne príslušnom súde v
obvode podľa bydliska občana. Pre každého spotrebiteľa je výhodnejšie a hospodárnejšie zúčastniť sa
súdneho konania vedeného na súde v obvode jeho bydliska, než konania pred rozhodcovským súdom
vzdialenom stovky kilometrov od jeho bydliska. Dohodou s takýmto znením si spotrebiteľ jednoznačne
a bezpochyby zhoršil svoje zmluvné postavenie. Bez nej by sa konanie uskutočnilo v mieste jeho

bydliskanapríslušnomokresnomsúde.Vdanomprípadeideozjavnúnerovnováhumedzipodnikateľom
a spotrebiteľom. Táto zmluva predstavuje príklad zmluvnej nevyváženosti a podstatne výhodnejšieho
zmluvného postavenia podnikateľa voči slabšej strane spotrebiteľovi. Zmluvu nemal spotrebiteľ možnosť
nijako upraviť, nakoľko bola vopred predformulovaná a v takomto znení mu na podpis aj predložená.
Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe štatútu a procesných pravidiel, ktoré neboli povinnému

známe,neboloichobsahupredpodpisominformovaný.Samozrejmosťoubolo,žežalobcanemalžiadnu
možnosť voľby iného súdu a už vôbec nie rozhodcu, čo ešte viac znevýhodňovalo jeho postavenie. V
zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach absentujú akékoľvek dohody a pravidlá o výbere
rozhodcu, v procese tohoto sporu absentuje ústavná zásada ústnosti, keďže konanie prebehlo na
základe písomností predložených žalovaným ako silnejšou zmluvnou stranou. Okrem toho je konanie

pred rozhodcovským súdom pre žalobcu ako spotrebiteľa prísnejšie, a to pre kratšiu lehotu na podanie
odporu, ktorá je len 5 dní oproti odporu v konaní pred súdom, kde je lehota 15 dní, na odpor sa prihliada
len ak bol zaplatený súdny poplatok, čo neplatí v prípade súdneho konania a pre vysoké poplatky a
zjavnú finančnú nevýhodnosť žiadne možnosti oslobodenia spotrebiteľa od platenia poplatkov. Ďalej
uviedol, že žalovaným je tento súd bez možnosti jeho zmeny dávaný do zmlúv už 10 rokov, a nie sú

známe prípady, aby daný rozhodcovský súd rozhodol v neprospech žalovaného. Rozhoduje zaujato a
bez preskúmania platnosti a existencie uplatňovaného práva, priznáva žalovanému automaticky to čo
si žalovaný uplatní. Podstatou rozhodcovského konania by malo byť, prostredníctvom zmluvnej voľnosti
záväzkový vzťah doplniť a nie zaviazať spotrebiteľa podrobiť sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu,
ktorý si vybrala jeho protistrana. Spotrebiteľ okrem toho, že nemôže ovplyvniť výber rozhodcovského

súdu, nemôže taktiež pre svoju ochranu využiť inštitúty priznanému ako slabšej strane zákonom. Po
vydaní rozhodcovského rozsudku nemá prakticky žiadnu možnosť v rámci dvojinštančného konania
žiadať o preskúmanie rozhodnutia. V súvislosti s tým poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR zo
dňa 01.11.2011 č.k. 2US 2164/10. Žiadal, aby rozhodcovský rozsudok bol zrušený a aby bola odložená
vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku.

Vo veci podal písomné vyjadrenie k žalobe žalovaný, ktorý v písomnom vyjadrení uviedol, že
žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom, ale sporom o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, v ktorom už nejde primárne o spor medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ale
o vecné preskúmanie postupu a záverov rozhodcovského súdu za taxatívne vymedzených dôvodov v

zmysle ustanovenia § 40 zákona č. 244/2002 Z.z., a preto nejde o konanie, v ktorom by bol žalobca
ako spotrebiteľ oslobodený od súdnych poplatkov. Rozhodcovský rozsudok zjavne nie je zmluvou a to z
dôvodu, že rozhodcovský rozsudok nie je dvojstranný právny úkon uzavretý medzi účastníkmi konania,
pričom dikcia § 52 ods. 1 O.Z. definuje spotrebiteľskú zmluvu ako zmluvu, a nie ako rozhodcovský
rozsudok. Poukázal na Uznesenie Ústavného súdu SR z 15. januára 2013 sp. zn. III. ÚS 23/2013,

v ktorom bolo konštatované, že právoplatnosťou a vykonateľnosťou súdneho rozhodnutia o obsahu
spotrebiteľského právneho vzťahu nadobúda tento právny vzťah v perspektíve núteného výkonu novú
kvalitu. Fyzická osoba, ktorej bola v nachádzacom konaní uložená hmotnoprávna povinnosť nerozlučne
spätá s pozíciou spotrebiteľa, sa na základe právoplatnosti a vykonateľnosti súdneho rozhodnutia stávapovinný.TaktiežpoukázalnaNález Ústavnéhosúdu SRsp.zn.II.ÚS244/09,akoajnaNálezÚstavného
súduSRsp.zn.II.ÚS499/2012zodňa10.07.2013,ktorývprípadeobdobnejrozhodcovskejdoložky,aká
bola uzatvorená v tomto prípade so žalobcom rozhodol a judikoval, že na účely ustanovenia čl. 48 ods.

2 Ústavy SR sa nemožno bez ďalšieho stotožniť s názorom najvyššieho súdu, že súd konajúci podľa §
44 ods. 2 Exekučného poriadku nevykonáva dokazovanie. Záveru, že i v tejto fáze exekučného konania
súd vykonáva dokazovanie nasvedčuje i znenie ustanovenia § 39 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa
ktorého musí návrh na vykonanie exekúcie obsahovať aj označenie dôkazov, ktorých sa oprávnený
dovoláva. V prípadoch keď exekučný súd na ťarchu oprávneného reviduje skutkový stav, na ktorom

je založený exekučný titul, je povinný dať oprávnenému možnosť sa k takto vykonaným dôkazom a
takto novo vytvorenej procesnej situácii vyjadriť. Predpokladom následku - neplatnosti rozhodcovskej
doložky v zmysle § 53 ods. 4 O.Z. je predovšetkým kvalifikácia zmluvy, v ktorej je táto doložka
obsiahnutá ako spotrebiteľskej, ako aj zistenie, že takáto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa názoru ústavného súdu
sú predpokladom aplikácie uvedených ustanovení konkrétne skutkové zistenia, ktoré na jednej strane

umožnia záver, že ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle vymedzenom v § 52 ods. 1 O.Z., na druhej
strane záver o značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach. Záver o značnej nerovnováhe nemožno
získať inak, než dôkladným preskúmaním každej jednotlivej klauzuly a jej porovnaním so stavom, aký
by tu existoval bez jej existencie. Nález Ústavného súdu SR II.ÚS 499/2012 má dôležitý význam z
hľadiska aplikácie Smernice 93/13/EHS. Ku pripomienke ústavného súdu, že všeobecné súdy vyslovili

neprijateľnosť rozhodcovskej doložky na podklade aplikácie Smernice 93/13/EHS, pričom sa však vôbec
nezaoberali, ako je to s priamym účinkom Smernice 93/13/EHS v horizontálnej úrovni, je potrebné
uviesť to, že smernica nie je na zvrchovanom území Slovenskej republiky voči jeho občanom v zásade
priamo zaväzujúca a jej účinok je priamy len za predpokladu, že po a/ štát smernicu EÚ do svojho
právneho poriadku neimplementoval alebo ju implementoval nesprávne, po b/ smernica zakladá právo

občana, nie však jeho povinnosť a po c/ jedná sa o vertikálny vzťah občan - štát. Smernica sama o sebe
nemá horizontálny účinok a je záväzná len pre členské štáty, ktorým je určená a to iba čo do výsledku,
ktorý má byť dosiahnutý. Rozšíriť judikatúru ESD o horizontálny účinok smernice na oblasť vzťahov
medzi jednotlivcami by znamenalo priznať spoločenstvu právomoc stanovovať s priamym účinkom
povinnosti ku ťarche jednotlivcov, zatiaľ čo túto právomoc má len tam, kde je právo vydávať nariadenia.

Poukázal na devätnáste odôvodnenie Smernice 93/13/EHS, ktoré formuluje jeden zo zámerov smernice
a dotýka sa práve poistnej zmluvy a toto odôvodnenie znie, že keďže zámerom je medzi iným, aby
poistné zmluvy, ktorých podmienky definujú a popisujú poistné riziko a zodpovednosť poisťovateľa,
neboli podriadené takému hodnoteniu, pokiaľ sa tieto podmienky berú do úvahy pri výpočte poistného
plateného spotrebiteľom. Toto devätnáste odôvodnenie Smernice 93/13/EHS stanovuje výnimku pre

jedno zo spotrebiteľských zmlúv, a to poistnú zmluvu. Táto výnimka sa v rámci implementácie Smernice
93/13/EHS do vnútroštátneho práva nepremietla. Ústavný súd SR v časti III. bod 17 Nálezu II. ÚS
499/2012 uviedol, že Smernica 93/13/EHS má pre rozhodovanie v týchto prípadoch nezastupiteľný
význam. Zvýšená ochrana spotrebiteľa bola do slovenského právneho poriadku transponovaná novelou
Občianskeho zákonníka a jej právnym základom je Smernica 93/13/EHS. Ďalej poukázal na rozhodnutia

I. ÚS 255/2010, z ktorého vyplýva pre všeobecné súdy príkaz pri výklade aplikácii právnej normy
zohľadniť všetky súvislosti, účel a cieľ (výsledok) právnej normy. Z devätnásteho odôvodnenia Smernice
93/13/EHS vyplýva, že jej zámerom je, aby zmluvné podmienky v poistných zmluvách nepodliehali
tejto smernici, ak spĺňajú tam vymedzené kritériá. Ak je predmetom sporu spotrebiteľská zmluva, súd
musí vyhodnotiť po a/ či sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, po b/ či, ak ide o spotrebiteľskú zmluvu,

nejde o poistnú zmluvu, po c/ či skúmaná podmienka v poistnej zmluve spadá pod výnimku stanovenú
smernicou a ak áno, potom smernicu neaplikovať, alebo po d/ ak podmienka výnimke podľa smernice
nevyhovuje, či nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 O.Z., po e/
ak nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, či je touto zmluvnou podmienkou spôsobená
nerovnováha, a ak áno, či ide o nerovnováhu značnú a v čom. Pre to, ktorá podmienka v poistnej

zmluve hodnoteniu podľa kritérií Smernice 93/13/EHS nepodlieha, je potrebné ustáliť, čo sa berie do
úvahy pri výpočte poistného plateného spotrebiteľom. V zmysle zákona o poisťovníctve je poisťovňa
povinná určiť výšku poistného na základe poistno - matematických metód. Žalovaný tvrdil, že k otázke
čo sa berie do úvahy pri výpočte poistného sa vyjadrila NBS ako orgán dohľadu nad poisťovníctvom
a z jej vyjadrenia je zrejmé, že na základe správneho prekladu Smernice 93/13/EHS nie je zámerom

smernice posudzovať podľa uvedenej smernice podmienky obsiahnuté v poistných zmluvách, pokiaľ
tieto vchádzajú do kalkulácie poistného, a dohoda o rozhodcovskom konaní v poistnej zmluve preto
vstupuje do výpočtu poistného nezávisle od druhu poistenia aj v prípade poistenia osôb. Z pohľadu
Smernice 93/13/EHS je zásadné, že ak ide o poistnú zmluvu, majú z pohľadu ochrany spotrebiteľaplatiť odlišné pravidlá. Súdy majú povinnosť vyhodnotiť, či dotknutá zmluvná podmienka v poistnej
zmluve žalovaného nepodlieha výnimke uvedenej v devätnástom odôvodnení Smernice 93/13/EHS.
Ďalej poukázal na absenciu dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/

zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko samotná transpozícia Smernice 93/13/EHS do Občianskeho
zákonníka bola zaťažená hrubou prekladovou chybou pri preklade tejto smernice do slovenského
jazyka. Navrhoval vziať pri výklade cieľa a zámeru smernice do úvahy viaceré jazykové mutácie
smernice. Zákonodarca teda vo formulácii Občianskeho zákonníka v § 53 ods. 4 písm. r/ vynechal
vetu, ktorá by túto normu uvádzala do súladu so zámerom smernice, a to na ktoré sa nevzťahujú

ustanoveniaprávnychpredpisov.Preposúdenieindividuálnehodojednaniainakneprijateľnejpodmienky
rozhodcovskej doložky uviedol, že podmienka je individuálne dojednaná ak bola výslovným predmetom
rokovaní medzi stranami. Tieto rokovania môžu viesť ku zmene alebo vypusteniu podmienky navrhnutej
druhou stranou. Môžu viesť aj k tomu, že podmienka zostane nezmenená. Podpis rozhodcovskej
doložkynebolpodmienkouuzavretiapoistenia.ŽalobcamalokremmožnostiovplyvniťOsobitnézmluvné
dojednania č. 01/2007, ktoré v bode 3 obsahovali rozhodcovskú doložku tým, že povinný mal možnosť

prijať alebo neprijať tieto dojednania, aj ďalšiu dodatočnú možnosť ako ovplyvniť, aby sa rozhodcovská
doložka na jeho poistný vzťah nevzťahovala, a to možnosť túto doložku dodatočne v lehote 30 dní
odmietnuť a to aj potom, čo sa predtým Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 rozhodol povinný
prijať. Takáto možnosť na uplatnenie práva žalobcu je obsiahnutá v bode 4. Osobitných zmluvných
dojednaní a je uvedená aj v časti XV. bodu 9 všeobecných poistných podmienok. Žalobca bol v čase

uzatvárania poistnej zmluvy, tak ako to žalovaný uvádza nižšie, preukázateľne informovaný o tom,
čo obnáša mimosúdne riešenie sporov zo strany sprostredkovateľa poistenia, o čom svedčí Záznam
o požiadavkách a potrebách klienta podpísaný žalobcom a sprostredkovateľom poistenia, ktorým je
zhodou okolností v tomto prípade opäť žalobca. Tento záznam podpísal žalobca ako poistník dňa
27.01.2009 sama so sebou ako výhradným sprostredkovateľom poistenia. V súvislosti s tým poukázal na

ustanovenie § 35 ods. 2 O.Z. . Poukázal na čl. 3 Smernice 93/13/EHS, ktorý znie, že nekalosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a
na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy. Ďalej uviedol, že aby bolo dojednanie považované za neprimerané, nepostačí,
aby z neho len vyplývala nerovnosť v právach a povinnostiach, ale aby táto nerovnosť bola značná.

Navrhol vykonať test primeranosti podmienky. Poukázal na to, že je nepochybne zrejmé, že žalobca
svojím podpisom na všeobecných poistných podmienkach potvrdil len to, že si všeobecné poistné
podmienkyprečítalanásledneobdržaljednovyhotovenie.Poistnázmluvabolauzatvorenáužpripojením
podpisu žalobcu pod návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy, a to spolu s podpisom sprostredkovateľa
poistenia vystupujúcim za poisťovňu, pričom je zjavné, že tieto ich dva podpisy mali konštitutívny

charakter. Súčasťou poistnej zmluvy sú aj všeobecné poistné podmienky. Skutková a právna podstata
individuálneho dojednávania napádanej rozhodcovskej doložky sa dá posúdiť len ak sa do zreteľa
pozornosti súdu dostane detailne celý proces uzatvárania poistnej zmluvy. Proces uzatvárania poistnej
zmluvy bol taký, že žalovaný formálne pripravil právnu dokumentáciu potrebnú na uzatváranie poistnej
zmluvy, pričom táto pozostávala z Formulára Návrhu poistnej zmluvy, Formulára Záznamu o potrebách

klienta, Všeobecných poistných podmienok, Osobitných zmluvných dojednaní a týmito dokumentmi
disponoval sprostredkovateľpoistenia,sktorýmmalžalovanýuzavretúsprostredkovateľskúamandátnu
zmluvu. Sprostredkovateľ poistenia bol povinný vyhľadávať potenciálnych klientov, pričom žalobkyňa
vyhľadala samu seba. Dotknutý sprostredkovateľ poistenia bol podľa § 10 ods. 13 písm. e/ zákona č.
340/2005 Z.z. povinný pred uzavretím poistnej zmluvy žalobcovi oznámiť osobitné predpisy upravujúce

mimosúdne vyrovnanie sporov vyplývajúcich zo sprostredkovania poistenia, pričom tieto informácie
musia byť úplné, presné, pravdivé a zrozumiteľné, poskytnuté v úradnom jazyku. Po splnení zákonných
podmienok bol povinný sprostredkovateľ poistenia vyhotoviť tzv. Záznam o požiadavkách a potrebách
klienta, v ktorom sú uvedené podstatné body týkajúce sa splnenia náležitostí podľa § 10 citovaného
zákonazjehostranyvočižalobcovi.VzávereZáznamunadpodpisomžalobcujeuvedené,žeinformácie

sprostredkovateľom poistenia mu boli podané vyčerpávajúco, jasne a porozumel im. Žalobca mal
dostatok času, aby si premyslel uzavretie zmluvy. Žalobca nebol nútený uzavrieť poistnú zmluvu so
žalovaným, pričom v žalobcom určenom čase došlo k vyhotoveniu návrhu poistnej zmluvy, ktorá bola zo
strany žalobcu a zo strany sprostredkovateľa poistenia riadne podpísaná. Poistná zmluva je uzavretá
podpísaním návrhu poistnej zmluvy zmluvnými stranami a súčasným zaplatením prvého poistného.

Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa, na ktoré sa poistná zmluva
odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím poistnej zmluvy tomu, kto s poistiteľom
zmluvu uzavrel oznámené. Až po platnom uzavretí poistnej zmluvy nastala kauzálne fáza dojednávania
Osobitných zmluvných dojednaní, ktorých obsahom bola rozhodcovská doložka. Osobitné zmluvnédojednanie gramaticky i logicky nepochybne vyjadruje, že sa nejedná o súčasť VPP, teda že sa nejedná
vôbec o súčasť niečoho, ale o osobitnú entitu. Okolnosť, že v prípade rozhodcovskej doložky ide o
samostatné dojednanie potvrdzuje aj to, že na platnosť tohto dojednania bolo potrebné, aby sa aj

sprostredkovateľ poistenia podpísal priamo pod ustanovenia osobitných dojednaní. Osobitné zmluvné
dojednania žalobca podpísať nemusel a to bez toho, aby to malo vplyv na jeho práva a povinnosti
vyplývajúce z poistnej zmluvy, resp. zo Všeobecných poistných podmienok. V prípade nepodpísania
týchtoosobitnýchzmluvnýchdojednanížalobcombyplatnározhodcovskádoložkanebolavôbecvznikla.
Žalovaný pri uzatváraní poistnej zmluvy vytvoril žalobcovi dostatok priestoru a možnosť na výber,

či osobitné zmluvné dojednania svojím podpisom prijme alebo nie, a tým bol naplnený základný
zmysel a účel § 53 ods. 2 O.Z. zabrániť tomu, aby bol spotrebiteľ nútený pristúpiť k zmluvnému
dojednaniu, s ktorým nesúhlasí len preto, že je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ktorú chce uzavrieť,
avšak nie je mu daná možnosť ovplyvniť obsah tohto dojednania, napr. ho od zmluvy oddeliť alebo
zmluvu podpísať bez takéhoto dojednania. V súvislosti s uvedeným žalovaný poukázal na platnú
judikatúru súdov a v závere uviedol, že nesplnenie poplatkovej povinnosti žalobcom porušuje rovnosť

účastníkov v súdnom konaní, predmetom konania je rozhodcovský rozsudok o nároku z poistnej
zmluvy a poistné zmluvy sú podľa devätnásteho odôvodnenia Smernice 93/13/EHS výnimočné tým,
že hodnoteniu z pohľadu spotrebiteľského práva nepodliehajú tie podmienky, ktoré sa berú do úvahy
pri výpočte poistného, žalovaný vytvoril také predpoklady, aby rozhodcovská doložka v jeho poistných
zmluvách bola dohodnutá individuálne, ak sa tak žalobca rozhodne, rozhodcovská doložka, ktorá

bola základom pre napadnutý rozhodcovský rozsudok nespôsobuje žiadnu značnú nerovnováhu v
neprospech spotrebiteľa, pretože svojím obsahom nepriznáva žalovanému viac práv ako žalobcovi,
poistná zmluva má osobitné postavenie medzi inými spotrebiteľskými zmluvami tým, že jej Smernica
93/13/EHS udeľuje výnimku, žalovaný konal v dobrej viere, že záznam o požiadavkách a potrebách
klienta je pravdivý a dobrá viera je hodná súdnej ochrany, zákon č. 340/2005 Z.z. je špecifickým

zákonom, ktorý najmä svojím § 10 vytvára pri uzavieraní poistných zmlúv dostatočný inštitucionálny
rámec, ktorý garantuje práva spotrebiteľa pri uzavieraní poistenia a už samotná aplikácia tohto zákona
je ochranou záujmov spotrebiteľa, do úvahy je potrebné vziať zároveň aj fakt, že žalobca ako podnikateľ
bol nadpriemerne informovaný o listinách, ktoré sa pri poistení predkladajú a podpisujú a na základe
týchto skutočností navrhoval, aby súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že pracovala pre spoločnosť Rapid life životná poisťovňa, a.s. od
augusta 2008 do januára 2009 ako sprostredkovateľka poistenia. Na toto mala zavedený živnostenský
list a mala pridelenú aj licenciu z Národnej banky Slovenska. Poistnú zmluvu so žalovaným skutočne
uzavrela, a ako prichádzajúca bola povinná takúto zmluvu s touto poisťovňou uzavrieť. Zmluvu s ňou

sprostredkovala p. S. T.. O nejakej doložke v tejto zmluve nevedela. Bola oboznámená so zmluvami,
resp. ich tlačivami, avšak s týmto bodom sa neoboznamovala a neskúmala čo to je. Školení sa
zúčastňovala, avšak nebola poučená o tom, že klient pri podpisovaní zmluvy má možnosť nepodpísať
rozhodcovskúdoložkuohľadomdohodnutiarozhodcovskéhosúdu.Rozdielmedzivšeobecnýmsúdoma
arbitrážnym súdom jej nebol vysvetlený. Testy ohľadom získania licencie na poisťovanie neabsolvovala.

Všeobecné poistné podmienky si prečítala, okolnosti ohľadom arbitrážnych súdov a rozhodcovských
doložiek si nedala vysvetliť a s poisťovňou mala uzavretú zmluvu o výhradnom obchodnom zastúpení,
kde vystupovala ako živnostník. Nikto ju neupozornil na právo odstúpiť od rozhodcovskej doložky a o
dodatku č. 2 k všeobecným obchodným podmienkam nevedela.

Splnomocnený právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že trvá na podanom žalobnom
návrhu. Žiadal, aby súd zrušil napadnutý rozhodcovský rozsudok a v prípade úspechu priznal náhradu
trov konania. Dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku je skutočnosť, že nebola individuálne
dojednaná rozhodcovská doložka, a teda ide o dôvod z § 40 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom
konaní. V danom prípade ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko z definície § 52 O.Z., ktoré

je kogentným ustanovením vyplýva, že vtedy ide o spotrebiteľskú zmluvu, ak koná pri uzavretí poistnej
zmluvy podnikateľ pred inou osobou, ktorá pri uzavretí tej poistnej zmluvy nekoná ako podnikateľ,
nakoľko žalobkyňa v danom prípade nekonala ako podnikateľ, nemala podnikateľské oprávnenie,
ide o spotrebiteľskú zmluvu. Aj v prípade, ak by súd nezrušil rozhodcovský rozsudok z dôvodu
neplatnosti rozhodcovskej doložky, mal za to, že súd môže tento zrušiť z dôvodu § 40 ods. 1 písm. j/

zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko uplatnená pohľadávka v rozhodcovskom konaní je neplatná
a predstavuje neprijateľnú podmienku, nakoľko v čase uzavretia poistnej zmluvy nebola určená a
keďže ide o finančný záväzok spotrebiteľa, nemôže byť tento vsunutý v strede všeobecných poistných
podmienok, menším písmom ako sú ostatné ustanovenia poistnej zmluvy na prvej strane. Ďalšímdôvodom,prektorýsúdmôžezrušiťrozhodcovskýrozsudokjeskutočnosť,ženebolazachovanárovnosť
účastníkovkonaniapodľa§40ods.1písm.g/zákonaorozhodcovskomkonaní.Z§18ods.4citovaného
zákona vyplýva, že rozhodcovský súd je povinný zaslať najskôr žalobu na podanie žalobnej odpovede

a až následne vydať meritórne rozhodnutie vo veci. Dané ustanovenie zákona o rozhodcovskom konaní
je kogentné, štatútom a rokovacím poriadkom rozhodcovského súdu sa od tohto ustanovenia nemožno
odchýliť. Zákon o rozhodcovskom konaní pripúšťa, aby boli v rokovacom poriadku riešené len také
otázky, ktoré nie sú vyriešené v zákone o rozhodcovskom konaní. Rokovací poriadok nemôže ísť nad
rámec alebo byť v rozpore so zákonom o rozhodcovskom konaní. Zákon o rozhodcovskom konaní

zrýchlené konanie nepripúšťa. Zo spisového materiálu vyplýva, že žaloba aj rozhodcovský rozsudok
boli žalobkyni doručené súčasne, a teda bola týmto spôsobom porušená zásada rovnosti účastníkov
konania. Ďalšou skutočnosťou, na ktorú poukázal je, že pohľadávka uplatňovaná v rozhodcovskom
konaní bola splatná, nakoľko predkladaním žaloby na rozhodcovský súd nedošlo k predžalobnej výzve
a splatnosť ani nebola v poistnej zmluve a vo všeobecných poistných podmienkach riešená. Podanie
žalobynarozhodcovskýsúdbolominimálnepredčasné.Poukázal taktiežnato,žežalobkynibolaodňatá

možnosť brániť sa v rozhodcovskom konaní, bola odradená vzhľadom na položku č. 4 Sadzobníka o
rozhodcovskomkonaní,podľaktoréhozapodanienámietkynepríslušnostirozhodcovskéhosúdusaplatí
poplatok 360,- Eur bez možnosti oslobodenia. Ďalej poukázal na položku č. 1, podľa ktorej nariadenie
pojednávania sa spoplatňuje sumou 36,- Eur, v prípade občianskeho súdneho konania toto neexistuje,
lebo je bezplatné. V danej súvislosti poukázal na maximálnu nevýhodnosť pre poisteného poistníka

riešiť spory v tomto rozhodcovskom konaní. Poukázal tiež na skutočnosť, že aj keby v tomto prípade
bola rozhodcovská doložka platná, nie je súčasťou všeobecných poistných podmienok, skutočnosť
ktorý rozhodcovský súd bude spory prejednávať. O tejto skutočnosti nebola žalobkyňa informovaná. O
predložení žaloby na rozhodcovský súd sa dozvedela až z doručenia rozhodcovského rozsudku, teda
nemala možnosť vybrať si iný rozhodcovský súd, alebo inak rokovať so žalovaným. V danej súvislosti

poukázal na porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania.

Splnomocnenýprávnyzástupcažalovanéhonapojednávaníuviedol,ženesúhlasísdôvodmiuvedenými
v žalobe. Mal za to, že neexistuje žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie predmetného
rozhodcovského rozsudku. Z dôvodu právnej istoty zotrval na všetkých ich písomných vyjadreniach a

ústnych prednesoch týkajúcich sa napádaných dôvodov, avšak osobitne poukázal na tú skutočnosť, že
žalobkyňavčaseuzavretiapoistnejzmluvy,toznamená28.08.2008samapôsobilaakosprostredkovateľ
poistenia pre žalovaného. Žalobkyňa ako sprostredkovateľ poistenia sama pôsobila pre žalovaného a to
vobdobíod25.06.2008aždo30.04.2009,atedasamaakopodnikateľskýsubjektsamostatnezárobkovo
činná osoba, ktorej predmetom podnikateľskej činnosti bolo uzatváranie identických poistných zmlúv, a

to práve pre žalovaného, toto vykonávala, a preto bola v čase uzavretia poistnej zmluvy podnikateľom, a
nemožno na ňu prihliadať ako na spotrebiteľa. V danom prípade je nutné zohľadniť aj osobné vlastnosti
a vedomosti sprostredkovateľa poistenia a nie je možné opomenúť to, že ona rovnako mala zákonné
povinnosti poučovať svojich klientov, a teda aj sama seba, pričom ako sprostredkovateľ poistenia
pôsobila už dávno predtým než došlo k uzavretiu predmetnej poistnej zmluvy. Uvedený právny názor, že

v danom prípade sa nemôže žalobkyňa ako podnikateľ domáhať spotrebiteľskej ochrany odôvodňujeme
aj Rozsudkom Európskeho súdneho dvora vo veci C 464/01 vo veci Johan Gruber, z ktorého bodu
39 vyplýva, že osoba, ktorá uzavrie zmluvu týkajúcu sa čiastočne obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti, a ktorá len čiastočne koná mimo obchodnej podnikateľskej činnosti sa nemôže domáhať
spotrebiteľskej ochrany. Rovnako z bodu 41 tohto rozsudku vyplýva, že na tejto úvahe nič nemení to,

že aj v prípade súkromného účelu platí nezávisle to, že v danom prípade musí žalobkyňa preukázať, že
v tejto situácii pôsobila ako spotrebiteľ a nie ako sprostredkovateľ poistenia, čo je podľa nášho názoru
vylúčené a to tým, že jej predmetom podnikania bola úplne identická činnosť, a to už v čase uzavretia
poistnej zmluvy ako ešte aj predtým. Samotná táto skutočnosť je dostatočným dôvodom na zrušenie a
na zamietnutie podanej žaloby. Pokiaľ právny zástupca namietal údajné porušenie rovnosti účastníkov

konania, v zmysle § 26 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní Stály rozhodcovský súd postupuje
podľa svojho rokovacieho poriadku, kde sa výslovne odkazuje na ustanovenie § 14, kde je upravené
čo má byť obsahom rokovacieho poriadku arbitrážneho súdu. Rokovací poriadok bol v danom prípade
vydaný v súlade so zákonom, spĺňal všetky predpoklady na jeho vydanie a rovnako sa jedná o kogentné
ustanovenie zákona o rozhodcovskom konaní, a to tak v prípade § 26, ako aj v prípade § 14 a nie

je v rozpore so žiadnym iným ustanovením tohto zákona, predovšetkým aj v tomto prípade žalobkyňa
mala právo na žalobnú odpoveď, a v prípade, ak by túto bola podala, bola by posudzovaná ako odpor
a v skrátenom konaní vydaný rozhodcovský rozsudok by bol zrušený a následne obsah tohto odporu
a všetkých námietok prejednaný v následnom rozhodcovskom konaní. Uvedený postup je legitímnyma bežným postupom upraveným aj v Občianskom súdnom poriadku. Pokiaľ právny zástupca namietal
porušenie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa osobitne, samotnú pohľadávku, v danom prípade
sa jedná o vecne nepreskúmateľný nárok v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko o

tomto bolo rozhodnuté už v základnom konaní vedenom rozhodcovským súdom, v ktorom žalobkyňa
žiadne skutočnosti, námietky, dôkazy, návrhy na vykonanie dokazovania nevzniesla. Pokiaľ ide o tento
prípad, dokonca v okolnostiach daného prípadu, žalobkyňa musela vedieť a aj vedela o samotnej tejto
pohľadávke, nakoľko v prípade, ak by túto sama bola uzavrela, dostala by rovnakú províznu odmenu,
pričom takto žalobkyňa postupovala aj v prípade poistnej zmluvy uzavretej v júli toho istého roka,

ktorú sme dnes predložili do súdneho spisu, čiže nie je možné, aby žalobkyňa v okolnostiach tohto
prípadu nevedela o výške províznej odmeny, pričom ďalej uvádzame, že zákon o rozhodcovskom konaní
skrátené konanie nezakazuje a nevylučuje, a naopak jeho ustanovenia umožňujú aj takýto postup. Na
základe všetkých týchto skutočností, ako aj skutočností skôr uvedených v písomných vyjadreniach a
ústnych prednesoch žiadal a mal za to, že je potrebné uvedenú žalobu zamietnuť.

Po vykonaní príslušného dokazovania súd vo veci rozhodol tak, že zrušil rozhodcovský rozsudok
Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO: 44 325 452 sp. zn. 3C/1927/2012 zo
dňa 19.01.2012 a odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina
41, 040 01 Košice, IČO 44 325 452, sp. zn. 3C/1927/2012 zo dňa 19.01.2012 odložil do právoplatnosti
rozsudku vo veci samej a žalovaného zaviazal nahradiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia.

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorili dňa XX. XX. XXXX
poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX C. XX. XX. XXXX. Rozsudkom Rozhodcovského arbitrážneho súdu
v Košiciach sp. zn. 3C/1927/2012 zo dňa 19. 01. 2012 bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť sumu
156,43 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- Eur. Rozhodcovský súd svoju právomoc

ustálil na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v časti XV. Všeobecných poistných podmienok (ďalej
aj "VPP") a na základe Osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007, tvoriacich súčasť VPP. Zo spisu
rozhodcovského súdu okresný súd zistil, že žalobkyni bol doručený rozhodcovský rozsudok dňa 19. 06.
2013. Žalobkyňa žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podala na súde dňa 10. 07. 2013, teda v
zákonnej 30-dňovej lehote. Okresný súd uviedol, že príslušnosť rozhodcovského súdu mala vyplývať z

poverenia žalobkyne z 01. 01. 2009, resp. z časti XV., ktoré neboli súčasťou spisu Arbitrážneho súdu v
Košiciach. Podľa názoru okresného súdu, dojednanie č. 01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, v
ktorom bolo uvedené, že "Poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim
podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že
sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému

konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP a toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú
doložku.", nebolo individuálne dojednané. Rozhodcovská doložka bola uvedená na vopred pripravenom
tlačive, určená pre množstvo cieľových spotrebiteľov (bez právnického vzdelania), pre ktorých je
inštitút rozhodcovského konania neznámy. Žalobkyňa nemala žiadne informácie ohľadne významu a
následkov dojednania rozhodcovskej doložky a ani sprostredkovatelia poistenia (ktorou bola aj samotná

žalobkyňa). Okresný súd ustálil, že v danej veci išlo o nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.
Z poistných podmienok ani z písomného poverenia žalobkyne zo dňa 01. 01. 2009 ďalej nebolo
zrejmé, akým spôsobom bol určený na prejednanie sporu Arbitrážny súd v Košiciach. V jeho spise
(ohľadne veci žalobkyne) chýba časť XV. VPP. Procesné práva žalobkyne v rozhodcovskom konaní
neboli porovnateľné s jej právami v súdnom konaní, čo spôsobilo hrubú nerovnováhu v právach a v

povinnostiach v neprospech žalobkyne v pozícii spotrebiteľa (ako slabšej procesnej strany), a tým bola
porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania podľa ustanovenia § 40 ods. 1 zák. č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj "ZoRK").
O náhrade trov prvostupňového konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj "O. s. p.").

Proti rozsudku okresného súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že žalobkyňa v
časeuzavretiapoistnejzmluvyvobdobíod25.06.2008do30.04.2009pôsobilaakosprostredkovateľka
poistenia pre neho, teda bola samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorej predmetom činnosti

bolo uzatváranie (resp. sprostredkovanie uzatvárania) poistných zmlúv. Bola osobou, ktorá v oblasti
uzatvárania poistných zmlúv bola profesionálom a nie nevedomým spotrebiteľom, ktorá mala a musela
mať v zmysle svojej zákonnej povinnosti podľa zák. č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia v
znení neskorších právnych predpisov "perfektné" informácie o všetkých podmienkach poistnej zmluvy,VPP a taktiež aj o rozhodcovskej doložke, pretože musela v pozícii sprostredkovateľa vedieť vysvetliť
všetky skutočnosti iným klientom, ktorými sprostredkovávala uzavretie poistných zmlúv. Pred uzavretím
poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavrela dňa XX. XX. XXXX poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, pri

ktorej vystupovala v pozícii poistníka a zároveň sprostredkovateľa poistenia, a teda už pred podpisom
poistnej zmluvy v posudzovanej veci bola "sama sebou poučená" o rozhodcovskej doložke. Žalobkyňa
absolvovala školenia na pozíciu sprostredkovateľky. Zo zákona mala a musela vedieť o rozhodcovskej
doložke, o jej obsahu, vplyve a význame pre jej poistný vzťah. Ďalej poukázal na judikatúru ESD
(vo veci Johan Gruber proti Bay WaAG C-464/01 z 20. 01. 2005). Uviedol, že poistná zmluva nespĺňa

definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka (ďalej aj "OZ"). Pretože
žalobkyňa pri uzatvorení poistnej zmluvy nemala postavenie spotrebiteľa, ale konala v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti - uzatváranie identických poistných zmlúv, ktoré boli predmetom jej podnikania
a zo zákona mala povinnosť svojich klientov informovať aj o rozhodcovskej doložke. V danej veci
prvostupňový súd aplikoval nesprávne znenie Smernice 93/13/EHS, čo je v rozpore s uvedenou
smernicou a má za následok nesprávny právny záver okresného súdu. Okresný súd sa v rozsudku

nevyporiadal s jeho argumentáciou ohľadne individuálnosti dojednania rozhodcovskej doložky, preto je
rozsudokzanepreskúmateľný.Žalobkyňamalamožnosťrozhodcovskúdoložkuprijať,modifikovaťalebo
ju odmietnuť bez toho, aby bol samotný zmluvný vzťah negatívne ovplyvnený. Uzavretie poistnej zmluvy
nebolo podmienené podpísaním rozhodcovskej doložky. Žalobkyňa slobodne, vážne a určite súhlasila
so znením rozhodcovskej doložky svojím podpisom pod "Osobitnými zmluvnými dojednaniami", ktoré

boli jasne a zreteľne graficky i obsahovo oddelené od VPP. I keby rozhodcovská doložka založila
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, okresný súd by nemal oprávnenie skúmať
ju kvôli jej individuálnemu dojednaniu. Ďalej zdôraznil, že žalobkyňa pred uzavretím poistnej zmluvy
mala všeobecné poistné podmienky k dispozícii aj v rámci výkonu svojej činnosti a bola ( musela)
byť s nimi podrobne oboznámená. Pri uzatváraní poistnej zmluvy bol jej vytvorený dostatok priestoru

a možnosť na výber, či osobitné zmluvné dojednania (vrátane rozhodcovskej doložky) zmluvy svojím
podpisom "prijme" alebo nie. Žalobkyňa rozhodcovskú podmienku ovplyvniť mohla tým, že by osobitné
zmluvné dojednanie obsahujúce rozhodcovskú doložku nepodpísala. Jej tvrdenia pokladá za účelové
(t. j. že si neprečítala listiny, ktoré podpisovala), pretože nepostupovala ako priemerný spotrebiteľ,
a teda jej konaniu nie je možné priznať požadovanú ochranu. Okresný súd sa nevysporiadal s

možnosťou odstúpenia žalobkyne od rozhodcovskej doložky, ani či rozhodcovská doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa podľa § 53
ods. 1 OZ. Tým, že okresný súd nevykonal test primeranosti podmienky, zaťažil konanie aj rozhodnutie
vadou, ktorá má za následok nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia. Okresný súd
prekročil návrh žalobkyne, keď rozhodcovský rozsudok zrušil aj z iného dôvodu, ktorý v žalobe nebol

namietaný, čo je v rozpore s právom na spravodlivý proces. Žalobkyňa sa zrušenia rozhodcovského
rozsudku podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. g) ZoRK v žalobe výslovne nedomáhala, preto bolo
nevyhnutné, aby prvostupňový súd oboznámil účastníkov konania pred skončením dokazovania s
jeho právnym názorom. Okresný súd nevykonal žiadne dokazovanie (napr. prečítaním rokovacieho
poriadku rozhodcovského súdu na pojednávaní), a teda závery sú svojvoľné a nepreskúmateľné. Ak v

rozhodcovskom spise chýbali písomnosti (napr. XV. časť VPP) a túto okolnosť okresný súd považoval
za podstatnú pre svoje rozhodnutie, mal s ňou účastníkov oboznámiť, aby sa k nej mohli prípadne
vyjadriť, čo v danom prípade neurobil. Pravidlá rokovacieho poriadku nezakladajú nerovnosť účastníkov
rozhodcovského konania, pretože uvedené pravidlá sa vzťahujú na všetkých účastníkov konania bez
ohľadu na to, či ide o spotrebiteľa alebo nie. Rozhodcovský poriadok zabezpečoval procesné postavenie

účastníkov úplne porovnateľne, ako je to v občianskom súdnom konaní. Ak súd konal vo veci v prípade,
hoci nebol zaplatený súdny poplatok zo žaloby, porušil tým zásadu rovnosti účastníkov. Ďalej uviedol, že
k porušeniu rovnosti a k porušeniu jeho procesných práv došlo aj tým, že súd si nesplnil svoje povinnosti
vyplývajúce z ustanovenia § 118 O. s. p. a nevykonal dokazovanie v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho súdneho poriadku. V zápisnici z pojednávania zo dňa 02. 04. 2014 sa nenachádza údaj

o tom, ako okresný súd vykonával dôkazy, t. j. či a akým spôsobom vykonal dôkaz - oboznámenie sa
so spisom Arbitrážneho súdu, ani údaj o tom, že by malo v spise arbitrážneho súdu niečo chýbať.
O tejto skutočnosti sa dozvedel jedine z rozsudku okresného súdu, a preto mu nebola daná možnosť
sa k uvedeným okolnostiam vyjadriť, resp. navrhnúť dôkazy. Rozsudok okresného súdu považuje za
prekvapivý a nepreskúmateľný. Podľa jeho vedomostí boli VPP v rámci arbitrážnych konaní k dispozícii

arbitrážnemu súdu v úplnom znení v každej možnej a existujúcej mutácii. Túto skutočnosť mohol počas
prvostupňového konania preukázať, nebol mu ale daný priestor postupom súdu, čím mu bola odňatá
možnosť konať pred súdom. Okresný súd si svoju procesnú povinnosť nesplnil v zmysle ustanovenia
§ 118 ods. 2 O. s. p. (viď zápisnice z pojednávaní zo dňa 16. 10. 2013, 27. 01. 2014, 02. 04. 2014),pretože neuviedol, ktoré skutkové tvrdenia ostali sporné a z jeho postupu nemohol zistiť, že okresný
súd nebude vychádzať z písomných listinných dôkazov. Prvostupňový súd nevykonal listinné dôkazy
spôsobom,ktorýustanovujeObčianskysúdnyporiadok.Neprečítallistiny,resp.neoboznámilichobsaha

táto skutočnosť nevyplýva ani zo zápisníc z pojednávaní. Uvedeným postupom mu bola odňatá možnosť
konať pred súdom, pretože okresný súd nevykonal dôkazy riadne a nebola mu daná možnosť vyjadriť
sa k dôkazom, resp. k sporným skutočnostiam, boli porušené jeho práva na súdnu ochranu, na prístup
k súdu, právo na vyjadrenie sa k vykonaným dôkazom, preto považuje celé konanie zmätočné (viď
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo /236/2010 zo dňa 14. 04. 2011).

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadala rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť. Zdôraznila, že poistnú zmluvu uzatvárala ako fyzická osoba - nepodnikateľ za účelom uzavretia
životného a úrazového poistenia, ktoré nesúviselo s jej činnosťou v pozícii sprostredkovateľky. Pri
uzatváraní poistnej zmluvy mala postavenie spotrebiteľky, a preto jej musí byť poskytnutá ochrana
garantovaná spotrebiteľským právom. V danej veci jej nevyplývali žiadne povinnosti zo zákona o

sprostredkovaní poistenia. Poistnú zmluvu uzavrela mimo svojej obchodnej, príp. podnikateľskej
činnosti. Pri uzatváraní poistných zmlúv žalovaný využil činnosť tretích osôb "bežných ľudí" ako
sprostredkovateľov,ktorísi"museli"zriadiťživnosťabeználežitéhovzdelaniaapreškoleniazjehostrany
začali sprostredkovávať uzatváranie poistných zmlúv pre neho pod neustálym tlakom na zvyšovanie
počtu uzatvorených zmlúv. V rámci školení nebola zo strany školiacich pracovníkov objasnená podstata,

postup, právna úprava ani žiadne následky rozhodcovských doložiek a rozhodcovského konania.
Poukázala na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ v platnom znení, ktoré zabezpečilo vyššiu mieru
ochrany spotrebiteľa, ako bola poskytnutá v Smernici 93/13/EHS. Podľa jej názoru, rozhodcovskú
doložku je nevyhnutné podrobiť kontrole prijateľnosti podľa generálnej klauzuly uvedenej v ustanovení
§ 53 ods. 1 OZ. Z nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. III.US 562/12 zo dňa 24. 10. 2013,

I.US 199/11 vyplýva, že ak ustanovenia zmluvných podmienok, ktoré sú formulárovo predtlačené a
neumožňujú jednoznačne slabšej strane (spotrebiteľovi) ich modifikáciu, predstavujú možnosť vyvolania
nepriaznivýchnásledkovnastranespotrebiteľa.IzrozhodovacejčinnostiNajvyššiehosúduSRohľadom
platnosti rozhodcovských doložiek uzatváraných žalovaným vyplýva právny záver o ich neplatnosti
(viď rozhodnutia NS SR sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, 6Cdo/1/2012, 6Cdo/3/2013, 6 ECdo/7/2013).

Žalovaný nepreukázal o jej informovaní v pozícii spotrebiteľa o rozhodcovskom konaní ako o inštitúte,
o jeho rozdieloch v porovnaní so súdnym konaním, o rokovacom poriadku rozhodcovského súdu a
ďalších podstatných veciach. Ďalej poukázala na rozhodnutia všeobecných súdov ohľadne neplatnosti
rozhodcovskej doložky formulovanej žalovaným v bode XV. VPP. Uviedla, že ak bola určitá zmluvná
podmienka vyhlásená za neprijateľnú a z tohto dôvodu za neplatnú, sú všetky všeobecné súdy povinné

na túto skutočnosť prihliadnuť a v prípade totožného skutkového stavu postupovať rovnako (§ 53a ods.
1 OZ). Uvedená rozhodcovská doložka nebola obsiahnutá v osobitných zmluvných dojednaniach, ale v
časti XV. Všeobecných poistných podmienok, z čoho vyplýva, že aj v prípade, ak by osobitné zmluvné
dojednania nepodpísala, bola by rozhodcovskou doložkou viazaná a touto doložkou by bola viazaná aj
v prípade, ak by nepodpísala ani VPP. Ďalej uviedla, že listinné dôkazy boli vykonané prvostupňovým

súdom v súlade so zákonom a žalovaný pri vykonávaní dôkazov, ako i bezprostredne po ich vykonaní
žiadnym spôsobom nenamietal ich nesprávne vykonanie.

Odvolací súd rozhodnutie prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom poukázal na
procesné pochybenia prvého stupňa, ktoré mali za následok tú skutočnosť, že odvolací súd rozhodnutie

súdu prvého stupňa zrušil.

Súd vec opätovne prejednal.

Žalobkyňa na pojednávaní ako aj v písomnom vyjadrení vo veci prostredníctvom svojho

splnomocneného právneho zástupcu trvala na podanej žalobe. Uviedla, že napriek tomu, že
rozhodcovský rozsudok o zrušení ktorého sa koná novelizáciou Exekučného poriadku stratil záväznosť,
nedošlo k jeho zrušeniu takým spôsobom a takými následkami ako to upravuje a predpokladá zákon č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a teda v žiadnom prípade nemožno hovoriť o strate právneho
záujmu na rozhodnutí vo veci, a to nielen na strane žalobcu, ale rovnako na strane žalovaného. Poukázal

na ustanovenie § 43 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní. V prípade zrušenia rozhodcovského
rozsudku z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky, tak ako je tomu v prejednávanom prípade
musí zo zákona všeobecný súd pokračovať v konaní v rozsahu žaloby podanej na rozhodcovský
súd. Rozhodnutie o zrušení rozhodcovského rozsudku teda nie je konečným rozhodnutím súdu, ataktiež nezáväznosť rozhodcovského rozsudku nie je jediným cieľom žalobcu v konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Základným cieľom procesu, ktorý je iniciovaný podaním žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku je zjednodušene povedané rozhodnutie o tom, či žalovaný má voči žalobcovi

pohľadávku alebo nie. Túto otázku ustanovenie § 243 písm.d) Exekučného poriadku nijako nevyriešilo
a ani neodstránilo neistotu v právnom vzťahu medzi žalovaným a žalobcom. V uvedenej súvislosti je
nevyhnutné poukázať taktiež na to, že aktuálna nezáväznosť predmetného rozhodcovského rozsudku
nie je len následkom novelizácie Exekučného poriadku, ale je následkom toho, že sa žalobca ako
spotrebiteľ bránil k jeho nútenému vykonaniu nulitného rozhodnutia na všeobecnom súde podaním

žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Je nutné prijať záver o tom, že právny záujem na
prejednaní a rozhodnutí v predmetnej veci je daný naďalej a to tak na strane žalobcu, ako i na
strane žalovaného. Žalobca má záujem na tom, aby všeobecný súd vyriešil spornú otázku o tom, či
je žalovanému zaviazaný na nejaké plnenie alebo nie, a aby si žalovaný znova neuplatnil svoj nárok
na rozhodcovskom súde, keďže bez konečného rozhodnutia by bola rozhodcovská doložka naďalej
platnou. V prípade nemeritórneho rozhodnutia predmetnej veci bude môcť žalovaný opätovne uplatniť

svoje práva na rozhodcovskom súde na základe neplatnej a neprijateľnej rozhodcovskej doložky, o ktorej
neplatnosti je súd povinný rozhodnúť v tomto konaní. Súd je v tomto konaní povinný ex offo skúmať
neprijateľnú zmluvnú podmienku, v tomto prípade rozhodcovskú doložku. Účinná ochrana spotrebiteľa
sa môže dosiahnuť len ak národný súd prehlási, že má právomoc hodnotiť neprimerané podmienky z
úradnej povinnosti. V súvislosti s tým poukázal na judikatúru Súdneho dvora ES. Ďalej je potrebné

rozhodnutie súdu o tom, či žalobca si svoje právo chránil dôvodne a v takom prípade mu aj priznal
náhradu nákladov spojených s uplatňovaním si práva a právom chránených záujmov. Ustanovenie §
243d)ods.1Exekučnéhoporiadku,malozacieľ,abyrozhodcovskérozsudky,ktorénebolidanénavýkon
nezaťažovali exekučné súdy a prestali účastníkov konania zaväzovať. Z uvedených dôvodov je možné
dospieť k záveru, že súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku môže rozhodcovský

rozsudok zrušiť, keďže tento sa na základe novelizácie právnej úpravy ex lege nezrušuje, a zákon
neustanovoval, že napadnúť možno len právoplatný rozsudok v prípade zákona č. 335/2014 Zákona o
rozhodcovskom konaní sa napáda dokonca rozsudok neprávoplatný. Po zrušení rozsudku sa použije
postup podľa § 47 Zákona o rozhodcovskom konaní. Poukázal na platnú judikatúru súdov a poukázal
na to, že súčasťou práva na spravodlivý proces je aj právna istota účastníkov. Žiadal žalobe vyhovieť.

Splnomocnený právny zástupca žalovaného na pojednávaní ako aj v písomnom vyjadrení uviedol, že
rozhodcovský rozsudok o zrušení ktorého sa koná, prestal účastníkov v dôsledku zmeny právnej úpravy
zaväzovať v dôsledku novely Exekučného poriadku v zmysle aktuálne platného znenia Exekučného
poriadku ustanovenia § 243d ods. 1. Žalovaný na základe predmetného rozhodcovského rozsudku

exekučné konanie voči žalobkyni neinicioval a návrh na začatie exekúcie nepodal, a tak predmetný
rozhodcovský rozsudok žalobcu a žalovaného nezaväzuje. V prejednávanom prípade predmet konania
odpadol a pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. Ďalej uviedol, že
záväznosť je predpoklad právoplatnosti a vykonateľnosti. Ak rozhodnutie - rozhodcovský rozsudok
zo zákona expressis verbis stratí svoju záväznosť, už nie je možné zrušiť ho v konaní pred súdom.

Zamietnutie žaloby je plne v súlade aj so zásadou efektívneho pôsobenia súdnej moci a zároveň
aj naplnením zásady hospodárnosti súdneho konania. Konanie pred súdnymi orgánmi musí byť
účinné, inak je v rozpore so zásadou efektívneho pôsobenia súdnej moci a zásadou hospodárnosti.
Priamo zákon stanovuje, že každý rozhodcovský rozsudok spĺňajúci podmienky stanovené v § 243d
Exekučného poriadku účastníkov nezaväzuje, a preto zákon aj de iure spôsobuje, že tieto rozhodcovské

rozhodnutia sú v podstate zrušené a nastoľuje stav, akoby neboli výdané. Zákon umožňuje podať
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia len proti takému rozhodnutiu, ktoré účastníkov konania
zaväzuje. Tým, že predmetný rozhodcovský rozsudok túto vlastnosť stratil, odpadol aj predmet konania -
záväzné rozhodcovské rozhodnutie. Je možné dospieť k záveru, že zákon neumožňuje konať o zrušení
a zrušiť rozhodcovské rozhodnutie, ktoré nikoho nezaväzuje. Možno rovnako konštatovať aj zánik

vecnej legitimácie účastníkov konania, nakoľko cieľom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku je
zrušenie,atedanajmäzánikpovinnostiupravenejvovýrokurozhodcovskéhorozsudku,pričomúčastníci
v dôsledku zmeny zákona tým, že rozhodcovský rozsudok sa stal nezáväzným už nie sú nositeľom
pôvodne priznanej povinnosti, resp. práva aj preto musí súd za tohto stavu žalobu zamietnuť. Žalobcom
sledovaný cieľ - nebyť viazaný rozhodcovským rozhodnutím už nastal v dôsledku uvedenej zmeny

právnej úpravy. Predmetný rozhodcovský rozsudok stratil svoje základné atribúty a to záväznosť a v
dôsledku toho vykonateľnosť. Zánikom záväznosti rozhodcovského rozsudku, ktorý je predmetom tohto
konaniastratilokonaniesvojvýznam,zanikolpredmetkonaniaakoajakýkoľvekzáujemnatomtokonaní.
V tomto prípade konajúci súd ako príslušný súd dokončí konanie, pričom musí prihliadnuť na zmenuprávnej úpravy v dôsledku ktorej sa zmenili vzťahy medzi účastníkmi, a vzhľadom na vyššie uvedené
žalobu musí zamietnuť.

Súd opätovne vykonal vo veci dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania,
oboznámením sa so žalobným návrhom, rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 3C/1927/2012 zo dňa
19.01.2012, návrhom na uzavretie poistnej zmluvy, fotokópiou spisu sp.zn. 3C/1927/2012 Arbitrážneho
súdu Košice, písomnými vyjadreniami účastníkov konania, prílohami k písomným vyjadreniam

účastníkov konania, lustráciou na exekučnom oddelení tunajšieho súdu , priloženou judikatúrou
Súdneho dvora ES a súdov SR pričom zistil, že žalovaný uzatvoril so žalobcom poistnú zmluvu
č. XXXXXXXXXX C. XX.XX.XXXX. Žalovaný návrhom na začatie konania o zaplatenie 156,43 Eur
zo dňa 02.01.2012 podanom na Arbitrážnom súde Košice, so sídlom na Alžbetinej ulici č. 41 si
uplatnil pohľadávku vo výške 156,43 Eur s prísl., ktorá zodpovedá nákladom poisťovne vynaloženým
na uzavretie poistenia. Podľa časti 17 odst. 7a Všeobecných poistných podmienok uzavretých medzi

žalobcom a žalovaným, s uzavretím poistnej zmluvy je pri jej vzniku spojený osobitný provízny náklad
v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi poisťovňou a poistníkom, ktorý
uhrádza poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo
výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy, ktorá sa vysporiada
pri ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej hodnote, ak je vytvorená, alebo poistnému

plneniu. Ak odkupná hodnota pri ukončení poistného vzťahu vytvorená nebola, pohľadávka sa stáva
splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa je oprávnená voči poistníkovi ju uplatniť
podľa zásad dohodnutých v týchto všeobecných poistných podmienkach pred rozhodcovským súdom.
Rozsudkom Rozhodcovského arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. 3C/1927/2012 zo dňa
19.01.2012bolažalobcoviuloženápovinnosťzaplatiťsumuvovýške156,43Euratrovyrozhodcovského

konania vo výške 276,- Eur. Príslušnosť rozhodcovského súdu bola daná na základe rozhodcovskej
doložky uvedenej v časti XV. Všeobecných poistných podmienok, ktorá vyžaduje od žalobcu, aby všetky
spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, ako aj s poukazom na Osobitné zmluvné
dojednania č. 01/2007 tvoriaceho súčasť Všeobecných poistných podmienok obsahujúcich vyhlásenie
účastníkovkonania,žepodpisomvyjadrujúsvojuvôľu,ženamiestosúdnehokonaniazdôvoduúčelnosti,

praktickosti a rýchlosti sa podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti Všeobecných poistných
podmienok s tým, že obe zmluvné strany toto dojednanie chápu ako rozhodcovskú doložku. Zo spisu
rozhodcovského súdu vyplýva, že žalobkyňa prevzala rozhodcovský rozsudok dňa 19.06.2013 a žalobu
o zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku podala na tunajšom súde dňa 10.07.2013. Žalobkyňa teda
podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského

rozsudku. Súd sa zaoberal taktiež otázkou svojej miestnej príslušnosti na konanie o žalobe žalobkyne.

Z ustanovenia § 88 ods. 2 veta posledná O.s.p., na konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku je však
vždypríslušnýsúd,vktoréhoobvodesanachádzamiestorozhodcovskéhokonania;akjenavrhovateľom
spotrebiteľ, je na konanie príslušný súd v obvode, ktorého má bydlisko.

Ide v tomto prípade o výlučnú miestnu príslušnosť, pričom priamo zo zákona je vylúčená všeobecná
miestna príslušnosť a tiež miestna príslušnosť daná na výber, pričom vychádzajúc zo skutkového stavu
tvrdeného žalobkyňou v žalobe, ako aj z právnej argumentácie oboch účastníkov konania súd nemal
pochybnosti v tom, že ide o súdny spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy a žalobkyňa vystupuje v

konaní ako spotrebiteľ. Žalobkyňa teda podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na miestne
príslušnom súde.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského

rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 40 ods. 1 písm. g/ citovaného zákona o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17).

Podľa § 40 ods. 1 písm. j/ citovaného zákona o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovskéhorozsudku, len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 citovaného zákona, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkom rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Súd mal preto nepochybne za to, že žaloba bola podaná na miestne príslušnom súde a v príslušnej
lehote. Príslušnosť rozhodcovského súdu bola daná na základe rozhodcovskej doložky, s poukazom
na Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 tvoriace súčasť Všeobecných poistných podmienok
obsahujúce vyhlásenie účastníkov konania, že podpisom vyjadrujú svoju vôľu, že namiesto súdneho
konania z dôvodu účelnosti, prakticky a rýchlosti sa podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV.

časti Všeobecných poistných podmienok s tým, že obe zmluvné strany toto dojednanie chápu ako
rozhodcovskú doložku.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na
príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o

žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa §
40 písm. a/ a c/, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom
vo vzájomnej žalobe.

Z vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že podľa časti XV. Všeobecných poistných podmienok
žalovaného sa poisťovňa a poistník dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.

Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 obsahujú dohodu účastníkov poistnej zmluvy o tom, že sa
podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP.

Súd posudzoval poistnú zmluvu, ktorú uzavreli účastníci konania ako zmluvu spotrebiteľskú.

Podľa § 52 ods. 1 O.Z., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 O.Z., ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 O.Z., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 O.Z., spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 O.Z., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 O.Z., za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.Podľa § 53 ods. 3 O.Z., ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa§53ods.4písm.r/O.Z.,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskejzmluvesapovažujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 O.Z., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Pre úplnosť veci je potrebné uviesť, že žalovaný v priebehu konania predložil úplné znenie Všeobecných
poistných podmienok, kde v čl. XV. ods. 1 bolo dohodnuté, že poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky
vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským
súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom,

štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. Arbitrážny súd v Košiciach mal byť
príslušným súdom príslušným rozhodovať spory v rozhodcovskom konaní podľa XV. časti ods. 1 VPP a
Osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský
súd rozhodol je formulovaná v Osobitných zmluvných dojednaniach č. 01/2007 k poistnej zmluve
č. XXXXXXXXXX, pričom príslušnosť rozhodcovského súdu mala vyplývať z poverenia žalobcu z

01.01.2009, resp. z časti XV. predložených poistných podmienok, ktoré však Arbitrážny súd v Košiciach
v spisovom materiáli nemal. Je neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný
prostriedok na riešenie sporov, pričom dojednanie rozhodcovskej doložky tejto spotrebiteľskej zmluvy je
neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 O.Z. neplatná.

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavky dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou.

Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
sa môžu považovať za nekalé.

Podľa Prílohy Smernice k podmienkam uvedeným v čl. 3 ods. 3 k zoznamu podmienok, ktoré sa môžu
považovať za nekalé, patrí neposkytnúť spotrebiteľovi právo, alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať

žalobu,alebopodaťakýkoľvekinýopravnýprostriedok,najmävyžadovaťodspotrebiteľa,abyriešilspory
neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom,
alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah
malo spočívať na inej zmluvnej strane (príloha ods. 1, písm. q/).

Podľa Rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci Oceáno Grupo Editoriál zo dňa 27.06.2000,
C-240/1998 až C-244/98, ZD.s I-4941 systém ochrany zavedený Smernicou vychádza z myšlienky, že
spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom, alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky pripravené vopred predajcom, alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah.

Súd bol toho názoru, že v prípade dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXX4 v čl. 3,
kde bolo dohodnuté, že poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím
podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, žesa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému
konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP a toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú
doložku, ktoré osobitné dojednanie je opatrené podpisom žalobkyne, potom dospel k záveru, že ide o

nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko nemožno ju považovať za individuálne dojednanú,
keďže išlo o vopred pripravené tlačivo, ktoré je určené pre množstvo cieľových spotrebiteľov a v
prípade rozhodcovského konania ide o právny inštitút občanom bez právnického vzdelania, väčšinou
neznámy a uplatňovaný len v nepatrnom rozsahu, pritom však s ďalekosiahlymi procesnými dôsledkami.
Žalobkyňa nemala žiadne informácie ohľadne významu a následkov dojednania rozhodcovskej doložky

a poskytnutie takejto informácie, ani v najmenšom rozsahu sa nemohlo uskutočniť vzhľadom k tomu, že
ani sprostredkovatelia poistenia, ktorou bola aj žalobkyňa, nemali vedomosti o obsahu tohto pojmu, čo
vyplýva z výpovede žalobkyne. Nebolo zo strany žalovaného preukázané, že by tento pri ich zaškoľovaní
a poučení postupoval s náležitou odbornou starostlivosťou a zabezpečil ich náležitú odbornú zdatnosť.
V tomto smere nepostačuje len tvrdenie a odvolávka na to, že žalobkyňa podpísala listinu, a to záznam
o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve, ktorá je takisto len formulárovým znením vopred

pripraveným jednou stranou.

Ďalším dôvodom, pre ktorý súd zrušil rozhodcovský rozsudok je ten, že zistil, že arbitrážny súd v
rozhodcovskom rozsudku skonštatoval, že z písomného poverenia žalobcu zo dňa 01.01.2009, resp.
z časti XV. predložených poistných podmienok vyplýva, že poisťovňa určila na prejednanie všetkých

sporov Arbitrážny súd Košice. Z obsahu spisového materiálu ohľadom konania pred rozhodcovským
orgánom súd zistil, že v ňom nie sú obsiahnuté všeobecné poistné podmienky časť XV., a preto
vôbec nie je zrejmé akým spôsobom bol určený na prejednanie tohoto sporu práve Arbitrážny súd
Košice, nie je zrejmé, či tento vôbec sa oboznámil s časťou XV. Všeobecných poistných podmienok,
keďže tieto neboli obsiahnuté v spisovom materiáli. Závažným spôsobom tým bola porušená zásada

rovnosti účastníkov rozhodcovského konania podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. . Je zrejmé,
že rozhodca poznal znenie časti XV. VPP z iných konaní, to však len preukazuje tú skutočnosť, že
rozhodca nepostupoval nestranne, ale rutinne, zľahčujúco a so zámerom ukončiť čo najväčší počet vecí
bez toho, aby sa každej veci venoval s náležitou pozornosťou. Išlo o zrejmé porušenie zásady rovnosti
účastníkov rozhodcovského konania, keď rozhodca konal na základe poverenia jednej strany bez toho,

aby zhromažďoval a vyhodnocoval dôkazy produkované oboma stranami.

O nerovnom postavení účastníkov konania v rámci rozhodcovského konania svedčí aj to, že
rozhodcovský súd konal na základe návrhu na začatie konania, v ktorom sú citované Všeobecné
poistné podmienky účinné od 01.01.2010 alebo od 01.01.2011, avšak k uzavretiu poistnej zmluvy C.

XX.XX.XXXX, kedy ešte uvedené Všeobecné poistné podmienky nemohli platiť, s čím sa konajúci
rozhodcovský súd v rozhodnutí vôbec nevysporiadal.

Súd teda vzhľadom na to, že jeden z účastníkov rozhodcovského konania popieral platnosť
rozhodcovskej zmluvy a súd túto rozhodcovskú zmluvu považoval za neplatnú, ako aj vzhľadom

na to, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, ako aj porušené
všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, ktoré sú obsiahnuté okrem iného
aj v Občianskom zákonníku, súd podľa § 40 ods. 1 písm. c/, g/ a j/ zákona č. 244/2002 Z.z. zrušil
Rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.01.2012 sp. zn. 3C/1927/2012. Žalovaný
uvádzal, že podľa Smernice sú poistné zmluvy spomedzi spotrebiteľských zmlúv výnimočné v tom,

že niektoré zmluvné podmienky dohodnuté medzi poisťovňou a spotrebiteľom ovplyvňujú kalkuláciu
poistného plateného spotrebiteľom, pričom takéto ustanovenia sú potom spod predmetu úpravy
vylúčené. Medzi takéto ustanovenia patrí dohoda o rozhodcovskom konaní a ustanovenia týkajúce sa
provízie finančných agentov. Z devätnásteho odôvodnenia Smernice rady 93/13/EHS vyplýva, že na
jej účely sa hodnotenie nekalého charakteru netýka podmienok, ktoré popisujú hlavný predmet zmluvy,

ani vzťah kvalita a cena tovaru alebo dodávaných služieb. Hlavný predmet zmluvy a vzťah cena a
kvalita môže byť napriek tomu braný do úvahy pri hodnotení primeranosti ostatných podmienok. Ďalej
zámerom je medzi iným, aby poistné zmluvy, ktorých podmienky definujú, alebo popisujú poistné riziko a
zodpovednosť poisťovateľa, neboli podriadené takémuto hodnoteniu, pokiaľ sa tieto obmedzenia neberú
do úvahy pri výpočte poistného plateného spotrebiteľom.

Z uvedeného teda vyplýva, že pri poistných zmluvách vzťah kvality a ceny dodaných služieb nemôžu
byť predmetom hodnotenia nekalého charakteru zmluvných podmienok. Z citovaného odôvodneniaSmerniceniejemožnévyvodiťzáver,žebyposudzovanieplatnostirozhodcovskejdoložkybolovylúčené
z právnej úpravy obsiahnutej v Smernici 93/13/EHS v prípade, že dodávateľom je poisťovňa.

Vzhľadom na to súd zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41 a v zmysle
§ 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodol o odložení jeho vykonateľnosti, nakoľko rozhodcovský
rozsudok bol zrušený aj z dôvodov § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. a po právoplatnosti
rozhodnutia o zrušení rozhodcovského rozsudku bude súd ďalej pokračovať vo veci zaplatenia peňažnej
sumy 156,43 Eur.

Súd sa zaoberal námietkami žalovaného ohľadom toho, že žalobkyňa pre žalovaného vykonávala
činnosť sprostredkovateľa poistenia ,a preto musela byť oboznámená s konkrétnymi poistnými
podmienkami žalobcu, a je otázne, či je vôbec spotrebiteľom v tejto veci , keďže je profesionálom v
danej oblasti, pričom bol toho názoru, že v danej konkrétnej posudzovanej veci žalobkyňa nevystupovala
ako sprostredkovateľka poistenia v poistnej zmluve, ktorú uzavrela so žalovaným, a preto súd túto vec

posudzoval ako spotrebiteľskú vec. Čo sa týka námietok žalovaného ohľadom toho, že súd nevykonal
listinné dôkazy spôsobom stanoveným v Občianskom súdnom poriadku najmä vo vzťahu k Všeobecným
poistným podmienkam doručením rozsudku súdu prvého stupňa z ktorého odôvodnenia vyplýval právny
názor k tejto skutočnosti bol žalovaný oboznámený s týmto právnym názorom a k týmto skutočnostiam,
t.j. k absencii kompletných všeobecných poistných podmienok v spisovom materiály arbitrážneho súdu

sa nevyjadril, súd mal za to, že mu v ďalšom konaní nemohla byť odňatá možnosť konať pred súdom,
pretože by súd takéto dôkazy riadne nevykonal, čo vyplýva aj zo zápisnice o pojednávaní zo dňa
16.11.2015.Ďalejsúdsazaoberalnámietkamižalovanéhoohľadomplatnéhozneniaustanovenia§243d
ods. 1 Exekučného poriadku.

Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného
predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského

konania zaväzovať.

Podľa§372w,Občianskehosúdnehoporiadku,sporyoneplatnosťspotrebiteľskejrozhodcovskejzmluvy
a o zrušenie rozhodcovského rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu, o
ktorých sa začalo konať na súde a ktoré sa do 1. januára 2015 právoplatne neskončili, prerokujú a

dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších predpisov.

Súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalovaného ohľadom toho, že zmenou exekučného poriadku konkrétne
§ 243d ods. 1 došlo k zániku predmetu konania. Uvedené ustanovenie má vplyv na exekučné konania
vedené na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, avšak v záujme zachovania práva na

spravodlivý proces u účastníkov konania súd je toho názoru, že vec je potrebné prejednať a posúdiť čo
je dôležité aj z hľadiska právnej istoty účastníkov konania.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 7 O.s.p. , súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky
trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti
tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Súd rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov právneho zastupovania v plnej
výške , pričom o výške rozhodne samostatným uznesením.

Súd rozhodol ďalej o trovách konania podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti
účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na

oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu
súd priznal.Štátu vzniklo právo na náhradu trov konania vo výške 331,50 Eur za zaplatenie súdneho poplatku z
návrhu podľa položky 3 písm.c) Zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd v Lučenci, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu
(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do
rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo

vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať

návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.