Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. február 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/21/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615204294
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615204294.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so
sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, proti povinnému: Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M. XXX, XXX XX M. o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 148,95 Eur s príslušenstvom,
vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Kovácsom, Exekútorský úrad so sídlom Hviezdoslavova 1,
979 01 Rimavská Sobota pod sp. zn. EX 35/2015, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného

súdu Lučenec č.k. 11Er/207/2015-21 zo dňa 18. júna 2015 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 11Er/207/2015-21 zo dňa 18. júna 2015 p o
t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Lučenec (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 11Er/207/2015-21 zo
dňa 18. júna 2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že v prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok
vydaný Arbitrážnym súdom Košice zo dňa 19. januára 2012 sp. zn. 3C/2309/2012. Rozhodcovským
rozsudkom bolo rozhodnuté o pohľadávke oprávneného voči povinnému titulom dlžného poistného,
ktorý dlh vznikol z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 28. júna 2008, súčasťou ktorej boli
Všeobecné poistné podmienky. Podľa exekučného súdu je poistná zmluva uzavretá v tomto prípade
zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (účinného

v čase uzatvorenia zmluvy) (ďalej len „Občiansky zákonník“), keďže z predloženej zmluvy nevyplýva,
že povinný je podnikateľským subjektom, ani že by pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V bode 2 Osobitných zmluvných dojednaní č.
01/2007 Všeobecných poistných podmienok (ďalej len „VPP“) oprávnený a povinný vyjadrili svoju vôľu
obaja spoločne a zároveň každý svojím podpisom samostatne v prípade vzniku akéhokoľvek sporu
medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti,

podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto Všeobecných poistných podmienok. Toto
ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Exekučný súd uviedol, že vychádzajúc z
textu (formulárovej predtlače) zmluvy a VPP, povinný nemal možnosť tieto dojednania ovplyvniť, mohol
len túto časť zmluvy, v ktorej sú obsiahnuté dve dojednania (okrem rozhodcovskej doložky aj dojednanie
o ukončení poistenia neuhradením poistného), nepodpísať. V bode 2 Osobitných zmluvných dojednaní,
ktoré predstavujú rozhodcovskú doložku, je odkaz na rozhodcovské konanie, upravené v časti XV.

VPP. Exekučný súd konštatoval, že len samotná skutočnosť, že tzv. Osobitné zmluvné dojednania
sú odčlenené od VPP nadpisom a že ich povinný osobitne podpísal v ten istý deň ako VPP, ešte
neznamená, že tieto osobitné zmluvné dojednania, a v rámci nich bod 2 ako rozhodcovská doložka, boli
individuálne dojednané. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná a ktorá určuje, že
spory zo zmluvy budú riešené výlučne rozhodcovským súdom, je neprijateľná. Exekučný súd vo svojom
rozhodnutí poukázal aj na smernicu Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách, a to na článok 3 ods. 1, článok 6 ods. 1. Poukázal aj na rozsudky Európskeho
súdneho dvora Oceáno Gruppo Editorial a Salvat Editores C-240/98 a Cofidis C-473/00. V závereuviedol, že vychádzajúc z uvedených ustanovení VPP je zrejmé, že oprávnený od počiatku sledoval
takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto
vždy riešené na ním zvolenom rozhodcovskom súde, ktorý sa spravidla bude nachádzať v mieste jeho

sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Takto
koncipovanou rozhodcovskou doložkou reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy
medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ v takejto situácii vzhľadom na
značnú vzdialenosť miesta konania, ako aj na svoje majetkové a zárobkové pomery nemá možnosť
relevantne sa proti návrhu zo strany oprávneného brániť. Rozhodcovská doložka bola vo VPP v čase

jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods.
5 OZ účinného v čase uzatvárania zmluvy. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný
titul, sa teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok
vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. V dôsledku
toho exekučný súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti
za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie. Na základe toho v zmysle § 44 ods. 2

zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“)
žiadosť súdneho exekútora zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Namietal, že postupom súdu mu
bola odňatá možnosť konať pred súdom a napadnutým uznesením došlo k porušeniu jeho ústavného

práva uvedeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Podľa jeho názoru súd oprávnenému odňal možnosť
konať, keď vykonal dokazovanie bez toho, aby sa oprávnený mohol k nemu vyjadriť. Súd tým zjavne
porušil zásadu kontradiktórnosti konania a odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom. Tým, že
okresný súd nepostupoval podľa judikatúry Súdneho dvora, ktorá ustanovuje presný postup súdu, ak
koná o neprijateľnosti podmienky ex offo, odňal oprávnenému možnosť konať a kontradiktórne sa

vyjadriť k neprijateľnej podmienke. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok súdneho dvora vo veci
C-472/11. Okresný súd nesprávne zistil skutkový stav a následne nesprávne rozhodol v merite veci.
Zároveň súd aplikoval nesprávny judikát ESD, ktorý vychádza z iného skutkového základu, nakoľko
v judikáte Oceáno Grupo Editorial išlo o odlišný skutkový stav, pretože išlo o zmluvnú podmienku,
podľa ktorej mal všetky spory rozhodnúť všeobecný súd, v územnej jurisdikcii, kde má dodávateľ sídlo

namiesto súdu, ktorý by mal byť miestne príslušný podľa vnútroštátneho zákona. V prejednávanej
veci však nemal rozhodovať všeobecný súd, ale najprv rozhodcovský súd. Ďalej uviedol, že k tomu,
aby súd mohol vysloviť, že v prípade rozhodcovskej doložky ide o neprijateľnú podmienku podľa § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí odôvodniť skutkové naplnenie všetkých predpokladov hypotézy
právnej normy. Ďalej musí ustáliť konkrétne ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Okresný súd v rozpore
s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky o demokratickom právnom štáte navodil právnu
domnienku, že oprávnený koná nedobromyseľne, pričom tieto úvahy súdu nie sú podložené žiadnymi
skutkovými zisteniami, ktoré by vyplynuli z vykonaného dokazovania. Súd však môže formulovať závery
o nedobromyseľnosti, až keď ich má podložené skutkovými zisteniami a nemôže nedobromyseľnosť

oprávneného bez jej skutočného preukázania iba predpokladať, pretože podľa Ústavy Slovenskej
republiky platí domnienka, podľa ktorej orgány štátu musia uvažovať o občanoch pri výkone svojich práv
a povinností ako o konajúcich dobromyseľne, pokiaľ sa nepreukáže opak. Súd dospel k nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci, keď pri rozhodovaní úplne a správne nezohľadnil relevantný právny predpis,
ktorým je Smernica 93/13/EHS. Odstavec 19. Smernice 93/13/EHS ustanovuje, že poistné zmluvy sú za

istých podmienok vyňaté spod posudzovania, či ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.
Rozhodcovská doložka teda v dôsledku priameho účinku smernice nepodlieha súdnemu prieskumu,
lebo je to v priamom rozpore so zámerom smernice. Rovnako mal za to, že postupom súdu tiež bolo
oprávnenému odňaté právo zákonného sudcu, pretože iba sudca je oprávnený vykonať dokazovanie,
avšak v prejednávanej veci rozhodoval vyšší súdny úradník, ktorého činnosť pozostávala nielen z

preskúmavania podkladov podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ale aj z toho, že zhromaždil iné
listinné dôkazy, a teda nanovo konštatoval skutkový stav, na podklade vykonaného dokazovania. V
zmysle zákona č. 385/200 Z. z. o sudcoch a prísediacich a zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych
úradníkoch sú oprávnení vykonávať dokazovanie iba sudcovia, avšak v prejednávanej veci dokazovanie
vykonal vyšší súdny úradník, ktorý aj vydal napadnuté uznesenie. Týmto postupom došlo k porušeniu

zákona č. 385/200 Z. z. o sudcoch a prísediacich. Z rozhodnutia exekučného súdu nie je zrejmý
obmedzený rozsah preskúmavania materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Napriek tomu, že
exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky,
ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, súdprvého stupňa tak v napadnutom uznesení činí, čo treba odmietnuť, ako neprípustné. Súdy v exekučnom
konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie
vyplývajúce z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul

nie je v rozpore so zákonom formulovanými požiadavkami. Z napadnutého uznesenia nie je zrejmé,
ako sa exekučný súd pri určení, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je
neprimeranou podmienkou vysporiadal s požiadavkou preukázania naliehavého právneho záujmu v
zmysle § 80 písm. c) O.s.p. Na záver uviedol, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí
medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Exekučný súd sa musí v odôvodnení svojho

rozhodnutia vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí
byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Na základe uvedeného preto navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) na základe odvolania preskúmal vec v medziach a v rozsahu
daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie skúma

návrh na vykonanie exekúcie, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Súdneho exekútora písomne poverí vykonaním exekúcie do 15 dní od doručenia jeho žiadosti len v tom
prípade, ak nezistí rozpor žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V prípade, ak uvedený rozpor zistí, žiadosť
o udelenie poverenia zamietne.

Podľa § 45 ods. 1 písm. b/ a c/ ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa
osobitných predpisov (§ 45 Exekučného poriadku) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol
nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví

b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo
c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon

rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Rozhodcovskú doložku koncipovanú v znení vyplývajúcom z bodu XV. Všeobecných poistných
podmienok predmetnej poistnej zmluvy zo dňa 28. júna 2008 exekučný súd správne právne posúdil

ako neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Odvolací súd poukazuje
na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-40/08 Asturcom: „Smernica Rady č. 93/13/EHS z 05.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že
vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý
bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami

potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve
uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných
pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej
povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného
vnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,abyspotrebiteľneboluvedenoudoložkouviazaný.“

Tvrdenie odvolateľa o nedostatku kompetencie exekučného súdu skúmať, či exekučný titul bol vydaný
na základe platnej rozhodcovskej doložky, a teda zákonnosť exekučného titulu, nie je v súlade s
citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku a ZRK. Naopak, vyplýva z nich, že exekučný súd jepovinný pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi z úradnej povinnosti dôsledne skúmať splnenie
formálnych a materiálnych predpokladov pre vedenie exekúcie. Exekučný súd predovšetkým musí
skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku a či subjekty, voči
ktorémuavprospechktoréhosamáexekúciavykonať,súzhodnésosubjektmiuvedenýmivexekučnom
titule; prípadne skúmať, či došlo k prechodu práva alebo povinností na inak označený subjekt v
zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku. Námietka odvolateľa o nedostatku kompetencie exekučného
súdu skúmať zákonnosť exekučného titulu je preto nedôvodná, keďže je v zrejmom rozpore s cit.

ust. § 44 Exekučného poriadku. Rovnako nedôvodná je námietka odvolateľa, podľa ktorej exekučný
súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu so
zákonom. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov rozhodcovského konania
účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom
v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie
priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v

rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný
titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe
rozhodcovskej zmluvy, dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve.
Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a
pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok, trpí neúčinnosťou,

pretože rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie takéhoto rozhodnutia. Z uvedeného
dôvodu potom dôvody odvolania, podľa ktorých exekučný súd nepostupoval v súlade so zákonom,
keď preskúmaval splnenie podmienok na exekúciu, a to súlad predloženého exekučného titulu so
zákonom, nie sú právnym názorom vychádzajúcim z platnej právnej úpravy. Rozhodcovskú doložku
koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu XV. Všeobecných poistných podmienok poistnej zmluvy

exekučný súd správne právne posúdil. Predstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve v
zmysle § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia poistnej zmluvy, nakoľko táto spôsobila v
danom právnom vzťahu značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou skutočnosťou z
hľadiska posúdenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola
so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia do zmluvných dojednaní vopred

pripravenej zmluvy a spotrebiteľ tak celkom zjavne nemal reálnu možnosť ovplyvniť obsah predloženej
formulárovej zmluvy, resp. nemal možnosť niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Podľa čl. XVII.
bod 2 Všeobecných poistných podmienok všetky články, ustanovenia a dojednania uvedené v týchto
Všeobecných poistných podmienkach sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy uzavretej medzi
poistníkom a poisťovňou a nadobúdajú voči konkrétnemu poistníkovi (poistenému) v plnom rozsahu

a bez výnimky účinnosť dňom ich podpísania. Z čl. XV. bod 1 vyplýva, že „poisťovňa a poistník sa
dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní
pred rozhodcovským súdom.“ Podľa bodu 2 cit. čl. XV.: „pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú
osobu zriadením špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský
súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami

poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas
s týmto vyjadruje poistník podpisom týchto Všeobecných poistných podmienok.“ Podľa bodu 3 cit. čl.
XV.: „rozhodcovskému konaniu podliehajú všetky spory medzi poisťovňou a poistníkom, poisteným,
oprávnenou osobou alebo ich právnymi nástupcami, najmä: ...“. Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovská
doložka bola zapracovaná už do Všeobecných poistných podmienok a bola teda obsiahnutá v návrhu

predmetnej zmluvy, ktorú spotrebiteľ mal možnosť len prijať, alebo odmietnuť ako celok. Oprávnený svoj
návrh poistnej zmluvy nekoncipoval v časti týkajúcej sa rozhodcovskej doložky alternatívne, t.j. takým
spôsobom, pri ktorom by bol viazaný svojím návrhom tak v alternatíve s rozhodcovskou doložkou, ako aj
v alternatíve bez rozhodcovskej doložky. V takomto prípade by mohol preukazovať osobitné individuálne
dojednanie rozhodcovskej doložky, nakoľko spotrebiteľ by mal možnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa

svojhouváženia,čiužsrozhodcovskoudoložkoualebobeznej.Pokiaľspotrebiteľtakútomožnosťnemal
a formulár mu dával možnosť zmluvu len prijať, alebo odmietnuť ako celok, nie je možné konštatovať, že
ide o dojednanie individuálne dohodnuté. Odvolací súd navyše poukazuje na to, že už samotná forma, v
akejsúzmluvnédojednanianapísané(drobné,ťažkočitateľné,resp.takmernečitateľnépísmo),užsama
o sebe podstatne sťažuje reálne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte

obsiahnutými. Rozhodcovská doložka, ktorá nie je individuálne dojednaná, je spotrebiteľovi vnútená.
Takto vnútená podmienka, netýkajúca sa priamo predmetu zmluvy, ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi
dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 OZ, na základe ktorého
exekučný súd túto rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku zmluvy, a teda jeabsolútne neplatným právnym úkonom. V tomto prípade je nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola
spotrebiteľovi vnútená tak, že bola zapracovaná do Všeobecných poistných podmienok. Spotrebiteľ teda
v prípade, ak chcel od dodávateľa získať poistenie, kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť,

než túto podmienku prijať. Nemohol ani ovplyvniť postup pri výbere rozhodcov uvedených v predtlači
zmluvy. Už táto skutočnosť zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovské konanie je totiž založené práve na tom, že zmluvné strany
sa spoločne dohodnú na výbere osôb, resp. súdu, ktorých objektívnosti a úsudku dôverujú. V tomto
prípade navyše oprávnený predložil rozhodcovský rozsudok vydaný Arbitrážnym súdom Košice a tento

rozhodcovský súd svoju právomoc rozhodnúť spor odvodil zo Všeobecných poistných podmienok v
časti XV. ods. 2, pričom rozhodca tohto súdu vyvodil z týchto záver, že na rozhodovanie sporu v
rozhodcovskom konaní je príslušný ten rozhodcovský súd, ktorý na rozhodnutie sporu dodatočne určí
poisťovňa.

Pokiaľ sa jedná o odvolaciu námietku o nedostatku kompetencie exekučného súdu preskúmať

predložený exekučný titul, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu SR z 24.
februára 2011 č.k. IV.ÚS 55/2011-19, v ktorom súd považoval za potrebné zaujať stanovisko k zásadnej
otázke, či súd mal právomoc preskúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného
titulu (rozhodcovského nálezu). „Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je
rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorí svoju právomoc odvodzovali z

neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZRK). Iba tak môže súd
naplniťcieľčl.VI.ods.1Smernice-postaraťsaoto,abyspotrebiteľovnekalépodmienkyvzáujmevyššej
kvality života bežných ľudí nezaväzovali. Pokiaľ pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku v štádiu
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúciu zistí exekučný súd vyššie uvedené nedostatky,
potom návrh na vydanie poverenia zamietne.“

Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd vec správne právne posúdil, keď žiadosti exekútora na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie nevyhovel z dôvodu, že zistil, že exekučný titul predložený v konaní,
nie je v súlade so zákonom. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie potvrdil s poukazom na § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.