Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. máj 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/138/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116209178
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6116209178.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu

TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, v konaní zastúpeného
advokátom JUDr. Vratislavom Šteffekom, so sídlom Nám. Martina Benku 6, Bratislava proti žalovanej R.
K., O.. XX. XX. XXXX, Z. P. Y. U. XX, U., v konaní zastúpenej advokátkou Mgr. Alenou Gregorovou, so
sídlom so sídlom Horná 54, Banská Bystrica, o zaplatenie 413,25 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 223,25 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25
% ročne zo sumy 223,25 Eur od 06. 03. 2014 až do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16. 05. 2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia 413,25 Eur
s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 413,25 Eur od 06. 03. 2014 do zaplatenia z
titulu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa 27.
05. 2013.

2. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so žalobou, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXX zo dňa 27. 05. 2013, listom Predžalobná upomienka - výzva k úhrade dlžnej sumy zo
dňa 13. 11. 2013, listom Oznámenie o zosplatnení záväzku zo dňa 22. 01. 2014, písomným vyjadrením
žalovanej, písomným vyjadrením žalobcu, ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil
nasledovný skutkový stav:

3. Žalobca tvrdil, že so žalovanou uzavreli dňa 27. 05. 2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 500,- Eur za odplatu vo
výške 190,- Eur (t. j. za celkový úrok 20 % z poskytnutej istiny v sume 100,- Eur a odmenu 18 % z
poskytnutejistinyvsume90,-Eur).Žalovanásazaviazalacelkovúčiastkuvovýške690,-Euruhradiťv13
mesačných splátkach, a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške 2,50 Eur a ďalej v pravidelných
desiatich mesačných splátkach vo výške 68,25 Eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy
a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky.

Prevzatiefinančnejhotovostižalovanápotvrdilapodpisomzmluvy.Žalovanáneplnilariadneavčas,preto
ju žalobca v Predžalobnej upomienke zo dňa 13. 11. 2013 upozornil na možnosť uplatnenia práva žiadať
o zaplatenie celej pohľadávky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V Oznámení o zosplatnení
záväzku zo dňa 22. 01. 2014 žalobca oznámil žalovanej, že celý dlh (zahrňujúci nesplatenú časť úverua odplaty) sa stal splatným dňa 05. 03. 2014. Ku dňu vypracovania žaloby uhradila žalovaná 276,75
Eur a jej dlh predstavoval 413,25 Eur (celková čiastka 690,- Eur mínus úhrady 276,75 Eur). Ročná
percentuálna miera nákladov bola vypočítaná na základe rovnice podľa zákona č. 129/2010 Z. z. a to

vo výške 67,70 %. V súvislosti s náležitosťami zmluvy žalobca poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora
Európskej únie sp. zn. C-42/15 zo dňa 09. 11. 2016 vo veci Home Credit c/a Klára Bíróová, konkrétne na
body 52. až 59. odôvodnenia. Podľa názoru žalobcu z tohto rozhodnutia vyplýva, že vnútroštátna úprava
jednoznačne prekročila a neustále porušuje článok 22. ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady
č. 2008/48/ES zo dňa 23. 04. 2008 (ďalej len „smernica“), v zmysle ktorého táto smernica obsahuje

harmonizované ustanovenia, teda členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom
práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice. Preto nie je potrebné v zmluve o
spotrebiteľskom úvere uvádzať termín, resp. dátum každej jednotlivej splátky úveru, pokiaľ podmienky
zmluvyumožňujúspotrebiteľovibezťažkostíasistotouidentifikovaťdátumytýchtosplátok.Vnútroštátna
úprava sama o sebe tiež neuvádza, akým spôsobom majú byť jednotlivé zložky splátok vyčíslené. Podľa
smernice nie je povinnou náležitosťou zmluvy ani konečná splatnosť úveru, preto túto povinnosť nemala

stanoviť ani vnútroštátna úprava. V tejto súvislosti poukázal na právny názor vyjadrený v rozhodnutí
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/795/2014 zo dňa 26. 08. 2015. K priamej aplikácii smernice
poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora sp. zn. 106/77 zo dňa 09. 03. 1978 vo veci Simmenthal a nález
Ústavného súdu SR sp. zn. PL - ÚS 3/09-378 zo dňa 26. 01. 2011.

4. Žalovaná uviedla, že žalobca nepreukázal, že jej poskytol sumu 500,- Eur, ani koľko a kedy ona
uhradila. Zmluva o úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), j), k) zákona č. 129/2010 Z. z.
V zmluve je nesprávne uvedená RPMN vo výške 67,70 %, ktorá podľa výpočtov žalovanej je vo výške
76,42 %. Zmluva sa pre uvedené nedostatky považuje za bezúročnú a bez poplatkov.

5. Keďže ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné
v zmysle § 151 ods. 1 CSP a hodnota spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,-
Eur, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa 297 písm. b) CSP.

6. Súd mal zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX preukázané, že žalobca so žalovanou

uzavreli dňa 27. 05. 2013 podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka zmluvu o úvere (ďalej len
„zmluva“). Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanej v hotovosti pri podpise zmluvy bezúčelový
spotrebiteľský úver vo výške 500,- Eur za celkový úrok vo výške 20 % z istiny a odmenu vo výške 18
% z istiny. Úrok a odmena spolu tvorili odplatu vo výške 190,- Eur. RPMN bola 67,70 %, priemerná
hodnota RPMN bola 48,32 %, celková dlžná čiastka bola 690,- Eur. Žalovaná sa zaviazala úver uhradiť

veriteľovi v 13 mesačných splátkach, a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške 2,50 Eur a ďalej
v pravidelných desiatich mesačných splátkach vo výške 68,25 Eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň
po uzatvorení zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti
predchádzajúcej splátky. Veriteľ bol oprávnený žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí
3 mesiacov od omeškania so zaplatením jednotlivej splátky.

7. Predmetná zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, uzavretou medzi žalobcom ako dodávateľom
a žalovanou ako spotrebiteľom. Súd preto na právny vzťah medzi účastníkmi aplikoval ustanovenia
Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) a
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a

o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

8. V zmluve nie je uvedený údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, ktorý sa požaduje podľa
§ 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď výška úroku bola stanovená za trinásť
mesiacov a nie za obdobie jedného roka (12 mesiacov). Aj z dôvodovej správy k uvedenému zákonnému

ustanoveniu vyplýva, že z dôvodu rýchleho porovnania spotrebiteľských úverov je potrebné uvádzať
úrokovú sadzbu per annum.

9. V danom prípade zmluva neobsahovala ani údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
keď v zmluve je uvedené, že „prvá splátka je splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy, každá ďalšia

splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky“. Takéto
určenie termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov spotrebiteľského úveru nemožno považovať za
súladné s § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa tohto ustanovenia je dodávateľ
povinný uviesť počet a termíny splatnosti jednotlivých splátok spôsobom, ktorý bude pre spotrebiteľanepochybný, jasný a zrozumiteľný, nie svoju povinnosť nahrádzať apelovaním na potencionálnu aktivitu
spotrebiteľa vedúcu k určeniu termínov jednotlivých splátok, keď doporučený termín úhrady je 12. dňa
v mesiaci.

10. V zmluve absentuje doba trvania zmluvy vyžadovaná v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona o
spotrebiteľských úveroch. V bode 2. Obchodných podmienok sa síce uvádza, že „konečnou splatnosťou
úveru sa v zmysle zmluvy o úvere rozumie uhradenie poslednej splátky veriteľovi, pričom doba
trvania úveru je od uzatvorenia zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru“, avšak významom tohto

ustanovenia je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, ako dlho je povinný plniť si
povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Keďže ani termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov spotrebiteľského úveru ani termín konečnej splatnosti úveru veriteľ v zmluve riadne
neuviedol, nemôže si spotrebiteľ bez pochybností odvodiť ani dobu trvania zmluvy.

11. Pokiaľ ide o námietku žalovanej týkajúcu sa nesprávneho výpočtu RPMN v zmluve, súd túto

považoval za nedôvodnú. Žalovaná predložila výpočet z interaktívnej internetovej kalkulačky na výpočet
RPMN, pričom vo vstupných údajoch neboli zohľadnené výšky jednotlivých splátok tak, ako boli
dohodnuté.Takýtovýpočetnemožnopovažovaťzasprávny.Žalobcavosvojomvyjadreníuviedolspôsob
výpočtu RPMN a pripojil aj tabuľku s výpočtom, preto súd považoval v zmluve uvedenú RPMN vo výške
67,70 % za správnu.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené nedostatky je potrebné poskytnutý spotrebiteľský úver podľa
ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch /v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy/ považovať za bezúročný a bez poplatkov. Súd preto žalobu žalobcu v časti požadovaných
úrokov a poplatkov zamietol.

13. Žalobca predžalobnou upomienkou zo dňa 13. 11. 2013, odoslanou žalovanej dňa 13. 11. 2013,
vyzval žalovanú na úhradu dlžnej čiastky po splatnosti vo výške 413,25 Eur a upozornil ju na možnosť
predčasného zosplatnenia úveru. Žalovaná dlžnú sumu neuhradila, preto jej žalobca listom zo dňa 22.
01. 2014 oznámil, že úver bol zosplatnený ku dňu 05. 03. 2014 a vyzval ju na úhradu dlžnej čiastky v

sume 546,25 Eur. Toto oznámenie bolo žalovanej odoslané dňa 24. 11. 2014. Žalobca v súlade s § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka a čl. II. zmluvy úver predčasne zosplatnil ku dňu 05. 03. 2014.

14. V konaní nebolo spochybnené tvrdenie žalobcu, že žalovanej pri podpise zmluvy poskytol peňažné
prostriedky vo výške 500,- Eur, čo žalovaná potvrdila svojím vlastnoručným podpisom na zmluve. Súd

vychádzal z tvrdenia žalobcu, že žalovaná mu uhradila len 276,75 Eur, keďže žalovaná nepreukázala,
že uhradila viac. Súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie rozdielu z týchto súm vo výške 223,25 Eur.

15. Žalovaná sa dostala do omeškania v dôsledku porušenia svojej povinnosti splatiť úver riadne a včas,
súd preto v zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. priznal žalobcovi

aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 223,25 Eur od 06. 03. 2014 (t. j. odo
dňa nasledujúceho po dni, keď došlo k predčasnému zosplatneniu záväzku zo zmluvy o úvere) až do
zaplatenia. V prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.

16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2

CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, keďže ich procesný úspech v konaní
bol približne rovnaký.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť
podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis sprílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy
toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).