Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. apríl 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/220/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715213741
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715213741.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne U. D., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúcej v F., na ul. F. č. XXX/X, právne zastúpenej JUDr. Mariánom Rušinom, PhD., advokátom, so
sídlom v Košiciach, na ul. Letnej č. 47, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, na ul. Pribinovej č. 25, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Kubániho č. 16, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 01.07.2016, č. k. 17C/465/2015-48
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi
účastníkmi konania dňa 20.09.2011 je neplatná. Žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania.
Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 Eur.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej účastníci konania dňa

20.9.2011 uzatvorili úverovú zmluvu. Na jej základe žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1.320
Eur. Tento sa žalobkyňa zaviazala splácať v mesačným splátkach. Toho istého dňa účastníci uzatvorili
dohodu o zrážkach zo mzdy. Po oboznámení sa s obsahom tejto dohody bolo zistené, že ide o absolútne
neplatný právny úkon, ktorý je neurčitý a v rozpore so zákonom.

3. V čl. I. dohody o zrážkach zo mzdy je neurčitým spôsobom špecifikovaná výška zabezpečenej
pohľadávky. Nie je zrejmé, či dohoda o zrážkach zo mzdy slúži ako zabezpečovací inštitút plnenia

zo zmluvy o úvere, alebo aj iných nešpecifikovaných revolvingových úverov, resp. príslušenstva
pohľadávok, ktoré nie sú presne špecifikované. Zabezpečená pohľadávka musí byť v dohode o zrážkach
zo mzdy vymedzená určitým spôsobom, zrejmým obom zmluvným stranám.

4. V čl. II. dohody o zrážkach zo mzdy je výška dohodnutých splátok uvedená neurčitým spôsobom.
Ustanovenie o tom, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej
výške (a to z akéhokoľvek dôvodu), alebo bude vykonaná vo výške menšej, bude za účelom riadneho

vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom
mesiaci či mesiacoch zvýšená na dohodnutú sumu, a to na najvyššiu prípustnú sumu v zmysle
všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia,
a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní a dlžník s takýmto postupom výslovnesúhlasí, je neurčité. Ustanovenia dohody o zrážkach zo mzdy predstavujú jednostranné neprimerané
zvýhodnenie veriteľa, ktorý má byť uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Neprípustné
navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o výške

mesačných zrážok zo mzdy. Ustanovenie dohody je navyše v rozpore s ust. § 551 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

5. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje absolútne neplatný právny úkon aj pre rozpor so zákonom a
to s ustanovením § 5a ods. 1 písm. a) zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, nakoľko v dohode

o zrážkach zo mzdy žalobkyňa nebola poučená o dôsledkoch uzavretia dohody a nemala možnosť
ju odmietnuť. V tejto súvislosti sa poukázalo na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 21.04.2015 vydané vo veci 3MCdo 14/2014 , podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretej
vety Občianskeho zákonníka sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Právne
predpisy,ktorýchsúčasťoujetotoustanovenia,akoajustanovenie§5bzákonač.250/2007Z.z., nemajú
prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred

týmto dňom. Preto aj v prípade § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. platí, že od jeho účinnosti
sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto ustanovenia.

6. Dohoda o zrážkach zo mzdy je dojednaná v rozpore s čl. 6 Smernice Rady č. 93/13 EHS, pretože
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Dohoda bola uzatvorená ako formulárová, nebola individuálne dojednaná, žalobkyňa nemala možnosť
odmietnuť podpísanie dohody a bola jej predložená na podpis pri uzatvorení zmluvy o úvere.

7. Predformulovaný súhlas spotrebiteľa, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou
nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individuálny prejav vôle spotrebiteľa s úkonom,

na ktorý sa tento výslovne požaduje. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha
nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu
zo strany dodávateľa. Podstatným znakom dohody o zrážkach zo mzdy je písomný súhlas dlžník
s vykonávaním zrážok z jeho mzdy. Dohodou o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcu
pohľadávku ako je to v tomto prípade. Je právne irelevantné, či žalovaný využil možnosť žiadať

zamestnávateľa žalobkyne o výkon zrážok. Dôležitou skutočnosťou je existencia napádanej zmluvnej
podmienky. V prejednávanej veci však k realizácii zrážok došlo.

8. Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík
predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky dospela k záveru, že dohoda

o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou
podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a
je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu
nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy.

9. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatný
právny úkon.

10. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanovením § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262
ods. 2 CSP.

11. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok sa rozhodlo podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, keďže žalobkyňa bola osobne oslobodená
od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za) tohto právneho predpisu.

12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby žaloba žalobkyne bola zamietnutá. Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie. Pri rozhodovaní sa bez bližšieho zdôvodnenia dospelo k záveru o neplatnosti celej
dohody o zrážkach zo mzdy, hoci v rozhodnutí uvádzané dôvody týkajúce sa neurčitosti vymedzenia
zabezpečovanej pohľadávky či ustanovenia o možnosti zvýšenia zrážky zo mzdy sa celej dohody

netýkajú a teda nemôžu spôsobovať neplatnosť dohody ako celku. Ustanovenia o možnosti zvýšenia
zrážky zo mzdy je samostatným ustanovením a je zrejmé, že samotná dohoda o zrážkach môže
bez takéhoto ustanovenia ostať v platnosti. Ustanovenie o vymedzení zabezpečovanej pohľadávky
zahrňujú vo svojej definícii pohľadávky, ktoré vznikajú z konkrétne označenej úverovej zmluvy. Môžeísť o pohľadávku titulom úveru, revolvingu, nároku na zákonné príslušenstvo a pod. Z formulácie
zabezpečenej pohľadávky a súdom uvádzaných dôvodov je ale nesporné, že ak zabezpečovaná
pohľadávka bude zahrňovať napríklad len úverovú pohľadávku, stále pôjde o splnenie náležitosti

dohody. Pokiaľ ide o určenie zabezpečovanej pohľadávky toto nemusí byť v zmysle zákonnej úpravy
len číselné, ale môže byť uskutočnené každým spôsobom, na základe ktorého sa pohľadávka dá
identifikovať. V prípade pohľadávky je zrejmé, že základným spôsobom jej identifikácie je identifikácia
právneho vzťahu, z ktorého táto pohľadávka vzniká. Právny vzťah (resp. dôvod) vzniku pohľadávky
je základný spôsob identifikácie pohľadávky. Je nepochybné, že dohoda o zrážkach zo mzdy sa týka

konkrétnej zmluvy a pohľadávok, ktoré veriteľovi vzniknú voči dlžníkovi. Dohoda o zrážkach zo mzdy
pri označení pohľadávky teda vymedzuje, aký právny vzťah je dôvodom vzniku pohľadávky a tiež na
základe čoho konkrétne pohľadávka vznikne (úver, revolving). Z hľadiska určitosti právneho úkonu
je teda nesporné, čo pohľadávka znamená. Vo veci sa dospelo k predčasnému záveru o neurčitosti
vymedzenia zabezpečovanej pohľadávky a súčasne v rozsudku okrem neurčitého konštatovania nie
je vymedzené, v čom neurčitosť spočíva. Dohoda o zrážkach zo mzdy môže zabezpečiť aj budúcu

pohľadávku.Akodôvodneurčitostisauvádza,žemôžedôjsťkzmenevýškyzrážkyzomzdy.Tentozáver
nevychádza ani z obsahu príslušného ustanovenia dohody o zrážkach zo mzdy a ani z ustanovenia §
551 Občianskeho zákonníka. Príslušné ustanovenie dohody jednoznačne určuje, v akom prípade môže
dôjsť k zvýšeniu zrážky zo mzdy. Zároveň je z ustanovení Občianskeho zákonníka zrejmé, že táto výška
nikdy neprekročí zákonom povolenú hranicu. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá dňa 20.09.2011

a preto je potrebné vychádzať zo skutkového a právneho stavu platného v čase uzatvorenia zmluvy.
Uvedené znamená, okrem iného, že napríklad právna úprava platná a účinná neskôr nie je aplikovateľná
na uvedený právny vzťah, pokiaľ tak zákon výslovne neurčuje. Právne predpisy sa vykladajú tak, aby boli
zachované základné princípy a požiadavky vyplývajúce z Ústavy Slovenskej republiky. Jedným z nich je
aj princíp materiálneho právneho štátu, ktorý určuje zákaz spätného pôsobenia právnej normy, t.j. princíp

zákazu retroaktivity. Ústavne konformná interpretácia (zásada zákazu retroaktivity) z každej normy robí
normu pôsobiacu iba do budúcnosti. Pokiaľ zákonodarca chce, aby norma pôsobila aj na vzťahy, ktoré
vznikli v minulosti, musí tak učiniť dostatočne jasným spôsobom, ideálne zavedením nového režimu a
mechanizmu uplatnenia týchto práv. Toto upresňuje čl. 9 ods. 4 Legislatívnych pravidiel vlády, podľa
ktorého vplyv navrhovaného zákona na právne vzťahy upravené doterajším zákonom treba do návrhu

zákona zaradiť do časti označenej nadpisom „Prechodné ustanovenia“. To isté platí, ak časť ustanovení
má časovo obmedzenú platnosť. Preto pokiaľ pre ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007
Z.z. chýba takáto úprava časovej pôsobnosti, má žalovaný za to, že dané ustanovenie sa použije iba
na právne vzťahy, ktoré vznikli najskôr 1.5.2014. Právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014 sa preto
majú a budú naďalej posudzovať podľa dovtedy platných predpisov. V tomto prípade podľa predpisov

z roku 2011.Neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy sa posúdila na základe nesprávnej právnej normy,
nakoľko použitie §5a zákona č. 250/2007 Z.z. je v tejto právnej veci neprípustné a vylúčené.

13. Žalobkyňa navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

14. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku
preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil že, odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

15. Vo veci samej sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

16.SmernicaRadyč.93/13/EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluváchukladáčlenským

štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská
zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu
spotrebiteľa podľa čl. 6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym
pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života.

17. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov hoci uzatvorená na samostatnom tlačive má charakter
štandardnejzmluvnejpodmienkypoužívanejžalovanýmpriuzatváranízmlúvospotrebiteľskýchúveroch
so spotrebiteľmi. Je preto právne bezvýznamné, či takáto dohoda vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednanézmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané

( § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola uzatvorená
na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalovaný ničím
nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania.

18. Ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka umožňuje zabezpečiť uspokojenie pohľadávky

písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Aj pre túto dohodu
platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch ( § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka).

19. Právny úkon je v ustanovení § 34 Občianskeho zákonníka definovaný ako prejav vôle smerujúci
najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto
prejavom spájajú.

20.Základnýmpredpokladomvznikuprávnehoúkonujeexistenciavôle.Bezvôlepretonietaniprávneho
úkonu.

21. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom

akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informáciu o tom, čo uzatvorenie konkrétneho právneho úkonu znamená.
Z uzatvorenej dohody žiadne podstatné informácie o inštitúte dohody o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov nevyplývajú. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov pritom nie je založený
na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky

a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve zo zmluvnými
podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia zo strany súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie
je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné
podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov umožňuje obísť dôležitý
prvok v ochrane spotrebiteľa a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok so zameraním na to, či

tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

22. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohol zbaviť
ani poukazom na princíp „ ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením
jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych

vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech
spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti
prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane
spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy
spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje

požiadavka na podrobnej znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť
spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Žalovaný
ničím právne významným nepreukázal, aby žalobkyni poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom,
čo znamená uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov.

23. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 28.5.2015 vydaným vo veci 8MCdo/13/2014,
ktorým bolo zamietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora skonštatoval, že aj bez
vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva
malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného a nie Občianskeho zákonníka je zrejmé, že ak
by Najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie, musel by prvoinštančný súd vziať zreteľ na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako orgán rozhodujúci o nárokoch so spotrebiteľskej zmluvy
bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by
tiež zohľadniť ustanovenie § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho

zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy Obchodného práva. Právne predpisy, ktorých súčasťou
sú obe tieto ustanovenia nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahujú aj na právne
vzťahyzaloženépredúčinnosťoutýchtoprávnychpredpisov.Zvyššieuvedenýchustanovenívyplýva,že
v prípade zrušenia rozsudkov napadnutých mimoriadnym dovolaním by súd prvej inštancie posudzovalplynutie premlčacej doby podľa ustanovení Občianskeho zákonníka v dôsledku čoho by rozhodol tak,
akovrozsudku,ktorýgenerálnyprokurátornavrhujezrušiť.Ztohtorozhodnutiatedanepochybnevyplýva
potreba aplikácie ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa i na

právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

24. Podľa ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa neprípustné
je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola

uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť
ju odmietnuť.

25. Ani toto ustanovenie zdôrazňujúce nevyhnutnosť poučenia spotrebiteľa o dôsledkoch uzatvorenia
dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov nemá prechodné ustanovenia a preto je priamo
aplikovateľné na skôr založený právny vzťah.

26. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

27. Zároveň úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v súlade s

ustanovením § 396 ods. 1 , § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP s tým, že o výške náhrady týchto
trov rozhodne súd prvej inštancie.

28. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).