Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. september 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/37/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611211853
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1611211853.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Branislava Krála a JUDr. Edity Szabovej v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s., IČO: 35
838 825, Košická ul. č. 56, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou Jakubčák, advokátska kancelária,
spol. s r. o., Michalská ul. č. 14, Bratislava, proti žalovaným: 1/ T. T., B.. XX.X.XXXX, X. U. Č.. XX, U.,
2/ H. V., B.. XX.X.XXXX, X. Z. Č.. XXX, o 7 718,70 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Malacky zo 14. júla 2015 č. k. 6C 115/2012- 132, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

Žalovaným sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca po čiastočnom späťvzatí
proti žalovaným žaloby domáhal zaplatenia 4 316,44 eur s prísl. z titulu nesplateného úveru. Žalovaným
súd prvej inštancie nepriznal náhradu trov konania.

2.

Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že právna predchodkyňa žalobcu Slovenská
sporiteľňa, a. s. uzavrela so žalovaným 1/ dňa 11. 8. 2005 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX,
súčasťou ktorej boli Všeobecné obchodné podmienky. Na základe tejto zmluvy poskytla Slovenská
sporiteľňa, a. s. žalovanému 1/ úver vo výške 4 979,09 eur s úrokovou sadzbou 12,60% ročne, s
dohodnutým poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 99,58 eur, a poplatkom za správu úveru vo výške
1,70 eur a žalovaný 1/ sa ho zaviazal splácať v splátkach po 75,98 eur mesačne, pričom prvú splátku

bol povinný zaplatiť do 20.9. 2005 a konečná splatnosť úveru bola stanovená dňom 20.7.2017. Na
zabezpečenie návratnosti záväzku zo zmluvy o úvere právna predchodkyňa žalobcu uzavrela dňa 11.
8. 2005 s H. R. (žalovaná 2/) dohodu o ručení, v ktorej táto vyhlásila, že uspokojí pohľadávku veriteľa v
prípade, ak dlžník neuhradí pohľadávku riadne a včas a to aj bez doručenia výzvy na plnenie dlžníkovi.
Žalovaný 1/ sa dostal prvýkrát do omeškania dňa 21.11.2005. Žalovaný 1/ uhrádzal (aj keď nie v plnej
výške) splátky úveru do 12.9.2007 a celkom uhradil sumu 1779,92 eur, t. j. 42 splátok. Ďalšie splátky
do 21.12.2010 už neuhradil. Dňa 21.12.2010 Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava postúpila pohľadávku

zo zmluvy o splátkovom úvere na žalobcu v celkovej výške 8 358,70 eur. Postúpenie pohľadávky bolo
žalovanému 1/ doručené dňa 9.2.2011. Po postúpení pohľadávky žalovaný 1/ uhradil od roku 2011 do
roku 2014 žalobcovi sumu 1 610 eur. Slovenská sporiteľňa, a.s. vo svojom stanovisku uviedla, že do
dňa postúpenia pohľadávky nedošlo z jej strany k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru poskytnutéhona základe predmetnej zmluvy o úvere, ani k odstúpeniu od tejto zmluvy, ani k jej vypovedaniu. Na
mimosúdne vymoženie pohľadávky žalobca splnomocnil podľa plnej moci zo dňa 1.1.2011 spoločnosť
Platiť sa oplatí, spol. s r. o. Táto spoločnosť zaslala žalovaným výzvu na zaplatenie zo dňa 17. 2.

2011, ktorou žalovaným oznámila, že veriteľ odstúpil od zmluvy o úvere, čím sa stal záväzok zo zmluvy
splatným v celom rozsahu aj s príslušenstvom. Z mandátnej zmluvy a plnomocenstva, ktoré uzavrel
žalobca so spoločnosťou Platiť sa oplatí, spol. s r. o. dňa 1. 1. 2011 vyplýva, že táto spoločnosť nemala
oprávnenie na odstúpenie od úverovej zmluvy. Zo všeobecných obchodných podmienok Slovenskej
sporiteľne, a.s. účinných od 1. 8. 2002 (čl. 7.6 bod 7.6.1) súd prvej inštancie zistil, že ak dôjde k

porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany dlžníka, je banka
oprávnená okrem iného vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky zo
zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v
oznámeníomimoriadnejsplatnosti,vypovedaťzmluvuoúvere,aleboodnejodstúpiť;účinnosťvýpovede
banky nastáva okamžite bez výpovednej lehoty, dňom jej doručenia klientovi. Slovenská sporiteľňa,
a.s. nevyužila ani jednu z týchto možností a pohľadávku postúpila žalobcovi bez toho, aby vyhlásila

mimoriadnu splatnosť úveru, resp. bez toho, aby zmluvný vzťah zanikol výpoveďou zmluvy o úvere alebo
odstúpením od nej. Táto skutočnosť vyplýva jednak zo stanoviska Slovenskej sporiteľne, a.s. a jednak
z toho, že až po postúpení pohľadávky žalobcovi, ním splnomocnená spoločnosť Platiť sa oplatí, spol.
s r. o. listom zo 17. 2. 2011 odstúpila od zmluvy o úvere podľa § 506 Obch. zák. Z tohto skutkového
stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Poukázal na ust. § 92 ods. 7 zák.

č. 483/2001 Z.z. o bankách, účinného od 1. 1. 2005, v zmysle ktorého ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky,
môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému
záväzkupostúpiťpísomnouzmluvouinejosobe,atoajosobe,ktorániejebankou,ajbezsúhlasuklienta.

Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol 1 rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu po jednotlivých iných záväzkových
vzťahov medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovenýchtýmtozákonom.Vdôvodovejsprávektomutoustanoveniusavýslovneuvádza:„Vodseku
7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia pohľadávky zodpovedajúcej nesplatenému dlhu, a to

aj osobe, ktorá nie je bankou“. Súd prvej inštancie poukázal na to, že pokiaľ Slovenská sporiteľňa, a.s.
postúpilazmluvouz21.12.2010predmetnúpohľadávkuzúveruvcelomrozsahužalobcovi,postupovala
v rozpore s § 92 ods. 7 zák. č. 483/2001 Z.z. Keďže ku dňu postúpenia nebol splatný celý úver (nedošlo
k mimoriadnej splatnosti úveru) Slovenská sporiteľňa, a.s. nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku
z úveru vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 21.12.2010

je preto neplatným právnym úkonom podľa § 39 Obč. zák. Žalobcovi tak v konaní chýba aktívna vecná
legitimácia. Okrem toho, žalobca nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery a preto ich nemôže
vo vlastnej réžii spravovať. Odstúpenie od zmluvy je pritom úkonom, ktorý možno podradiť pod pojem
spravovanie úveru. Žalobca teda nemal oprávnenie odstúpiť od predmetnej zmluvy o úvere, pričom sám
ani od tejto zmluvy neodstúpil. Tento úkon vykonala tretia osoba a to spoločnosť Platiť sa oplatí, spol.

s r. o., hoci na tento úkon nebola v udelenom splnomocnení od žalobcu splnomocnená. Z tohto dôvodu
odstúpenie od zmluvy o úvere vykonané treťou osobou, treba vyhodnotiť ako neplatný právny úkon. Z
týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1
O.s.p. a úspešným žalovaným ich náhradu nepriznal, pretože si v konaní žiadne trovy neuplatnili.

3.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Uviedol, že z textu ust. § 92 zák. č. 483/2001 Z.z. vyplýva, že jeho účelom je úprava výnimiek z

bankového tajomstva. Ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia
pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva.
Za daných podmienok môže banka postúpiť pohľadávku aj na inú osobu, ako je banka, teda aj
na osobu, ktorá ako taká nie je viazaná bankovým tajomstvom, a to aj bez súhlasu klienta. Ak bypostúpila pohľadávku na inú osobu skôr, ako sú splnené stanovené podmienky, a zároveň by nemala
na postúpenie pohľadávky súhlas, porušila by tým bankové tajomstvo. Hlavný účel ust. § 92 vrátane
odseku 8 zákona o bankách bol teda aj podľa dôvodovej správy prelomiť bankové tajomstvo a nie

obmedziť možnosť postúpiť pohľadávku. O tom, že by tieto podmienky podmieňovali platnosť právneho
úkonu, niet v zákone ani v dôvodovej správe ani slova. Nie je správny postup aplikácie ust. § 92 ods.
8 zákona o bankách na spotrebiteľský úver takým spôsobom, že aplikáciou tohto ustanovenia sa určila
neplatnosť postúpenia pohľadávky a prípadný nedostatok aktívnej legitimácie nového veriteľa. Žalobca
v ďalšom v odvolaní vyjadril nesúhlas so záverom súdu prvého stupňa o nepreukázaní predčasnej

resp. mimoriadnej splatnosti úveru zo strany žalobcu z dôvodu, že na žalobcu neprešlo právo vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru. Poukázal na to, že v konaní predložil ako dôkaz výzvu na zaplatenie
odoslanú splnomocnencom - spoločnosťou Platiť sa oplatí, spol. s r. o., ktorá je na to splnomocnená
žalobcom plnou mocou z 1. 1. 2011. Týmito dôkazmi bolo zosplatnenie úveru dostatočne preukázané.
Žalobca nesúhlasil ani s názorom súdu prvej inštancie, že oprávnenie zosplatniť úver patrilo iba právnej
predchodkyni žalobcu, a že úver mohol byť postúpený iba zosplatnený, nie živý. S poukazom na ust. §

524 ods. 2 Obč. zák. mal zato, že s postúpením pohľadávky prechádzajú na postupníka všetky práva
pôvodného veriteľa, vrátane práva vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Ak by aj nedošlo v danom
prípade k účinnému k predčasnému zosplatneniu úveru, táto skutočnosť nemohla byť dôvodom na
zamietnutie žaloby v celom rozsahu. Napokon žalobca v odvolaní vytkol súdu prvej inštancie, že na
pojednávaní konanom dňa 14. 7. 2015 neaplikoval ust. § 118 ods. 2 O.s.p., čím žalobcovi odňal možnosť

v priebehu konania zaujať postoj k úvahe súdu prvej inštancie o nemožnosti postúpiť živý úver, o
nemožnosti zosplatniť úver inou osobou ako bankou, a tým zaujať postoj k údajnému nedostatku aktívnej
legitimácie žalobcu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.

4.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

5.

Predmetný splátkový úver vo výške 150 000 Sk ( 4.979,09 eur ) poskytla žalovanému 1/ Slovenská
sporiteľňa, a. s. na základe zmluvy z 11. 8. 2005. V zmysle tejto zmluvy mala konečná splatnosť
úveru nastať dňa 20. 7. 2017. Pohľadávku z tohto úveru Slovenská sporiteľňa, a. s. postúpila žalobcovi

zmluvou o postúpení pohľadávok z 21. 12. 2010. Z čl. 7.6 bod 7.6.1 Všeobecných obchodných
podmienok Slovenskej sporiteľne, a. s. v prípade porušenia zmluvnej povinnosti zo strany dlžníka
bola Slovenská sporiteľňa, a. s. oprávnená okrem iného vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru alebo
zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť. Slovenská sporiteľňa, a. s. nevyužila ani jednu
z týchto možností a pohľadávku teda postúpila spomenutej spoločnosti bez toho, aby úver nadobudol

mimoriadnu splatnosť, resp. bez toho, aby zmluvný vzťah zanikol výpoveďou zmluvy o úvere alebo
odstúpením od nej. Až žalobca prostredníctvom spoločnosti Platiť sa oplatí, spol. s r. o. listom zo 17.
2. 2011 oznámil žalovaným, že odstúpil od zmluvy o úvere, čím sa stal záväzok zo zmluvy splatným v
celom rozsahu aj s príslušenstvom (č.l. 7). Pokiaľ nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp.
pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou zmluvy o úvere, resp. odstúpením od nej, nie je možné

urobiť záver o tom, že by úver s úrokmi z neho vo výške 12,60 % ročne bol splatný. Splatnými sa do
tej doby mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých bol žalovaný 1/ v omeškaní. Z
ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. ( zákon o bankách ) vyplýva, že banka môže postúpiť inému
subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto
ustanoveniu ( pôvodne išlo o § 92 ods. 7 ) doslova uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť

inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie
je bankou.“ Pokiaľ teda Slovenská sporiteľňa, a. s. postúpila zmluvou z 21. 12. 2010 predmetnú
pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001
Z.z. Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho
mimoriadnej splatnosti, ani k odstúpeniu od úverovej zmluvy), Slovenská sporiteľňa, a. s. nebola

oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva
o postúpení pohľadávok z 21. 12. 2010 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák.
Žalobcovi preto v spore chýba aktívna vecná legitimácia. Odvolací súd poukazuje tiež na to, že žalobca
nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery a preto ich nemôže vo vlastnej réžii ani spravovať.Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru resp. odstúpenie od úverovej zmluvy je pritom úkonom, ktorý
možnopodradiťpodpojemspravovanieúveru.Vzhľadomnatožalobcazrejmeneboloprávnenýodstúpiť
od predmetnej úverovej zmluvy.

6.

Žalobca odvolanie založil na argumentácii, že ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. neupravuje možnosť
postúpenia pohľadávky bankou, ale upravuje možnosť vyzradiť bankové tajomstvo pri postúpení

pohľadávky bankou. S týmto názorom odvolací súd nesúhlasí. V tomto ohľade odvolací súd poukazuje
na predchádzajúci odsek odôvodnenia tohto rozsudku a najmä na to, že aj z dôvodovej správy k ust. §
92 ods. 8 ( pôvodne išlo o § 92 ods. 7 ) vyplýva, že banka môže postúpiť pohľadávku inému subjektu
iba v rozsahu zodpovedajúcom nesplácanému (rozumej splatnému) dlhu. Banka teda nemôže postúpiť
inému subjektu iba samotnú pohľadávku z úveru bez ohľadu na splatnosť úveru, ale môže postúpiť
inému subjektu iba nesplácaný dlh, t. j. tú časť úveru, ktorú pred postúpením zosplatnila, resp. ktorá sa

stala splatnou a ktorú dlžník nesplatil.

7.

V konaní bolo preukázané, že odstúpenie od úverovej zmluvy nevykonal pôvodný veriteľ (Slovenská

sporiteľňa, a.s.), ale až žalobca listom zo 17.2.2011 (prostredníctvom spoločnosti Platiť sa oplatí, spol.
s r. o.), teda až po tom, ako mu predmetnú pohľadávku postúpila spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s.
Žalobca však nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery a preto ich nemôže vo vlastnej réžii ani
spravovať. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru príp. odstúpenie od úverovej zmluvy je úkonom,
ktorýmožnopodradiťpodpojemspravovanieúveru.Žalobcapretoneboloprávnenýodstúpiťodúverovej

zmluvy a naviac podľa Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a. s. pokiaľ tak
urobil, tento jeho úkon nemohol vyvolať žiadne následky, teda nemohol spôsobiť splatnosť predmetného
úveru. Inými slovami, aj keby bola zmluva o postúpení predmetnej pohľadávky z 21. 12. 2010 platným
právnym úkonom, predmetný úver sa nestal splatným a žalobu by bolo treba aj v tomto prípade
zamietnuť.

8.

K odvolacej argumentácii žalobcu týkajúcej sa toho, že súd prvej inštancie nepoužil ust. § 118 ods.
2 O.s.p., odvolací súd uvádza, že aj prípadné porušenie tohto zákonného ustanovenia nespôsobuje

existenciuvadyvzmysle§237písm.f/O.s.p.(odňatiemožnostikonaťpredsúdom).resp.vzmysle§365
ods. 1 písm. b/ C.s.p. (porušenie práva na spravodlivý proces). Ak totiž predseda senátu (samosudca)
toto zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia účastníka
konania z jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Porušenie citovaného
ustanoveniatedažiadnymspôsobomnediskvalifikujeúčastníkanapr.vprávezúčastniťsapojednávania,

robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania
zhrnúť svoje návrhy a pod., čo napokon v prejednávanej veci vyplýva aj z obsahu zápisníc z pojednávaní
pred súdom prvej inštancie, keď súd prvej inštancie vykonával dokazovanie výsluchmi účastníkov a
ich zástupcov, ku ktorým sa účastníci mali právo priebežne vyjadrovať, vykonal dokazovanie listinami
prečítaním ich obsahu, a v závere pojednávania poučil účastníkov podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a vyzval

ich, aby zhrnuli svoje návrhy (por. napr. zápisnicu z pojednávania zo 14. 7. 2015 na č. l. 124 - 127,
kedy pojednávanie začalo o 9,30 hod. a skočilo o 11,00 hod.). Striktné nedodržanie postupu podľa § 118
ods. 2 O.s.p. zo strany súdu prvej inštancie spočívajúce v neuvedení, ktoré právne významné skutkové
tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré zostali sporné, samo osebe nezakladá
zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f) O.s.p. Nedodržaním

procesného postupu v zmysle § 118 ods. 2 O.s.p. účinného od 15. októbra 2008, súd prvého stupňa
žalobcovi neodňal možnosť pred súdom konať ( k tomu pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4 Cdo 167/2012 zo dňa 28.05.2013 ).

9.

V rozhodovacej praxi najvyššieho súdu sa pod „prekvapivým rozhodnutím“ rozumie rozhodnutie,
ktorým odvolací súd (na rozdiel od súdu prvého stupňa) za rozhodujúcu považoval skutočnosť, ktorú
nikto netvrdil alebo nepopieral, resp. ktorá nebola predmetom posudzovania súdom prvého stupňa.Prekvapivým je rozhodnutie odvolacieho súdu „nečakane“ založené na iných právnych záveroch, než
rozhodnutie súdu prvého stupňa ( viď tiež uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 17. septembra 2009 sp.
zn. 3 Cdo 102/2008 ), resp. rozhodnutie z pohľadu výsledkov konania na súde prvého stupňa „nečakane“

založené na nepredvídateľne iných („nových“) dôvodoch, než na ktorých založil svoje rozhodnutie súd
prvého stupňa, pričom účastník konania v danej procesnej situácii nemal možnosť namietať správnosť
„nového“ právneho názoru zaujatého až v odvolacom konaní (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.
júla 2011 sp. zn. 5 Cdo 46/2011). V prejednávanej veci k takejto situácii nedošlo. Predovšetkým odvolací
súd svoje potvrdzujúce rozhodnutie založil na rovnakých právnych záverov, ako súd prvej inštancie a

teda na rovnakých dôvodoch, že postúpenie pohľadávky na žalobcu nebolo vykonané platne pre rozpor
s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Navyše v danej veci nemôže ísť o prekvapivé rozhodnutie, keďže
žalobca sa k tejto právnej argumentácii (nesúhlas s nedostatkom svojej aktívnej vecnej legitimácie v
spore) podrobne vyjadril v odvolaní.

10.

Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387
ods.1 C.s.p.

11.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.1 C.s.p.
a ich náhradu úspešným žalovaným nepriznal, pretože im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 Cs.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).