Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. marec 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoKR/46/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114210473
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5114210473.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: ZSE Energy
Solutions, s.r.o., so sídlom Čulenova 6, 811 09 Bratislava, IČO: 35 859 423, zastúpeného zástupcom:
Ružička Csekes s.r.o., so sídlom Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 36 863 360, proti žalovanému:
BCI, a.s., so sídlom Mydlárska 8718/7A, 010 01 Žilina, IČO: 31 617 794, zastúpenému zástupom: Karkó
s.r.o., so sídlom Sad na Studničkách 1029/32, 010 01 Žilina, IČO: 50 158 121, v konaní o určenie
popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 26Cbi 7/2014-85 zo
dňa 15.4.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 26Cbi 7/2014-85 zo dňa 15.4.2016
p o t v r d z u j e.
Žalovaný m á n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi
náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobca žalobou doručenou okresnému
súdu dňa 24.3.2014 v spojení s jej upresnením v podaní zo dňa 28.4.2014 sa domáhal určenia, že je
veriteľom pohľadávok voči žalovanému v celkovej výške 108.816,96 Eur prihlásených v reštrukturalizácii
žalovaného vedenej Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 3R/4/2013, a to prihláškou pohľadávky

por. č. 725 v sume 108.183,60 Eur titulom neuhradenia faktúry č. 2203306 podľa Zmluvy o dielo
č. 24/110129/12/SD-066 za stavebno-montážne práce, prihláškou pohľadávky por. č. 726 v sume
633,36 Eur titulom čiastočného neuhradenia faktúry č. 2202766 podľa Zmluvy o dielo č. 24/110129/12/
SD-066 za stavebno-montážne práce, a že právny dôvod, výška a vymáhateľnosť prihlásených
pohľadávok žalobcu sú dané a pohľadávky sa považujú za zistené. Reštrukturalizačný správca listom
zo dňa 20.1.2014, doručeným žalobcovi dňa 30.1.2014, oznámil, že pohľadávky uplatnené súhrnnou
prihláškou, boli zapísané do zoznamu pohľadávok a dňa 28.2.2014 pohľadávky v zozname pohľadávok

zapísané pod poradovým č. 725 a č. 726 poprel. Konkrétne vo vzťahu k pohľadávke pod č. 725 v
zozname pohľadávok uviedol, že túto popiera v celom rozsahu čo do právneho dôvodu, výšky a poradia
z dôvodu, že bola prihlásená neoprávnenou osobou. Pohľadávka č. 726 bola v celom rozsahu popretá
čo do právneho dôvodu, výšky a poradia z dôvodu, že bola prihlásená neoprávnenou osobou. Popretie
bolo odôvodnené tým, že veriteľ splnomocnil na konanie splnomocnenca, ktorý ďalej splnomocnil JUDr.
O. I. na prihlásenie pohľadávky. Žalobca nedopatrením v rámci administratívnej manipulácie so spisom
nepriložil ku sprievodnému listu, súhrnnej prihláške spolu s dôkazmi i poverenie pre JUDr. O. I., ako aj

poverenie pre JUDr. N. V. zo dňa 17.1.2011.

2. Elektronickým podaním opatreným zaručeným elektronickým podpisom zo dňa 14.4.2016 žalovaný
oznámil dodatočné uznanie pohľadávok podľa § 124 ods. 7 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorédodatočné uznanie sa vzťahuje ku pohľadávkam č. 1, č. 2 žalobcu prihláseným do reštrukturalizačného
konania žalovaného, je učinené vo vzťahu ku konaniu sp. zn. 26Cbi 7/2014 (č.l. 62) a je doplnené
podaním žalovaného zo dňa 12.4.2016 adresovaným žalobcovi označeným ako dodatočné uznanie

pohľadávky podľa ustanovenia § 124 ods. 7 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Podľa
tohto podania žalovaný dodatočne uznal čo do právneho dôvodu, čo do výšky, vymáhateľnosti a poradia
pohľadávky prihlásené pod poradovým č. 1 vo výške 108.183,60 Eur vedená v zozname pohľadávok
pod č. 725 a pohľadávku pod poradovým č. 2 vo výške 633,36 Eur vedená v zozname pohľadávok pod
poradovým č. 726.

3. K procesnému postupu okresný súd uviedol, že na pojednávanie vytýčené na termín
15.4.2016sažalobca,právnyzástupcažalobcu,žalovaný,aniprávnyzástupcažalovanéhoneustanovili.
Žalobca, žalovaný a právny zástupca žalovaného mali doručenie predvolania na uvedený termín
pojednávania včas a riadne vykázané. Právny zástupca žalovaného s poukazom na dodatočné uznanie
pohľadávok ospravedlnil svoju neúčasť na termíne pojednávania. Žalobca prostredníctvom právneho

zástupcu elektronickým podaním zo dňa 14.4.2016, doručeným okresnému súdu 15.4.2016 o 9.09 hod.
požiadal o odročenie pojednávania, nakoľko mu bola žalobcom udelená plná moc na zastupovanie dňa
14.4.2016, t.j. ani nie 24 hodín pred termínom pojednávania. Z uvedeného pre komplexnosť skutkového
stavu veci a pre rozsah materiálu prípadu nemá daný objektívny a kvalifikovaný dostatok času na
prípravunapojednávania,vktorejčastipoukázalnaúpravuv§119ods.1,2O.s.p.ažiadalpojednávanie

odročiť na neskorší termín tvrdiac dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania spočívajúci v udelení plnej
moci dňa 14.4.2016 a s tým spojenou potrebou oboznámiť sa so spisovým materiálom a zachovaním
času na prípravu pojednávania. Okresný súd poukázal na to, že elektronické podanie zástupcu žalobcu
bolo doručené okresnému súdu dňa 15.4.2016 o 9.09 hod., pričom sa vzťahovalo k pojednávaniu
vytýčenému na ten istý deň o 13.10 hod. a bolo učinené zástupcom žalobcu so sídlom v Bratislave.

Okresný súd postupoval podľa § 119 ods. 2 písm. c) O.s.p., elektronicky dňa 15.4.2016 o 9.31 hod.
zástupcovi žalobcu oznámil, že jeho žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovuje, nakoľko neuvádza
dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania. Pri tomto procesnom postupe vychádzal z vysloveného
záveru v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo 19/2014 zo dňa 29.7.2015, podľa ktorého:
Ak účastník konania nepreukáže existenciu objektívnych skutočností brániacich mu zvoliť si advokáta v

primeranej lehote po riadnom doručení predvolania na pojednávanie, nie je možné akceptovať udelenie
plnejmociadvokátovivkrátkomčasepredtermínompojednávania,príp.vdeňpojednávaniaakodôležitý
dôvod pre odročenie pojednávania a nedochádza tak k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom.
Okresnýsúdzuvedenéhoskonštatovalsplnenieprocesnýchpodmienokpreprejednaniearozhodnutiev
neprítomnosti žalobcu, zástupcu žalobcu, žalovaného a zástupcu žalovaného podľa § 101 ods. 2 O.s.p.,

vec prejednal a meritórne rozhodol.

4. Okresný súd zistený skutkový stav posúdil podľa § 124 ods. 1, 2, 4, 7 Zákona č. 7/2005
Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len zákon č. 7/2005 Z.z.), § 118a O.s.p., 120 ods. 1, 3, 4
O.s.p. ,§ 132 O.s.p. Na základe oboznámenia sa s písomným dodatočným uznaním pohľadávok, určenia

právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti ktorých sa žalobca v tomto konaní domáhal, ako vyplýva z
listu žalovaného zo dňa 12.4.2016, nastali právne dôsledky vyplývajúce z úpravy § 124 ods. 7 zákona
č. 7/2005 Z.z., podľa ktorého kým neuplynula lehota na podanie žaloby na určenie pohľadávky alebo
kým súd právoplatne nerozhodne o určení pohľadávky, dlžník môže popretú pohľadávku dodatočne voči
jej veriteľovi písomne uznať; týmto uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za

zistenú. Ak správca poprel pohľadávku z podnetu veriteľa, môže dlžník uznať popretú pohľadávku len
so súhlasom tohto veriteľa. Z vykonaného dôkazu oboznámením výňatku zo zoznamu pohľadávok v
reštrukturalizačnom konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. 3R/4/2013 vyplýval obsah a rozsah popretia
pohľadávok žalobcu, určenia právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti ktorých sa žalobca v tomto
konaní domáhal. Z uvedeného popretia reštrukturalizačného správcu nevyplývalo, že by správca poprel

tieto pohľadávky na základe podnetu veriteľa a záver o tom, že by reštrukturalizačný správca uvedené
pohľadávky poprel na základe podnetu veriteľa, nevyplýval ani z obsahu oboznámeného výňatku zo
zoznamu pohľadávok, ktorý vo vzťahu k uvedeným pohľadávkam v tomto zozname zapísaným pod
č. 725 a 726 uvádza výlučne len námietky uplatnené úpadcom proti prihláseným pohľadávkam a nie
podnet veriteľa na popretie pohľadávky a spôsob vybavenia tohto podnetu. Z uvedeného v dôsledku

dodatočného písomného uznania predmetných pohľadávok dlžníkom - žalovaným voči veriteľovi -
žalobcovi v zmysle listu zo dňa 12.4.2016, nastali právne dôsledky vyplývajúce z § 124 ods. 7 veta prvá
zákona č. 7/2005 Z.z., a teda popreté pohľadávky sa v uznanom rozsahu považujú za zistené. Okresný
súd musel uvedenú skutočnosť zohľadniť k momentu meritórneho rozhodnutia vo veci v tom smere, žepokiaľ sa predmetné pohľadávky v tejto veci považujú v dôsledku ich dodatočného písomného uznania
voči veriteľovi zo strany dlžníka za zistené, odpadol dôvod pre rozhodnutie o ich určení, v nadväznosti
na čo rozhodol o zamietnutí žaloby. Vzhľadom na tento primárny argument ďalšie dôvody neuviedol.

5.Onáhradetrovkonaniarozhodolpodľa§143O.s.p.Prirozhodovaníonáhradetrovkonaniapovažoval
za nevyhnutné zohľadniť, že záver o nedôvodnosti žaloby k momentu meritórneho rozhodnutia je
daný výlučne skutočnosťou závislou na vôli žalovaného, ktorý až po začatí konania v tejto incidenčnej
veci, dodatočne písomne ako dlžník voči žalobcovi ako veriteľovi uznal v celom rozsahu predmetné

pohľadávky. Žalobca bol nútený podať predmetnú incidenčnú žalobu v dôsledku právneho úkonu
reštrukturalizačného správcu, ktorý predmetné pohľadávky poprel. Skutočnosť ich dodatočného uznania
žalovaným nezakladá procesnú povinnosť žalobcu disponovať žalobou v tejto veci jej späťvzatím. V
rámci dispozičnej zásady ovládajúcej sporové konanie zostáva i v takom prípade na strane žalobcu
právo a nie povinnosť so žalobou disponovať. Z uvedených záverov okresný súd preto vzhliadol dôvod
pre výnimočnú analogickú aplikáciu úpravy § 143 O.s.p. Konštatoval preto, že právo na náhradu trov

konania má preto žalobca voči žalovanému, pričom však žalobca v lehote podľa § 151 ods. 1 veta druhá
O.s.p. nedoložil vyčíslenie uplatnených trov konania, a preto bolo okresným súdom rozhodnuté tak, že
žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva a okresný súd preto postupoval podľa § 151 ods. 2 O.s.p.

6.Protitomutorozsudkuvzákonnejlehotepodalodvolaniežalobcaprostredníctvomzástupcuzdôvodov

podľa § 205 ods. 2 písm. b) a f) O.s.p. Podľa žalobcu okresný súd žalobu zamietol z dôvodu, že
v dôsledku dodatočného uznania prihlásených pohľadávok žalovaným podľa § 124 ods. 7 zákona č.
7/2005 Z.z. sa prihlásené pohľadávky považujú za zistené, ktorú skutočnosť musel zohľadniť k momentu
meritórneho rozhodnutia, pretože odpadol tým dôvod pre rozhodnutie o určení súdom. Žalobca mal
za to, že okresný súd nemal žalobu zamietnuť, ale mal žalobe v celom rozsahu vyhovieť pre uznanie

nároku žalovaným. Zamietnutie žaloby totiž v konečnom dôsledku znamená, že žalobou uplatnený
nárok nie je dôvodný alebo neexistuje a zamietnutie je vlastným zamietnutím žalovaného nároku. V
danom prípade žalovaný nárok existoval a bol potvrdený aj uznaný samotným žalovaným, a preto
nebol dôvod na jeho zamietnutie, čo platí bez ohľadu na to, že uznanie prihlásených pohľadávok
žalovaným podľa § 124 ods. 7 zákona č. 7/2005 Z.z. má za následok, že dané pohľadávky sa zo

zákona považujú za zistené. Žalobca s odkazom na ust. § 153a ods. 1 O.s.p. mal za to, že pri uznaní
žalovaného nároku i zákon počíta s vydaním rozsudku na uznanie. Uznanie popretých pohľadávok
žalovaným je uznaním incidenčnou žalobou uplatneného nároku, a preto mal okresný súd postupovať
podľa § 153a ods. 1 O.s.p. Žalobca podal žalobu oprávnene, pričom nárok žalobcu bol počas konania
uznaný žalovaným. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Pre úplnosť žalovaný dodal,

že právny názor reštrukturalizačného správcu žalovaného, ktorý bol jediným dôvodom pre popretie
prihlásených pohľadávok o tom, že JUDr. N. V. bol v zmysle svojho poverenia oprávnený konať iba
osobne, a to podľa § 27 ods. 1 O.s.p. nepovažoval za správny. Poverenie JUDr. V. nie je splnomocnením
zástupcu podľa § 27 ods. 1 O.s.p., ale je poverením podľa § 21 ods. 1 písm. b) O.s.p. a teda jeho
konanie nie je konaním zástupcu, ale konaním samotnej právnickej osoby. Z uvedeného dôvodu bol

JUDr. V. oprávnený v zmysle poverenia poverovať aj ďalšie osoby, a teda oprávnený poveriť JUDr. O.
I. na uplatnenie prihlásených pohľadávok v reštrukturalizačnom konaní žalovaného. Navrhol napadnutý
rozsudok zmeniť, žalobe vyhovieť s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.

7. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom zástupcu. Žalovaný

odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu považoval za správny, vydaný okresným súdom na
základe riadne zisteného skutkového stavu, preskúmateľný a zrozumiteľný. Z odôvodnenia rozsudku
je dostatočne zrejmé, ktoré skutočnosti považoval okresný súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Okresný
súd, podľa žalovaného, dospel k správnemu záveru, že dodatočným uznaním popretých pohľadávok

dlžníkom - žalovaným voči veriteľovi - žalobcovi, nastali právne dôsledky vyplývajúce z § 124 ods. 7
zákona č. 7/2005 Z.z., a teda popreté pohľadávky sa v uznanom rozsahu považujú za zistené, čím
odpadol dôvod pre rozhodnutie o ich zistení. Rozhodnutie prvostupňového súdu reflektuje tiež na
rozhodovaciu činnosť súdov SR v obdobných prípadoch, okrem iného rozsudok Krajského súdu v
Trnave sp. zn. 14S/151/2014 zo dňa 01.03.2016. Tvrdenia žalobcu uvádzané v odvolaní nemajú oporu

v zákonnej úprave. Keďže v priebehu konania došlo k dodatočnému uznaniu popretých pohľadávok,
žalobca nemal viac naliehavý záujem na ich určení, preto bolo potrebné žalobu žalobcu nepochybne
zamietnuť.8. Okresný súd prípisom zo dňa 4.8.2016 doručil vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu žalobcovi
s tým, že má možnosť sa k nemu najneskôr v lehote 10 dní od jeho doručenia písomne vyjadriť. K
doručeniu písomného vyjadrenia žalobcu nedošlo.

9. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP") prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích dôvodov
žalobcu za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom
za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP bol rozsudok okresného

súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie
bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

10. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/46/2016-137 zo dňa
20.2.2017, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli krajského

súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu
dňa 21.3.2017 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky
k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s
ust. § 378 ods. 1 CSP.

11. Krajský súd vo vzťahu k svojmu postupu a konaniu uvádza, že vychádzal z ust. zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP"), ktorý zákon podľa ust. § 474 CSP nadobudol účinnosť dňa 01.
júla 2016 v spojení s ust.. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Právne účinky úkonu podaného odvolania žalobcu proti rozsudku okresného súdu zostali v konaní
zachované tak, ako to vyplýva z ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP.

13. Krajský súd vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu uvádza, že základom jeho rozhodnutia je
aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, a preto sa v dôvodoch tohto svojho rozhodnutia krajský súd obmedzil len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia okresného súdu ako súdu prvej inštancie. Krajský súd
uvádza, že pokiaľ základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, tak nebolo potrebné ani
žiaduce, aby v odôvodnení rozsudku krajského súdu boli opätovne zopakované tie rozhodné skutkové
a právne závery, ktoré už uviedol okresný súd ako súd prvej inštancie v dôvodov svojho napadnutého

rozhodnutia a je postačujúce na ne len odkázať. To, že pri aplikácii ust. § 387 ods. 2 CSP postačuje len
odkaz na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu
SR,sp.zn.IV.ÚS350/09,podľaktorého...„odôvodneniarozhodnutíprvostupňovéhosúduaodvolacieho
súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu
konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj

požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového
súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného
súdneho konania". Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo/170/2005, ...„ak v odvolacom
konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia okresného súdu, v zásade sa odvolací súd môže obmedziť na
prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu, t.j. súdu prvej inštancie". Krajský súd uvádza, že pokiaľ základom

jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, tak nebolo potrebné ani žiaduce, aby v odôvodnení
rozsudku krajského súdu boli opätovne zopakované tie rozhodné skutkové a právne závery, ktoré už
uviedol okresný súd ako súd prvej inštancie v dôvodov svojho napadnutého rozhodnutia a je postačujúce
na ne len odkázať. To, že pri aplikácii ust. § 387 ods. 2 CSP postačuje len odkaz na odôvodnenie
napadnutého rozsudku okresného súdu, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS

350/09, podľa ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno
posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria
jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku
komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj
odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho

konania". Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo/170/2005, ...„ak v odvolacom konaní
dôjde k potvrdeniu rozhodnutia okresného súdu, v zásade sa odvolací súd môže obmedziť na prevzatie
odôvodnenia nižšieho súdu, t.j. súdu prvej inštancie".14. Práve podľa ust. § 380 ods. 1 CSP bol napadnutý rozsudok okresného súdu posudzovaný len v
medziach odvolacích dôvodov žalobcu a v nich len tých relevantných dôvodov, ktoré odzneli v rámci
konania pred súdom prvej inštancie. Z titulu splnenej poučovacej povinnosti okresným súdom podľa ust.

§ 118a ods. 1, 2, 3 O.s.p. (č.l. 55 spisu), t.j. v znení Občianskeho súdneho poriadku ako procesného
práva platného k momentu konania a rozhodovania okresného súdu. V ďalšom krajský súd uvádza, že
základomposudzovaniaodvolacíchdôvodovžalobcuvoväzbekzáveromokresnéhosúduobsiahnutých
v napadnutom rozsudku bol skutkový stav zistený okresným súdom, ktorým bol krajský súd viazaný v
zmysle ust. § 383 CSP, pretože súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie a na

základe vykonaného dokazovania vyjadril jasné a dostatočné závery.

15. Základným odvolacím dôvodom žalovaného bola námietka nesprávneho postupu okresného súdu,
ktorý dodatočné uznanie popretých pohľadávok žalovaným mal posúdiť ako uznanie incidenčnou
žalobou uplatneného nároku a vo veci rozhodnúť rozsudkom podľa § 153a ods. 1 O.s.p. v znení
účinnom do 30.06.2016 a incidenčnú žalobu mal zamietnuť iba v prípade, ak ňou uplatnený nárok

neexistuje alebo je nedôvodný. V tejto súvislosti zvýrazňuje odvolací súd, že okresný súd správne
vyhodnocoval oprávnenosť žalobcu na podanie o určenie popretej pohľadávky žaloby a jej dôvodnosť.
Pri svojom rozhodovaní bol však povinný postupovať v zmysle § 154 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do
30.06.2016, podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, a teda posudzovať
dôvodnosť uplatnenia žaloby k momentu vyhlásenia svojho rozsudku.

16. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že veriteľ, ktorému bol popretý právny dôvod prihlásenej
pohľadávky, jej vymáhateľnosť, výška jej zabezpečenia alebo poradie zabezpečovacieho práva, sa
môže domáhať určenia pohľadávky. Veriteľ je oprávnený podať žalobu v rozsahu, v akom mu bola
pohľadávka správcom popretá. Incidenčné konanie má právnu povahu určovacieho konania. Veriteľ

nemusí preukazovať existenciu naliehavého právneho záujmu na podanie žaloby, pretože tento je daný
ex lege až do momentu, kým reštrukturalizačné konanie nie je zastavené. Zákon umožňuje dlžníkovi
písomne uznať popretú pohľadávku do konca lehoty na podanie žaloby, ak žaloba bola podaná, tak
je oprávnený uznať pohľadávku, až kým súd právoplatne nerozhodne. Písomné uznanie musí byť
doručené veriteľovi, uznaním sa popretá pohľadávka považuje za zistenú v takom rozsahu, ako ju

dlžník uznal. Zvýrazňuje sa, že ak dlžník v incidenčnom konaní pred vydaním rozhodnutia uzná spornú
pohľadávku, nie je to dôvod na vydanie rozsudku na základe uznania. Uznaním tejto pohľadávky sa
považuje pohľadávka za ex lege zistenú, a preto odpadol právny dôvod pre podanie žaloby.

17. Odvolací súd mal preukázané, že v čase konania a rozhodovania okresného súdu už žalobcova

pohľadávkanebolasporná, pretožebolažalovanýmdodatočneuznaná.Dodatočnéuznaniepohľadávky
bolo vykonané pred rozhodnutím prvostupňového súdu, čo malo za následok, že žalobca stratil aktívnu
legitimáciu v tomto spore. Súhlasí preto krajský súd s postupom okresného súdu, ktorý žalobu žalobcu
ako nedôvodnú zamietol a vzhľadom k tomu, že sa uznaním pohľadávky predmetná pohľadávka
považovala ex lege za zistenú, nebol dôvod na postup podľa § 153 O.s.p. v znení platnom a účinnom

k momentu rozhodovania okresného súdu tak, ako navrhoval žalobca. Z uvedeného potom odvolacie
dôvody žalobcu neboli hodnotené ako právne relevantné, a preto podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 387 ods. 2 CSP bol napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie.

18. Krajský súd len dodáva, že pokiaľ sa súd prvej inštancie v rámci svojho konania nezaoberal ďalšími

dôvodmi žaloby a tieto nevyhodnocoval, potom ani odvolací súd nemohol zaujať stanovisko a uvádzať
závery k týmto ďalším dôvodom žaloby. V tejto súvislosti však poukazuje na svoje závery vyjadrené v
rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/22/2015, a to vo vzťahu ku konaniu zamestnanca žalobcu
JUDr. Petra V. a jeho oprávnenia poveriť ďalšieho zamestnanca spoločnosti na podanie a podpísanie
prihlášky proti dlžníkovi BCI, a.s., so sídlom v Žiline.

19. Výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie nebol odvolaním osobitne napadnutý, a preto
ako výrok závislý od výroku vo veci samej, bol krajským súdom rovnako potvrdený ako vecne správne
rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou sporu v odvolacom konaní bol žalovaný,
ktorému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že podľa ust. § 262 ods.
2 CSP o výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.