Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. marec 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoPr/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813213156
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3813213156.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu G., zastúpeného I. proti žalovanému Y.,
o priznanie pracovného úrazu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa
10. februára 2016, č.k. 13Cpr/1/2013-322, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal
určenia, že zdravotné problémy, ktorými trpí - iné akútne a prechodné psychotické poruchy a anxiozne
depresívna porucha je v príčinnej súvislosti s mimoriadnou udalosťou, ku ktorej došlo na pracovisku
žalovaného v Y. dňa 10.08.2009 a ide o pracovný úraz, za ktorý zodpovedá žalovaný. O trovách konania
vyslovil, že rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s poukazom

na ust. § 151 ods. 3 O.s.p.

2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca bol zamestnancom
žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 10.03.1995 a u žalovaného pracoval od 10.03.1995
do 28.02.2011 najskôr na pozícií robotníka na Úseku úpravne uhlia, od 18.04.1995 prešiel pracovať do
podzemia a pred skončením pracovného pomeru bol zaradený na pracovnej pozícii baník Ťažobného

úseku J. Y.. Dňa 10.08.2009 došlo u odporcu v Ťažobnom úseku J. Y. k mimoriadnej udalosti -
požiaru a následnému explozívnemu vyhoreniu plynov s následkom smrteľných pracovných úrazov. Dňa
10.08.2009 fáral žalobca do I. pracovnej zmeny na iné pracovisko Východnej šachty, a
to na pracovisku I. E. X, ktoré bolo viac ako 80 m pod miestom mimoriadnej udalosti (97 metrov), a
pokiaľ ide o banské chodby, bolo vzdialené od miesta udalosti 1.240 metrov, pričom
chodby boli zalomené 7-krát (samostatné vetracie oddelenie, ktoré nebolo ovplyvnené následkami
mimoriadnej udalosti). Bezpečným miestom z hľadiska účinkov výbuchu je miesto nachádzajúce sa po

troch zalomeniach chodby. Nikto zo zamestnancov, ktorým bola pridelená práca na
I. X, nehlásili žiadny úrazový dej. V žiadnom prípade nemohol žalobca v čase mimoriadnej
udalosti dňa 10.08.2009 počuť výbuch (najmä keď mal naštartovanú lokomotívu) a v dôsledku neho
padnúť medzi vozy. Bezprostredne po mimoriadnej udalosti, ku ktorej došlo v čase od 09:22 hod. do
09:25 hod. sa ešte nevedelo, čo sa presne udialo a aký bol počet osôb, o ktorých žalovaný nemal
vedomosť. Na povrch boli zamestnanci vyvezení o 13:00 hod. Žalobca bol vodič závesnej lokomotívy

a podľa dopravného poriadku každý vodič pri doprave materiálu lokomotívou musí mať sprievodcu. Z
uvedenéhodôvodunemoholbyťžalobcasám,takakotvrdil.Vykonanýmdokazovanímbolopreukázané,
že sa žalobca nezúčastnil záchranárskych prác, keďže nebol banským záchranárom. Bolo preukázané,že dňa 11.08.2009 fáral do I. pracovnej zmeny na Úsek banskej dopravy mimo uzavretej
oblasti zaistenej hliadky, dňa 12.08.2009 fáral na 11. Ťažobný úsek - východ (iné pracovisko
vzdialené 8 km od Východnej šachty), v dňoch 13.08.2009 a 14.08.2009 mal žalobca voľno. Do oblasti

východnej šachty fáral až v dňoch 15.08.2009 až 17.08.2009 (III. pracovná zmeny) a 21.08.2009 a
22.08.2009 (do II. pracovnej zmeny), v dňoch 18.08.2009 - 19.08.2009 mal opäť voľno a dňa 20.08.2009
a 25.08.-31.08.2009 čerpal dovolenku. Tvrdenia žalobcu, že osobne vyvážal nezazipsovaný zelený vak,
v ktorom bola uložená polovica mŕtveho tela jeho kolegu, nebolo vykonaným dokazovaním preukázané.
Aj výsluchom svedka I. D. bolo preukázané, že vývozy tiel nebohých po mimoriadnej udalosti zo dňa

10.08.2009 v J. Y. boli uskutočňované v dňoch 11.08. a 12.08.2009, pričom podľa výpovede boli telá
záchranárov vyvážané záchranármi najskôr na nosidlách a potom boli umiestňované do patologických
vakov. Pri ukladaní do patologických vakov boli prítomní len svedok I. D., C.. C. a mechanik W..
T.. Nemohlo sa stať, že by nejaký civil prišiel do kontaktu s pozostatkami. Ak boli vynášané
veci, či iný materiál z miesta mimoriadnej udalosti, boli vynášané v nepriehľadných vreciach. Na základe
lekárskeho posudku zo dňa 17.02.2011 sa stal žalobca dlhodobo nespôsobilým na výkon doterajšej

práce v podzemí z dôvodu všeobecného ochorenia. Keďže žalovaný nemal možnosť naďalej
žalobcu zamestnávať, dohodli sa na skončení pracovného pomeru podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce
dňom 28.02.2011.

3. Podaním zo dňa 16.01.2013 žalobca požiadal žalovaného o zaevidovanie pracovného úrazu zo dňa

10.8.2009. Žalovaný príčinnú súvislosť medzi mimoriadnou udalosťou zo dňa 10.08.2009 a zdravotnými
problémami žalobcu neuznal ani po doplnení žiadosti.

4. Žalobca v konaní uvádzal, že po mimoriadnej udalosti chodil normálne do práce, teda fáral, avšak
počascelejdobysacítilzle,atopofyzickejajpsychickejstránke.Vroku2010začalmaťvážnezdravotné

problémy,prežitútragédiuveľmiťažkoprežíval,stalsaprecitlivelý.Niekedybolnaopakagresívnyazačal
pravidelne požívať alkoholické nápoje. Trpel nechutenstvom, stratil náladu a chuť niečo robiť. Začal byť
nervózny, nespával, mával desivé sny a mal strach a obavy z uzavretých priestorov. Situáciu v práci a ani
v rodine nezvládal, a preto sa obrátil na odborníkov. Od 28.10.2010 je v trvalej starostlivosti ošetrujúceho
psychiatra C.. C. Q.. Hospitalizáciu na psychiatrickom oddelení odmietal. Uviedol, že jeho zdravotný stav

je taký závažný, že užíva stále utlmujúce lieky, bez ktorých nie je schopný viesť bežný život. Zdôraznil,
že zo zdravotných dôvodov prišiel o prácu, je dlhodobo nezamestnaný, a keďže má rodinu, o ktorú sa
nemôže riadne postarať, aj to znásobuje jeho psychotickú poruchu.

5. Zo správy C.. C. Q., ošetrujúcej psychiatričky žalobcu, vyplynulo, že žalobca je evidovaný a

liečený v jej odbornej ambulancii od 28.10.2010 pre akútnu psychotickú poruchu nešpecifikovanú u
predisponovanej emočne nestabilnej a menej diferencovanej osobnosti na pravdepodobnom teréne
prežitej traumy banského nešťastia a pri návykovom užívaní alkoholu. Priebeh jeho psychickej
poruchy je nepriaznivý, aj napriek dodržiavaniu abstinencie od alkoholu a užívaniu doporučenej liečby.
Žalobca ale už v minulosti počas výkonu Vojenskej služby mal závažné psychické

problémy, pre ktoré bol údajne hospitalizovaný na Psychiatrickom oddelení Vojenskej nemocnice v O..
Príčinná súvislosť žalobcových psychických problémov s banským nešťastím je ťažko hodnotiteľná,
keďže žalobca trpí na hlbšiu poruchu osobnosti, pri ktorej je zvýšená dispozícia k podobným psychickým
problémom. Žalobca odmietal hospitalizáciu na psychiatrickom oddelení Nemocnice s poliklinikou G.,
pracovisko J..

6. V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie. Zo záverov znaleckého posudku znaleckej
organizácie V. č. XX/XXXX vyplynulo, že žalobca trpí duševnou poruchou - zmiešanou poruchou
osobnosti s rysmi emočnej nestability, paranoidity a schizotypovými rysmi, ďalej nediferencovanou
somatizačnou poruchou a syndrómom závislosti od alkoholu, pričom ide o chronický charakter poruchy.

U žalobcu možno predpokladať dlhodobé pretrvávanie jeho duševných ťažkostí. Podľa záverov
znaleckého posudku žalobca trpel vyššie uvedenými duševnými poruchami už pred mimoriadnou
udalosťou u žalovaného, ku ktorej došlo dňa 10.08.2009, okrem opakovaných dekompenzácii
zmiešanej poruchy osobnosti, ktoré boli zadokumentované až po mimoriadnej udalosti. Za výslovného
predpokladu, že žalobca pri mimoriadnej udalosti, ktorá sa udiala dňa 10.08.2009 u

žalovaného v podzemí, nebol fyzicky prítomný na pracovisku, nebol ohrozený na živote, nebol priamo
vystavený žiadnym účinkom udalosti , neunikal pred hroziacim nebezpečenstvo a nezúčastnil sa
následných záchranárskych prác, tak ako sám popisuje, duševné poruchy u neho nie sú v
príčinnej súvislosti s mimoriadnou udalosťou zo dňa 10.08.2009. Znalci tiež uviedli, že za výslovnéhopredpokladu, že by k mimoriadnej udalosti u žalovaného dňa 10.08.2009 nedošlo, žalobca by aj tak trpel
zmiešanou poruchou osobnosti, nediferencovanou somatizačnou poruchou a syndrómom závislosti od
alkoholu. Predmetný znalecký posudok č. XX/XXXX bol doplnený výpoveďou znalca C.. T.

na pojednávaní, kde znalec výslovne a opakovane uviedol, že za predpokladu, že žalobca síce bol na
pracovisku, alevinejčasti,ktorásanachádzala1.240modmiestamimoriadnejudalosti,pričom
medzi miestom mimoriadnej udalosti a prácou navrhovateľa bolo 7 zalomení chodby a pracoviskom
navrhovateľa sa nachádzalo 97 metrov pod miestom mimoriadnej udalosti a za predpokladu, že sa
žalobca nezúčastňoval záchranárskych prác, resp. nevynášal žiadne pozostatky mŕtvych baníkov,

resp. jednotlivé súčasti výstroja neexistuje príčinná súvislosť medzi duševnou poruchou žalobcu a
mimoriadnou udalosťou u žalovaného zo dňa 10.08.2009.

7. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru,
že žaloba žalobcu nie je dôvodná. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobca trpí duševnou
poruchou - zmiešanou poruchou osobnosti s rysmi emočnej nestability, paranoidity a schizotypovými

rysmi, ďalej nediferencovanou somatizačnou poruchou a syndrómom závislosti od
alkoholu, pričom ide o chronický charakter poruchy. Zo záverov znaleckého posudku po spresnení
znalcom pri výsluchu na pojednávaní jednoznačne vyplýva, že toto poškodenie zdravia žalobcu, pričom
poškodením zdravia sa rozumie nielen telesné poškodenie, ale i psychické poškodenie (zbierka súdnych
rozhodnutí a stanovísk č. 11/1996), nie je v priamej príčinnej súvislosti s mimoriadnou udalosťou, ku

ktorej došlo u žalovaného dňa 10.08.2009. Znalec vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 10.02.2016
jednoznačne vyslovil záver, že za predpokladu, že žalobca síce bol na pracovisku v čase mimoriadnej
udalosti u žalovaného dňa 10.08.2009, ale v inej časti bane, ktorá sa nachádzala 1.240 metrov od
miesta mimoriadnej udalosti, pričom medzi miestom mimoriadnej udalosti a prácou žalobcu bolo 7
zalomení chodby a pracovisko žalobcu sa nachádzalo 97 metrov pod miestom mimoriadnej udalosti

a za predpokladu, že sa žalobca nezúčastňoval, resp. nevynášal žiadne pozostatky mŕtvych baníkov,
resp. jednotlivé súčasti výstroja (čo bolo preukázané listinnými dôkazmi a výsluchom svedka D.), platí
záver vyslovený na str. 45 znaleckého posudku, a to, že neexistuje príčinná súvislosť medzi duševnou
poruchou žalobcu a udalosťou, ku ktorej došlo u žalovaného dňa 10.08.2009. Z
toho je zrejmé, že mimoriadna udalosť u žalovaného nebola spúšťačom duševnej poruchy u žalobcu a

aj bez tejto mimoriadnej udalosti u žalovaného, žalobca by trpel takou duševnou poruchou, akou trpí.
Uvedené vyplýva aj zo zistení znalcov v znaleckom posudku č. XX/XXXX, podľa ktorých žalobca trpel
vyššie uvedenými duševnými poruchami už pred mimoriadnou udalosťou u žalovaného,
okrem opakovaných dekompenzácií zmiešanej poruchy osobnosti, ktoré boli zadokumentované až po
mimoriadnej udalosti.

8. Vzhľadom k uvedeným zisteniam súd prvej inštancie zastal názor, že porucha zdravia žalobcu,
ktorou objektívne trpí, nevznikla dňa 10.08.2009 v súvislosti s banským nešťastím, ktoré sa v tento
deň stalo na pracovisku žalovaného, a teda nejde o pracovný úraz. Súd prvej inštancie mal za to, že
poškodenie zdravia žalobcu (zmiešaná porucha osobnosti s rysmi emočnej nestability, paranoidity a

schizotypovými rysmi, ďalej nediferencovaná somatizačná porucha a syndróm závislosti od alkoholu)
nevzniklo žalobcovi v príčinnej súvislosti s mimoriadnou udalosťou u žalovaného na
pracovisku v Y. dňa 10.08.2009, a preto nie je pracovným úrazom, za ktorý by zodpovedal žalovaný.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil § 195 ods. 1, ods. 2 Zákonníka práce, o trovách konania rozhodol
podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

9. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c), písm. f) O.s.p. Uviedol, že skutkový stav v danej veci nebol riadne
zistený a preukázaný, a to ani po výsluchu súdneho znalca na pojednávaní, keď neboli odstránené

nelogické a navzájom si odporujúce tvrdenia znalca, pričom tieto rozpory sú zrejmé aj pre laika bez
príslušného odborného medicínskeho vzdelania. Mal za to, že súd prvej inštancie mal na odstránenie
nedostatkov na základe jeho pripomienok dať znalecký posudok preskúmať inému znalcovi, resp.
inej inštitúcii podľa § 127 ods. 2 O.s.p., čo bezdôvodne neurobil, a preto porušil jeho
zákonné práva. Ďalej uviedol, že žiadne psychické problémy nemal a tieto sa u neho začali prejavovať

a boli diagnostikované až po mimoriadnej udalosti, ku ktorej došlo u žalovaného dňa 10.08.2009, keď
utrpel smrteľný pracovný úraz 20 jeho spolupracovníkov, s ktorými veľa rokov pracoval a mnohí z
nich boli jeho kamaráti. Ak znalec za tejto situácie konštatoval, že takáto udalosť nemohla mať vplyv
na jeho psychické ochorenie, ide o zjavne o záver absolútne nesprávny a ničím neodôvodnený aneodôvodniteľný. Poukázal na skutočnosť, že robil psychicky náročnú prácu vodiča banskej lokomotívy,
pri ktorej práci vozil nielen materiál, ale aj ľudí, takže súčasťou jeho spôsobilosti na túto prácu bolo
úspešné a opakované absolvovanie psychotestov, ktoré by museli nesporne odhaliť akýkoľvek náznak

duševnej poruchy, ktorou námietkou sa súd prvej inštancie nezaoberal. Zdôraznil, že znalec u neho
konštatuje viacero psychických ochorení, pričom jedným z nich je zmiešaná porucha osobnosti, u ktorej
konštatuje, že bola zadokumentovaná až po mimoriadnej udalosti, ku ktorej došlo dňa 10.08.2009,
pričom znalec bezdôvodne nedáva túto mimoriadnu udalosť do príčinnej súvislosti s jeho ochorením,
čo je absolútne v rozpore so skutkovým stavom, keď považuje za nesporné, že hoci je laik,

práve mimoriadna udalosť, pri ktorej došlo k úmrtiu 20 spolupracovníkov, bola
spúšťacím mechanizmom jeho psychického ochorenia. Opätovne zdôraznil, že bol v deň a v čase, keď
došlo k mimoriadnej udalosti v práci a je len zhoda náhod, že nebol vyslaný na pracovisko, kde došlo
k mimoriadnej udalosti, čo by znamenalo jeho istú smrť, takže tvrdenia znalca, že nebol priamo na
mieste, kde došlo k výbuchu, tak nie je daná príčinná súvislosť medzi jeho ochorením a mimoriadnou
udalosťou, je ničím neodôvodnené, nelogické, ba až absurdné. Poukázal na súdny spor vedený na

tamojšom súde v obdobných prípadoch pod číslom 5C/100/2011, navrhovateľ C. O. a pod číslom
9C/201/2008, navrhovateľ C. I.. Pri výsluchu znalca na pojednávaní dňa 10.02.2016 došlo podľa jeho
názoru k absurdnej situácii, keď znalec v teoretickej rovine pripustil, že mimoriadna udalosť sa mohla
podieľať na vzniku jeho duševnej poruchy a na ďalšiu otázku odpovedal, že u neho však je
možné príčinnú súvislosť v zásade vylúčiť. Jeho požiadavka na preskúmanie znaleckého posudku podľa

§ 127 ods. 2 O.s.p. bola dôvodná a súd pochybil, keď jeho procesný návrh odmietol a preskúmanie
znaleckého posudku nepovolil.

10. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že zo skutkového stavu, ktorý bol súdom prvej inštancie

riadne zistený, vyplynulo, že neexistuje príčinná súvislosť medzi duševnými ochoreniami žalobcu a
mimoriadnouudalosťouzodňa10.08.2009.Znalciznaleckejorganizácieodpovedalinasúdompoložené
otázky jednoznačne. Žalobca poukazuje na údajné nelogické a navzájom si odporujúce tvrdenia znalca
pri jeho výsluchu na pojednávaní dňa 10.02.2016, keď znalec sa vyjadril
tak, že žalobca bol dňa 10.08.2009 na pracovisku v podzemí, ale v inej časti, ktorá sa

nachádzala 1.240 metrov od miesta mimoriadnej udalosti, pričom medzi miestom mimoriadnej udalosti
a pracoviskom žalobcu bolo sedem zalomení banských chodieb a pracovisko sa nachádzalo 97 metrov
pod miestom mimoriadnej udalosti a za predpokladu, že žalobca sa nezúčastňoval záchranárskych
prác, resp. nevynášal žiadne pozostatky mŕtvych baníkov, platí záver, že neexistuje príčinná súvislosť
medzi duševnou poruchou žalobcu a udalosťou zo dňa 10.08.2009. Vyššie uvedené okolnosti mal súd

preukázané. Všetky tvrdenia žalobcu, postupne sa meniace a prispôsobujúce námietkam žalovaného,
boli v konaní navrhnutými dôkazmi vyvrátené. Znalci znaleckej organizácie sa vysporiadali s námietkou
žalobcu, že vykonával psychicky náročnú prácu vodiča banskej lokomotívy s poukazom na absolvovanie
psychotestov, a to v písomnom vyjadrení zo dňa 25.02.2014, kde uviedli, že porucha osobnosti
nie je poruchou, ktorá robí človeka nespôsobilým výkonu funkcie vodiča banskej lokomotívy. Pokiaľ

žalobca príčinnú súvislosť odôvodňoval tým, že bola len zhoda náhod, že nebol vyslaný na pracovisko,
kde došlo k mimoriadnej udalosti, čo by znamenalo jeho smrť, znalec príčinnú súvislosť potvrdil len
v teoretickej rovine, keď podľa neho z pohľadu forenznej medicíny tento teoretický spolupodiel nie je
možné objektivizovať. V znaleckom posudku, ako aj písomnom vyjadrení zo dňa 25.02.2014 znalec
uviedol, že znalecká organizácia nevie posúdiť, či bolo vecou náhody, že žalobca nebol v okamihu

mimoriadnej udalosti v inkriminovanom priestore. V konaní bolo preukázané, že miesto mimoriadnej
udalosti nebolo pracovisko žalobcu a nemôže potom žalobca tvrdiť, že mal byť v inkriminovanom dni
10.08.2009 v pracovnej zmene a na pracovisku, kde došlo k mimoriadnej udalosti. Súd prvej inštancie
dokazovanie kontrolným znaleckým dokazovaním zamietol, vzhľadom na jednoznačné
závery znaleckého posudku v znaleckej organizácii, doplnené výsluchom znalcov.

11. Žalobca k vyjadreniu žalovaného, ktoré bolo doručené jeho zástupcovi, písomné stanovisko súdu
nepredložil.

12. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolaní žalobcu došlo k zmene právnej úpravy

sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(O.s.p.), podľa ktorého rozhodoval súd prvej inštancie. V prechodných ustanoveniach (§
470 ods. 1) CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňomnadobudnutia jeho účinnosti. Súčasne však v § 470 ods. 2 CSP uviedol, že zostávajú zachované
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. V zmysle
týchto ustanovení odvolací súd posudzoval otázku dôvodnosti podaného odvolania žalobcom, nakoľko

toto bolo podané za účinnosti O.s.p. Procesne vec posudzoval podľa ustanovení CSP.

13. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015
Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods.

1, ods. 2 CSP.

14. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd
prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý
jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia strán

sporu mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli
a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá požiadavkám ust. § 157 ods. 2 O.s.p., účinného do 30.06.2016. Námietky žalobcu, uvedené
v podanom odvolaní, ktoré sú totožné s námietkami uplatnenými pred súdom prvej inštancie, s ktorými
sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal, preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

Ani v odvolacom konaní neboli preukázané, ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok
odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 O.s.p. v napadnutej časti poukazuje.

15. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva nasledovné:

16. Odvolanie proti rozsudku bolo možné odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 písm. a)
až f) O.s.p., účinného do 30.06.2016.

17. Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že uplatňuje odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c)

O.s.p., účinného do 30.06.2016 a vytýka súdu prvej inštancie, že neúplne zistil skutkový stav, pretože
nevykonal navrhnutý dôkaz, potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ktorým malo byť vykonanie
kontrolného znaleckého dokazovania.

18. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p., účinného do

30.06.2016, spočíva v tej skutočnosti, že ak účastník (strana sporu) navrhol vykonanie dôkazu, ktorý bol
spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal,
vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba odstrániť.

19. Súd prvej inštancie žalobcom navrhovaný dôkaz vykonaním kontrolného znaleckého dokazovania

nevykonal, vyhlásil na pojednávaní dňa 10.02.2016 uznesenie, ktorým vykonanie tohto dôkazu zamietol.
Následne účastníkov poučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p.

20. Odvolací súd zdôrazňuje, že zo znenia ust. § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p., účinného do
30.06.2016, vyplýva, že citovaný dôvod na odvolanie nie je daný v prípade každého opomenutia

vykonanianavrhnutýchdôkazov,alelenvprípade,pokiaľsúdprvejinštancie nevykonaldôkazypotrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, teda dôkazy, ktoré by mohli byť spôsobilé preukázať právne
významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej.

21. Odvolací súd dôvody pre nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania v danej veci, rovnako

ako súd prvej inštancie, nezistil. Znalecký posudok č. XX/XXXX vykonala znalecká organizácia v
odbore zdravotníctvo a farmácia V.. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že žalobca trpí
zmiešanou poruchou osobnosti s rysmi emočnej nestability, paranoidity a schizotypovými rysmi,
ďalej nediferencovanou somatizačnou poruchou a syndrómom závislosti od alkoholu, u ktorej je
možné predpokladať dlhodobé pretrvávanie týchto ťažkostí s tým, že žalobca uvedenými poruchami

trpel už pred mimoriadnou udalosťou u žalovaného, ku ktorej došlo 10.08.2009, ktoré však boli
zadokumentované až po tejto mimoriadnej udalosti. Pokiaľ žalobca za predpokladu, že nebol fyzicky
prítomný na pracovisku pri mimoriadnej udalosti, nebol ohrozený na živote, nebol
priamo vystavený žiadnym účinkom udalosti a neunikal pred hroziacim nebezpečenstvom a nezúčastnilsa na následných záchranárskych prácach, duševné poruchy u neho nie sú v príčinnej
súvislosti s mimoriadnou udalosťou zo dňa 10.08.2009. Dlhodobé práceneschopnosti žalobcu neboli
vedené v súvislosti s jeho duševnými poruchami. Aj za výslovného predpokladu, že by nedošlo k

mimoriadnej udalosti u žalovaného dňa 10.08.2009, žalobca by trpel zmiešanou poruchou osobnosti,
nediferencovanou somatizačnou poruchou a syndrómom závislosti od alkoholu. Znalecká
organizácia prostredníctvom svojich znalcov sa podrobne zaoberala príčinnou súvislosťou medzi
udalosťou zo dňa 10.08.2009 a zdravotným stavom žalobu v prípade verzií, ako tvrdil žalobca a podľa
tvrdení žalovaného. Zo spisu nevyplýva, že by znalecká organizácia neprihliadla na všetky skutočnosti,

ktoré jej boli predložené. Prípadné rozpory alebo otázky strán sporu boli odstránené pri výsluchu
znalca C.. D. T. za znaleckú organizáciu na pojednávaní dňa 10.02.2016. Dôvodom na nariadenie
kontrolného znaleckého dokazovania nemôže byť len subjektívny názor strany sporu o nesprávnosti
výsledku znaleckého dokazovania bez uvedenia právne významných dôvodov tvrdenej nesprávnosti.
Týmto dôvodom nemôže byť záver strany sporu - žalobcu, ktorý je v rozpore so záverom súdneho znalca
v tomto konaní, prípadne existencia iného znaleckého posudku, vykonaná za iných skutkových okolností

v inom súdnom konaní, týkajúca sa iného subjektu - žalobcu. Pokiaľ žalobca poukazoval na skutočnosť,
že v uvedený deň mohol byť na pracovisku a teoreticky na mieste mimoriadnej udalosti a zúčastňoval
sa pohrebov, znalec v teoretickej rovine uviedol, že mohol byť vplyv uvedenej udalosti na zdravotný stav
žalobcu, ide však o úvahy špekulatívne a len v teoretickej rovine.

22. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie o nadbytočnosti
vykonávania kontrolného znaleckého dokazovania navrhovaný žalobcom v tejto veci, a preto i odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p., uplatnený žalobcom, nepovažoval za daný.

23. Pokiaľ žalobca poukazoval na literatúru k problematike, týkajúcej sa duševných porúch a dôvodil, že

jeho požiadavka na preskúmanie znaleckého posudku podľa § 127 ods. 2 O.s.p. bola dôvodná, nakoľko
znalec v teoretickej rovine pripustil, že mimoriadna udalosť sa mohla podieľať na vzniku jeho duševnej
poruchy a na ďalšiu otázku odpovedal, že je možné príčinnú súvislosť v zásade vylúčiť, odvolací súd sa
s jeho záverom nestotožňuje. Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, že znalci
odpovedali na všetky súdom stanovené otázky, podrobne uviedli, z akých podkladov pri svojich záveroch

vychádzali, odôvodnili, ako k svojim záverom dospeli a súd prvej inštancie dôvodne považoval závery
znaleckého posudku za opodstatnené, a to v spojitosti s výsledkami konania v danej veci a nezistil dôvod
na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania, ktorý záver odvolací súd považuje za správny.

24. Aj znalecký dôkaz v danej veci, znalecký posudok znaleckej organizácie č. XX/XXXX podlieha

sudcovskému hodnoteniu podľa § 132 O.s.p., účinnému do 30.06.2016. Oproti iným dôkazom je tu
však pri hodnotení podstatný rozdiel pri hodnotení všetkých ostatných dôkazov, môže súd hodnotiť ich
obsah z pohľadu, či je pre súd daný jeho všeobecnou skúsenosťou a znalosťou logického myslenia.
Znalecký posudok môže hodnotiť len nepriamo tým, keď skúma, či odôvodnenie posudku je v súlade
so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami, či je odôvodnenie logické, a či znalec prihliadol ku

všetkému, čo mu bolo predložené. Súd nemôže teda hodnotiť obsah znaleckého posudku po stránke
jeho správnosti z hľadiska odboru, pre ktorý bol znalec ustanovený, pretože na takéto hodnotenie nemá
potrebné a náležité odborné znalosti. Voľné hodnotenie znaleckého dôkazu súdom môže teda spočívať
len v tom, či sa znalec javí v konkrétnom prípade ako vierohodný, či jeho odôvodnenie znaleckého
posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia, a či znalec vychádzal zo skutkových okolností danej

veci. Ak má súd v tomto smere nejaké pochybnosti, odstráni ich tým, že znalcovi uloží, aby vec riadne
vysvetlil v doplnku znaleckého posudku, a to v ústnom, prípadne písomnom, alebo ustanoví nového
znalca. Ustanovenie ďalšieho znalca prichádza do úvahy, pokiaľ v záveroch znalca sú rozpory, ktoré
sa nepodarilo odstrániť, alebo pri hodnotení znaleckého posudku súd zistí, že znalec neprihliadol ani v
doplnení znaleckého posudku na predložené skutočnosti.

25. Odvolací súd nezistil v súvislosti s hodnotením dôkazov, a to najmä znaleckého posudku č. XX/
XXXX v konaní vykonanom, také nedostatky, ktoré by boli dôvodom pre záver o nesprávnom hodnotení
dôkazov súdom prvej inštancie, a tým aj opodstatnením odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm.
d) O.s.p., účinného do 30.06.2016.

26. Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., účinného do 30.06.2016,
ktorého naplnenie spočíva v mylnej aplikácii (výkladu) právnej normy na zistený skutkový stav,
alebo použitie právnej normy, ktorú na zistený skutkový stav vôbec nemožno aplikovať, ako aj posúdeniepredbežných otázok, otázok žalovateľnosti nároku a dodržiavanie procesných predpisov, upravujúcich
otázky, ktoré majú vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej.

27. V danej veci súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia hmotného práva - § 195 a nasl. Zákonníka
práce. Odvolací súd aplikáciu citovaných zákonných ustanovení považoval za správnu,
súd prvej inštancie správne realizoval výklad tohto citovaného ustanovenia a odvolací súd sa s jeho
právnym posúdením v danej veci v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje, že odvolací dôvod, ktorý
nebol zo strany žalobcu žiadnym spôsobom špecifikovaný podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., účinného

do 30.06.2016, daný nebol.

28. Záverom odvolací súd konštatuje, že pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie súdu v obdobnej
veci, vedenej pod sp. zn. 5C/100/2011 na Okresnom súde Prievidza (žalobca C. O.), odvolací súd môže
len konštatovať, že nešlo o skutkovo totožnú vec, a preto ju nie je možné dávať do súvislosti s danou
vecou, naviac, súd prvej inštancie, ani súd odvolací, nie je viazaný rozhodnutím iného súdu rovnakej

alebo nižšej inštancie v inej veci.

29. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods.

1 CSP tak, že žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, má proti žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

31. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).