Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Michalanský
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/132/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614010340
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Michalanský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7614010340.5
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského, sudcov
JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Karola Kučeru v trestnej veci obvineného G. a spol. pre
pokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. e/ Tr.
zák., o odvolaní prokurátora podaného proti výroku o treste u obvinených G. F. a A. W. proti rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/107/2014 zo dňa 28. 7. 2014 na neverejnom zasadnutí
konanom v Košiciach dňa 5. decembra 2016 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods. l písm. d/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a
spôsobe jeho výkonu u obvinených G. F. a A. W..
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/107/2014 zo dňa 28. 7. 2014 boli obvinení
G. F. v bodoch 1 až 3 a A. W. v bodoch 1 a 2 uznaní za vinných z pokračovacieho obzvlášť závažného
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § uznaní vinnými 172 ods. 1 písm. c/, d/ , ods. 2 písm. e/ Tr. zák. a to za
každý z nich, na tom skutkovom základe, že
obvinení G. F. a A. W. (spolu s F. M.)
1/ od presne nezistenej doby najmenej od konca roka 2012 do 30. apríla 2013 v rôznych časových
intervaloch v Seredi a na iných miestach v okrese Galanta, G. F. kupoval od doposiaľ nestotožnených
osôb metamfetamín (pervitín) v dávkach najmenej 2 cm3 v nezistenej koncentrácii účinnej látky, ktorý
zadovažoval N. U., ktorý najprv ho odovzdával F. M. a A. W., a neskôr priamo ho predával F. M. a A.
W., a to na miestach v E., Banskej Bystrici, Poprade a Spišskej Novej Vsi,
obvinení G. F. a A. W.
2/ dňa 30. apríla 2013 o 17,00 hod. v Banskej Bystrici G. F. predal A. W. 20,89 g metamfetamínu
(pervitínu), z toho 18,90 g 80,3 % pervitínu, 0,65 g 65,9 % pervitínu a 1,34 g 80,3 % pervitínu, pričom
cestou do Spišskej Novej Vsi v úseku cesty na Donovaloch, pri obci Korytnica, okr. Banská Bystrica bol
zadržaný políciou, kde následne pri prehliadke osobného motorového vozidla zn. Peugeot 206, ev. č. SN
516 CA, ktoré riadil, bola u neho táto látka zaistená v množstve, z ktorého by bolo možné vyrobiť 417 až
1669 obvykle jednorázových dávok drogy, ktoré sú spôsobilé po aplikácii ovplyvniť psychiku užívateľa
a ktorých cena na čiernom trhu predstavuje sumu najmenej 4.170 €,obvinení G. F. (spolu s G. A. a F. M.)
3/ dňa 30. apríla .2013 o 21,30 hod. v Banskej Bystrici, pred OC Tesco, po tom, čo G. A. zadovážil G. F.
skladačku omamnej látky s obsahom 3,88 g 55,6 % metamfetamínu (pervitínu), túto Marek F. následne
predal F. M., ktorý následne bol zadržaný políciou a vydal predmetnú skladačku, z obsahu ktorej by bolo
možné vyrobiť 54 až 216 obvykle jednorázových dávok drogy, ktoré sú spôsobilé po aplikácii ovplyvniť
psychiku užívateľa a ktorých cena na čiernom trhu predstavuje sumu najmenej 540 €.
Súd im to uložil :
obvinenému G. F. podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. a
článku 6 ods. 1, 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolu č. 11 trest
odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov a podľa § 48 ods. 2 písm. a), ods. 4 Tr. zák. na výkon trestu
odňatia slobody ho zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., § 789 ods. 1 Tr. zák. mu bol uložený ochranný dohľad uložil na 3 (tri) roky.
Podľa § 77 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. uložil obvinenému obmedzenie
spočívajúce v zákaze požívania návykových látok iných ako alkoholu. Podľa § 77 ods. 2 Tr. zák. s
použitím § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zák. uložil obvinenému povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v
súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku
alebo inému výchovnému programu.
Podľa § 60 ods. 1 písm. c) Tr. zák. uložil obvinenému trest prepadnutia veci a to sumy 965 €, ktorá sa
nachádza na účte Okresného súdu Spišská Nová Ves č. 7000146570/8180 Štátna pokladnica. Podľa §
60 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutých finančných prostriedkov sa stáva štát. Podľa § 60 ods. 1
písm. a) Tr. zák. uložil obvinenému trest prepadnutia vecí - 1 ks kovovej fajky a 1 ks dvojdielnej drevenej
drvičky s hrotmi. Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.
Obvinenému A. W. podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. a
článku 6 ods. 1, 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolu č. 11 trest
odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov a podľa § 48 ods. 2 písm. a), ods. 4 Tr. zák.
na výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil obvinenému ochranný dohľad na 2 (dva) roky.
Podľa § 77 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. uložil obvinenému obmedzenie
spočívajúce v zákaze požívania návykových látok iných ako alkoholu. Podľa § 77 ods. 2 Tr. zák. s
použitím § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zák. uložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v
súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku
alebo inému výchovnému programu.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. ukladá obvinenému trest prepadnutia vecí - 1 ks červeného a 1 ks
čierneho plátenného vrecúška, 1 ks látkové nepremokavé puzdro o rozmeroch 21x16 cm, 1 ks plastovej
trubičky s nápisom „Nice day“, 1 ks odlomená horná časť skúmavky, 1 ks prázdna banka zo žiarovky,
1 ks prázdna plastová ampulka s ventilom a šrubovacím uzáverom, 1 ks prázdna banka zo žiarovky, 1
ks prázdny čierny kovový obal o dĺžke 11,6 cm, 1 ks biela trubička o dĺžke 10,5 cm a podľa § 60 ods.
6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obvinení G. F. a A. W. a prokurátor v
neprospech týchto obvinených proti výroku o treste a tiež v neprospech spod obžaloby oslobodeného
obvineného Filipa G..
Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd uznesením sp. zn. 8To/116/2014 zo dňa 19. januára 2015
podľa § 319 Tr. por. zamietol odvolanie obžalovaných Mareka F., A. W. a prokurátora.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal Generálny prokurátor Slovenskej republiky dovolanie v
neprospech obvinených G. F. a A. W. z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por., ktorýpredpokladá uloženie trestu mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo uloženie takého druhu
trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Na základe dôvodov podrobne rozvedených
v podanom dovolaní Generálny prokurátor Slovenskej republiky navrhol, aby Najvyšší súd SR podľa §
386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že právoplatným uznesením Krajského súdu v Košiciach z 19. januára 2015
sp. zn. 8To/116/2014, ako aj v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanoveniach § 34
ods. 2, § 172 ods. 2 Tr. zák. a § 319 Tr. por. v prospech obvinených Mareka F. a A. W., aby podľa § 386
ods. 2 Tr. por. napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 19. januára 2015 sp. zn. 8To/116/2014
zrušil a aby podľa § 388 ods. 1 Tr. por. Krajskému súdu v Košiciach prikázal, aby vec v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade takto podaného dovolania na verejnom zasadnutí
konanomdňa13.septembra2016vBratislaverozsudkomsp.zn.2Tdo/76/2015rozhodol,žeuznesením
Krajského súdu v Košiciach z 19. januára 2015 sp. zn. 8To/116/2014 z dôvodu uvedeného v § 371 ods.
1 písm. h/ Tr. por. bol porušený zákon v ustanovení § 319 Tr. por. v prospech obvinených G. F. a A. W.,
pokiaľ krajský súd zamietol odvolanie prokurátora podané proti výroku o treste v neprospech uvedených
obvinených. Predmetné uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v citovanom rozsudku zrušil vo
vzťahu k zamietnutiu odvolania prokurátora proti výroku o treste u obvinených G. F. a A. W. a zrušil
aj ďalšie rozhodnutia na zrušené uznesenie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad. Krajskému súdu v Košiciach prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu
znovu prerokoval a rozhodol.
Predmetným výrokom zostali nedotknuté výroky o zamietnutí odvolaní obvinených G. F. a A. W., ako aj
prokurátora voči oslobodzujúcemu výroku u obvineného W. G..
V odôvodnení rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky podrobne rozviedol dôvody, ktorého k
uvedenému rozhodnutiu viedli. Uviedol, že vecne treba súhlasiť s názorom dovolateľa, že uloženie
trestu odňatia slobody páchateľovi pod dolnú hranicu trestnej sadzby prostredníctvom aplikácie článku
6 ods. 1, 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v znení Protokolu č. 11, ako
to urobil prvostupňový súd a v konečnom dôsledku potvrdil aj odvolací súd, pri nezistení prieťahov
v konaní a porušenia práva obvineného na prejednanie veci v primeranej lehote (článok 6 ods. 1
Dohovoru), odporuje rozhodovacej praxi všeobecných súdov Slovenskej republiky, vrátane Ústavného
súdu SR a nemá oporu ani v rozhodnutiach Európskeho súdu pre ľudské práva. Článok 6 ods. 1,
3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných práv neupravuje parciálne právo spočívajúce v
možnosti zmiernenia trestu pre prípad, keď sa súd domnieva, že by použitie trestnej sankcie podľa
hmotného práva príslušného štátu sa javilo ako neprimerane prísne. Najvyšší súd Slovenskej republiky
pripomenul z pohľadu garancií diktovaných Dohovorom jednoznačné stanovisko Európskeho súdu pre
ľudské práva formulované k punitívnej politike zmluvných strán Dohovoru, podľa ktorého tieto majú
voľnosť k zmene, predovšetkým k posilneniu represie pri potláčaní trestnej činnosti bez toho, aby to
spôsobovalo problémy z pohľadu ustanovení Dohovoru.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej uviedol, že oblasť trestného zákonodarstva patrí tradične
do sféry zvrchovanej právomoci štátov, resp. stanovenie systému trestných sankcií, podmienok ich
ukladania a výkonu, ako aj stanovenie trestných sadzieb patrí do právomoci štátu alebo inak povedané,
zákonodarcu s tým, že limitujúcim v tomto smere je článok 3 Dohovoru.
Vo vzťahu k otázke primeranosti trestov poukázal Najvyšší súd Slovenskej republiky aj na judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej v prípadoch posudzovania individuálnych sťažností
nie je jeho úlohou preskúmavať právne predpisy a prax in abstracto. Rozhodovacia činnosť ESĽP
v tejto oblasti vôbec nenaznačuje, že by mal ambíciu vyslovovať sa k pomeru trestnej represie
a výchovného pôsobenia ukladaných trestov. Výnimku predstavuje článok 3 Dohovoru, ktorému
korešponduje článok 16 ods. 2 Ústavy SR zakazujúci mučenie, podrobenie krutému, neľudskému, či
ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Trestná sankcia uvedená v § 172 ods. 2 Tr. zák. však nebola
podrobená testu prípadnej nesúladnosti so spomenutými článkami Dohovoru a Ústavy SR.
Vzhľadom na uvedené súdy nižších stupňov postupovali nesprávne, keď obvineným G. F. a A. W. uložili
trestodňatiaslobodypoddolnúhranicuzákonomustanovenejtrestnejsadzby,pretožeaplikovanýčlánok
6 ods. 1, 3 Dohovoru taký postup neumožňuje z dôvodu, že súd považuje ustanovenú trestnú sankciu
za neadekvátnu - neprimerane prísnu.Zmierniť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby by tak, podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, prichádzalo do úvahy len za splnenia podmienok uvedených v § 39 ods. 1 Tr. zák., čo ale
súdy nižších stupňov v posudzovanej veci neskúmali. Dovolací súd pritom upozornil, že takým dôvodom
v predmetnej trestnej veci nemôže byť dĺžka konania, pretože s prihliadnutím na dovolateľom správne
uvedené časové súvislosti počínajúc spáchaním trestných skutkov a končiac právoplatným rozhodnutím
o nich, nemožno konštatovať také konanie, ktoré by trvalo neprimerane dlho a vyznačovalo by sa
prieťahmi.
Na základe uvedeného vyvodil Najvyšší súd Slovenskej republiky naplnenie dovolacieho dôvodu podľa
§ 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por., pretože bez splnenia zákonných podmienok bol obvineným G. F. a A.
W. uložený trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, teda každému z nich trest mimo
ustanovenej trestnej sadzby.
Krajský súd v Košiciach na podklade citovaného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Tdo/76/2015 zo dňa 13. septembra 2016, ako súd viazaný vysloveným právnym názorom
dovolacieho súdu podľa § 391 ods. 1 Tr. por., nariadil vo veci neverejné zasadnutie, predmetnú trestnú
vec postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por., v rozsahu vyplývajúcom z rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky opätovne prejednal a rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto
uznesenia.
Bude tak aj úlohou okresného súdu v rozsahu zrušenia predmetnú trestnú vec opätovne prejednať,
dôsledne sa vysporiadať aj s dôvodmi odvolania prokurátora a v súlade s vysloveným právnym názorom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci opätovne zákonne a spravodlivo rozhodnúť.
To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.