Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. apríl 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 37CbZm/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116201697
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Kačmárová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:7116201697.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou v spore žalobcu: S. R., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom XXX XX Y. pri S. XXX, proti žalovanému: W. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. ulica
XXXX/X, XXX XX T. I. nad D., o zaplatenie X.XXX,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 25.04.2016 postúpená z Okresného súdu Košice I. žaloba žalobcu,
ktorou sa domáhal, aby súd vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorým uloží žalovanému povinnosť, aby
do troch dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu zaplatil žalobcovi zmenkovú sumu vo výške

5.000,- eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 5.000,- eur od 03.10.2015 do
zaplatenia. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 08.02.2008
bola vystavená zmenka na rad Dušan Horváth, bytom Kostolná pri Dunaji 116, 903 01, výstavcom
vlastnej zmenky bol žalovaný. Výstavca sa zaviazal splatiť oprávnenému dlžnú čiastku 5.000,- eur do
02.10.2015 na účet v ČSOB banke. Do dňa podania žaloby žalovaný dlžnú čiastku nezaplatil. Zmenka
bola bez protestu. Zmenka bola vystavená na základe poskytnutia finančných prostriedkov vo výške
12.000,- Sk (3.983,27 eur). Veriteľ vyplatil dlžníkovi v hotovosti čiastku 120.000,- eur po prepočte na

eurá 3.983,27 eur. Iný osobitný doklad o odovzdaní peňazí nebol spísaný nakoľko obe strany uznali
svoj podpis na zmenke. Veriteľ a dlžník sa dohodli, že za čiastku 3.983,27 eur na dané obdobie uhradí
odmenu veriteľovi 1.016,73 eur a z toho dôvodu vystavil vlastnú zmenku na čiastku 5.000,- eur. Žalobca
sa opakovane snažil riešiť vec mimosúdnou cestou, ale žalovaný na všetky jeho výzvy nereagoval.
Kontaktoval ho aj na adrese trvalého pobytu a aj na adrese prechodného pobytu. Žalovaný mu poskytol
údaj o prechodnom pobyte pri podpise zmenky, kedy doložil aj výpis z účtu žalovaného, čím potvrdil, že
má trvalý príjem a bude mať z čoho uhradiť dlžnú čiastku. Zároveň mu predložil aj občiansky preukaz,

kde si overil aj jeho totožnosť. Žalobca doplnil žalobu podaním zo dňa 07.07.2016 v rámci ktorého
uviedol, že poskytol peniaze na základe ústnej žiadosti žalovaného. Žalovaný ho kontaktoval ohľadom
poskytnutiapeňazí,nakoľkosivrajmuselvyplatiťnejakésvojeskoršiezáväzky.Žalobcasasožalovaným
poznali, nakoľko už pred poskytnutím finančných prostriedkov sa stretli. Pred poskytnutím finančných
prostriedkov žalobcu žalovaný navštívil v jeho kancelárii v Galante, kde si chcel požičať nejaké peniaze.
V tom čase spolupracoval s inou spoločnosťou, ktorá poskytovala krátkodobé pôžičky, preto sa žalovaný
na žalobcu obrátil. Navrhol mu, že mu poskytne peniaze. Pýtal sa ho, či má následne z čoho peniaze

vrátiť v deň splatnosti zmenky na ktorom sa dohodli a žalovaný mu povedal, že to uhradí. Peniaze mali
byť uhradené v deň splatnosti zmenky na jeho číslo účtu. Medzi veriteľom a dlžníkom nebola spísaná
žiadna ďalšia zmluva (zmluva o úvere, spotrebiteľská zmluva) len čisto zmenka. Žalovaný peniaze
prebral ale ako s nimi naložil, to si už nemal možnosť overiť.2. Žalovanému bola žaloba spolu s doplnením žaloby a s prílohami doručená dňa 22.08.2016. Žalovaný
sa k nej vyjadril podaním zo dňa 19.09.2016 v ktorom uviedol že, žiadneho pána Horvátha nepozná,

nikdy sa s ním nestretol, žiadne peniaze od neho neprevzal a nepodpísal žiadnu zmenku. Je to podvod a
krivé obvinenie jeho osoby. V návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu je nesprávna adresa
jeho bydliska a dátum narodenia. Je presvedčený o tom, že boli zneužité jeho osobné údaje a nevie,
akým spôsobom sa k ním pán Horváth dostal.

3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 27.10.2016 v rámci ktorého uviedol,
že žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na pravde, konkrétne, že
nepodpísal vlastnú zmenku, jeho tvrdenie je alibistické a tvrdí to z dôvodu, aby sa vyhol plateniu
zmenkovej dlžnej čiastky. Toto tvrdenie je možné vyvrátiť znalcom z odboru písmoznalectvo. Tvrdí, že
je to krivé obvinenie žalobcom, ak by to nebola pravda, odkiaľ by mal osobné doklady žalovaného.
Priložený výpis z účtu žalovaného mu osobne odovzdal žalovaný v deň vystavenia zmenky. Nie je

pravda, že sa s ním nikdy nestretol, boli do spisu doložené osobné doklady žalovaného, ktoré sa nedajú
nadobudnúť bez stretnutia. V podanom návrhu došlo skutočne k chybe v adrese a dátume narodenia
žalovaného, ale to len z dôvodu pisárskej chyby. Tvrdenie žalovaného, že má zneužité údaje je iba
tvrdením, na základe ktorého sa snaží zbaviť plnenia zo zmenky. K odovzdaniu peňazí uviedol, že
poskytol tiež pôžičku pre pána Zemana vo výške 156.000,- Sk, ktoré boli vybraté z jeho účtu v OTP

Bankevdňoch19.06.2008a23.06.2008,ktorémuvrátildňa01.20.2008,zktorýchnáslednežalovanému
požičiaval 120.000,- Sk. V uvedený deň mal k dispozícii uvedenú čiastku, ktorú môže dosvedčiť aj
svedok. Žalovaný vystavil aj uznanie dlhu, kde uznal svoj záväzok v plnej výške, v plnom rozsahu.
Súčasťou uznania dlhu bolo vyhlásenie dlžníka, že sa so žalobcom stretol a taktiež že netrpel žiadnou
chorobou, vadou a podobne, kde by mohol svoj podpis na vystavenej zmenke spochybniť a taktiež,

že uvedený krok (podpísal) určite, zrozumiteľne, slobodne a vážne. Súčasťou uznania dlhu bola aj
rozhodcovská doložka ktorá sa však nikdy neuplatnila nakoľko v oblasti zmenky nemôže rozhodovať
rozhodcovský súd o čom v čase odovzdania peňažní nevedel. Od 01.07.2016 nadobudol účinnosť
zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, podľa ktorého súd postupuje ak nie je ustanovené
inak. Z prvopisu zmenky vystavenej v Galante dňa 02.10.2008 má súd preukázané, že žalovaný sa

zaviazal ako vystaviteľ zaplatiť na rad žalobcu bez protestu dňa 02.10.2015 čiastku 5.000,- eur na účet
žalobcu 4003126221/7500 vedený v ČSOB banke (čo nespravil) zmenkovú sumu 5.000,- eur. Zmenka
obsahuje všetky náležitosti predpísané článkom I. § 75 zákona zmenkového a šekového. Ako je zrejmé
aj z predložených listín k vystaveniu zmenky žalovaným neprišlo na základe spotrebiteľskej zmluvy.
Kauzálnym vzťahom zmenky bolo poskytnutie peňazí, ktoré žalovaný prevzal.

4. Na rozhodnutie o podanej žalobe súd nariadil pojednávanie, ktoré uskutočnil za prítomnosti žalobcu a
v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil svojím nepriaznivým
zdravotným stavom, pričom nepožiadal o odročenie pojednávania z uvedeného dôvodu.

5. Žalobca na pojednávaní predniesol žalobu v súlade s jej písomným vyhotovením. Ďalej uviedol, že
podnikal v Galante, spolupracoval so Slovenskou požičovňou. Najprv ho navštívil žalovaný v auguste
2008, s tým že potrebuje pôžičku, pôžičku bez ručenia mu poskytnúť nechcel. Následne ho opakovane
navštívil dňa 02.10.2008, na čo mu uviedol, že mu môže poskytnúť pôžičku súkromne, nakoľko mal
v tom čase voľné peniaze, tak mu ich vo výške 120 000 Sk poskytol. Peniaze mu dal a žalovaný

vystavil zmenku, pričom sa dohodli na zaplatení celkom 5000,- Eur. Suma nad poskytnutú pôžičku
predstavuje dohodnutý úrok. Žalovaný odišiel, následne ho napadlo, že mu nepodpísal uznanie dlhu,
na čo ho kontaktoval a žalovaný opäť sa dostavil a uznanie dlhu, ktoré predložil do spisu, podpísal.
Po dni splatnosti žalovanému písal výzvu na úhradu dlhu, avšak zásielka sa mu vrátila z adresy, ktorú
poznal, ako adresát neznámy. Na ďalšiu adresu v Novom Meste nad Váhom žalovaného nekontaktoval.

K tvrdeniam žalovaného uviedol, že žalovaný nenahlasoval stratu občianskeho preukazu, čo zistil zo
stránky Ministerstva vnútra, preto musel to byť jedine žalovaný, ktorý mu predložil kópiu občianskeho
preukazu.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov:

občianky preukaz žalovaného, výpis z účtu žalovaného z 02.10.2008, prvá strana zásielky, zmenka z
02.10.2008, výpis z registra obyvateľov na žalovaného z 05.02.2016, výpis zo živnostenského registra
na žalobcu z 07.04.2016, výpis z registra obyvateľov na žalovaného z 07.04.2016, výpis úplný zo
živnostenského registra na žalobcu, uznanie dlhu z 03.10.2008, vkladná knižka na meno, výpis zoživnostenského registra na žalobcu z 06.04.2017, výpis z registra obyvateľov na žalobcu z 06.04.2017
a výpis z registra obyvateľov na žalovaného z 06.04.2017.

7.Nazáklade vykonanéhodokazovaniasúdzistilskutkovýstavnaktorýaplikovalnižšieuvedenéprávne
predpisy.

8.1 Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákona o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku

a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,

3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,

4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej
alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,

d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z
hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého
spotrebiteľského úveru,
e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovivsúvislostisposkytovaním
úveru, okrem úrokov.

8.2 Podľa § 4 odsek 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

8.3 Podľa § 4 odsek 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú

sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

8.4 Podľa článku I. § 17 odsek 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky

vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.

8.5 Podľa článku I. § 17 odsek 2 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti

prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo
zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

8.6 Podľa § 40 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon
alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

8.7 Podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

8.8 Podľa § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

8.9 Podľa § 52 odsek 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

8.10 Podľa § 52 odsek 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti.

8.11 Podľa § 470 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec právne posúdil takto: Od 01.07.2016 nadobudol

účinnosť C.s.p., ktorý súd vzťahom na § 470 ods. 1 C.s.p. aplikoval aj na uvedený spor. Žalobca tvrdil,
že so žalovaným uzavrel zmluvu, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške
120.000,- Sk, pričom na zabezpečenie ich vrátenia žalovaný vystavil žalobcovi zmenku. Zmenka teda
predstavuje zabezpečovaciu zmenku na zabezpečenie nároku z tvrdenej uzatvorenej zmluvy.10.Zúdajovzverejnenýchvživnostenskomregistrivyplýva,žežalobcavykonávalakofyzickáosobapod
obchodným menom Dušan Horváth - Centrum CA, podnikateľskú činnosti, pričom jedným z predmetom

jeho podnikateľskej činnosti bolo v období od 01.02.2004 do 25.10.2012, t. j. v čase vystavenia zmenky,
aj poskytovanie pôžičiek a úverov z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom. Žalovaným v konaní
je fyzická osoba, nepodnikateľ. Dušan Horváth - Centrum CA ako fyzická osoba podnikateľ ukončil
svoju podnikateľskú činnosť dňa 25.10.2012. Vzhľadom k charakteru pôvodného zmenkového veriteľa,
fyzickej osoby podnikateľa, súd dospel k záveru, že aj právny vzťah, ktorý zmenka zabezpečovala,

môže byť vzťahom spotrebiteľským, na ktorý je súd z úradnej povinnosti povinný aplikovať normy
spotrebiteľského práva, a preto pristúpil aj k jeho preskúmaniu. K preskúmavaniu pôvodného zmluvného
vzťahu súd poukazuje na to, že zákon č. 438/2015 Z. z. novelizoval čl. I § 17 zákona č. 191/1950 Zb.,
zákon zmenkový a šekový, v zmysle ktorého, v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo
zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti, odôvodňujúce námietky, ktoré by ten, kto
je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zmenková zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti

so spotrebiteľskou zmluvou. V zmysle uvedenej novely súd ex offo prihliada na námietky, ktoré má
žalovaný zo zmenky, čím vlastne zákonodarca preniesol zodpovednosť za obranu v spore zo zmenky v
prípade uplatnenia zmenkového nároku z dlžníka na súd, v prípadoch ak zmenková zaviazanosť vznikla
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. V zmysle tejto zákonnej povinnosti, súd musí riadne preskúmať
uplatnený nárok čo znamená v prípade zmenkového nároku až po úroveň zmenkou zabezpečeného

pôvodného zmluvného vzťahu. Súd preto vyhodnocoval všetky okolnosti uvedeného prípadu, zmluvné
podmienky v rámci pôvodného zmluvného vzťahu a skúmal dôvodnosť a oprávnenosť uplatneného
nároku. Súd len na úplnosť k preskúmavaniu pôvodného záväzkového právneho vzťahu zmenkou
zabezpečeného, poukazuje aj na 93. spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu SR a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015, z ktorého vyberá, že

„ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku predloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesnéhonástroja,ktorýžalobcapoužil,žepokiaľzakýchkoľvekokolnostíprejednávanejvecivyplynie
konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou alebo neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex
offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom
má nárok základ“, pričom uvedené stanovisko zmene právnej úpravy predchádzalo. Uvedená právna

úprava čl. I. § 17 zákona zmenkového a šekového, nakoľko neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia,
je aplikovateľná na všetky aj začaté súdne konania, t. zn. aplikoval ju súd aj v uvedenom prípade.

11. Žalobca v konaní tvrdil, že so žalovaným uzavrel zmluvu a to v ústnej forme a zároveň v rámci
prednesu na pojednávaní uviedol, že poskytol finančné prostriedky žalovanému súkromne teda mimo

rozsahu výkonu jeho podnikateľskej činnosti, nakoľko mal voľné finančné prostriedky. Tvrdenie žalobcu
o tom, že právny vzťah zmenkou zabezpečený bol uzatvorený mimo jeho podnikateľskej činnosti, súd
v konaní nemal preukázané. Toto tvrdenie žalobcu je v priamom rozpore so samotným označením aj
žalobcu v podanej žalobe, kde žalobca sám seba, ako oprávnený subjekt identifikoval svojím pôvodným
obchodnýmmenom,ktorépoužívalpočasvýkonupodnikateľskejčinnostiaktoréjezhodnésobchodným

menom uvedeným v Živnostenskom registri. To, že žalobca sám seba označil ako podnikateľa vyplýva
aj z uvedenia čísla IČO v podanej žalobe, ktoré je prideľované podnikateľom a podnikateľov v rámci
zmluvných vzťahov identifikuje. Rovnako na fyzickú osobu podnikateľa je vystavená aj žalobcom
predložená vlastná zmenka, nakoľko ako oprávnená osoba teda komu má byť na základe zmenky
zaplatené je uvedené: Dušan Horváth - Centrum CA, Kostolná pri Dunaji 116, 903 01, IČO: 41021487.

Rovnako aj uznanie dlhu, predložené do spisu zo strany žalobcu, je vystavené v prospech fyzickej
osoby podnikateľa. Všetky listinné dôkazy preukazujú, že pôvodný záväzkový vzťah, ktorý bol zmenkou
zabezpečený, existoval medzi fyzickou osobou podnikateľom a žalovaným, nepodnikateľom. Preto
vzhľadom k obsahu všetkých listinných dôkazov predložených do spisu, sa tvrdenie žalobcu o tom, že
finančné prostriedky poskytol žalovanému z vlastných, súkromných zdrojov, mimo oblasť podnikania,

súdu javí iba ako účelové, práve za účelom obídenia zákonnej úpravy spotrebiteľských vzťahov.
Vzhľadomkpriamemurozporutohtotvrdeniažalobcuspredloženýmilistinnýmidôkazmi,súdpredmetný
právny vzťah vyhodnotil ako spotrebiteľský a z úradnej povinnosti posudzoval dôvodnosť uplatneného
nároku aj vo vzťahu k možným námietkam zo strany žalovaného.

12. Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona spotrebiteľským úverom sa
rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme (písm.a) a zmluvou o spotrebiteľskom úvere
sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľsa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom (písm.b). Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú uvedené v § 4 ods. 1 - 4 zákona o
spotrebiteľských úveroch. Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom

úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľský úver môže byť
poskytnutý vo forme úveru podľa § 497 Obchodného zákonníka, resp. pôžičky podľa § 657 Občianskeho
zákonníka pretože spotrebiteľský úver ako taký nie je osobitným zmluvným typom, ale je len súhrnným
pomenovaním pre dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo formách uvedených v § 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch. Na rozdiel však od právnej úpravy úverovej zmluvy uvedenej v Obchodnom

zákonníku, či zmluvy o pôžičky v Občianskom zákonníku však zmluva, v prípade, že ide o spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, táto vyžaduje na jej platnosť kogentne, písomnú
formu v zmysle § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Nedodržanie predpísanej písomnej
formy má za následok neplatnosť takéhoto právneho úkonu. Písomná forma zmluvy o spotrebiteľskom
úvere je zdôraznená výslovným znením § 4 ods. 1 zákona, napriek tomu, že predmetná neplatnosť
zmluvy by aj bez uvedeného zdôraznenia vyplývala z § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko by

v uvedenom prípade právny úkon nebol urobený vo forme predpokladanej t. zn. vyžadovanej zákonom.
Ak nebol právny úkon urobený vo forme ktorú zákon vyžaduje je neplatný, absolútna neplatnosť je
potom dôsledkom nedodržania písomnej formy stanovenej zákonom (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Cdo
2743/2008). To, že zmluva o poskytnutí úveru nebola uzatvorená v písomnej forme uznáva a uvádza
aj sám žalobca, ktorý aj v podanej žalobe výslovne uviedol, že k písomnému uzatvoreniu predmetnej

zmluvy nedošlo, avšak pri poskytnutí peňažných prostriedkov bolo vyplnené zmenkové prehlásenie,
ktoré malo zabezpečiť žalobcovi vrátenie poskytnutého plnenia.

13. Samotný nedostatok formy spotrebiteľskej zmluvy, ktorou bol predmetný spotrebiteľský úver
zabezpečený, spôsobujúci neplatnosť predmetnej zmluvy spôsobuje to, že predmetná zmenka ako

zabezpečovacia zmenka zabezpečuje plnenie z neplatnej spotrebiteľskej zmluvy. K vyplneniu zmenky
dochádza na základe dohody medzi vystaviteľom zmenky a prvým majiteľom zmenky. Tento úkon má
povahu zmenkovej zmluvy, ktorá ako zmluva o zabezpečení zmenkou je bezprostredným dôvodom
vzniku zmenky a zmenkového záväzku. Táto zmluva je spojivom, ktoré spája všeobecný záväzok,
ktorý zmenka zabezpečuje so zmenkou. Jej obsahom je určený charakter zmenky, ako zmenky

zabezpečovacej. Je to zmluva nepomenovaná a nie je upravená žiadnym zo zákonov súkromného
práva. Podmienky jej platnosti, obsahové náležitosti a prípustnosť preto treba posúdiť podľa predpisu
upravujúceho záväzok, ktorý má byť zmenkou zabezpečený. V uvedenom prípade žalobca tvrdil, že
došlo k dohode o vyplnení zmenky, avšak k jej preukázaniu, predloženiu súdu nedošlo. Napriek tomu,
ak by aj predmetnom dohody bola dohoda o vyplnení zmenky na spotrebiteľský úver uzatvorený ústnou

formou, takáto dohoda by bola pre neplatnosť a nedostatok formy pre uzatvorenie spotrebiteľského
úveru neplatnou, nakoľko by bola uzatvorená na neplatný právny úkon. Neplatnosť zmenkovej zmluvy
nie je dôvodom neplatnosti zmenky. Dôsledkom neplatnosti zmenkovej zmluvy je však stav, ako keby
žiadna zmenková zmluva nebola, čo znamená, že nie je podklad preto, aby sa zmenka považovala
za zmenku zabezpečovaciu. Chýba tu vzťah medzi konkrétnou pohľadávkou a zmenkou, ktorá by ju

mala zabezpečovať. Zmenka, o ktorej sa tvrdí, že je zabezpečovacou, v skutočnosti nič nezabezpečuje.
Zmenkavtakomprípadenemážiadenzmluvnýzáklad,anazákladetakejtozmenkyniejemožnépriznať
žalobcovi ani plnenie.

14. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj záver vyjadrený v rozhodnutí Krajského súdu v Ostrave pod sp. zn.

22Cm/10/2010 s ktorým sa stotožnil a z ktorého rovnako vyplýva, že „žalobcovi nie je možné priznať ani
práva zo zmenky, ktorá plnila úlohu ďalšieho zaisťovacieho inštitútu v rámci úverovej zmluvy. Na úverovú
zmluvu posúdenú ako absolútne neplatný právny úkon sa nahliada akoby neexistovala, a preto nie je
možné žalobcovi priznať ani práva zo zmenky, ktorá rovnako ako zaisťovací inštitút zdieľa osud zaistenej
pohľadávky.“ Vzhľadom k tomu, že súd zistil, že spotrebiteľská zmluvu uzatvorená v ústnej forme je

absolútne neplatným právnym úkonom, tento právny úkon teda neexistuje, preto nie je možné ani priznať
nárok zo zmenky, ktorá mala plnenie z uvedenej zmluvy t. j. neplatnej zmluvy, zabezpečovať. Preto
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Na uvedenú námietku súd prihliadal vzhľadom k spotrebiteľskému
charakteru pôvodného záväzkového vzťahu z úradnej povinnosti.

15.1 Podľa § 255 odsek 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.15.2 Podľa § 262 odsek 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15.3 Podľa § 262 odsek 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p, 262 ods. 1 C.s.p., a to tak že, žalovanému

priznal nárok na plnú náhradu trov potrebných na účelné bránenie práva, vzhľadom k tomu, že žalovaný
mal v konaní plný úspech. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2
C.s.p. samostatným uznesením, po právoplatnosti rozsudku, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Trenčín, bude o ňom rozhodovať Krajský

súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa

rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.