Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. november 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/128/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2206212825
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2206212825.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu:

JUDr. Anton Jaček a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci navrhovateľky: I. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H., H. XXX/X, zastúpenej advokátkou: JUDr. Eva Skačániová, so sídlom Dunajská Streda,
Korzo Bélu Bartóka 789/3, proti odporcovi: V. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom S. D. P. XXX, zastúpeného
advokátom: JUDr. Milan Tadial, so sídlom Bratislava, Wolkrova 31, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda č.k. 6C/215/2006-338 zo dňa 19.6.2014 - s výnimkou časti VI., ktorou bolo konanie
čiastočne zastavené, takto

r o z h o d o l :

OdvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňavnapadnutýchčastiachI.,II.,III.,IV.,V.,ktorýmibolozrušené
a vyporiadané podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam a v závislom výroku o náhrade
trov konania VII., p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd výrokom I. zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov
konania k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej
republiky pre Okres Dunajská Streda, Obec S. D. P., katastrálne územie S. D. P., parc.č. 287/15,
druh pozemku záhrady vo výmere 932 m2, parc.č. 287/16, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 385 m2, rodinný dom súp.č. XXX na parc. 287/16. Výrokom II. do výlučného vlastníctva

navrhovateľky prikázal v celosti novovytvorené parcely podľa znaleckého posudku Ing.Vojtecha Bindera
4/2009ajehoDodatku č.17/2011parc.č.278/16zastavanéplochyanádvoriavovýmere102m2,parc.č.
287/77 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 61 m2, parc.č. 287/78 zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 88 m2, parc.č. 287/15 záhrady vo výmere 408 m2, rodinný dom súp.č. XXX na parc.č.
287/16. Výrokom III. do výlučného vlastníctva odporcu prikázal novovytvorené parcely podľa znaleckého
posudku Ing. Vojtecha Bindera č. 4/2009 a jeho Dodatku č. 17/2011 parc.č. 287/79 zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 61 m2, parc.č. 287/80 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 31 m2, parc.č.

287/81 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 42 m2, parc.č. 287/82 zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 42 m2, parc.č. 287/83 záhrady vo výmere 18 m2, parc.č. 287/84 záhrady vo výmere 464 m2. Vo
výroku IV. vyslovil, že súčasťou rozsudku sa stáva aj geometrický plán znalca Ing. Bindera ako aj jeho
Dodatok k znaleckému posudku č. 17/2011. Výrokom V. navrhovateľke uložil povinnosť na finančnom
vyporiadaní zaplatiť odporcovi 7.488,27 Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Napokon výrokom
VI. konanie v časti o započítanie investícií zastavil a výrokom VII. ustálil, že o náhrade trov konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 141 ods. 1, 2, § 142 ods.
1, 2, 3 Občianskeho zákonníka. Vychádzal pritom zo skutkových zistení z vykonaného dokazovania,
že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti každý v podiele 1/2. Súduzavrel, že pozemok je reálne deliteľný, avšak rodinný dom reálne deliteľný nie je. Rodinný dom
je využívaný výlučne navrhovateľkou. Odporca mal záujem prevziať do výlučného vlastníctva celú
nehnuteľnosť s tým, že navrhovateľka rodinný dom nepotrebuje, pretože je vlastníčkou iného rodinného

domu v H.. Navrhovateľka ale uviedla, že rodinný dom v H. neužíva z dôvodu, že stratili prácu a v
okrese Komárno si ju nevedia nájsť. Pracuje v Bratislave a taktiež jej syn v blízkosti Bratislavy a v
Rakúsku a preto sa aj nasťahovali do predmetného rodinného domu a bývajú tam od 31.5.2013 a
od 1.6.2014 i jej invalidný manžel. Rodinný dom v H. je ponúkaný na predaj. Súd skonštatoval, že
navrhovateľka v podstate od roku 2006 užíva predmetný rodinný dom súp. č. XXX. Odporca pôvodne

vo výpovedi uviedol, že býva v novostavbe, ktorú zriadil na spornom pozemku, starý rodičovský dom
nepotrebuje, ani ho neužíva. Napriek tomu chcel nehnuteľnosť prebrať do svojho vlastníctva v celosti
a keby dom nadobudol uviedol, že by ho mohol aj zbúrať a použiť na iný účel, než bývanie. Súd
skonštatoval, že medzi účastníkmi sú zlé vzájomné vzťahy, čo však nemôže mať za následok prikázanie
nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva len jednému z nich pokiaľ je možná reálna deľba. Bolo pritom
potrebné zohľadniť výšku podielu spoluvlastníkov a aj účelné využitie veci. Opierajúc sa o znalecký

posudok znalca Ing. Vojtecha Bindera tvoriaci súčasť Dodatku k posudku č. 4/2009 pod č. 17/2011
súd uzavrel, že rozdelenie pozemku je dobre možné podľa spoluvlastníckych podielov a aj podľa
faktického stavu užívania, pri zohľadnení realizovanej „čiernej stavby“ odporcom a to tým spôsobom, že
do výlučného vlastníctva odporcu pripadne pozemok, na ktorom túto stavbu realizoval a ktorý užíva a
tak tomu bude aj na strane navrhovateľky, ktorá preberie do výlučného vlastníctva dom, ktorý užíva a k

nemu priľahlý pozemok. Súd potom v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. (zrejme Občianskeho zákonníka) zrušil
podielové spoluvlastníctvo účastníkov, rozdelil medzi nich novovytvorené parcely tak, že navrhovateľka
preberie spolu výmeru 659 m2 a odporca výmeru 658 m2, pričom rodinný dom súp. č. XXX preberie
do výlučného vlastníctva navrhovateľka. Zároveň súd previedol aj finančné vyporiadanie a zaviazal
navrhovateľku zaplatiť odporcovi výšku jeho podielu, ktorý preberá ako aj hodnotu 1 m2, o ktorú výmeru

preberá navrhovateľka viac než odporca. Bližšie zdôvodnenie finančného vyrovnania nie je súčasťou
odôvodnenia preskúmavaného rozsudku.

V priebehu konania navrhovateľka zmenila (rozšírila) petit pôvodného návrhu a domáhala sa tiež
vyplatenia investícií do spornej nehnuteľnosti. Následne ale krátko pred rozhodnutím vo veci samej

navrhovateľka svoj návrh na započítanie investícií v celom rozsahu zobrala späť, pričom odporca so
späťvzatím návrhu v tejto časti súhlasil. Súd preto s použitím § 96 ods. 1 a 2 O.s.p. konanie o tejto
časti zastavil.

S poukazom na § 151 ods. 1 a 3 O.s.p. súd ustálil, že o trovách konania rozhodne do 30 dni po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podľa obsahu v celom jeho rozsahu, s výnimkou zastavujúcej časti, podal
odvolanie odporca. V prvom podaní uviedol, že dôvodom odvolania je skutočnosť, že podielové
spoluvlastníctvo bolo rozdelené podľa Znaleckého posudku č. 4/2009 v znení Dodatku č. 17/2011

vypracovaného Ing. Vojtechom Binderom. Z hľadiska súčtov metrov štvorcových jednotlivých parciel
je skutočnosť taká, ako je uvedená v rozsudku, avšak pri reálnom zapísaní geometrického plánu a
následne jeho vymeraní v teréne odporcovi pripadá o 10 m2 menej, čo nie je vyjadrené vo finančnom
vyrovnaní, ani v rozsudku. Po konzultácii so znalcom z odboru geodézie odvolanie doplní alebo zoberie
späť.

Na výzvu okresného súdu uznesením č.k. 6C/215/2006-351 zo dňa 30.9.2014 odporca doručil súdu
doplnenie odvolania, v ktorom namietal, že súd nevyhodnotil objektívne predložené dôkazy a v
zdôvodnení sa uvádzajú skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na pravde. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že zruší podielové spoluvlastníctvo účastníkov

k daným nehnuteľnostiam a do výlučného vlastníctva každého z nich prikáže nehnuteľnosti podľa
GeometrickéhoplánuznalcaIng.VojtechaBinderač.20/2009zodňa3.3.2009stým,ženavrhovateľkaje
povinná na finančnom vyporiadaní zaplatiť odporcovi 6.234,59 Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku
a konanie v časti započítania investícií sa zastavuje.

Odvolateľ argumentoval tým, že súd nevyhodnotil objektívne predložené dôkazy a v zdôvodnení uvádza
skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na pravde. Je toho názoru, že je potrebné doplniť, že dôvodom
čiastočného späťvzatia návrhu bola skutočnosť, že navrhovateľka nedokázala žiadnu investíciu do
nehnuteľnosti preukázať, čo potvrdili znalecké posudky Ing. Kázmér Gaalovej. Namietal, že súd sinevyžiadal dôkaz o pracovnom pomere navrhovateľky a jej syna, postačilo mu ústne prehlásenie.
Podľa odporcu ani navrhovateľka, ani jej syn nepracujú nikde, pretože sa 24 hodín denne zdržiavajú
v predmetnom dome. Nie je pravdou, že by navrhovateľka užívala predmetnú nehnuteľnosť od roku

2006. Z fotodokumentácie znalcov je zrejmé, že dom je dlhodobo neobývaný a investície, resp. úpravy
boli jednorazové neodborné zásahy, ktoré nehnuteľnosť v podstate znehodnotili. Navrhovateľka sa
do nehnuteľnosti účelovo nasťahovala až 31.5.2014 bez súhlasu podielového spoluvlastníka a bez
ohľadu na jeho podiel. Navrhovateľka má zabezpečené riadne bývanie v obci H.. Je pritom faktom, že
odporca na nehnuteľnosti postavil malý rodinný dom, na ktorý mu navrhovateľka odmietla dať súhlas na

kolaudačné konanie a iné bývanie odporca nemá. Po vynesení rozsudku sú zlé vzťahy medzi účastníkmi
ešte horšie a viac menej permanentne ich rieši polícia, na čo súd neprihliadol. Odporca v priebehu
konania navrhol vec riešiť súdnym zmierom tak, ako v Znaleckom posudku znalca Ing. Vojtecha Bindera
č. 4/2009, doloženého geometrickým plánom. Toto riešenie by umožnilo stredom pozemku oddeliť dom,
ako aj záhradu plotom a tak by nedochádzalo k žiadnym kontaktom medzi účastníkmi. Navrhovateľka
pôvodne s takouto deľbou nehnuteľnosti súhlasila, avšak dodatočne svoje stanovisko zmenila a navrhla

súdny zmier tak, ako je uvedené v rozsudku, s čím odporca nesúhlasil a žiadal prideliť nehnuteľnosť
do svojho výlučného vlastníctva. Účastníci majú spoločný dvor, kde dochádza k stretom medzi nimi.
Navrhovateľka odmieta a nesúhlasí s postavením plotu na spoločnom dvore, preto odporca žiadal, aby
súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti zmenil a nehnuteľnosti po zrušení
podielového spoluvlastníctva medzi účastníkov rozdelil podľa geometrického plánu znalca Ing. Vojtecha

Bindera č. 20/2009.

Navrhovateľka odvolací návrh nepodala. K doručenému odvolaniu odporcu predložila prostredníctvom
svojej advokátky písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že odvolanie nepokladá za dôvodné. Poukázala
na dôvody napadnutého rozsudku, z ktorých vyplýva, že rozdelenie veci bolo možné podľa výšky

spoluvlastníckych podielov pri pozemku a aj podľa faktického stavu užívania pri zohľadnení realizovanej
stavby zo strany odporcu. Zároveň súd odôvodnil aj finančné vyporiadanie, keďže navrhovateľka
prebrala výmeru 659 m2 a odporca 658 m2. Navrhla preto napadnutý rozsudok vo všetkých výrokoch
ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie odporcu po jeho
doplnení má zákonom predpísané náležitosti a že odporca podľa obsahu použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. c) a d) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach

daných rozsahom a dôvodmi odvolania, teda s výnimkou zastavujúcej časti VI. (§ 212 ods. 1 O.s.p.),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku
bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods.
2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej
tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné priznať

úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným odvolacou argumentáciou odporcu bolo
posúdiť, či prvostupňový súd po tom, ako zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k sporným

nehnuteľnostiam, čo nebolo odvolaním namietané, správnym spôsobom a v súlade so zákonom
nehnuteľnosti reálne rozdelil medzi účastníkov.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie zrušenia a vyporiadania predmetného podielového spoluvlastníctva,

keď súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu pre posúdenie veci, jeho výsledky jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach adekvátne vyhodnotil a napokon dospel i k správnym skutkovým záverom
a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvého stupňa vo veci, ktorý na
vec aplikoval náležité hmotnoprávne ustanovenia a tieto i správnym spôsobom vyložil a aplikoval, s
poukazom na § 219 ods. 2 O.s.p. už iba odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného

vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty odporcu nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvého stupňa odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvého stupňa sa žiada potom dodať už iba
nasledovné:Odvolací súd sa plne zhodol so závermi súdu prvého stupňa, že zatiaľ, čo parc. č. 287/15 -
záhrada o výmere 932 m2 je dobre deliteľná podľa podielov účastníkov, nie je tomu tak pri parc. č.

287/16 - zastavaná plocha bezprostredne priliehajúca k rodinnému domu vo výmere 385 m2, ktorá
dobre deliteľná nie je. Rovnako nie je dobre možné rozdeliť podľa polovičných podielov každého zo
spoluvlastníkov predmetný rodinný dom súp. č. XXX s obostavaným priestorom 220 m2, ktorý pozostáva
z troch izieb a príslušenstva, teda z jednej bytovej jednotky tak, aby ho bolo možné naďalej účelne
využívať, prednostne na pôvodný účel ako rodinný dom, v dôsledku čoho dom bolo potrebné prikázať

do vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov. Prvostupňový súd správne prihliadol na veľkosť podielov
účastníkov, pomery spoluvlastníkov a na účelné využitie stavby a následne rodinný dom prikázal do
výlučného vlastníctva odporkyne, ktorá oň mala záujem a v čase rozhodovania prvostupňového súdu
predmetný dom aj spolu s rodinou užívala na bývanie. Na druhej strane prvostupňový súd správne
prihliadol na to, že na spornom pozemku si pred časom postavil novostavbu odporca a túto užíva na
vlastné bývanie, takže bytovú otázku má vyriešenú. Odporca sa pritom v konaní vyjadril, že ak dom

nadobudol, mohol by ho zbúrať alebo použiť na iný účel ako na bývanie, čo by vzhľadom na okolnosti
prípadu nebolo účelné. Zohľadniac všetky tieto okolnosti daného prípadu odvolací súd sa stotožnil s
prvostupňovým, že s prihliadnutím na účelné využitie vecí a konkrétne okolnosti daného prípadu bolo
dôvodným rodinný dom prikázať do výlučného vlastníctva navrhovateľky, pričom navrhovateľke uložil
povinnosť vyplatiť odporcovi primeranú náhradu a to včítane náhrady za 1 m2 pozemku, o ktorý podľa

geometrického plánu navrhovateľka nadobudla väčší podiel na pozemkoch. Samotné vyčíslenie a výška
finančného vyporiadania nebola odvolaním napadnutá a preto netvorila predmet prieskumu odvolacieho
súdu. Nadväzne správnym zákonným a zodpovedajúcim okolnostiam daného prípadu bolo i rozdelenie
pozemkov podľa geometrického plánu dodatku znaleckého posudku znalca Ing. Bindera č. 17/2011.

Odporca sa odvolaním domáhal zmeny napadnutého rozsudku v časti rozdelenia sporných
nehnuteľností - pozemkov tak, aby bol do rozsudku pretavený prvý variant rozdelenia vypracovaný
znalcom Ing. Vojtechom Binderom v posudku č. 4/2009, pri ktorom hranica medzi parcelami
navrhovateľky a odporcu vedie priamočiaro približne cez stred pôvodného pozemku č. 287/15, ktorý tak
rozdeľuje približne na polovice. Tento geometrický plán a rozdelenie ale nerešpektovalo aktuálny stav a

to skutočnosť, že súčasťou predmetného rodinného domu je zo strany od stavby odporcu i výklenok -
prístavba, ktorý tvorí vstup do domu, veranda a sociálna miestnosť. Pôvodne totiž pred vypracovaním
tohto znaleckého posudku navrhovateľka uviedla, že túto prístavbu domu odstráni a vchod do domu si
vyhotoví na severnej strane domu cez predzáhradku. V priebehu konania ale tento svoj názor zmenila
a trvala na rozdelení pozemku, ktorý by zohľadňoval jestvujúcu prístavbu. Aktuálny stav pôdorysu

predmetného rodinného domu včítane prístavby s verandou a sociálnym zariadením potom zohľadňuje
Znalecký posudok č. 17/2011 ako Dodatok k posudku č. 4/2009 znalca Ing. Vojtecha Bindera, ktorý
napokon prvostupňový súd v predmetnom rozsudku aj správne akceptoval. K tomuto je potrebné uviesť,
že v čase rozhodovania súdov súčasťou predmetného rodinného domu bola aj daná prístavba a preto ju
bolo nevyhnutné v rozhodnutí súdu rešpektovať (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Za súčasného stavu neprichádza

do úvahy rozdelenie nehnuteľnosti, ako sa toho domáha odporca v odvolaní, kedy by hranica medzi
pozemkamiprechádzalacezčasťrodinnéhodomuprikázanéhonavrhovateľke.Odvolanieodporcupreto
nemohlo byť úspešné.

Pokiaľ odvolateľ tvrdí, že súčasné rozdelenie nehnuteľnosti zvyšuje možnosť konfliktov medzi

účastníkmi, táto situácia je riešiteľná ohradením pozemkov nepriehľadným oplotením primeranej výšky,
ktorý obmedzí kontakt medzi účastníkmi. Každý vlastník nehnuteľnosti - pozemku má právo si ho
primerane oplotiť a to bez ohľadu na vôľu vlastníka susednej parcely.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd považoval ďalšie námietky odvolateľa v

odvolaní za irelevantné, nemajúce vplyv na rozhodnutie súdu a preto sa nimi osobitne nevyporiadaval
(napríklad III.ÚS 209/04).

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov, odvolací
súd potom rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach výrokov I., II., III., IV., V., ako i v

závislom výroku o náhrade trov konania VII. s použitím § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vo výroku vecne
správny potvrdil.O náhrade trov tohto odvolacieho konania bude s poukazom na ust. § 224 ods. 4 O.s.p., rozhodnuté
prvostupňovým súdom v samostatnom uznesení po právoplatnosti rozsudku.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.