Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. máj 2008

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17C/69/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6106205583
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tomáš

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2008:6106205583.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci navrhovateľov 1/ Ing. D. B., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom B.

B., K. X,. 2/ B. B., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom B. B., K. X,. 3/ mal. D. B., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom
B. B., K. X,. zast. zákonnou zástupkyňou - matkou Ing. D. B., proti odporkyni Mgr. M. E., nar. XX.. XX..
XXXX,. bytom B. B., M. B. XX,. v konaní právne zast. JUDr. Ľ. M., advokátom, S. XX,. B. B., o ochranu
osobnosti a zmiernenie, odstránenie škodlivých následkov, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcovia sú p o v i n n í nahradiť žalovanej trovy konania v sume 57 292,-- Sk, a to ich zaplatením
k rukám JUDr. Ľ. M., advokáta, Advokátska kancelária v B. B., S. XX,. v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa podanou žalobou domáhali proti odporkyni titulom ochrany osobnosti nasledovného:
- vrátenia navrhovateľke 1/ peňažnej sumy 16 200,-- Sk v hotovosti, ktorá suma predstavuje minimálnu
výšku finančných výdavkov navrhovateľky 1/ spojených s jej obidvoma štúdiami
- zaplatenia sumy 265 000,-- Sk v hotovosti navrhovateľom 1/, 2/ a 3/, ktorá suma predstavuje stratu na
zárobku navrhovateľky 1/ za obdobie od 01. 08. 2004 do 28. 02. 2006

- platenia navrhovateľke 1/ sumy 6 000,-- Sk mesačne k 15. dňu bežného mesiaca od 01. 03. 2006
poštovým peňažným poukazom na jej adresu, ako peňažného rozdielu straty na zárobku navrhovateľky
1/ za obdobie od 01. 03. 2006
- platenia navrhovateľke 1/ sumy 16 000,-- Sk mesačne k 15. dňu bežného mesiaca v hotovosti v prípade
opätovnej straty zamestnania navrhovateľky 1/ nezapríčinenej vlastnou vinou, s účinnosťou odo dňa jej
opätovného zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR
- zaplatenia v hotovosti sumy 150 000,-- Sk navrhovateľovi 2/ za účelom finančného príspevku na jeho

štúdium spojené s jeho zdravotným prímorským pobytom podľa jeho vlastného výberu po skončení jeho
stredoškolského štúdia v máji alebo júni 2007, a to v plnej výške najneskôr do 31. 12. 2006
- zaplatenia v hotovosti sumy 150 000,-- Sk navrhovateľovi 3/ za účelom finančného príspevku na jeho
štúdium spojené s jeho zdravotným prímorským pobytom podľa jeho vlastného výberu po skončení jeho
stredoškolského štúdia v máji alebo júni 2009, a to v plnej výške najneskôr do 31. 12. 2007

Žalovaná so žalobou nesúhlasila, požadovala jej zamietnutie v celom rozsahu s poukazom na

nedostatok svojej pasívnej legitimácie v spore.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so žalobou, pracovnými zmluvami zo dňa 12. 02.
2001azodňa14.08.2001,dohodouozmenepracovnejzmluvyzodňa26.03.2002,pracovnounáplňounavrhovateľky 1/, výpoveďou z pracovného pomeru zo dňa 28. 04. 2004, rozhodnutím zamestnávateľa
zo dňa 27. 04. 2004, dohodou o absolvovaní štúdia zo dňa 19. 10. 2001, osvedčením navrhovateľky
zo dňa 05. 04. 2003, vysvedčením o absolvovaní skúšky učiteľskej spôsobilosti, darovacou zmluvou zo

dňa 19. 10. 2001, výsluchom navrhovateľky 1/ a zistil nasledovný skutkový stav:

Podľa tvrdenia navrhovateľky 1/ pracovala na Obchodnej akadémii S., B. B. na základe uzavretej
pracovnej zmluvy z 12. 02. 2001 na dobu určitú do 30. 06. 2001 a zo dňa 14. 08. 2001 na dobu určitú do
31. 07. 2002, pričom dohodou o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 26. 03. 2002 bol jej pracovný

pomere zmenený na dobu neurčitú. Z pracovného pomeru jej dala odporkyňa výpoveď podľa § 63 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa
zo dňa 27. 04. 2004 o znížení počtu zamestnancov, ktorý stanovil OA Úrad Banskobystrického
samosprávneho kraja zo dňa 15. 10. 2003 ako zriaďovateľ školy. Výpovedná doba bola 3 mesiace,
začala plynúť 01. 05. 2004 a skončila dňa 31. 07. 2004.

Dohodou so zamestnávateľom zo dňa 19. 10. 2001 sa zaviazala absolvovať 2-ročné doplňujúce
pedagogické štúdium, nakoľko nespĺňala osobitný kvalifikačný predpoklad. Tento predpoklad aj v
určenom čase splnila. Splnila tiež ďalší osobitný kvalifikačný predpoklad pre vyučovanie predmetu
administratíva a korešpondencia spočívajúci v absolvovaní dvojročného štúdia učiteľstva ADK v
predpokladanom čase. Napriek tomu, že navrhovateľka splnila všetky požiadavky pre prácu na OA,

pričom obe štúdiá si hradila z vlastných prostriedkov, odporkyňa ju z pracovného pomeru prepustila.

Uviedla, že dňa 22. 10. 2002 tragicky zahynul jej manžel a otec navrhovateľov 2/ a 3/, čo bol pre
navrhovateľov ťažký úder, ktorý všetci veľmi ťažko znášali. V tom čase kedy ju jej synovia najviac
potrebovali, musela sa venovať štúdiu, pričom verila odporkyni, že ju považuje za perspektívnu

zamestnankyňu avšak napriek absolvovaniu dvoch štúdií ju odporkyňa zo zamestnania prepustila pre
nadbytočnosť. Odporkyňa sa dopustila veľkej krivdy v podobe ťažkých tráum nielen voči nej ale aj voči
obom jej synom konaniami, ktorými zásadným a zneužívajúcim spôsobom poškodila ich osobnosti, čím
im vznikol obzvlášť závažný škodlivý následok.

Dňa 30. 09. 2004 podala na tunajší súd žalobu o určenie neplatnosti výpovede, ktorú však potom čo
nadobudla presvedčenie, že nemá význam v konaní pokračovať, vzala späť.

Právny zástupca odporkyne v písomnom vyjadrení zo dňa 06. 07. 2007 uviedol, že pôvodcom
neoprávneného zásahu do osobnostných práv môže byť tak fyzická ako aj právnická osoba, pričom za

predpokladu, že k neoprávnenému zásahu došlo v rámci plnenia úloh právnickej osoby fyzickou osobou,
ktorá v mene právnickej osoby úlohy plnila, voči tretím osobám zodpovedá sama právnická osoba, nie
jej zamestnanci. Podľa tvrdení navrhovateľov k neoprávnenému zásahu do ich osobnostných práv malo
dôjsť na základe rozhodnutia BBSK, na základe ktorého zamestnávateľ navrhovateľky 1/ (Obchodná
akadémia) rozhodol o skončení jej pracovného pomeru výpoveďou, z čoho vyplýva, že odporkyňa nie

je v spore pasívne vecne legitimovaná.

Podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

Podľa ust. § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa ods. 2 cit. ust., pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa ods. 3 cit. ust., výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej

ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Citované ustanovenia predstavujú základ právnej úpravy ochrany osobnostných práv fyzickej osoby,
ktoré práva sú späté s osobnosťou každého človeka. Predmetom ochrany je osobnosť človeka v jejcelistvosti, teda čiastkové osobnostné práva sú chránené vtedy, ak je napadnutá osobnosť človeka ako
celok.

Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu do práva na ochranu osobnosti ale len proti
takému zásahu, ktorý je neoprávnený. Neoprávnený zásah musí byť spôsobilý privodiť ujmu na
osobnosti fyzickej osoby z hľadiska jej postavenia v spoločnosti. Za neoprávnený sa nepovažuje zásah
do osobnostnej sféry, ak ide o okolnosť vylučujúcu protiprávnosť konania (napr. výkon práva, plnenie
povinnosti, svojpomoc).

Subjektom občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do práva na ochranu osobnosti (pôvodcom
neoprávneného zásahu) je buď osoba fyzická alebo osoba právnická. Ide o objektívnu zodpovednosť,
bez ohľadu na zavinenie. Predpokladmi vzniku zodpovednosti pôvodcu zásahu za zásah do práva na
ochranu osobnosti sú: neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti, vznik ujmy na osobnosti a
príčinná súvislosť medzi nimi.

V právnej teórii (napr. Základy občianskeho hmotného práva, 1. zväzok, J. L. a K., I. E., XXXX). je
všeobecne akceptovaná zásada, že ak k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby
došlo v rámci plnenia úloh právnickej osoby konaním fyzických osôb, ktoré v jej mene úlohy plnili,
navonok voči tretím osobám zodpovedá sama právnická osoba, pričom zodpovednosť fyzickej osoby je

obmedzená len na jej zodpovednosť voči právnickej osobe v ich vnútornom vzťahu. Právnická osoba
nezodpovedá za zásah vtedy, ak pôjde o tzv. exces, teda o vybočenie z medzí plnenia úloh právnickej
osoby.

Podľa navrhovateľky 1/ mal tvrdený neoprávnený zásah do jej práva na ochranu osobnosti ako aj

do práva na ochranu osobnosti navrhovateľov 2/ a 3/ spočívať v skončení jej pracovného pomeru
výpoveďou pre nadbytočnosť odporkyňou ako riaditeľkou obchodnej akadémie, kde navrhovateľka
1/ bola v pracovnom pomere. Už z takto navrhovateľkou 1/ popísaného skutkového stavu vyplýva
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporkyne, čo viedlo súd k zamietnutiu žaloby.

Bolo v konaní preukázané, že odporkyňa ako riaditeľka obchodnej akadémie, teda ako osoba konajúca
za zamestnávateľa navrhovateľky 1/ - obchodnú akadémiu, dala dňa 28. 04. 2004 navrhovateľke 1/
výpoveď z pracovného pomeru pre jej nadbytočnosť, pričom sa v konaní nepreukázalo, že by odporkyňa
vybočila z medzí plnenia úloh zamestnávateľa a bola by tak zodpovedná sama.

Toto skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa navrhovateľky 1/ však nemožno hodnotiť
ani ako neoprávnený zásah odporkyne do práva na ochranu osobnosti navrhovateľov 1/, 2/ a 3/.

Nebolo v konaní preukázané, že ide o zásah, ktorý je zásahom neoprávneným, keď zamestnávateľ
navrhovateľky 1/ len vykonával svoje právo vyplývajúce mu z ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka

práce, kedy zamestnávateľ je sám oprávnený, ak pracovnú činnosť rovnakého druhu, ktorá sa stala pre
zamestnávateľa nadbytočná, vykonáva viacero zamestnancov, rozhodnúť o výbere zamestnanca, ktorý
sa stal nadbytočným a ani súd nie je oprávnený takéto rozhodnutie preskúmavať. Išlo teda o výkon
práva, ktorá okolnosť vylučuje protiprávnosť zásahu do práva na ochranu osobnosti.

Súd nemal v konaní preukázaný ani samotný zásah ako taký, do niektorého z čiastkových osobnostných
práv navrhovateľov v zmysle ust. § 11 OZ, napr. ich život a zdravie, občianska česť, ľudská dôstojnosť,
súkromie, v príčinnej súvislosti s ktorým zásahom by došlo k ujme na týchto stránkach osobností
navrhovateľov, a to najmä navrhovateľov 2/ a 3/.

V tomto smere je na uplatnenie práva na ochranu osobnosti aktívne legitimovaná vždy tá fyzická osoba,
voči osobnosti ktorej neoprávnený zásah smeroval. V tomto smere nebol v konaní preukázaný žiadny
zásah odporkyne voči osobnostiam navrhovateľov 2/ a 3/, preto súd aj z dôvodu nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie návrh navrhovateľov 2/ a 3/ zamietol.

Súd tiež uvádza, že pokiaľ sa navrhovatelia domáhali zaplatenia peňažných súm odporkyňou titulom
zásahu do práva na ochranu ich osobností, a teda sa nedomáhali iných prostriedkov ochrany osobnosti
podľa § 13 ods. 1 OZ, museli tiež v súlade s § 13 ods. 3 OZ v konaní preukázať, že bola v značnej miere
znížená ich dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti, čo však nepreukázali.Z uvedených dôvodov súd žalobný návrh navrhovateľov zamietol, keď vzhľadom na jednoznačne
vyriešenú otázku pasívnej legitimácie odporkyne nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie navrhované

dôkazy.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 OSP tak, že odporkyni, ktorá mala vo
veci plný úspech, priznal náhradu trov konania v celkovej výške 57 292,-- Sk, proti navrhovateľom, ktorí
v konaní úspešní neboli. Trovy konania odporkyne pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške za

5 úkonov právnej pomoci (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie na súd, porada s klientom, účasť
na pojednávaní po 11 150,-- Sk a účasť na pojednávaní po 2 787,-- Sk) plus 19 percent DPH v sume 9
001,-- Sk, plus 4x režijný paušál po 178,-- Sk a 1x režijný paušál vo výške 190,-- Sk v súlade s vyhláškou
MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Ďalšie
trovy konania si odporkyňa neuplatnila.

Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 OSP sú navrhovatelia povinní zaplatiť trovy konania právnemu
zástupcovi odporkyne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom
rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha

(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie
treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.