Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. marec 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/33/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614208413
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6614208413.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana
Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v spore žalobcu
EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, zastúpeného
právnym zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36613843, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č.
5, v mene ktorého pred súdom koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti žalovanému Z. Z.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v X., V. F. č. XXXX/XX, do XX.XX.XXXX za účasti Všeobecná ochrana
práv spotrebiteľov, IČO: 42362962, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie č. 7, ako vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného, zastúpeného JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom v
Bratislave, Dobrovičova č. 3, o zaplatenie 6.060,- € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec č.k. 17C/117/2014-140 zo dňa 30.06.2016, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane

žalovaného (druhý výrok) p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

III. Občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, IČO: 42362962, so sídlom v

Bratislave, Šafárikovo námestie č. 7, p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

IV. Odvolací súd z r u š u j e uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 17C/117/2014-44 zo dňa 04.08.2014.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok) a žalobcovi uložil
povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania v sume 656,55 € do

troch dní od právoplatnosti rozsudku (druhý výrok). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nie
je v prejednávanom spore aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, pretože sporná pohľadávka
proti žalovanému nebola na neho platne postúpená; vo vzťahu k trovám vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného uviedol, že „vedľajší účastník si pri obrane žalovaného splnil svoje poslanie; úspešnému
žalovanému by prináležala náhrada trov konania, pričom tento osud zdieľa aj vedľajší účastník“, preto
mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia za tri úkony právnych služieb po 210,81 € (prevzatie a

príprava zastúpenia; vyjadrenie vo veci samej; vyjadrenie k odvolaniu) spolu s tromi režijnými paušálmi
po 8,04 €.

2. Proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania vedľajšieho účastníka podal žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 02.08.2016 (č.l. 152-155 spisu v
spojení s č.l. 156-159 spisu). Nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Vyčítal súdu prvej inštancie

nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na to, že pôvodný vedľajší účastník vstupuje do konania
bez vedomosti o jeho stave, keď len na základe skutočnosti, že žalovaný je spotrebiteľ bez vedomostio predmete a stave konania, nie je možné pripraviť sa na zastupovanie a naplniť podstatu úkonu
právnej služby spočívajúcu v prevzatí a príprave zastúpenia; paušálny vstup vedľajšieho účastníka do
konania iba zbytočne zvyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana

práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia;
vyjadril názor, že v prípade trov vedľajšieho účastníka nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených
na uplatnenie alebo bránenie práva, pretože dochádza k zneužívaniu inštitútu ochrany spotrebiteľa a
právnej úpravy o náhrade trov konania, preto v danom prípade je namieste aplikácia ustanovení o
výnimočnom nepriznaní náhrady trov konania; poukázal na to, že vedľajší účastník musí byť sám zo

svojej podstaty schopný poskytnúť právnu pomoc spotrebiteľom v súdnych konaniach; vedľajší účastník
má možnosť využívať aj určenú pomoc ministerstva; na priznanie náhrady trov konania je nevyhnutné
splnenie zákonných podmienok, medzi ktoré patrí najmä účelnosť vynaložených trov konania; v tejto
súvislosti tiež odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/5/2013
zo dňa 19.03.2014, ktorý sa vyjadril k neúčelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia v prípadoch
zastúpenia pôvodného vedľajšieho účastníka advokátom a vznášania formulárového podania v každom

konaní, do ktorého vstúpi; pôvodný vedľajší účastník má byť odborne pripravený na poskytovanie
právnej pomoci spotrebiteľom bez potreby právneho zastúpenia. Na základe uvedeného navrhol
zmenu napadnutého výroku rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle nepriznania náhrady trov konania
pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi.

2.1 Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

2.2 Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov vo vyjadrení zo dňa 19.08.2016 (č.l.
164-169 spisu) k odvolaniu žalobcu navrhol potvrdenie napadnutého výroku rozsudku súdu prvej
inštancie s argumentáciou o vzniku jeho práva na náhradu trov konania; zdôraznil, že jedine on poukázal

na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v prejednávanom spore; súčasne uplatnil náhradu
trov odvolacieho konania.

2.3 Vyjadrenie pôvodného vedľajšieho účastníka na strane žalovaného k odvolaniu doručil súd prvej
inštancie právnemu zástupcovi žalobcu do vlastných rúk dňa 14.10.2016 prostredníctvom pošty (č.l. 177

spisu); dňa 21.10.2016 doručil žalobca súdu prvej inštancie prostredníctvom svojho právneho zástupcu
vyjadrenie zo dňa 18.10.2016 (č.l. 182-183 spisu), v ktorom predniesol argumentáciu o zániku účasti
pôvodnéhovedľajšiehoúčastníkanastranežalovanéhovsporeod01.07.2016aonemožnostiprihliadať
na jeho podania; vyjadrenie žalobcu doručil súd prvej inštancie dňa 05.12.2016 právnemu zástupcovi
pôvodného vedľajšieho účastníka na vedomie (č.l. 186 spisu).

3. Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“); podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti;
podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

4. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec
bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania
žalobcu podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalobcu podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny
potvrdil.

4.1 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

4.2 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.5. Žalobca v podanom odvolaní namietal priznanie náhrady trov konania pôvodnému vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovaného.

5.1 Pokiaľ ide o postavenie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného odvolací súd pri rozhodovaní
vychádzal zo skutočnosti, že dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, ktorý
obsahovo neprevzal inštitút vedľajšieho účastníka ako bol upravený v Občianskom súdnom poriadku
v znení účinnom do 30.06.2016; napriek uvedenému odvolací súd vychádza z právneho názoru, že
nadobudnutímúčinnostiCivilnéhosporovéhoporiadkudňa01.07.2016procesnépostavenievedľajšieho

účastníka na strane žalovaného nezaniklo absolútne, pretože podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (t.j. vrátane
právneho účinku doručenia oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, ktorým vzniklo
vedľajšie účastníctvo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016); pre
účely ďalšieho (v tomto prípade odvolacieho) konania tak zostali zachované všetky procesné úkony
vykonané vedľajším účastníkom na strane žalovaného ako aj procesné nároky, ktoré mu v konaní vznikli

(predovšetkým nárok na náhradu trov konania); nakoľko s účinnosťou od 01.07.2016 vedľajší účastník
ako subjekt konania zanikol a nie je možné ho stotožňovať so žiadnym iným subjektom definovaným
v Civilnom sporovom poriadku, ktorý pri riešení problematiky intervencie (doterajší inštitút vedľajšieho
účastníctva) prikročil k jej komplexnej zmene, pretože podľa novej právnej úpravy intervenient je výlučne
ten,ktosazúčastňujenakonanípoprižalobcovialebožalovanomamáprávnyzáujemnavýsledkusporu

(§81C.s.p.);súčinnosťouod01.07.2016nedochádzakautomatickejtransformáciibývaléhovedľajšieho
účastníka na žiadny iný subjekt a podmienky intervencie v prejednávanom spore splnené neboli
(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/55/2014 zo dňa 29.09.2016).
V odvolacom konaní preto odvolací súd s pôvodným vedľajším účastníkom nemohol pokračovať v
konaní, na druhej strane však bol povinný rozhodnúť o odvolaní žalobcu pokiaľ ide o výrok napadnutého

rozsudku o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi (z týchto dôvodov uviedol odvolací
súd v záhlaví tohto rozhodnutia, že do 30.06.2016 vystupoval v konaní na strane žalovaného vedľajší
účastník) ako aj o trovách odvolacieho konania aj vo vzťahu k pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi na
strane žalovaného.

5.2 Odvolanie žalobcu proti výroku napadnutého rozsudku o trovách konania vedľajšieho účastníka nie
je dôvodné.

5.3 V prejednávanom spore je nesporné, že predmetom konania bol nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy. Pôvodný vedľajší účastník je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv

spotrebiteľov.Presprávnerozhodnutieoodvolaníjepotrebnéprimárnezodpovedaťnaotázky,čivedľajší
účastník, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, bol oprávnený do 30.06.2016
vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník mohol v konaní nechať
právne zastupovať advokátom a či mu v súvislosti s týmto právnym zastúpením mohlo vzniknúť právo
na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.

5.4 Od účinnosti novely Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“) vykonanej zákonom č.
353/2014 Z. z. účinným od 01.01.2015 sa v ustanovení § 93 ods. 3 O.s.p. za prvú vetu vložila nová druhá
veta, ktorá znela: "Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba
založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o

vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie
o vstupe neprihliada."; predmetný zákon v tejto súvislosti nezakotvil žiadne prechodné ustanovenia,
v zmysle ustálených procesných zásad sa preto v plnom rozsahu aplikuje aj na všetky neskončené
súdne konania; súčasne v zmysle zásady zákazu retroaktivity platí, že všetky účinky procesných úkonov
a legitímne očakávania, ktoré nastali podľa právneho stavu účinného do 31.12.2014, zostali v týchto

konaniach v plnej miere zachované a nie je možné spätne vyžadovať splnenie podmienok zavedených
novou právnou úpravou, ktoré právna úprava účinná do 31.12.2014 nevyžadovala. Oznámenie o vstupe
do konania doručil pôvodný vedľajší účastník na strane žalovaného súdu prvej inštancie dňa 23.09.2014
(č.l. 45 spisu).

5.5 Ustanovenie § 93 ods. 3 O.s.p. (v znení účinnom do 31.12.2014) upravovalo spôsob, akým vedľajší
účastník vstúpi do konania, resp. akým získa procesné postavenie vedľajšieho účastníka. Účinky vstupu
vedľajšieho účastníka do konania sú v zmysle citovaného ustanovenia spojené s okamihom doručenia
oznámenia o jeho vstupe súdu; oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania predstavujeprocesný úkon, ktorého účinky súd posudzuje podľa právnej úpravy účinnej v čase uskutočnenia
takéhoto úkonu; žiadne z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31.12.2014
nevyžadovalo výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania

na jeho strane; Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 31.12.2014 umožňoval konajúcemu
súdu rozhodovať o prípustnosti vedľajšieho účastníctva len na návrh (§ 93 ods. 3 posledná veta
O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2014), čo znamená, že prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do
konania súd z vlastnej iniciatívy neskúmal; dôvodom nepripustenia vstupu vedľajšieho účastníka do
konania bol len výslovný nesúhlas podporovaného účastníka, ktorý tento oznámil súdu po doručení

oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania; následný súhlas podporovaného účastníka sa
vyžadoval len vo vzťahu ku konkrétnym procesným úkonom vedľajšieho účastníka, ktoré v konaní
vykonal (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa
05.02.2013). Z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. vyplývalo samostatné procesné postavenie vedľajšieho
účastníka v konaní porovnateľné s postavením účastníka konania vo vzťahu k procesným právam a
procesným povinnostiam.

5.6 Z ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. vyplývalo, že ako vedľajší účastník sa mohla popri navrhovateľovi
alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s
účinnosťou od 15.10.2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok) dávalo možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila

do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv
podľa osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky č. 10a k ustanoveniu § 93 ods. 2 O.s.p.)
považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že
jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické

osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. bol z hľadiska systematického zaradenia vo
vzťahu k ustanoveniu § 93 ods. 1 O.s.p. špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade
sa nevyžadovalo splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z
ustanovenia § 93 ods. 1 O.s.p., ktorou bola existencia právneho záujmu na výsledku konania. Z toho
jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, vedľajší účastník mal oprávnenie

vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník s tým, že nemusel preukazovať svoj právny záujem na
jeho výsledku, pretože (ako už bolo uvedené vyššie) možnosť, aby vystupoval ako vedľajší účastník na
strane žalovaného (spotrebiteľa) mu dávala priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení §
93 ods. 2 O.s.p. Z ustanovenia § 93 ods. 4 prvá veta O.s.p., podľa ktorého vedľajší účastník má v konaní
rovnaké práva a povinnosti ako účastník, možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník mal

(rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné
ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho
konaniarealizovalomožnosťouzabezpečiťsikvalifikovanéprávnezastúpeniesplnomocnenýmprávnym
zástupcom - advokátom, a samozrejme mal i právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, kam
podľaustanovenia§137O.s.p.bezakýchkoľvekpochybnostípatrilaináhradatrovprávnehozastúpenia.

Súčasne platilo, že vedľajšiemu účastníkovi mohla byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada
trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vzniklo tomu účastníkovi,
na strane ktorého v konaní vystupoval.

5.7 Nakoľko v prejednávanom spore došlo k zamietnutiu žaloby a právo na náhradu trov konania

vzniklo podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. plne úspešnému žalovanému, vzniklo právo na náhradu
trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, ktorý bol v konaní zastúpený právnym
zástupcom z radov advokátov a uplatnil náhradu trov konania za poskytnuté právne služby. Ako
bolo uvedené vyššie, zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku nevyplývala nemožnosť vedľajšieho
účastníka dať sa v konaní zastúpiť právnym zástupcom z radov advokátov. Pri rozhodovaní o jeho

trovách konania posudzoval súd len účelnosť ich vynaloženia. Zohľadňujúc skutočnosť, že žaloba
žalobcu bola v konečnom dôsledku zamietnutá na základe námietky vedľajšieho účastníka o nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vo vyjadrení zo dňa 22.01.2015 (čo vyplýva z porovnania obsahu
vyjadreniavedľajšiehoúčastníkaaodôvodnenianapadnutéhorozsudkusúduprvejinštancie),považoval
odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, náklady vedľajšieho účastníka na strane žalovaného

vynaložené na právnu pomoc za vynaložené účelne.

5.8 V prejednávanom spore vzniklo pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného právo na
náhradu trov konania voči žalobcovi, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnychslužieb - 1. prevzatie a príprava zastúpenia v sume 210,81 € spolu s režijným paušálom v sume 8,04 €, 2.
vyjadrenie zo dňa 10.11.2014 v sume 210,81 € spolu s režijným paušálom v sume 8,04 € a 3. vyjadrenie
zo dňa 22.01.2015 v sume 210,81 € spolu s uplatneným režijným paušálom v sume 8,04 €, spolu trovy

konania vedľajšieho účastníka v sume 656,55 €, ktoré je žalobca povinný zaplatiť právnemu zástupcovi
pôvodného vedľajšieho účastníka na strane žalovaného; proti samotnej výške prisúdenej náhrady trov
konania žalobca v podanom odvolaní osobitne nenamietal.

5.9 Pokiaľ žalobca v odvolaní konkrétne namietal, že vedľajší účastník musí byť sám schopný zo

svojej podstaty poskytovať právnu pomoc, v tomto smere odvolací súd poukazuje na vyššie uvedenú
argumentáciu o práve vedľajšieho účastníka dať sa v občianskom súdnom konaní zastúpiť zástupcom z
radov advokátov (právo na právnu pomoc), z ktorého vyplýva aj právo na náhradu účelne vynaložených
trov právneho zastúpenia.

5.10 Odvolací súd nesúhlasí ani s odvolacou námietkou žalobcu ohľadne neúčelne vynaložených

trov právneho zastúpenia vzhľadom na tvrdený paušálny vstup vedľajšieho účastníka do konania bez
vedomosti o merite veci ani ohľadne formulárového charakteru jeho podania, pretože z jeho vyjadrení,
vyplýva, že vedľajšiemu účastníkovi bola známa konkrétna špecifikácia uplatnenej pohľadávky a ďalšie
relevantné údaje potrebné na posúdenie dôvodnosti žaloby; podanie vedľajšieho účastníka preto pre
účely rozhodnutia o trovách konania nepovažuje odvolací súd za formulárové podanie ani jeho vstup do

konania za paušálny; obsah vyjadrení pôvodného vedľajšieho účastníka na strane žalovaného svedčia
aj o dôvodnosti uplatneného úkonu právnej služby spočívajúceho v prevzatí a príprave zastúpenia.
Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách
pôvodného vedľajšieho účastníka je vecne správne.

6. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaný

bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný; nakoľko však žalovanému žiadne trovy konania v
odvolacomkonanínevznikli,odvolacísúdmunáhradutrovodvolaciehokonaniaprotižalobcovinepriznal
(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26.10.2016);
pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, ktorý si uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania, priznal odvolací súd proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu. O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania vzniknutých do 30.06.2016 pôvodného
vedľajšieho účastníka rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

7. V priebehu konania súd prvej inštancie uznesením č.k. 17C/117/2014-44 zo dňa 04.08.2014 ustanovil

žalovanému procesného opatrovníka ako účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy (§ 29 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016); za opatrovníka bola žalovanému
ustanovená Eva Pivarčová, pracovníčka Okresného súdu Zvolen; dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť
Civilný sporový poriadok, ktorý v prípade, že je pobyt strany v konaní pre súd neznámy, upravuje postup
pri doručovaní písomnosti takejto strane civilného sporového konania, avšak neumožňuje pre tento

prípad ustanoviť strane v konaní procesného opatrovníka; ak odpadnú dôvody, pre ktorý bol procesný
opatrovník ustanovený, zruší súd v zmysle § 70 ods. 2 C.s.p. (obdobne § 29 ods. 4 Občianskeho
súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016) uznesenie, ktorým bol opatrovník ustanovený;
odvolacísúddospelkzáveru,žezmenouprávnejúpravy,ktoránastalaprijatímanadobudnutímúčinnosti
Civilného sporového poriadku, nie je potrebné strane, ktorej skutočné miesto bydliska nie je známe,

ustanoviť procesného opatrovníka; dôvody, pre ktoré bolo potrebné žalovanému ustanoviť procesného
opatrovníka, odpadli a preto bolo potrebné uznesenie o ustanovení opatrovníka žalovanému zrušiť.

8. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)

až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).