Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. apríl 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/364/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716202048
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5716202048.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu
(navrhovateľa): O. K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., Ul. B. G. XXXX/X, zast. AK JUDr. Silvia Tatarková,
s.r.o., so sídlom v S., E.B. X. X, proti žalovanému (odporcovi): K. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., Ul.
L. XX/XX, zast. JUDr. Jaroslavom Čiernym, advokátom, so sídlom v S., Ul. E. XX, v konaní o zvýšenie

výživného, o odvolaniach oboch strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa 14.6.2016
č.k. 7C/62/16-104, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin ako súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom o žalobe žalobcu (navrhovateľa)
na zvýšenie výživného tak, že odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľa mesačne sumou

100,- eur počínajúc dňom 25.02.2016 a to na účet IBAN: SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX vždy do
každého 20.-teho dňa v mesiaci vopred. Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu v Martine
sp.zn. P 216/99 zo dňa 16.12.1999. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamieta. Žiadnemu z účastníkov
sa náhrada trov konania nepriznáva.
Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku popísal zistený skutkový stav, citoval ustanovenia § 62 ods.
1,2 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine a následne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd vychádzajúc

z citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na vykonané dokazovanie rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku, lebo mal za to, že zvýšenie výživného na sumu 100 € mesačne
je primerané. Pri rozhodovaní bral do úvahy zvýšené potreby na strane navrhovateľa a to vzhľadom
na jeho vek, keď predchádzajúce výživné bolo určované v čase, keď mal tri roky. V súčasnej dobe
študuje v treťom ročníku strednej školy. Ďalej bral do úvahy pomery na strane odporcu. V čase určovania
výživného v roku 1999 nepracoval a v súčasnej dobe pracuje a zarobí okolo 570 € ,čiže jeho pomery
sa proti predchádzajúcemu rozhodnutiu zlepšili, i keď mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Z

dokazovania vyplynulo, že podstatu nákladov navrhovateľa hradí jeho matka. Nebolo by spravodlivé,
aby nahrádzala celkom vyživovaciu povinnosť aj za otca navrhovateľa, teda za odporcu. Súd teda
vyhodnotiac vykonané dokazovanie , berú pri tom do úvahy zmenené potreby predovšetkým na strane
navrhovateľa od predchádzajúceho rozhodnutia, ako aj na strane odporcu majúc za to, že výživné vo
výške 100 € je primerané, vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol predovšetkým vzhľadom na zárobok,
príjemodporcu.Vkonanínebolopreukázané,žebymalvyššípríjem.Týmtodochádzakzmenerozsudku

Okresného súdu v Martine sp.zn. P 216/99. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142
ods. 2 O.s.p., nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania, pretože každý z účastníkov mal
len čiastočný úspech vo veci.2. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie obe strany sporu - žalobca aj žalovaný.
Žalovaný vo svojom odvolaní nesúhlasil so zvýšeným výživným a žiadal, aby odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na zvýšenie výživného zamietne v celom rozsahu. Poukázal na
svoj nízky mesačný príjem, ktorý málo presahuje 500,- eur mesačne a na svoje pravidelné výdavky, ktoré
musí z tohto príjmu hradiť. Taktiež uviedol, že pokiaľ matka žalovaného prispieva rôznymi plneniami
mesačne plnoletému synovi 1.000,- eur, táto suma musí byť úplne postačujúca na pokrytie všetkých
jeho odôvodnených potrieb, keďže je vo veku 19 rokov.

Proti rozsudku sa odvolal aj žalobca, ktorý navrhoval, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom uvádzal, že súd prvej inštancie nezohľadnil všetky
jeho odôvodnené potreby a naďalej sa domáhal zvýšenia výživného na sumu 200,- eur mesačne.
Vytýkal súdu tiež, že nevyčíslil a nerozhodol o zameškanom výživnom odo dňa podania návrhu ku dňu
vyhlásenia súdneho rozhodnutia.

3. Vyššie uvedené odvolania doručil súd protistranám, pričom žalobca ani žalovaný ďalšie písomné
vyjadrenie nepodali.

4. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu
Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie

rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a
doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných
procesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zák. č.
161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Odvolací súd bol potom povinný pri
svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP)

s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalobca (odvolateľ), v zákonom stanovenej lehote (§ 362
ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP

a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

6. Podmienky prípustnosti a zároveň dôvodnosti odvolania odvolací súd postupujúci v súlade s ust. §
470 ods. 1 CSP (už podľa tohto zákona, ktorý nadobudol účinnosť až po začatí odvolacieho konania)

posúdil podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva zo základných princípov
CSP a to z princípu spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré
začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1,2 CSP) a z princípu ústavne

konformného a eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie

zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

11. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci
samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli
spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa
vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval

odvolateľ aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

12. Pokiaľ súd prvej inštancie nerozhodol o zameškanom výživnom odo dňa podania návrhu ku dňu
vyhlásenia rozhodnutia, toto môže súd prvej inštancie učiniť doplňujúcim rozhodnutím, a preto odvolací
súd len z tohto dôvodu nepovažoval za nutné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na

ďalšie konanie.

13. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust.
§ 396 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže odvolanie podali obe strany sporu a ani jedna z nich

nebola v odvolacom konaní úspešná, odvolací súd potom rozhodol tak, že žiadne zo strán sporu nárok
na náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznal.

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)