Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. máj 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116011042
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:8116011042.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému D. T. a spol. pre
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. mája 2017 odvolania

obžalovaných D. T., W. U., P. X. a R. Y. proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 2. augusta 2016,
sp.zn.4T/60/2016, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovaných D. T., W. U., P. X. a R. Y. z a m i e t a j ú , pretože
nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaní D. T., W. U., P. X. a R. Y. boli rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn.4T/60/2016 zo dňa

2. augusta 2016 uznaní za vinných zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/ Trestného
zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

-obvinení D. T. a W. U., najmenej od mesiaca september 2015 a obvinený P. X. najmenej od mesiaca
október 2015, si opakovane, na presne nezistených miestach zabezpečovali pervitín, ktorý následne

spoločne, ako aj každý z nich samostatne viackrát odpredali T. R. a H. Y. a dňa 10.12.2015 v X. nad O.,
okres F., sa spoločne zložili do výšky 1.400,-Eur za účelom kúpy pervitínu, ktorý následne chceli ďalej
odpredať a dňa 13.12.2015 došli na železničnú stanicu v X., kde o 06.00 hod. obvinený D. T. za sumu
1.400,-Eur zakúpil od obvineného R. Y. dva kusy zatavených injekčných striekačiek s obsahom bielej
kryštalickej látky pervitínu, kde po ich zakúpení sa obvinení D. T., W. U. a P. X. vracali spoločne do miesta
bydliska, pričom boli zastavení príslušníkmi PZ, kde pri prehliadke v zmysle § 101 Trestného poriadku

im bolo nájdených 31,85 gramov kryštalickej látky s priemerným obsahom metamfetamínu 48,6 %, kde z
uvedeného množstva by bolo možné vyrobiť najmenej 387 bežných jednotlivých dávok drogy schopných
ovplyvniť psychiku konzumenta, kde pervitín je v zmysle zákona Národnej rady SR č.138/1998Z.z. o
omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradený do II. skupiny psychotropných látok.

Citovaný rozsudok okresného súdu vo výrokoch o treste a spôsobe jeho výkonu nenadobudol

právoplatnosť, nakoľko ihneď po jeho vyhlásení bol napadnutý odvolaniami obžalovaných D. T., W. U.,
P. X. a R. Y. pre nesprávnosť výrokov o treste.

Obžalovaný D. T. v písomných dôvodoch svojho odvolania podaných prostredníctvom svojho obhajcu
uviedol, že rozsudok okresného súdu vo výroku o treste považuje za nesprávny a trest, ktorý mu
bol uložený, teda trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom za neprimeraný. Poukázal na to, že

už samotný fakt, že i prokurátor pred okresným súdom v rámci záverečného návrhu mu navrhol pre
prípad uznania viny uložiť trest odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom, nasvedčuje podľajeho názoru tomu, že trest uložený okresným súdom je neprimeraný, keďže aj obžaloba nepovažovala
za nevyhnutné pri uznaní viny na neho pôsobiť trestom odňatia slobody spojeného s jeho výkonom.
Okresný súd na zdôvodnenie nepodmienečného trestu odňatia slobody uvádza, že nemohol nebrať

do úvahy celkové množstvo zobchodovaných psychotropných látok a poukázal aj na tú skutočnosť,
že on a ďalší spoluobžalovaní v čase spáchania skutku, pre ktorý boli odsúdení, boli profesionálnymi
vojakmi. Množstvo zobchodovaných psychotropných látok je u trestného činu podľa § 172 ods. 1 až
4 Tr. zák. kvalifikačným momentom, a preto nevie, či táto skutočnosť mala byť braná do úvahy ako
okolnosť pre uloženie prísnejšieho trestu. Rovnako má za to, že i tá skutočnosť, či páchateľ je civilná

osoba alebo príslušník ozbrojených síl pre hodnotenie uloženia druhu a výšky trestu by nemala byť
vyhodnocovaná v neprospech príslušníka ozbrojených síl. Ak hodnotí trest uložený mu okresným súdom
z pohľadu represívnej funkcie trestu, individuálnej a generálnej prevencie, tak z pohľadu týchto kritérií
uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody nevyžadovalo ani jedno z týchto kritérií alebo chýba
v odôvodnení rozsudku okresného súdu zdôvodnenie ako tieto základné zásady pre ukladanie trestu
páchateľovi trestného činu boli aplikované, ak mu bol uložený trest odňatia slobody spojený s jeho

výkonom. S prihliadnutím na okolnosti prípadu, na jeho doterajší život, na existenciu poľahčujúcich
okolností bez toho, aby u neho bolo potrebné prihliadať na priťažujúce okolnosti, obžalovaný D. T.
navrhol vyhovieť jeho odvolaniu a uložiť mu podmienečný trest odňatia slobody so súčasným uložením
probačného dohľadu. V prípade, že jeho odvolaniu bude vyhovené, pri určení probačného dohľadu
počas skúšobnej doby, je ochotný podrobiť sa obmedzeniam a povinnostiam, ktoré mu budú uložené

ako súčasť tohto dohľadu. Poukázal na to, že v obci kde býva, požíva dobrú povesť, že za ním stoja
aj ľudia, s ktorými sa bezprostredne stýka a s ktorými žije, pričom ako prílohu k svojmu odvolaniu
predložil záruku za jeho nápravu ako páchateľa trestného činu. Obžalovaný D. T. poukázal na to, že
je členom futbalového klubu X. nad O. a v prípade, že mu bude uložený trest odňatia slobody s jeho
podmienečným odkladom, jeho klub sa rozhodol podporiť jeho odvolanie a ponúknuť záruku za jeho

prevýchovu.Kodvolaniuďalejpriložiljehohodnoteniepredsedomfutbalovéhoklubu,uzneseniečlenskej
schôdze, na ktorej bolo rozhodnuté, že futbalový klub ponúka záruku za jeho prevýchovu v prípade
jeho podmienečného odsúdenia ako aj prezenčnú listinu z členskej schôdze, kde bolo prijaté uvedené
uznesenie.

Obžalovaní W. U. a P. X. v písomných dôvodoch svojho odvolania podaných taktiež prostredníctvom ich
zvoleného obhajcu poukázali na to, že obaja obžalovaní na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1
až 3 Tr. por. urobili vyhlásenie o vine zo skutku kladeného im za vinu v podanej obžalobe. Vzhľadom
na tento procesný stav sa vo veci bralo do úvahy to, že už na základe všetkých skutočností rozhodne o
výške a druhu trestu. Odvolaciemu súdu dali do pozornosti, že prokurátor, ktorý vo veci podal obžalobu

vzhľadom na všetky skutočnosti mal za to, že u oboch obžalovaných je postačujúci trest odňatia slobody
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu a taký trest obom obžalovaným na hlavnom pojednávaní
aj navrhol. Okresný súd však obom obžalovaným uložil trest odňatia slobody nepodmienečne vo výmere
3 rokov a 6 mesiacov. V samotnom odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd konštatuje, že
nenašiel žiaden priťažujúci dôvodov, pričom stav poľahčujúcich okolností oproti priťažujúcim je v pomere

dva ku nula v prospech poľahčujúcich okolností. Obhajca obžalovaných ďalej uviedol, že okresný súd
síce uvádza z akého dôvodu okresný súd videl potrebu uložiť nepodmienečný trest. Má však za to, že
zákonkonštatovaniesúduaodôvodnenieuloženéhotrestuakopriťažujúcuokolnosťnepozná,resp.sám
okresný súd konštatuje, že neexistujú žiadne priťažujúce okolnosti. Ďalej poukázal na to, že obžalovaný
P. X. bol v čase spáchania skutku nezamestnaný, avšak len krátku dobu, nakoľko koncom mesiaca

november 2015 sa vrátil zo zahraničia, kde pracoval. Už v čase konania hlavného pojednávania obaja
obžalovaní pracovali, resp. mali zabezpečenú prácu a v tomto čase riadne pracujú. Obžalovaný W. U.
v čase konania hlavného pojednávania okresného súdu objektívne pracovať nemohol, a to z dôvodu,
že s bývalým zamestnávateľom ešte nemali ukončený pracovný pomer, bol dočasne postavený mimo
službu a poberal zákonom stanovenú mzdu. Obhajca obžalovaného W. U. a P. X. má za to, že vzhľadom

na všetky skutočnosti tejto trestnej veci je trest odňatia slobody s nariadením jeho výkonu neprimerane
prísny, pričom je vo veci zákonná možnosť uložiť im primeraný podmienečný trest odňatia slobody, ktorý
je u oboch obžalovaných dostatočný, a to vzhľadom na ich vek, keď je na mieste žiadať, aby obaja
dostali šancu pod hrozbou premeny trestu žiť riadnym životom a preukázať, že podmienečný trest na ich
prevýchovu je dostatočný. Napokon aj sám zákonodarca tým, že novelizoval výšku trestu v § 172 ods.

1 Tr. zák., túto považoval v minulosti za neprimerane prísnu a upravil túto sadzbu tak, aby bolo možné
najmä v takýchto prípadoch pôsobiť na prevýchovu obžalovaných podmienečným trestom. Obhajca
obžalovaných má za to, že takýto trest splní všetky atribúty, ktoré trest v zmysle Trestného zákona má
spĺňať. Obhajca obžalovaných W. U. a P. X. z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súdnapadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a uložil obžalovaným W. U. a P. X. trest odňatia slobody s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu podľa vlastného uváženia.

Obžalovaný R. Y. písomne odôvodnil svoje zahlásené odvolanie taktiež prostredníctvom svojho
zvoleného obhajcu. V odvolaní uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za nesprávny hlavne v tom, že
uložený trest odňatia slobody nepodmienečne je neprimerane prísny, keďže aj prokurátor na hlavnom
pojednávaní po zohľadnení všetkých okolností prípadu navrhoval, aby uložený trest odňatia slobody bol
podmienečne odložený. Poukázal na zákonnú citáciu § 172 ods. 1 Tr. zák., § 34 ods. 1 Tr. zák. a § 34

ods. 4 Tr. zák., taktiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.4To/2/2013
zo dňa 16.4.2013. Ďalej poukázal na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu
Slovenskej republiky ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré pri uplatňovaní požiadavky
primeranosti trestu uplatnil princíp proporcionality, vyjadrujúci požiadavku zachovania spravodlivej
rovnováhy medzi všeobecnými záujmami spoločnosti a garanciami základných práv jednotlivcov, resp.
požiadavku proporcionálnosti medzi zásahom do práva a sledovaným cieľom, pričom nevyhnutnosť

rešpektovania tohto princípu zdôrazňuje aj pri zásahoch do práv chránených dohovorom majúcich
podobu trestných sankcií. Ďalej poukázal na to, že aj keď trestnou sadzbou zákonodarca v súlade
so zásadou nulla poena sine lege stanovuje súdu isté mantinely pri jeho rozhodovaní, zároveň
mu ponecháva dostatočný priestor pre individualizáciu trestu podľa okolností konkrétneho prípadu.
Trest (osobitne) trest odňatia slobody ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok

štátneho donútenia. Vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržať princíp úmernosti represie, aby
táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. Obhajca ďalej poukázal na to, že cieľom
trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby obvinený páchateľ zaujal ku spáchaniu trestného činu
sebakritickýakajúcnypostoj,ktorýsľubujemožnostijehonápravy.Vtakomprípadejedobré,žepáchateľ
považuje trest za adekvátny a súhlasí s ním. V trestnom zákonodarstve právneho štátu, nie je trest

sám o sebe účelom, nepredstavuje odplatu za spáchaný trestný čin. Neprimeraný trest je teda negáciou
práva, ktorá sa svojou podstatou (negovaním práva) ničím nelíši od trestného činu, pričom páchateľ,
ktorému toto bezprávie spôsobil štát, nebude mať možnosť dosiahnuť negáciu štátom spôsobenej
negácie práva, keďže monopol na trestanie má v rukách štát. Obhajca obžalovaného R. Y. má za to, že
v zmysle zákonnej požiadavky primeranosti trestu má byť uložený trest úmerný aj škode, ktorú páchateľ

trestným činom spôsobil a nemá páchateľovi spôsobiť zbytočné útrapy. Trest ako najzávažnejší zásah
štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých
okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Z požiadavky primeranosti trestu jednoznačne
vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v
nevyhnutne nutnej miere. U páchateľa neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto

tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za
nespravodlivosť, ktoré trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu.
Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu,
keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého
následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii

trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Druh a výmera trestu podľa názoru obhajcu
obžalovaného R. Y. musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali
všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Ďalej uviedol, že tak ako pri rozhodovaní o vine i pri rozhodovaní
o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe logického úsudku, na zodpovednom
a starostlivom zhodnotení každej z jednotlivých okolností prípadu individuálne i v ich vzájomných

súvislostiachavsúhrne.Lendôslednéadôkladnépoznanieveciavšetkýchokolnostíprípaduumožňuje,
aby súd v zmysle zásad voľného uváženia, objektívnosti a diferencovanosti rozhodol o spravodlivej
výmere konkrétneho trestu. Podľa názoru obhajcu uloženie nepodmienečného trestu obžalovanému R.
Y. je nedôvodné a neprimerane prísne, preto z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby mu bol uložený
trest odňatia slobody, ktorý bude obžalovanému R. Y. podmienečne odložený na primeranú skúšobnú

dobu.

K odvolaniam obžalovaných v I. až IV. rade sa prokurátor okresnej prokuratúry do konania verejného
zasadnutia krajského súdu písomne nevyjadril.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhla odvolania všetkých
obžalovaných podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť, nakoľko napadnutý rozsudok okresného
súdu považuje za zákonný a vecne správny.ObžalovanýD.T.spolusosvojimobhajcomnaverejnomzasadnutíkrajskéhosúdunavrhol,abyodvolací
súd uložil obžalovanému D. T. trest odňatia slobody s podmienečným odsúdením a s určením skúšobnej
doby. Obžalovaný D. T. vyjadril ľútosť nad svojim konaním.

Obžalovaní W. U. a P. X. spolu s ich obhajcom na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhli, aby im
bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, ktorý u nich v celom rozsahu splní účel trestu, pričom
poukázali na skutočnosť, že od skutku uplynuli dva roky a obžalovaní si zariadili svoj pracovný život.
Obaja obžalovaní aj na verejnom zasadnutí krajského súdu predmetný skutok oľutovali.

Obžalovaný R. Y. spolu so svojim obhajcom navrhol, aby bolo vyhovené v celom rozsahu jeho odvolaniu
a odvolací súd rozhodol v súlade s petitom uvedeným v jeho odvolaní.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, na podklade podaných odvolaní, ktoré mu spolu so spisom
boli predložené dňa 16. februára 2017, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní obžalovaných D. T.,

W. U., P. X. a R. Y. podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa §
316 ods. 3 Tr. por. vykonal vo veci verejné zasadnutie dňa 10. mája 2017, postupom podľa § 317 ods. 1
Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť len obžalovanými napadnutých výrokov rozsudku o treste
odňatia slobody, o spôsobe jeho výkonu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.
Uvedeným postupom zistil, že odvolania obžalovaných D. T., W. U., P. X. a R. Y. nie sú dôvodné. Nezistil

pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaniami
napadnutých výrokov rozsudku, z obsahu odvolaní obžalovaných vyplýva, že odvolania neobsahujú

žiadne námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu
chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania obžalovaných, teda výrokov o vine, ktoré neboli a

nemohli byť napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaných o
vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním) a ktorých správnosť odvolací súd
nemohol preskúmavať, nepochybil vo výroku, ktorým podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2,
ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/,Tr. zák. uložil obžalovaným D. T., W. U., P. X. a R. Y. trest odňatia slobody
vo výmere 3 roky a 6 mesiacov nepodmienečne, pretože takto uložený trest obžalovaným v I. až IV. rade

okresným súdom je uložený v súlade s ustanoveniami Trestného zákona, je primeraný a spravodlivý.

Okresný súd pri určovaní druhu a výmery trestu správne zistil u jednotlivých obžalovaných po dve
poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. j/ Tr. zák. že obžalovaní viedli pred spáchaním trestného
činu riadny život a podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa priznali k spáchaniu trestného činu a trestný čin

úprimne oľutovali. Na druhej strane správne nezistil u nich ani jednu priťažujúcu okolnosť vyplývajúcu
z ustanovenia § 37 Tr. zák.

Rovnako správne okresný súd pri hodnotení osôb jednotlivých obžalovaných zistil, že obžalovaný D.
T. je slobodný, v čase skutku profesionálny vojak Ozbrojených síl Slovenskej republiky, v minulosti

nebol súdne trestaný, priestupkovo bol dvakrát riešený, a to pred približne 5 rokmi a raz v roku
2014 pre neúmyselné udretie do tváre poškodenej. Z obce bol hodnotený všeobecne a má pozitívne
služobné hodnotenie. Obžalovaný W. U. je slobodný, v čase skutku profesionálny vojak Ozbrojených
síl Slovenskej republiky, v minulosti nebol súdne trestaný, priestupkovo bol päťkrát riešený. Z obce
bol hodnotený všeobecne a má priemerné služobné hodnotenie. Obžalovaný P. X. v čase skutku bol

slobodný,nezamestnaný,nebolsúdnetrestaný,priestupkovoboldvakrátriešenýazobcebolhodnotený
všeobecne. Obžalovaný R. Y. je slobodný, v čase skutku profesionálny vojak Ozbrojených síl Slovenskej
republiky, v minulosti nebol súdne trestaný, priestupkovo bol štyri krát riešený za priestupky na úseku
dopravy. Z obce bol hodnotený pozitívne a má služobné hodnotenie bez negatívnych dôsledkov.

Krajský súd po splnení si prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že nepodmienečné tresty uložené
okresným súdom obžalovaným v I. až IV. rade zodpovedajú všetkým zákonným hľadiskám stanoveným
pre ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 a ods. 5 Tr. zák. a zohľadňujú všetky zistené okolnosti
prípadu, konkrétne stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, zistené poľahčujúce a priťažujúceokolnosti ako aj pomery obžalovaných v I. až IV. rade a možnosti ich nápravy z hľadiska účelu trestu,
individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložené tresty odňatia slobody v takto stanovenej výmere
sú dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaných spoločnosťou. Krajský súd v tejto

súvislosti zdôrazňuje, že okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu okrem iného správne prihliadol
najmä na mieru závažnosti a charakter nimi spáchanej trestnej činnosti. Touto trestnou činnosťou
obžalovaní v I. a IV. rade spoločným konaním kúpili, predali a prechovávali pervitín (psychotropnú
látku), pričom z uvedeného nájdeného množstva (31,85 g kryštalickej látky s priemerným obsahom
metamfetamínu 48,6 %) bolo stanovené, že by bolo možné vyrobiť najmenej 387 bežných jednotlivých

dávok drogy- pervitínu (pervitín je tzv. ťažkou drogou). Odvolací súd rovnako ako okresný súd má za
to, že v danom prípade vzhľadom na závažnosť a charakter trestnej činnosti, množstvo a druh drogy
ako aj okolnosti prípadu neprichádza do úvahy u obžalovaných v I. až IV. rade uloženie trestu odňatia
slobody s podmienečným odkladom s určením skúšobnej doby s probačným dohľadom za súčasného
uloženia primeraných obmedzení a povinností. Rovnako u obžalovaného D. T. nie je možné prijať záruku
Futbalového klubu X. nad O. za jeho nápravu a u neho podmienečne odložiť výkon trestu odňatia

slobody, a to aj z toho dôvodu, že obžalovaný D. T. bol aj pred schápaním predmetnej trestnej činnosti
členom uvedeného futbalového klubu (dlhšie sa pozná s členmi ako aj funkcionármi klubu), a napriek
tejtoskutočnostisadopustilpredmetnéhotrestnéhočinu.Odvolacísúdzuvedenéhodôvodunepovažuje
za dostatočnú ponúkanú záruku Futbalového klubu X. nad O. za nápravu u obžalovaného D. T..

Okresný súd pri prevahe poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami v súlade s ustanovením
§ 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. správne upravil hornú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody na
7 rokov a 8 mesiacov /výpočet: zníženie hornej hranice trestnej sadzby vo výmere 10 rokov o 1/3
predstavuje 7 rokov a 8 mesiacov; 10 rokov - 3 roky = 7 rokov x 12 mesiacov = 84 mesiacov : 3 = 28
mesiacov (2 roky a 4 mesiace); 10 rokov - 2 roky a 4 mesiace = 7 rokov a 8 mesiacov/. Okresný súd

obžalovaným následne ukladal tresty odňatia slobody v rozmedzí trestných sadzieb s dolnou hranicou
vovýmere3rokovashornouhranicouvovýmere7rokova8mesiacov.Trestyuloženéokresnýmsúdom
boli obžalovaným v I. až IV. rade uložené v dolnej polovici takto zákonom upravenej trestnej sadzby; na
takmer samej dolnej zákonnej hranici trestu odňatia slobody.

Pokiaľ obžalovaný v I. až IV. rade v ich odvolaniach namietli, že aj samotný prokurátor v záverečnej reči
na hlavnom pojednávaní okresného súdu im navrhol uloženie trestov odňatia slobody s podmienečným
odkladom vrátane probačného dohľadu a s určením primeranej skúšobnej doby, krajský súd v tejto
súvislosti uvádza, že len súd (žiaden iný orgán) je oprávnený rozhodnúť v trestnom konaní o druhu a
výmere trestu. Súd v trestnom konaní pritom nie je pri určovaní druhu a výmery trestu návrhom (a ani

názorom) prokurátora viazaný. Návrh prokurátora v tomto smere nemá v podstate žiaden význam pri
určovaní druhu a výmery trestu.

K námietke obžalovaných, že okresný súd nezohľadnil správne pri ukladaní trestov obžalovaným v I. až
IV. rade dôsledne všetky zásady pri ukladaní trestov vyplývajúce z ustanovenia § 34 Tr. zák., odvolací

súd opakovane uvádza, že nepodmienečné tresty uložené okresným súdom obžalovaným v I. až IV.
rade zodpovedajú všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods.
3, ods. 4 a ods. 5 Tr. zák.

Odvolací súd sa nestotožnil s názormi obžalovaných uvedených v ich odvolaniach, podľa ktorých by

mali byť tresty uložené okresným súdom neprimerané (neprimerane prísne), pričom takto uložené
tresty jednotlivým obžalovaným v I. až IV. rade sú vymerané i v súlade s požiadavkou primeranosti a
požiadavkou humánnosti.

Rovnako vecne správny a v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sú aj výroky o zaradení

obžalovaných v I. až IV. rade na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu neboli
vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý im bol uložený za úmyselný trestný čin.

Krajský súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok okresného súdu je dostatočne jasný, zrozumiteľný,

dostatočne zdôvodnený a majúci v celom rozsahu oporu v zákone.Odvolací súd nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu uložených trestov odňatia slobody a spôsobu
ich výkonu v prospech obžalovaných v I. až IV. rade, preto odvolania obžalovaných nepovažoval za
dôvodné, neakceptoval ich a odvolania podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.