Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. december 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 17C/41/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312203059
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8312203059.14

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu C.. S. G., nar. XX.X.XXXX,
bytom D. XXXX/XX, P., zast. JUDr. Danielom Finkom, advokátom, so sídlom Valaškovská 21, 066 01
Humenné, proti žalovanému Slovenská republika, Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie
SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, zast. JUDr. Lenkou Molčanovou, advokátkou, so
sídlom Hlavná 10, 080 01 Prešov, v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 6.3.2012 sa voči žalovanému domáhal určenia, že žalobca je
výlučným vlastníkom parcely registra C-KN č. XXXX/X, lesné pozemky o výmere 2287 m2 nachádzajúcej
sa v katastrálnom území C., obec a okres C. v podiele 1/1.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je uvedený ako vlastník nehnuteľnosti, pozemku, a to parcely
registra E-KN evidovanej na mape určeného operátu č. XXXX, orná pôda o výmere 1870 m2, zapísaných
na LV č. XXX, v k.ú. C., obec a okres C.. V časti listu vlastníctva „B“ vlastníci a iné oprávnené osoby
je uvedený pod B1 ako vlastník Slovenská republika a pod B2 je uvedený údaj, že správcom sú Lesy
Slovenskej republiky, š.p. Z výpisu parcely registra C-KN evidovanej na katastrálnej mape, parc.č.
XXXX/X - lesné pozemky o výmere 2287m2, k.ú. C., okres a obec C. vyplýva, že list vlastníctva k
danej nehnuteľnosti nie je založený. Uvedená parcela C-KN XXXX/X. sa kryje s parcelou registra E-
KN č. XXXX, ktorej vlastníkom je práve žalovaný. Žalobca sa aj v minulosti úspešne domáhal svojho
vlastníckeho práva k viacerým parcelám nachádzajúcim sa v oblasti C. - K. a svoje vlastnícke právo
odvodzoval z pôvodných pozemnoknižných zápisníc. Svojho vlastníckeho práva k týmto viacerým
parcelám, ako aj k parcele, ktorá je predmetom tohto konania sa domáhal aj na základe kúpnopredajnej
zmluvy zo dňa 23.12.1939 uzavretej medzi predávajúcim T. I. Š. a kupujúcou X. G., rod. D. (matkou
žalobcu). Následne na základe darovacej zmluvy zo dňa 4.12.1992 medzi X. G. ako darcom a žalobcom
ako obdarovaným darovala darkyňa ako matka žalobcovi ako svojmu synovi „Lúka a les Beskyd“ o
výmere 81.051 m2 v celosti v k.ú. C.. V súčasnej dobe je žalobca vlastníkom viacerých parciel v k.ú.
C., v oblasti K.. Už v minulosti sa žalobca domáhal vlastníckeho práva k parc. reg. C-KN č. XXXX/
X, a to formou rôznych výziev a podaní štátnym orgánom a iným orgánom, a to žiadosťou o opravu
chyby v evidencii pozemkov zo dňa 22.8.2005, č. XXXX/XXXX-XXX. Podľa jeho názoru plocha, kde je
postavená tvrdá cesta, ktorá tvorí v súčasnosti parcelu reg. C-KN č. XXXX/X bola nezákonne vyňatá
z jeho pozemku bez zaknihovania. Následne oznámením Správy katastra C. zo dňa 11.10.2010 bolo
žalobcovi oznámené, že parcela č. XXXX/X sa na LV č. XXXX zapísať nedá z dôvodu, že táto parcela

sa nachádza v parcele reg. E-KN č. XXXX, ktorej vlastníkom je Slovenská republika, Lesy Slovenskej
republiky, š.p.

Súd uznesením zo dňa 25.3.2015 č.k. 17C/41/2012-204 pripustil zmenu žaloby tak, že žalobca
je výlučným vlastníkom parcely registra CKN č. XXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXX m2
nachádzajúcich sa v k.ú. C., obec C., okres C. v podiele 1/1.

Následne súd uznesením zo dňa 2.12.2015 konanie v časti o určenie vlastníckeho práva žalobcu k
parcele registra CKN č. XXXX/X - lesné pozemky, čo sa týka výmery XXX m2 nachádzajúcej sa v k.ú.
C., obec C., okres C. zastavil.

Súd v tomto konaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby zo dňa 30.1.2012 a k
nej pripojených listinných dôkazov, a z nich najmä s výpisom z listu vlastníctva č. XXX, kúpnopredajnou
zmluvou zo dňa 23.12.1939, darovacou zmluvou, geometrickým plánom, výpisom z listu vlastníctva č.
XXXX, výpisom z pozemkovej knihy č. XXX, jednotlivými vyjadreniami účastníkov, výsluchom účastníkov
na pojednávaní, oznámením Okresného úradu C. zo dňa 17.4.2015, a s obsahom ďalších v spise
pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Žalobca sa domáhal v tomto konaní po pripustení zmeny žaloby určenia, že je výlučným vlastníkom
parcely registra CKN č. XXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXX m2 nachádzajúcich sa v k.ú. C.,
obec C., okres C. v podiele 1/1, pričom svoje vlastnícke právo odvodzoval z darovacej zmluvy zo dňa
4.12.1992 uzavretej medzi matkou žalobcu ako darkyňou a žalobcom ako obdarovaným a na základe
kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 23.12.1939 uzavretej medzi T. I. Š. ako predávajúcim a X. G. ako
kupujúcou.

Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 25.4.2012 uviedol, že správa parcely reg. E-KN č.
XXXX - orná pôda o výmere XXXX m2 bola odovzdaná žalovanému Slovenským pozemkovým fondom
na základe Delimitačného protokolu zo dňa 25.2.2011 a uviedol aj, že parcela reg. C-KN č. XXXX/X -
lesné pozemky sa kryje s parcelou reg. E-KN č. XXXX, ktorej vlastníkom podľa zápisu na LV č. XXX,
k.ú. C. je žalovaný, preto opísané tvrdenie žalobcu o totožnosti označených parciel je vo vzájomnom
obsahovom rozpore.

Žalobca na pojednávaní dňa 21.6.2013 tvrdil, že právna predchodkyňa žalobcu X. G. v roku 1939 na
základe kúpnej zmluvy nadobudla nehnuteľnosti nachádzajúce sa na mpč. XXX o výmere 9,78 ha, a z
tejto kúpnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že súčasťou tohto prevodu sú aj dve cesty, ktoré sú v zmluve
špecifikované a plocha oboch ciest je započítaná do výmery 9,78 ha. Následne X. G. ako darkyňa v
roku 1993 darovala svojmu synovi darovacou zmluvou nehnuteľnosti o výmere 97829 m2, teda približne
9,78 ha s tým, že právne účinky vkladu nastali 1.6.1993, nehnuteľnosti bolo zapísané následne na LV
č. XXXX, ktorý tak nadobudol všetky nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva z pôvodnej parcely
č. XXX/X s výnimkou jedinej cesty, ktorá je predmetom tohto konania.

Žalovaný na tomto pojednávaní poukazoval na nedostatok naliehavého právneho záujmu zo strany
žalobcu. Ďalej uviedol, že sa stal vlastníkom parcely E-KN č. XXXX o výmere 1.870 m2 zapísaných na LV
č. XXX, k. ú. C. na základe rozhodnutia č. XX/XXXXXX o schválení ROEP, a to titulom verejného majetku
neknihovanej parcely v súlade s § 14 odsek 1 zákona č. 180/1995 Z.z. Rozhodnutie je právoplatné a
považuje sa za verejnú listinu, čo znamená prenesenie dôkazného bremena na žalobcu. Podľa neho
žalobca nepreukázal identičnosť ním požadovaných parciel, ich totožnosť. V kúpnopredajnej zmluve zo
dňa 23.12.1939 je uvedené mpč. XXX s následným prevedením mpč. XXX/X. Zo žalobcom predloženého
geometrického plánu, na ktorý sa odkazuje je zrejmé, že parcely č. XXX/X nevznikla z mpč. XXX, ale aj
z mpč. XXX. Z uvedeného teda nevyplýva, žeby vlastníčkou týchto parciel bola matka žalobcu, a táto
logicky nemohla preniesť vlastnícke právo k týmto parcelám na žalobcu.

Žalobca na pojednávaní dňa 25.2.2015 uviedol, že skutočnosť, že cesta vychádza z pôvodnej mpč. XXX/
X vyplýva z toho, že hranicami pozemku, ktorý bol darovaný X. G. sú potoky J. a K.. Tieto potoky tečú aj
v súčasnej dobe a boli hranicami parcely č. XXX/X, ktorá bola darovaná, a následne bola aj predmetom
darovacej zmluvy. Poukazoval aj na vytyčovací náčrt firmy GEOS, I. C., ktorý v roku 1997 vykonal
identifikáciu mpč. XXX/X, a z ktorého je zrejmé, že jednotlivé lomové body parcely prechádzajú stredom
potoka K.. Predmetná cesta, ktorá tvorí tento spor sa nachádza ponad tento potok, nie je súčasne s

riekou, preto je zrejmé, že sa nachádza vo vnútri a tvorí súčasť pôvodnej mpč. XXX/X. Preto je nesporné,
že pôvodný pozemok, ktorý nadobudla X. G. a následne darovacou zmluvou previedla na žalobcu sa
jednalo o pozemok v celosti bez akéhokoľvek výňatku, nejakej parcely, nejakej cesty. Dôkazom toho, že
celú časť pôvodnej parcely nadobudla X. G. je zrejmý aj z toho, že žalobca sa stal následne vlastníkom
všetkých parciel v okolí či už nad cestou , pred cestou, za cestou a podobne. Pravdou je, že časť z
parcely č. XXX/X bola odčlenená vo výmere 16000 m2, avšak práve z dôvodu, že v roku 1985 bola
v podstate pod tlakom a tiesňou uzavretá kúpna zmluva, na základe ktorej X. G. predala časť areálu
podniku Vihorlat, avšak následne rozhodnutím súdu bolo určené, že táto kúpna zmluva je neplatná.

Žalobca však nevedel vysvetliť rozdiel, a to v kúpnopredajnej zmluve z roku 1939, oproti zápisu
majetkovej podstaty z PKV č. XXX, kde nie je odkaz na kúpnopredajnú zmluvu, ale je tam odkaz na
držbu. Žalobca však poukazoval na to, že v kúpnopredajnej zmluve je uvedená výmera 9,78 ha a 27 m2,
pričom táto výmera je totožná s výmerou zapísanou v PKV č. XXX, kde je taktiež výmera 9,78 ha a 27 m2.

Žalovaný na tomto pojednávaní poukazoval na rozpor tvrdenia darovacej zmluvy vo vzťahu ku
geometrickému plánu z roku 1940 a zápisu v samotnej PKV, kde takýto zápis kúpnopredajnej zmluvy
ani nefiguruje. Žalobca nepredložil stotožnenie parciel, ktoré sú predmetom konania, a nepreukázal, že
parcela č. XXX/X nevznikla iba z XXX, ale aj z XXX. Uviedla, že do spisu bol doložený geometrický
plán z roku 1940, nie z roku 1939, z ktorého práve vyplýva, že samotná mpč. XXX/X nevznikla len
z mpč. XXX, ale aj z XXX. Vo vzťahu k predloženému geometrickému plánu z roku 1940 poukazoval
na to, že tento nehovorí o vytvorení a zakreslení ciest tak ako to tvrdí žalobca, za tým účelom nebol
vyhotovený, čo osvedčuje samotný názov pod geometrickým plánom, kde je výslovne konštatované,
že slúži k rozdeleniu, resp. reintabulácii katastrálnych parciel XXXX, XXXX, miesto popismi polohovane
XXX, XXX. Prerušované čiary ani nie sú označené číselným kódom, resp. odkazom na jenakú výmeru,
teda od počiatku nemohli byť súčasťou kúpnopredajnej zmluvy, nakoľko od počiatku bolo zjavné, že
pôjde o samostatný režim. Geometrickým plánom sa nezakresľovala cesta vo vzťahu ku kúpnopredajnej
zmluve, lebo vyslovene je uvedený pod jej názvom ako rozdelenie. Preto aj z tohto dôkazu je zjavné, že
nie je možné zidentifikuvávať tieto parcely, pretože práve z neho je jasné, že išlo o kompiláciu z parcely
XXX a XXX. A lomenie vzniklo až následne.

Z kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 23.12.1939 uzavretej medzi T. I. D. ako predávajúcim a X. G. ako
kupujúcou vyplýva, že predmetom predaja bola čiastka vo výmere 17 jutár (9 ha 78 a 27 m2) v k.ú.
Medzilaborce, mpč. XXX a na vyhotovenom geometrickom nákrese vyhotovenom dňa 23.12.1939 s
mpč. XXX/X.

Z výpisu z pozemnoknižnej zápisnice č. XXX vyplýva, že X. G. je zapísaná ako vlastník parc. č. XXX/X
- lúky a beskydy vo výmere 9 ha 78 a 29 m2, a to na základe právneho titulu skutočnej držby.

Z darovacej zmluvy zo dňa 4.12.1992 uzavretej medzi X. G. ako darkyňou a žalobcom ako obdarovaným
je zrejmé, že darkyňa je vlastníčkou nehnuteľností Lúk a Beskýd o výmere 81.051 m2 v celosti, v k.ú.
C., ktorú daruje svojmu synovi.

Z darovacej zmluvy zo dňa 21.5.1993 uzavretej medzi X. G. ako darkyňou a žalobcom ako obdarovaným
vyplýva, že darkyňa darovala žalobcovi nehnuteľnosť - „Lúka a Beskyd“, ktorá je doposiaľ vedená v
parc. č. XXX/X vo výmere 97.829 m2 v celosti, v EN kat. úradu Humenné zodpovedá parcele č. XXXX/
X vo výmere 81.051 m2. Zbytok zodpovedajúci parcele č. XXXX/X vo výmere 16778 m2, ktorý je dosiaľ
vedený vo vlastníctve podniku B. C. rovnako daruje synovi, ktorý vstúpil do vlastníctva po tom, čo bude
úspešne ukončený spor v jej prospech k tejto časti nehnuteľnosti.

Z oznámenia Okresného úradu C., katastrálny odbor zo dňa 17.4.2015 vyplýva, že podľa terajších údajov
katastra je parcela registra „C“ č. XXXX/X polohovo identická s parcelou registra „E“ č. XXXX a vo
výmere je rozdiel 2 m2. Parcela registra „E“ č. XXXX bola do katastra zapísaná na základe rozhodnutia
o schválení ROEP (register obnovenej evidencie pozemkov) č. XX/XXXXXX, a to v tvare a polohe,
ako ju vytvoril spracovateľ. Údaj o tom, či je táto parcela totožná s parcelou znázornenou ako cesta
v pozemnoknižnej mape overiť nevedeli, na to je potrebné vyhotoviť geometrický plán alebo znalecký
posudok. Parcela znázornená ako cesta v pozemnoknižnej mape a po ROEP označená č. XXXX podľa
spracovateľa ROEP nebola súčasťou parcely mpč. XXX/X, spracovateľ pri jeho tvorbe vychádzal z
pozemnoknižnej mapy a v nej pozemok s označením cesta bez parcelného čísla, teda neknihovaný.

Parcela reg. „E“ č. XXXX vznikla až v roku 1998 zápisom ROEP na podklade pozemnoknižnej mapy ako
neknihovanej parcele pridelil parcelné číslo XXXX. Parcela reg. „C“ vznikla pri technicko-hospodárskom
mapovaní v roku 1984, kedy mapovaním bola zameraná vtedy existujúca cesta a zapísaná ako parcela
č. XXXX/X. K parcele CKN č. XXXX/X doteraz nie je zapísaný žiadny vlastník. Pri tvorbe ROEP všetkým
neknihovaným parcelám z pozemkovej knihy, t.j. k parcelám, ktoré existovali na pozemnoknižnej mape a
neboli označené parcelným číslom a k nim ani nebol zapísaný vlastnícky vzťah, bolo pridelené parcelné
číslo a podľa § 14 odsek 1 zákona č. 180/1995 Z.z. bolo vlastníctvo zapísané na Slovenskú republiku v
správe SPF. Neknihovanej parcele, ktorá podľa spracovateľa ROEP bola identická s parcelou C-KN č.
XXXX/X bolo pridelené parcelné číslo XXXX. Kúpna zmluva z roku 1939 sa nenachádza na katastrálnom
odbore, pretože k dispozícii sú až listiny od roku 1964, ale podľa zápisu z pozemkovej knihy ide o parcelu
č. XXX/X. V darovacej zmluve je uvedené, že predmetom daru je časť parcely č. XXX/X o výmere 81051
m2, ktorá sa nachádza v parcele CKN č. XXXX/X. Zvyšok parcely č. XXX/X o výmere 16778 m2 bol
zapísaný na žalobcu po ukončení súdneho konania, pričom ide o parcely č. XXXX/X o výmere 5070 m2,
XXXX/X o výmere 6151 m2, XXXX/X o výmere 1279 m2, XXXX o výmere 207 m2, XXXX o výmere 614
m2, XXXX o výmere 172 m2, XXXX o výmere 65 m2, XXXX o výmere 65 m2, XXXX o výmere 35 m2,
XXXX o výmere 35 m2, XXXX o výmere 65 m2, XXXX o výmere 63 m2, XXXX o výmere 15 m2, XXXX/
X o výmere 2915 m2, XXXX/X o výmere 27 m2, pričom spolu je výmera 97829 m2, teda rovnaká ako
bola výmera parcely č. XXX/X v pozemkovej knihe. Keďže parcela č. XXXX/X v tom období v katastri
nehnuteľnosti existovala v takej podobe ako v súčasnosti, je zrejmé, že nebola predmetom daru, keďže
v zmluve uvedená nie je.

Žalobca na poslednom pojednávaní dňa 2.12.2015 trval na podanej žalobe po pripustení jej zmeny, a
žiadal o vykonanie ďalšieho dokazovania, a to ustanovením znalca z odboru geodézie a kartografie, ktorý
by špecifikoval nehnuteľnosti a stotožnil tieto nehnuteľnosti s predmetom kúpnej zmluvy z roku 1939 a
následne i zmluvy darovacej, žiadal aj o vyžiadanie si kompletného spisového materiálu spracovateľa
ROEP.

Žalovaný na tomto pojednávaní poukazoval na listinný dôkaz, a to oznámenie Okresného úradu
Medzilaborce, z ktorého vyplýva, že parcela C-KN č. XXXX/X nebola predmetom darovacej zmluvy z
roku 1993, ako i to, že táto parcela vznikla pri technicko-hospodárskom mapovaní v roku 1984, zároveň,
že táto parcela E-KN nebola súčasťou parcely mpč. XXX/X, z čoho vyplýva, že nebola ani predmetom
pôvodnej kúpnej zmluvy z roku 1939.

Podľa ustanovenia § 80 písmeno c) Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem.

Súd sa najprv zaoberal otázkou, keďže ide o určovaciu žalobu, či je tu daný naliehavý právny záujem
žalobcu na určení, že predmetné nehnuteľnosti patria do jeho výlučného vlastníctva. Súd mal za to, že
žalobca preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a to vzhľadom k tomu, že bez
tohto určenia by postavenie žalobcu v súvislosti s majetkom, ktorý mu mal byť darovaný jeho matkou
bolo neisté.

Podľa ustanovenia § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a
poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

Podľa ustanovenia § 126 odsek 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu,
kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho,
kto mu ju neprávom zadržuje.

Žalobca sa v tomto konaní domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom parcely registra C-KN č. XXXX/
X - lesné pozemky o výmere XXXX m2 nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., obec C., okres
C. v podiele 1/1, ktorej vlastníkom sa mal stať na základe darovacej zmluvy zo dňa 4.12.1992 od jeho
matky, pričom táto mala uvedené nehnuteľnosti nadobudnúť na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa
23.12.1939. Súd však po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná,
a to pre nepreukázanie žalobcom tvrdenej skutočnosti, že predmet sporu bol vo výlučnom vlastníctve

žalobcu resp. predtým jeho matky, a to že bol predmetom kúpnopredajnej zmluvy z roku 1939, a následne
predmetom darovacej zmluvy z roku 1993, a to z nasledovného dôvodu.

Predmetom kúpnopredajnej zmluvy z roku 1939 boli nehnuteľnosti parcely s parc. č. XXX/X, na ktorú
poukazoval i žalobca. Zároveň skutočnosť, že vlastnícke právo nadobudla matka žalobcu k týmto
nehnuteľnostiam je zrejmé i z výpisu z pozemkovej knihy č. XXX. Súd však mal za preukázané, a
to z oznámenia Okresného úradu C. zo dňa 17.4.2015, že parcela, ktorej vlastníctva sa domáha
žalobca v tomto konaní, t.j. parcela registra „C“-KN č. XXXX/X nebola súčasťou parcely mpč. XXX/
X, pričom parcela registra C-KN č. XXXX/X vznikla pri technicko-hospodárskom mapovaní v roku
1984. Parcela označená parcelným číslom XXXX bola neknihovaná. Na základe uvedeného sa preto
právna predchodkyňa žalobcu, jeho matka nemohla stať vlastníčkou i predmetnej parcely, a následne
ju nemohla ani previesť darovacou zmluvou z roku 1993 na žalobcu, keďže predmetom darovania boli
nehnuteľnosti uvedené v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX a pod parc. č. XXX/X. Uvedené potvrdzuje
i Okresný úrad C., ktorý presne v oznámení zo dňa 17.4.2015 uviedol, ktoré parcely boli predmetom
darovacej zmluvy z roku 1992 spolu s ich výmerami, pričom spolu ide spolu o výmeru 97829 m2, a teda
je zrejmé, že predmetná parcela nebola predmetom daru.

V konaní bolo preukázané, že práve žalovaný nadobudol vlastnícke právo k parcele registra E-KN č.
XXXX, a to na základe rozhodnutia č. XX/XXXXXX o schválení ROEP, a to titulom verejného majetku
neknihovanej parcely v súlade s § 14 odsek 1 zákona č. 180/1995 Z.z. Uvedené je zrejmé i z vyjadrenia
Okresného úradu C. zo dňa 17.4.2015.

V zmysle vyššie uvedeného súd mal za to, že v danej veci bol dostatočne zistený skutkový a právny
stav, preto nevidel dôvod na vykonávanie ďalšieho dokazovania tak, ako to navrhoval žalobca znalcom
a pripojením kompletného spisového materiálu spracovateľa ROEP, a návrh žalobcu na nariadenie
znaleckého dokazovania v tomto smere zamietol. Súd tu poukazuje i na to, že žalobca mal dostatočnú
možnosť v konaní sa vyjadrovať a predkladať dôkazy, dokonca mu bola uložená aj lehota, ktorú žiadal,
avšak v rámci tejto lehoty žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení nedoložil.

Keďže súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca neosvedčil svoje vlastnícke právo
k parcele registra C-KN č. XXXX/X, neuniesol dôkazné bremeno, a preto súd žalobu zamietol v celom
rozsahu.

O trovách konania súd rozhodol tak, že o trovách konania rozhodne v lehote do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.