Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. máj 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/643/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614212933
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6614212933.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Jany Krnáčovej, v právnej veci žalobcu B..
M. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom G.. P. XXXX/XX, XXX XX L., proti žalovanej Slovenská republika, v
mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813
11 Bratislava, v konaní o náhradu škody o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec
č. k. 14C/121/2014-113 zo 16. 06. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o zaplatenie 1 139,36 €, ktoré si uplatnil
žalobca podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(ďalej „zákon č. 514/2003 Z. z.“) ako škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím Okresného súdu
Lučenec č. k. 9D/371/2009-26 z 26. augusta 2009. Označeným rozhodnutím Okresný súd Lučenec
odkázal žalobcu v konaní o prejednaní dedičstva po nebohom poručiteľovi M. J., ktorý zomrel XX.
B. XXXX na občianskoprávne konanie za účelom vyriešenia otázky, či dar poskytnutý poručiteľom
spoludedičke sa má započítať do jej dedičského podielu. Suma 1 139,36 € je súčet súm 99,50 €,

ktoré žalobca zaplatil ako súdny poplatok z návrhu na začatie konania podľa rozhodnutia sp. zn.
9D/371/2009 v konaní sp. zn. 8C/112/2009 u Okresného súdu Lučenec, sumy 826,46 €, ktoré vyplatil
žalobca advokátovi JUDr. Milanovi Franekovi ako odmenu za poskytnuté právne služby vo veci sp. zn.
8C/112/2009 a zo sumy 213,40 €, ktoré dodatočne advokát JUDr. Milan Franek vyúčtoval žalobcovi
za spísanie žaloby podľa tvrdenia žalobcu v konaní sp. zn. 8C/112/2009. Žalobu o zaplatenie 99,50 €
+ 826,46 € súd prvej inštancie zamietol s odôvodnením, že rozhodnutie Okresného súdu Lučenec č.
k. 9D/371/2009-26 z 26. augusta 2009 nebolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným

orgánom a žalobca proti tomuto rozhodnutiu nepodal riadny opravný prostriedok, teda neboli naplnené
zákonné podmienky pre priznanie tohto nároku v zmysle § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z.. O
náhradu škody vo výške 213,40 € žalobca žalovanú pri predbežnom prejednaní nároku nepožiadal,
preto je priznanie tejto sumy podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. vylúčené. Žalovanej náhradu
trov konania nepriznal z dôvodu, že návrh na ich priznanie podaný nebol a žalovanej žiadne trovy v
prvoinštančnom konaní ani nevznikli.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním doručeným Okresnému súdu Lučenec 13. 07.
2015 žalobca. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (ďalej aj „O. s. p.“). Bol toho názoru, že súd prvej inštancie nedostatočne zdôvodnil svoj
názor, prečo prípad žalobcu nepovažuje za „prípad hodný osobitného zreteľa“, kedy by mohol náhraduškody žalobcovi podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. priznať, aj keď nebola splnená podmienka
uplatnenia riadneho opravného prostriedku proti nezákonnému rozhodnutiu. Súd prvej inštancie jeho
prípad za hodný osobitného zreteľa kvalifikovať nechcel z dôvodu, že vo veci náhrady škody rozhodoval

súd, ktorý už dvakrát pochybil. Navyše žalovaným je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
a žalobca sa nevie zbaviť pocitu zaujatosti slovenských súdov. Opravný prostriedok proti rozhodnutiu
sp. zn. 9D/371/2009 nepodal z dôvodu, že toto rozhodnutie nesmerovalo proti jeho záujmom, len ho
odporučilo na iné konanie. Žalobca rozhodnutie súdu rešpektoval, postupoval podľa neho a podal
žalobcu v konaní pod sp. zn. 8C/112/2009. V konaní sp. zn. 8C/112/2009 vykonal Okresný súd Lučenec

rozsiahle dokazovanie, ale jeho záver o nedôvodnosti žaloby nevzišiel z tohto dokazovania a žalobcovi
iba zbytočne vznikli vysoké trovy konania. Presvedčenie žalobcu, že jeho prípad je hodný osobitného
zreteľa vychádza zo skutočnosti, že Okresný súd Lučenec dvakrát porušil zásadu, že „súd pozná právo“.
Navrhol súčasne zrušiť aj zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj
„C. s. p.“). Podľa § 470 ods. 1, 2 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu,
že dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie je postačujúce aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu,
nebolo potrebné ho zopakovať ani doplniť a prejednanie veci na pojednávaní nevyžaduje verejný
záujem. Preskúmaním postupu súdu prvej inštancie a jeho rozhodnutia dospel odvolací súd k názoru,

že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne z dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej
inštancie, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, preto rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil.

6. Nárok uplatňovaný žalobcom je nárokom na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

orgánu verejnej moci, náhradu ktorej upravuje zákon č. 514/2003 Z. z.. Nezákonným rozhodnutím podľa
žaloby je uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 9D/371/2009-26 z 26. augusta 2009, ktorým v konaní
o prejednaní dedičstva odkázal súd podľa § 175k ods. 2 O. s. p. žalobcu, aby proti manželke poručiteľa
podal žalobu na určenie, že do dedičského podielu manželke poručiteľa sa započíta dar nehnuteľnosti.
Zo spisu sp. zn. 9D/371/2009 Okresného súdu Lučenec mal súd prvej inštancie preukázané, že

rozhodnutie bolo doručené do vlastných rúk žalobcu, tento proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný
prostriedok nepodal a uznesenie nadobudlo právoplatnosť 21. septembra 2009. Na základe tohto
uznesenia podal žalobca dňa 06. 10. 2009 na Okresný súd Lučenec žalobu proti manželke poručiteľa o
určenie započítania daru do dedičského podielu. Jeho žalobca bola zamietnutá rozsudkom Okresného
súdu Lučenec č. k. 8C/112/2009-128 z 18. 10. 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej

Bystrici sp. zn. 15Co/20/2011 z 2. novembra 2011. Rozhodnutie sp. zn. 9D/371/2009 nebolo zrušené
ani zmenené. Žalobca sa pred podaním žaloby na súd obrátil na žalovanú žiadosťou z 29. 01. 2013 o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle §
15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.. V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku si žalobca uplatňoval
náhradu škody iba vo výške zaplateného súdneho poplatku v konaní 8C/112/2009 v sume 99,50 € a vo

výške 826,46 € za trovy právneho zastupovania uhradené advokátovi v konaní sp. zn. 8C/112/2009. V
rozšírenej žalobe požadovanú sumu 213,40 € za ďalšiu odmenu vyplatenú advokátovi JUDr. Milanovi
Franekovi žalobca do návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody nezahrnul. Súd
prvej inštancie za podstatnú okolnosť pre rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobcu považoval, že
rozhodnutie č. k. 9D/371/2009-26 Okresného súdu Lučenec nebolo zrušené ani zmenené, z tohto

dôvodu nespĺňa znaky nezákonného rozhodnutia (§ 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.), tiež že žalobca
nepodal proti označenému nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok a prípad žalobcu nie
je prípadom hodným osobitného zreteľa, kedy by bez splnenia podmienky vyjadrenej v § 6 ods. 2
zákona č. 514/2003 Z. z. mohol súd priznať náhradu škody a nakoniec vo vzťahu k sume 213,40 €
uviedol, že túto sumu nemôže priznať žalobcovi z dôvodu, že nebola zahrnutá medzi škodu uplatňovanú

návrhom na predbežné prerokovanie nároku. V odvolaní žalobca vytýka súdu prvej inštancie iba to, že
nevyhodnotil jeho prípad za prípad hodný osobitného zreteľa podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.
a vyslovil pochybnosti, že sa tak stalo z dôvodu zaujatého konania súdov vo veci vyvolaného tým, že
Okresný súd Lučenec rozhodoval o nároku vyplývajúceho práve z činnosti Okresného súdu Lučenec.Z obsahu odvolania je zrejmé, že žalobca nespochybňuje záver súdu prvej inštancie, že nie je možné
rozhodnutie Okresného súdu Lučenec sp. zn. 9D/371/2009 považovať za nezákonné, ak nebolo zrušené
a nezmenené.

7. Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1

možnopriznaťibavtedy,akpoškodenýpodalprotinezákonnémurozhodnutiuriadnyopravnýprostriedok
podľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodnéosobitného
zreteľa.

8. Základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
v zmysle § 6 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. je, aby príslušný orgán zrušil alebo

zmenil právoplatné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda a to pre jeho nezákonnosť. Je možné
súhlasiť so žalobcom, ktorý s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4MCdo/15/2009 z 18. 08. 2010 tvrdí, že pre správnu interpretáciu ustanovenia § 6 ods. 1 citovaného
zákona nemožno vychádzať len z jazykového znenia zákona, teda z doslovného gramatického výkladu,
ale pri uplatnení výkladu systematického a teleologického možno na roveň zrušenia alebo zmeny

nezákonného rozhodnutia postaviť aj iný spôsob zániku takéhoto rozhodnutia, napríklad zastavenie
trestného stíhania alebo postúpenie veci priestupkovému orgánu z dôvodu, že sa týmto spôsobom
trestné stíhanie začaté na základe nezákonného rozhodnutia končí. V prípade žalobcu sa ale nárok
na náhradu škody neodvodzuje od nezákonne začatého trestného stíhania a rozhodnutie Okresného
súdu Lučenec sp. zn. 9D/371/2009 nezaniklo žiadnym spôsobom a nezanikli ani jeho účinky. Ak nie

je splnený základný predpoklad pre priznanie nároku na náhradu škody podľa § 6 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z. z., že právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené
pre nezákonnosť príslušným orgánom, je bez právneho významu, či žalobca podal riadny opravný
prostriedok proti rozhodnutiu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 9D/371/2009 z 26. augusta 2009. Vo veci
sp. zn. 5Cdo/171/2009, v ktorej Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol 29. apríla 2010 dovolací súd

vyslovil záver, že „danosť okolností prípadu hodného osobitného zreteľa musí byť skúmaná v širšom
kontexte posudzovanej veci, že veta druhá § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. umožňuje výnimku
z obligatórnej povinnosti vyčerpania riadnych opravných prostriedkov podľa osobitných predpisov“,
ale žalobcovi unikol podstatný rozdiel medzi jeho prípadom a prípadom prejednávaných vo veci sp.
zn. 5Cdo/171/2009, kde nezákonné rozhodnutie bolo zrušené v samostatnom konaní. Naproti tomu

rozhodnutie označené žalobcom za nezákonné zrušené ani zmenené nebolo. Najvyšší súd vo svojom
rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/171/2009 zdôraznil (a túto časť rozhodnutia cituje aj žalobca v žalobe), že
zákonodarca umožnením výnimky z obligatórnej povinnosti vyčerpania riadnych opravných prostriedkov
podľa osobitných predpisov chcel umožniť v prípadoch hodných osobitného zreteľa uplatňovanie
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (pri splnení ostatných zákonných

predpokladov) aj takým poškodeným, ktorí podmienku podania riadneho opravného prostriedku proti
nezákonnému rozhodnutiu nesplnili. Odvolací súd v tejto vete kladie dôraz na slovné spojenie pri splnení
ostatných zákonných predpokladov čo znamená, že i keby súd prvej inštancie, poprípade odvolací
súd posúdili prípad žalobcu ako prípad hodný osobitného zreteľa, nebolo by možné vyhovieť žalobe o
náhradu škody v rozsahu 99,50 € + 826,46 € z dôvodu, že rozhodnutie, od ktorého si žalobca nárok

odvíja nebolo zrušené ani zmenené.

9. Vecne správne je rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v časti pokiaľ s odkazom na ustanovenie § 16
ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. zamietol žalobu o náhradu škody vo výške 213,40 € z dôvodu, že si
tento nárok žalobca v návrhu na predbežné prerokovanie nároku doručenom Ministerstvu spravodlivosti

Slovenskejrepublikyneuplatnil.Podľa§16ods.4zákonač.514/2003Z.z.sapoškodenýmôžedomáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne
prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný.

10. Podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O. s. p. účinného v čase podania odvolania žalobcom odvolanie

proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým,
že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Skutkové zistenia
súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za správne. Obsah spisu spolu s pripojenými spismiOkresného súdu Lučenec sp. zn. 9D/371/2009 a 8C/112/2009 potvrdzuje správnosť skutkových zistení
súdu prvej inštancie, že rozhodnutie č. k. 9D/371/2009-26 dňa 26. 08. 2009 vydané bolo, doteraz nebolo
zrušené ani zmenené, zostalo právoplatné bez uplatnenia riadneho opravného prostriedku zo strany

žalobcu. Súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu podľa správneho zákona č. 514/2003 Z. z., jeho
ustanovenia § 3, 4, 5, 6 a § 16 správne interpretoval a aplikoval. Žiaden z odvolacích dôvodov nebol
uplatnený odôvodnenie. Na základe tohto zistenia odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil v celom rozsahu.

11. Žalovanej by podľa § 255 ods. 1 C. s. p. vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalobcovi z dôvodu jej úspechu v odvolacom konaní. Žalovaná sa k doručenému odvolaniu žalobcu
nevyjadrila. Zo spisu nevyplýva vznik akýchkoľvek trov odvolacieho konania žalovanej. Žalovaná návrh
na priznanie náhrady trov odvolacieho konania ani nepodala. Za tohto stavu nebol dôvod osobitne podľa
§ 262 ods. 1, 2 C. s. p. rozhodovať o nároku na náhradu trov konania a ich výške a odvolací súd rozhodol,
že žalovanej právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva (z dôvodu, že jej žiadne nevznikli).

12. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).