Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. máj 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116203354
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116203354.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členiek

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobkyne: Y. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G., X. XXXX/XX proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31 690 904, so sídlom
Košice, Garbiarska 2 o zaplatenie 2.005,94 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 03. 11. 2017, č. k. 15C/55/2016-98 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobkyni voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobkyni 2 005,94 Eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 26. 03. 2015 do
zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zaviazal žalovaného nahradiť žalobkyni 100 %
trov konania.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 18. 02. 2016
domáhala zaplatenia sumy 2 005,94 Eur s prísl. odôvodňujúc, že so žalovaným uzavrela dňa 25. 03.
2000 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia 25. 03. 2000, ktorá mala byť z dôvodu

uplynutia času ukončená 25. 03. 2015. Žalobkyni vznikol nárok na vyplatenie poistného pri dožití vo
výške 60 432 Sk, teda 2 005,94 Eur. Žalobkyňa si riadne a včas plnila povinnosti vyplývajúce jej z
poistnej zmluvy. Žalovaný jej každoročne zasielal informácie o stave poistnej zmluvy, teda žalobkyňa
nemala pochybnosti o trvaní poistného vzťahu. Po ukončení poistného vzťahu listom zo dňa 13. 04. 2015
žalobkyňa vyzvala žalovaného o vyplatenie poistného pri dožití a žalovaný na list reagoval podaním z 12.
05. 2015 označeným ako „žiadosť o vyplnenie a spätné zaslanie nárokového listu na výplatu poistného
plnenia poistky“. Žalobkyňa očakávala po vyplnení listu úhradu poistného plnenia, čo sa nestalo. Preto

opätovne žalovaného vyzvala na úhradu dlžnej sumy podaním zo dňa 14. 11. 2015, na čo reagoval
žalovaný listom zo dňa 10. 11. 2015 označeným ako „oznámenie o prerušení vyšetrenia potrebného
na zistenie povinnosti poistiteľa plniť“, v ktorom žalobkyni oznámil vznik právnej pochybnosti o tom, či
poistná zmluva bola v čase jej vzniku uzavretá v súlade s vtedajšími všeobecne záväznými predpismi.
Obrana žalovaného v konaní spočívala v tom, že poistné uvedené v poistnej zmluve nie je v súlade s ust.
§ 9 ods. 3 v spojení s ust. § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve a nevyhovuje zákonnému
kritériu, ktorým bola požiadavka, aby kalkulácie a sadzby poistného štátom v schvaľovanom obchodnom

pláne, z ktorého poisťovňa pri písaní poistného do zmluvy musela vychádzať, zaručovali dlhodobú
splniteľnosť záväzkov z poistnej zmluvy. Sadzby poistného obsahovali poistné, ktoré sa premietlo do
poistnej zmluvy. V roku 2008 Národná banka Slovenska skonštatovala, že poistné v poistných zmluvách
s poistením ÚDP - K bolo v rozpore s ust. § 31a zákona č. 95/2002 Z. z. a je v rozpore s ust. § 35zákonač.8/2008Z.z..Totoodbornézistenieorgánudohľaduotom,žepoistnébolopripoistenípovolené
nesprávnevrozporesozákonomnasvedčujetomu,žepoistnévpoistnejzmluveboloodpočiatkuurčené
v rozpore so zákonom o poisťovníctve, čo znamená, že je neplatné. Preto podľa žalovaného je poistné

pre rozpor so zákonom od počiatku neplatné, a keďže ide o neplatnosť podstatnej náležitosti poistnej
zmluvy, spôsobuje to neplatnosť celej poistnej zmluvy.

3. S poukazom na ust. § § 788 ods. 1, 2, 3, § 790 písm. b), § 797 ods. 1, 2, 3, § 798, § 800, §
801 ods. 1, 2, 3, § 802 ods. 1, 2, § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka súd uzavrel, že nezistil žiadne

dôvody pre posúdenie poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX ako absolútne neplatnej, pretože prípadné
pochybenia z pohľadu verejného práva, ktoré žalobkyňa nemohla nijako ovplyvniť nemôžu mať dopad
na súkromnoprávny vzťah - poistný vzťah uzavretý v súlade so zákonom. Žalobkyňa nemôže znášať
dôsledky „nesprávnych kalkulácií“ zvlášť nie za stavu, keď žalovaný vedomý si nezrovnalosti poistných
vzorcoch nepristúpil k náprave a vzniknutú situáciu nijako neriešil. Argument o údajnej neplatnosti
poistnej zmluvy žalovaný použil až po tom, ako mu vznikla povinnosť vyplatiť poistné plnenie. Súd

dospel k záveru, že žalobkyňa má nárok na vyplatenie poistného v plnom rozsahu. Nakoľko nedošlo k
dobrovoľnému plneniu zo strany žalovaného, žalobkyňa má nárok aj na zákonné úroky z omeškania v
súlade s ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s vykonávacím predpisom.

4. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1, 2 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný namietajúc, že súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil, keď dospel k záveru, že poistná zmluva je platná a žalobkyňa má nárok na vyplatenie
poistného plnenia v plnom rozsahu. Okrem iného uviedol, že z listinných dôkazov predložených
súdu jednoznačne vyplýva, že v prípade poistenia ÚDP - K boli sadzby poistného, a teda poistné

schválené v rozpore so zákonom. Oproti týmto listinným dôkazom neexistuje v spise žiaden protidôkaz.
Žalovaný v konaní preukázal, že sadzby poistenia schválilo, resp. povolilo Ministerstvo financií SR.
Ako to vyplýva z predložených listinných dôkazov a právoplatných rozhodnutí súdov, orgán štátu pri
posudzovaní sadzieb poistného pre produkt ÚDP - K pochybil a schválil sadzby poistného v rozpore
so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve. S rozporom so zákonom spája Občiansky zákonník v

zmysle § 39 neplatnosť právnych úkonov. Od roku 1995 bolo na základe právne záväzného povolenia
Ministerstva financií SR uzatvorených mnoho poistných zmlúv za rovnakých podmienok s nezákonným
poistným. Podmienky uzavretia poistenia ÚDP - K boli vždy rovnaké a žalovaný sa od povolených
podmienok poistenia nemohol odchýliť. Aj poistenia ÚDP - K uzavreté v roku 2000 bolo uzavreté
s nezákonným poistným. Vzhľadom k tomu, že dohoda o poistnom je podľa § 788 Občianskeho

zákonníka podstatnou obsahovou náležitosťou poistnej zmluvy, je poistná zmluva neplatným právnym
úkonom, ktorého príčinou je nezákonné schválenie poistného v rozpore so zákonom a nadväzne na
to nezákonné povolenie podnikať v poisťovníctve s poistením typu ÚDP - K udelené Ministerstvom
financií SR žalovanému ku dňu 30. 05. 1995. Takýto právny úkon je pre rozpor jeho obsahu so
zákonom absolútne neplatným podľa § 39 Občianskeho zákonníka a v prípade absolútne neplatného

právneho úkonu, z ktorého sa má plniť, chýba právny základ nároku. Z listinných dôkazov predložených
žalovaným vyplýva, že predmetné povolenie na výkon poisťovníctva bolo schválené nesprávne, čím
sa dostalo do rozporu s ust. § 9 zákona č. 24/1991 Zb., nakoľko sadzby poistného schválené pre
poistný produkt ÚDP - K nezohľadňujú dlhodobú splniteľnosť záväzkov z poistných vzťahov. Vzhľadom
na to, že poistná zmluva je formou realizácie povolenia na výkon poisťovníctva, poistné schválené v

rozpore so zákonom explicitne dotýka i konkrétnej poistnej zmluvy ÚDP - K. Súd sa nijakým spôsobom
nevysporiadal s argumentáciou žalovaného a z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, prečo argumenty,
ktoré uviedol žalovaný ohľadne platnosti poistnej zmluvy sú nepostačujúce, predovšetkým prečo sa
na danú vec nevzťahuje ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Vytýkal, že postup súdu, ktorý sa vyhol
zodpovednémuposúdeniuotázkyplatnostipoistnejzmluvy,máznakyarbitrárnostirozhodovacejčinnosti

a je porušením povinnosti vyrovnať sa s argumentmi a návrhmi účastníkov konania. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v plnom rozsahu zamietol.

6. Žalobkyňa k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd postupom podľa § 386 písm. a) CSP
odmietol odvolanie žalovaného a priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP beznariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil
na úradnej tabuli a webovej stránke súdu a dospel k záveru o neexistencii predpokladov pre zrušenie
alebo zmenu napadnutého rozsudku.

8. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V danom prípade, ako to bolo náležitým spôsobom

zistené, žalobkyňa uzavrela s právnym predchodcom žalovaného dňa 25. 03. 2000 poistnú zmluvu
č. XXXXXXXXXX pre prípad smrti a dožitia. Uvedená zmluva mala charakter zmluvy spotrebiteľskej
uzatvorenej v súlade s ust. § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka. V priebehu trvania poistného
vzťahu pri kontrole vykonanej Národnou bankou Slovenska u žalovaného v roku 2007 bolo zistené,
že použitý poistno-matematický vzorec výpočtu poistného bol nesprávne schválený štátnym orgánom,
pričom žiadna zo strán zmluvy podľa vyjadrenia žalovaného takýto nesprávny a protiprávny postup

tretieho subjektu predpokladať nemohla (viď protokol z dohľadu vykonaného v Prvej Čessko-slovenskej
poisťovni Rapid, a. s. ODO-12990/2007, (výňatok) na č. l. 57 - 58 spisu). Práve v tejto okolnosti žalovaný
videl dôvod vedúci k absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. S
týmto názorom a konštatovaním žalovaného sa stotožniť nedá.

9. Žalobkyňa s právnym predchodcom žalovaného Prvou Česko-slovenskou poisťovňou a. s. uzavrela
dňa 25. 03. 2000 poistnú zmluvu pre prípad smrti na vyplatenie sumy 40 000 Sk a pre prípad dožitia na
vyplatenie sumy 60 422 Sk. Doba platenia poistného bola dohodnutá na 10 rokov s koncom poistenia
25. 03. 2015. Žalobkyňa si riadne a včas plnila svoje povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy, teda
vždy uhrádzala jednotlivé splátky poistného a nikdy nebola v omeškaní. Žalovaný žalobkyni každoročne

zasielal informácie o stave jej poistnej zmluvy, žalobkyňa teda nemala pochybnosti o tom, že poistný
vzťah trvá a aj naďalej si svoje povinnosti voči žalovanému plnila, čo preukazujú aj doklady o úhrade
jednotlivých splátok poistného (č. l. 30 - 43 spisu). Uplynutím poistnej doby 25. 03. 2015 žalobkyňa
požiadala o výplatu poistenia listom zo dňa 13. 04. 2015, teda 18 dní po dni kedy nastala splatnosť
poistného plnenia. Žalovaný na predmetný list reagoval podaním zo dňa 12. 05. 2015, ktorým požiadal

žalobkyňu o vyplnenie nárokového listu na výplatu poistného plnenia pri dožití sa konca poistného (č.
l. 22 spisu). Žalobkyňa preto očakávala, že po vyplnení a zaslaní nárokového listu jej žalovaný poistné
zaplatí, čo sa však nestalo. Z tohto dôvodu žalobkyňa podaním zo dňa 04. 11. 2015 opätovne vyzvala
žalovaného na úhradu dlžnej sumy, ktorá bola splatná už dňa 25. 03. 2015 (č. l. 23 spisu). Na výzvu
žalovaný reagoval listom zo dňa 10. 11. 2015, ktorým oznámil žalobkyni, že v rámci administratívno-

vyšetrovacieho postupu vznikla právna pochybnosť o tom, či poistná zmluva bola v čase jej vzniku
uzavretá v súlade s vtedajšími všeobecne-záväznými predpismi najmä zákonom o poisťovníctve,
žalovaný zároveň uviedol, že je sporné, či poistná zmluva je vôbec platná (č. l. 24 spisu). Žalobkyňa
prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 03. 12. 2015 opätovne vyzvala žalovaného
na úhradu nevyplateného poistného (č. l. 25 spisu) a reakciou na predmetné podanie bol list žalovaného

zo dňa 18. 01. 2016, v ktorom žalovaný žalobkyni oznámil, že podstatná náležitosť poistnej zmluvy -
poistné bolo pre rozpor so zákonom od počiatku absolútne neplatné. Keďže ide o neplatnosť jednej
z podstatných náležitostí poistnej zmluvy, má to za následok neplatnosť celej poistnej zmluvy, a preto
žalovaný predloží na posúdenie súdu, či daná poistná zmluva je alebo nie je platným právnym úkonom
(č. l. 26 - 28 spisu).

10. Žalobkyňa sa v predmetnom konaní domáha vyplatenia poistného pri dožití podľa zmluvy v sume
60 422 Sk, teda 2 005,94 Eur. Žalovaný sa v priebehu konania pred súdom prvej inštancie bránil tejto
povinnosti s poukazom na to, že Národná banka Slovenska kontrolovala, čo jej právny predchodca
Ministerstvo financií SR rozhodnutím z roku 1995 schválil a k čomu žalovaného právne zaviazal, a to

k výške poistného a spôsobu, akým sa s ním nakladá (tvorba technických rezerv). Národná banka
Slovenska okrem iného zistila, že stanovené poistné je protizákonné, a preto uplatňovanie akéhokoľvek
nároku z neplatnej poistnej zmluvy nemôže obstáť, pretože absolútne neplatný právny úkon so sebou
nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinnosti a ani práv, t. j. ani práva na akékoľvek poistné
plnenie. Rozpor so zákonom, t. j. nesprávnosť a nezákonnosť poistného schváleného v roku 1995

vtedajším Ministerstvom financií SR, konštatovali napokon aj samotní na to autorizovaní zamestnanci
Národnej banky Slovenska, ako to vyplýva z obsahu notárskej zápisnice L. zo dňa 02. 06. 2008. Podľa
žalovaného ani jedna zo zmluvných strán absolútnu neplatnosť právneho úkonu nezapríčinila, a preto
navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť (č. l. 55 -56 spisu).11. V čase vydania rozhodnutia o udelení povolenia pre žalovaného (č.l. 73 a 74 spisu ) účinný zákon
č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v ustanovení § 9 ods. 1 vyžadoval na podnikanie v poisťovníctve

udelenie povolenia na základe žiadosti orgánom dozoru nad poisťovníctvom pre územie Slovenskej
republiky. Tento právny predpis v ustanovení § 11 ods. 1 vyžadoval okrem iného, aby k žiadosti
o udelenie povolenia bol priložený i obchodný plán činnosti poisťovne. Súčasťou poistného plánu
činnosti poisťovne, ktorá bude vykonávať poistenie pre prípad smrti alebo dožitia ( životné poistenie )
v zmysle ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. boli tiež údaje o sadzbách poistného

vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia, veľkosť úrokových
sadzieb. Obchodný plán činnosti poisťovne teda bez akýchkoľvek pochybností musel vypracovať sám
žalovaný a nie orgán dozoru nad poisťovníctvom. Tento orgán len rozhodol o udelení povolenia
vykonávať životné poistenie, čo sa v prípade žalovaného stalo rozhodnutím Ministerstva financií
Slovenskej republiky zo dňa 30.05.1995 (č.l. 73 a 74 spisu). Súčasťou žiadosti o udelenie povolenia
na podnikanie v poisťovníctve podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia boli všeobecné poistné podmienky

a obchodný plán žalovaného. Bol to teda samotný žalovaný, ktorý vypracoval kalkuláciu poistného
na základe nesprávneho poistno-matematického vzorca. Žalovaný tak nemôže zodpovednosť za
nesprávnu kalkuláciu prenášať výlučne na orgán dozoru nad poisťovníctvom, nakoľko tento stav
vyvolal predložením nesprávnych podkladov pre rozhodnutie. Jediným subjektom, ktorý vôbec nemohol
ovplyvniť výpočet poistného bola iba žalobkyňa. Dodatočne zistená nevýhodnosť dojednaného poistenia

v porovnaní s poistným plnením nie je dôvodom spôsobujúcim absolútnu neplatnosť poistnej zmluvy v
zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

12. V súvislosti so záväzkovým vzťahom vzniknutým medzi účastníkmi na základe poistnej zmluvy
je potrebné poukázať na ustanovenie § 493 Občianskeho zákonníka. V zmysle toho ustanovenia

záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. V
tomto ustanovení je v záujme právnej istoty strán záväzkového právneho vzťahu zakotvená zásada,
že bez ich súhlasu záväzkový vzťah nemožno meniť pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. K zmene
záväzkového právneho vzťahu sa preto vyžaduje súhlas oboch zmluvných strán. Žalobkyňa súhlas so
zmenou dohodnutého záväzkového vzťahu nedala, a preto tento vzťah založený poistnou zmluvou trvá

i naďalej so všetkými dôsledkami s tým spojenými.

13. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane
správneho výroku o trovách konania postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 396 v spojení s ust. § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, a preto odvolací súd jej
priznal voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ich kvantifikáciu zrealizuje
súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP. Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady
trov odvolacieho konania nebola tvrdená a v zmysle § 257 CSP zo spisu ani nevyplynula.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).