Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. apríl 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/41/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316202517
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316202517.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia

s.r.o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zast. JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: S. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX V. K. E. Č.. XXX, zast. JUDr. Dušanom Sitarčíkom, advokátom, AK Staničná 11, 066 01
Humenné, o zaplatenie sumy 6 276,29 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 11,52 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e .

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v anáhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný veriteľ spol. U. P. E. M..N.. sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 17.03.2016
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 6 840,68 eur s
príslušenstvom a na náhradu trov konania.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky č. XXXXXXX,
poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 6 276,29 eur, pričom z poskytnutej pôžičky sa mali

uhradiť jeho záväzky voči spoločnosti U. P. E., M..N.. a záväzky voči I., M..N.. kde žalobca vystupuje
ako Správca. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi nahradiť celkové náklady spojené s pôžičkou a to formou
pravidelných 87 mesačných splátok vo výške 144 eur, teda celková suma pôžičky bez poistenia činila
12 528,- eur. Tento svoj záväzok splácať úver riadne a včas nesplnil ani na základe predžalobných
výziev,pretožalobcalistomzodňa27.03.2013vypovedalzmluvukudňu20.03.2013.Dlžnásumakudňu
vypovedania zmluvy činila čiastku 6 887,78 eur a žalovaný bol vyzvaný, aby v lehote 5 dní od doručenia
vypovedania uhradil dlžnú sumu. Keďže je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu uplatňuje

si aj nárok na úroky z omeškania.

3. Súd vo veci rozhodol v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu zo dňa 15.07.2016, č.k.
7C/41/2016-23, ktorým podanej žalobe žalobcu v súlade s čiastočným späťvzatím v sume 564,39 eur
s príslušenstvom, vyhovel.

4. Žalovaný proti predmetnému platobnému rozkazu podal odpor, v ktorom uplatnený nárok v celom

rozsahu neuznal, nakoľko zmluva o pôžičke je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože
odporuje dobrým mravom. Žalobca využil neskúsenosť, tieseň, dôverčivosť, finančnú závislosť a
neschopnosť plniť záväzky žalovaného. Uzavretie zmluvy ako právny úkon zodpovedá v plnej miere
definíciiúžery.Zdôvoduťažkejfinančnejsituácienedokázalsplácať7úverov,ktorémuposkytolžalobca.Dňa 12.09.2012 mu žalobca ponúkol uzavretie zmluvy ,,EMS“ s presne definovaným podmienkami a
upozornil ho, že po uplynutí 10 dňovej lehoty od doručenia ponuky, všetky jednotlivé predchádzajúce
spotrebiteľské zmluvy uvedené v navrhovanej zmluve, sa stávajú neplatné. Z dôvodu tiene žalovaný

zmluvu podpísal napriek tomu že bola pre neho absolútne nevýhodná, len aby ho žalobca nežaloval na
súde. Touto zmluvou mali byť vyrovnané všetky predchádzajúce spotrebiteľské zmluvy uzatvorené so
žalobcom v hodnote 6 276,29 eur. Celkové náklady žalovaného zo zmluvy mali byť vo výške 6 251,71
eur, t.j. bez 24,58 eur vo výške 100 % úveru. Navyše suma 3 864,67 eur z 1. pôžičky bola v čase
podpísania zmluvy dňa 12.09.2012 premlčaná. V ďalšom poukázal, že od 01.06.2014 bol zákonom č.

106/2014 Z.z. novelizovaný Občiansky zákonník a doplnení o ustanovenie § 39a - úžera. Platnosť tohto
ustanovenia pôsobí aj retroaktívne. Dovtedy delikt súkromnoprávnej úžery bez zákonného vymedzenia
realizovali súdy prostredníctvom § 39 s poukazom na rozpor s dobrými mravmi. Uzatvorenie zmluvy
ako právny úkon zodpovedá v plnej miere definícii úžery. Vzhľadom na uvedené žiadal platobný rozkaz
zrušiť, nariadiť pojednávanie a žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

5. Žalobca podal dňa 07.12.2016 na tunajšom súde návrh na zmenu strany sporu - žalobcu na spol.
Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154. Podanie návrhu
odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.09.2016, bola pohľadávka voči
žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania, postúpená na nového veriteľa a to spol. Intrum Justitia
Slovakia s.r.o.

Súd uznesením zo dňa 10.02.2017, č.k. 7C/41/2016-59 pripustil, aby do konania na miesto žalobcu
vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o.

6. Písomným podaním zo dňa 25.04.2017 v žalobca zobral žalobu čiastočne späť a to čo do sumy

11,52 eur s príslušenstvom a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Na zaplatení sumy 6 264,77 eur s
príslušenstvom trval aj naďalej.

Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.

Podľa § 145 ods. 3 CSP; Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o
zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby

skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Nakoľko v časti o zaplatenie sumy 11,52 eur s príslušenstvom, žalobca zobral žalobu späť po doručením
žaloby žalovanému, preto v zmysle uvedených zákonných ustanovení súd konanie v časti o zaplatenie
sumy 11,52 eur s príslušenstvom, zastavil.

7. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to Žiadosťou a Zmluvou o poskytnutí účelovej
pôžičky č. XXXXXXX, Všeobecnými obchodnými podmienkami spol. U. P. E., Výpoveďou zmluvy zo
dňa 27.03.2013, prehľadom úhrad a splátok žalovaného, Zmluvou o postúpení zo dňa 19.09.2016,
žiadosťou žalovaného o pristúpení na dohodu zo dňa 08.08.20102, odpoveďou žalobcu k žiadosti zo dňa

12.09.20102 a navrhovaným splátkovým kalendárom, vyjadreniami žalobcu, vyjadreniami žalovaného
a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

8. Spoločnosť U. P. E., M..N.., ako pôvodný veriteľ a žalovaný ako klient uzavreli dňa 22.10.2012 zmluvu
o poskytnutí účelovej pôžičky č. XXXXXXX, schválená výška pôžičky bola 6 276,29 eur, pričom celková

suma pôžičky bola 12 528,- eur, ktorú mal žalovaný uhradiť v 87 splátkach, výška mesačnej splátky bola
144 eur a ročná úroková sadzba 24,08%. Výška RPMN bola 24,08 %, priemerná hodnota RPMN 19,08
%. V zmluve nebol uvedený termín splatnosti jednotlivých splátok. Termín konečnej splatnosti (mesiac/
rok ) bol stanovený na 01/2020.Podľa čl. III Zmluvy účelom použitia pôžičky bolo, aby sa z poskytnutej pôžičky uhradili podľa
nasledujúcej špecifikácie záväzky klienta - žalovaného voči Spoločnosti - žalobcovi a záväzky voči I.,

M..N.., kde Spoločnosť - žalobca vystupuje ako správca. Z poskytnutej pôžičky sa uhradili tieto záväzky
žalovaného :
- Slovenské kreditné karty, výška záväzku 3 864,67 eur;
- Slovenská požičovňa, výška záväzku 1 286,42 eur
- Slovenská požičovňa, výška záväzku 45,80 eur

- Slovenská požičovňa, výška záväzku 306,12 eur
- Slovenská požičovňa, výška záväzku 301,34 eur
- Triangel, výška záväzku 130,64 eur
- Slovenská požičovňa, výška záväzku 341,30 eur
Teda celková výška záväzku žalovaného predstavovala sumu 6 276,29 eur.

Žalovaný prehlásil, že sa pred podpísaním zmluvy oboznámil so Všeobecnými obchodnými
podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, prevzal ich, súhlasí s nimi, nemá k nim žiadne
výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.

9. Klient je navrhovateľom uzatvorenia zmluvy. Návrh na uzatvorenie zmluvy klient doručuje spoločnosti

na predpísanom tlačive (čl. 4 bod 4.1 Všeobecných obchodných podmienok).

V zmysle čl. 6 bod 6.1, 6.2 Všeobecných obchodných podmienok, klient je povinný riadne a včas splácať
poskytnutú pôžičku, a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým
kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy inak v sume a termínoch uvedených v zmluve

a/alebo Podmienkach a/alebo Všeobecných obchodných podmienkach. Pokiaľ nie je v splátkovom
kalendári alebo zmluve alebo Podmienkach alebo VOP stanovené inak, splátky sú splatné do 20. dňa
v príslušnom kalendárnom mesiaci.

V jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poistenie (čl. 6 bod

6.3 Všeobecných obchodných podmienok).

Podľačl.11bod11.3Všeobecnýchobchodnýchpodmienok,vprípadeomeškaniasúhradoujednotlivých
splátok je klient povinný uhradiť spoločnosti okrem zmluvnej pokuty sankčný úrok vo výške stanovenej
nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. Sankčný úrok je splatný na výzvu spoločnosti.

Súčasťou pohľadávky spoločnosti voči klientovi sú aj náklady vynaložené spoločnosťou na
zabezpečenie vymáhania pohľadávky (čl. 11 bod. 11.4 Všeobecných obchodných podmienok).

V zmysle čl. 14 bod 14.7, 14.8. VOP, právne vzťahy, ktoré vznikli na základe zmluvy a zmluvy o

zabezpečení sa riadia právnym poriadkom Slovenskej republiky. Zmluva obsahuje zmluvné typy: a)
úverová zmluva podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a podporne podľa Obchodného zákonníka,
a/alebo b) kúpna zmluva podľa Občianskeho zákonníka.

10. Listom zo dňa 27.03.2013 žalobca vypovedal zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky č. XXXXXXX

zo dňa 22.10.2012 a to ku dňu 20.03.2012. Zároveň ho vyzval pôvodný veriteľ na splatenie celej dlžnej
sumy vo výške 6887,78 eur v lehote 5 dní od doručenia toho vypovedania.

11. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný na splátkach uhradil celkovo sumu 11,52 eur,
pričom v tejto časti zobral žalobca žalobu späť.

12. Žalobca vo svojich vyjadreniach uviedol, že uplatnená pohľadávka predstavuje nezaplatenú časť
úveru, čo preukázali predloženou úverovou a prehľadom platieb. Žalovanému bola poskytnutá suma
6 276,29 eur, ktorú sa zaviazal zaplatiť 87 mesačnými splátkami po 144,- eur splatných k 20. dňu v
mesiaci podľa čl. 6, bod 6.1., 6.2. a 6.4. VOP počnúc prvou splátkou splatnou 20.11.2012. Celkovo

sa žalovaný zaviazal zaplatiť sumu 12 528,- eur. Žalovaný do začatia konania nezaplatil žiadnu sumu
ani na istinu ani na úroky. Z dôvodu neplnenia platobných povinností zo strany žalovaného, bola
vyhlásenápredčasnásplatnosťúveruažalovanýbolvyzvanýnajednorazovésplatenieúveru.Uplatnená
pohľadávka pozostáva z dlžnej istiny 6 829,16 eur a predstavuje celkovú dlžnú sumu úveru ku dňupredčasného ukončenia úverového vzťahu vrátane nesplatených úverových splátok a z nákladov na
vymáhanie pohľadávky v sume 11,52 eur účtovaných v zmysle ust. čl. 11 bod 12.4 Všeobecných
zmluvných podmienok úverovej zmluvy. V časti nákladov na vymáhanie pohľadávky v sume 11,52 eur s

príslušenstvom zobral žalobu späť a trval len na zaplatení istiny 6 264,77 eur s príslušenstvom. Odkázal
na aktuálny právny názor vyjadrený v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci
C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/ H. G.. Uplatnil si trovy konania.

13. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že zmluvu s pôvodným veriteľom podpisoval v čase, keď mali v

rodine viacero úmrtí. Zomrela mu mama, svokra i švagriná, čiže v tom období bol v ťažkom psychickom
rozpoložení.Pôžičky,ktorémaluzatvorenépostupnepodľasvojichmožnostísplácal,avšakvzhľadomna
vzniknutú situáciu v rodine, požiadal pôvodného veriteľa o zmenu výšky splátok, tak aby mohol pôžičky
reálne splácať. V tom čase ho oslovila spoločnosť U. P. E., M..N.., ktorá mu navrhla uzavretie novej
zmluvy na refinancovanie starých pôžičiek, pričom výška mesačnej splátky bola 144,- eur. Zároveň v
tom čase mu ochorela manželka, deti študovali na vysokých školách, nevedel ako vzniknutú situáciu

riešiť,finančnéprostriedkypotreboval,chcelsazbaviťdlhovajpôžičiek.Pretobolnútenýpodpísaťtakúto
zmluvu, a to aj napriek finančnej tiesni, v ktorej v tom čase bol. Ďalej uviedol, že pôvodné pôžičky, ktoré
mal splatiť a ktoré mali byť kryté touto novou zmluvou boli v nižšej sume ako v konečnom dôsledku
žalobca v zmluve uviedol, teda neboli vo výške 6 276,29 eur, ale podľa jeho názoru bola táto suma v
tom čase nižšia o 30 %. Zároveň následne zistil, že v rámci tejto dlžnej sumy ktorú mal zaplatiť, pôvodný

veriteľ od neho opätovne požadoval aj úroky a poplatky, ktoré už raz splatil na tie pôžičky, ktoré mal
refinancovať. Dôsledky svojho konania si pri podpise zmluvy však neuvedomil, tie mu došli až následne,
no zmluva už bola podpísaná.

14. Právny zástupca žalovaného vo svojom prednese uviedol, že medzi pôvodným veriteľom žalobcu

a žalovaným bola uzatvorená zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky, na základe ktorej mu bola
poskytnutá pôžička na refinancovanie predchádzajúcich pôžičiek. Poskytnutú sumu sa zaviazal splatiť
87 mesačnými splátkami po 144,- eur, celkovo teda čiastku 12 528,- eur, pričom mesačná splátka nebola
rozčlenená na splátku istiny, úroku a poplatkov. Ďalej uviedol, že celková odplata za poskytnutý úver
je skoro vo výške 100% z poskytnutého úveru, a takéto dojednanie je podľa jeho názoru v rozpore s

dobrými mravmi a preto je neplatné. Rovnako úroková sadzba dohodnutá v zmluve vo výške 24,08%
ročne je značne vysoká, nakoľko v čase od 01.07.2012 úrokové sadzby Európskej centrálnej banky boli
zhruba 1,5 % mesačne, čo predstavuje 18 % ročne, resp. pri iných úveroch bolo iba vo výške 0,75 %
ročne. Takto dohodnutá výška úrokovej sadzby je taktiež v rozpore s dobrými mravmi. Mal za to, že
zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je úžernícka, preto je absolútne neplatná a žalobu žiadal v

celom rozsahu zamietnuť.

Poukázal na súdnu prax a rozhodnutia slovenských súdov, ktoré potvrdzujú tvrdenia, že takáto zmluva
o pôžičke je v rozpore s dobrými mravmi. Konkrétne sa jedná o rozhodnutie Ústavného súdu zo dňa
24.02.2011, č. IV. US 55/2011/19, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/3/2011, sp. zn.

16Co/71/2011, sp. zn. 3Co/151/2013, 2Co/137/2010. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR,
sp. zn. 21Cbo/1484/04. V rámci týchto konaní súd posudzoval konanie veriteľa v prípade poskytovania
pôžičiek resp. úverov v rozpore s dobrými mravmi.

Ďalej uviedol, že žalovaný požiadal pôvodného veriteľa o dohodu a prerušenie splácania svojich úverov

po dobu 2 mesiacov, a to z dôvodu úmrtí v rodine a zmeny zamestnávateľa (viď č.l. 66 spisu). Pôvodný
veriteľ na túto žiadosť reagoval oznámením zo dňa 12.09.2012 (č.l. 28 spisu), že žalovanému na
vyriešenie jeho finančného problému vypracoval návrh Zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky „EMS“
s presne definovanými podmienkami pôžičky, jej účelom, zoznamom zmlúv, ktoré budú poskytnutím
pôžičky vysporiadané ako aj výšku mesačnej splátky a formulár o zmluvných podmienkach zmluvy. V

návrhu uviedol výhody, ktoré žalovanému pôžička EMS mala poskytnúť, a to
- bez akéhokoľvek dokladovania zabezpečí vyplatenie záväzkov zmlúv;
- zníženie poplatkov za úhradu každej splátky, pretože sa bude platiť len 1 splátka;
- predíde sa tým navýšeniu existujúcich pohľadávok o sankčné poplatky a úroky;
- zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu dlžníkovej kreditnej histórie;

- zabránenie vymáhaniu dlžných zostatkov súdnou cestou.
Žalovaný po zhliadnutí týchto výhod a skutočností, ktoré uviedol pôvodný veriteľ vo svojom návrhu, mal
za to, že uvedené podmienky sú dobré a pôžička, ktorá mu bola ponúknutá je pre neho výhodná. Keďže
bol v nepriaznivom finančnom rozpoložení, v dôsledku tiesne túto zmluvu podpísal, nakoľko navonoksa javila ako veľmi výhodná zmluva. Na základe vyššie uvedeného žiadal žalobu zamietnuť v celom
rozsahu a uplatnil si trovy konania.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase
uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

16. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má

právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

17. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,, Občiansky
zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky

práva s ňou spojené.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne
a včas.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov

povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 39a Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou
nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,
dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá
sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

18. Zmluvou o pôžičke prenecháva jedna strana (veriteľ) druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa
druhu a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Najčastejšie sú predmetom
pôžičky peniaze. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom - odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi.

19. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom

žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o pôžičke, z ktorej vzniknutá pohľadávka bola na
žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to,
že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

20. Ďalej súd je toho názoru, že zmluva o pôžičke je zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu
je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť
tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia

v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu

založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie
jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju
uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy,
ako aj obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť

akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka.

21. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

22. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

23. Na základe vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o pôžičke, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, na základe
ktorej žalovanému bola poskytnutá pôžička vo výške 6 276,29 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť
v 87 splátkach vo výške 144,- eur mesačne. Žalovaný doposiaľ žiadnu sumu nesplatil.

24. Súd vykonaným dokazovaním mal tiež za preukázané, že v zmluve o pôžičke absentuje údaj
požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a to údaj o termínoch
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky.
Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným

zákonným ustanovením.

V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je ani uvedená konečná splatnosť pôžičky, teda nie
je naplnená dikcia § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch.

Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o konečnej splatnosti úveru.
Pokiaľ je súčasťou dojednanie, že dlžník je povinný splácať úver do okamihu úplného uhradenia
čerpaného úveru vrátane príslušenstva, takéto dojednanie nezodpovedá zákonnej požiadavke. Na
základe uvedeného možno konštatovať, že údaj o konečnej splatnosti úveru v zmluve absentuje. Údaj
o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca

a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť.

Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a jeho vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ
už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je
povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová

(dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných
údajov (obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2012,
sp. zn. 17Co/151/2012).

25. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je toho názoru, že poskytnutý spotrebiteľský úver

formou pôžičky je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať
za bezúročný a bez poplatkov.

Súd poukazuje, že obdobný právny názor bol vyslovený aj rozhodnutím Okresného súdu Trenčín sp.
zn. 27C/118/2015 zo dňa 09.02.2016, Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 9C/70/2015 zo dňa

02.02.2016, Okresného súdu Prešov sp. zn. 28C/91/2015 zo dňa 10.02.2016.

26. Žalobca v ďalšom tiež odkázal na právny názor vyjadrený v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa
09.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a H. G..V uvedenej právnej veci N. dvor EÚ vo svojej odpovedi na 1. otázku uviedol, že Článok 10 ods. 2
písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca

amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom
22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave.

Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú
zachovaťanizaviesťvosvojomvnútroštátnompráveustanovenia,ktorésaodchyľujúodustanovenítejto
Smernice, daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch
neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o vnútroštátne právo - Zákon, ktorý nad rámec
smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o
úverenasplneniektorýchjeviazanéposúdeniebezúročnostiabezpoplatkovostispotrebiteľskéhoúveru.

Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza, že
zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Slovenský
zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie
tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona

o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami
Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov
SR, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie
splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v
zmysle § 11 ods. 1 Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve

iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa.

V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom o spotrebiteľských úveroch. To
však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica.
V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp.

nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v
spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že
žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa
nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.

V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi
ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa
jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici
priamy účinok.

Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriamy účinok. V zmysle ustálenej judikatúry
SúdnehodvoraEÚ, jerozsahamedzenepriamehoúčinkusmernícvyjadrenýjednakprávomEÚ,jednak
právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na
právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho Zákona. V takomto
prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí

ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať
o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad
Zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty.

Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky

istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa
o výklad vnútroštátneho Zákona contra legem.

Súd je preto názoru, že napriek odkazu žalobcu na predmetné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, zákon o
spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo

i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 11 tohto zákona, je úver potrebné považovať za bezúročný
a bez poplatkov.27. Najvýznamnejšou normou regulujúcou spoločenské vzťahy pri spotrebiteľských úveroch je už
spomenutý zákon o spotrebiteľských úveroch v zmysle ktorého vzhľadom na absenciu zákonných
náležitostí, by zmluva o pôžičke uzatvorená medzi pôvodným veriteľom a žalovaným bola bezúročná a

bez poplatkov. Súd preto považoval za potrebné poukázať na zákonné nedostatky uzatvorenej zmluvy,
tak ako vyššie uviedol. Osobitná právna úprava však nijako nevylučuje aplikáciu kódexových ustanovení
o vadnosti právnych úkonov (najmä § 37, § 39 Občianskeho zákonníka).

28. Súd sa preto v ďalšom zameral na posúdenie dohodnutého úroku z úveru, ktorý činil 24,08 % ročne.

Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobných úverov v obchodných bankách a
zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov v októbri 2012 činil úrok 13,64 % ročne.
Z toho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi stranami sporu bol skoro dvojnásobkom tohto úroku.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda sa nesmie priečiť

dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy ( rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.0.2009).

Dobrými mravmi sa v súdnej praxi považuje súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel

správania, ktoré sú v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi
spoločenského zriadenia, ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť a vystihujúcu podstatné
historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných
noriem. Neprimerane dohodnuté úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, a teda aj s dobrými
mravmi. Obdobne právne už súdy rozhodovali, a to napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.

zn. 6C/126/2012 zo 7.5.2013, rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MCdo/1/2009 z 31.7.2009, rozhodnutie sp.
zn. 5Cdo/26/2011 z 26.4.2012, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo/1484/04 z 15.12.2004, rozhodnutie
KS v Prešove sp. zn. 3Co/3/2011 z 12.10.2011, 3Co/67/2012 z 24.10.2012.

29. Teda cena úveru je skoro dvojnásobne vyššia a to už iba pri zohľadnení dohodnutého úroku z úveru

a preto odôvodňuje pozornosť z hľadiska prvkov úžery a vadnosti právneho úkonu.

30. Okrem zjavne neprimeranej ceny úveru bola zmluva o pôžičke uzatvorená za neštandardných
okolností. Žalovaný postupne zobral celkovo 8 úverov, pričom z poskytnutých úverov je zrejmý tzv.
aspekt „úveru na úver“, keďže v období od 08.09.2010 do 02.03.2012 zobral celkovo 5 úverov. Z toho

4 zmluvy, ktoré žalovaný uzatvoril dňa 08.09.2010, dňa 31.05.2011, dňa 08.11.2011, dňa 02.03.2012,
žalovaný uzatvoril s jedným a tým istým veriteľom, ktorým bola Slovenská požičovňa. Zmluvu zo dňa
24.11.2011 žalovaným uzatvoril s veriteľom, spoločnosťou Triangel. Z prehľadu úverov žalovaného
je zrejmé, že dojednávanie úverov bolo značne intenzívne a medzi jednotlivými úvermi boli veľmi
krátke obdobia, zhruba každých 6 mesiacov žalovaný zobral úver, dokonca v mesiaci november 2011

zobral žalovaný až dva úvery (jeden od spoločnosti Slovenská požičovňa a jeden od spoločnosti
Triangel). Okrem týchto úverov žalovaný uzatvoril ešte dve zmluvy, a to dňa 31.08.2005 a dňa
30.04.2008. Následne posledný úver žalovaný zobral dňa 22.10.2012 za účelom refinancovia všetkých
skôr poskytnutých úverov.

31. Nový úver za vysokú cenu je síce vnímaný zo strany spotrebiteľa ako záchranný produkt, no
v skutočnosti, ak je spotrebiteľ vo finančnej tiesni a berie úver, aj keď nemá na jeho splatenie a
spolieha sa na prax veriteľa, že po čiastočnom zaplatení sa bude „vec riešiť novým úverom“, tak takýto
postup veriteľa je bez odbornej starostlivosti a ide obojstranne o nezodpovedný postup. Kým však
na strane spotrebiteľa ide o prirodzený postup v zmysle „potrebujem, dávajú, a preto beriem“, tak zo

strany dodávateľa ide o postup bez odbornej starostlivosti, ktorý civilistika zohľadňuje pri vyhodnocovaní
vadnosti právneho úkonu. Veriteľ musí počítať s vyvodením dôsledkov zo strany súdu súvisiacich s
podcenením bonity dlžníka. Je neakceptovateľné, aby sa spotrebiteľom poskytovali úvery do takej miery,
že na dlhé až viacročné obdobia sa spotrebitelia nezodpovednou úverovou praxou veriteľov zaúverujú
až do nezvládnuteľných rozmerov. Opatrenia súdu sú v takýchto prípadoch plne kompatibilné s cieľmi

smernice o spotrebiteľských úveroch (bod 26 preambuly).

32. Žalovaný bral úver na úver a to už do 6 mesiacov od predchádzajúceho úveru, pričom posledný úver
bral v čase, kedy mu zomreli viacerí rodinní príslušníci, ochorela manželka a jeho príjem bol jedinýmpríjmom do domácnosti. Žalovaný v tom čase pôvodného veriteľa požiadal o prerušenia splácania
splátok poskytnutých úverov, no žalobca mu ponúkol novú zmluvu a to zmluvu o poskytnutí účelovej
pôžičky „EMS“, ktorou mal splatiť všetky predchádzajúce úvery. Žalovaný bol v tom čase zamestnaný,

avšak v zmluve nie je uvedená výška príjmu. Žalobca teda nijako nepreukázal, že by ho zaujímala
bonita žalovaného a či žalovaný dokáže plniť záväzky z úverového vzťahu. Pokiaľ ide o určitú mieru
ľahkomyseľnosti žalovaného, súd prvej inštancie považuje aj ľahkomyseľnosť dlžníka za kvalifikačné
kritérium, ktoré je spôsobilé privodiť nadvládu veriteľa nad dlžníkom. Pokiaľ žalobca využil takúto
ľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky, a to aj pri overovaní si bonity žalovaného, životných nákladov a

celkovej schopnosti splácať úver (viď rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/3/2011).

33. Pre porovnanie podľa rakúskej právnej úpravy je neplatný právny úkon, ak niekto využije
ľahkomyseľnosť, stav núdze, slabomyseľnosť, neskúsenosť alebo rozrušenie mysle iného takým
spôsobom, že sebe alebo tretej osobe za poskytnutie plnenia nechá sľúbi alebo poskytnúť protiplnenie,
ktorého majetková hodnota je vo vzťahu k plneniu v nápadnom nepomere (§ 879 ABGB ods. 2 č.4).

34. V čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke nebola civilnoprávna úžera explicitne upravená. Až zákonom
č. 106/2014, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.06.2014, bol novelizovaný Občiansky zákonník, ktorý
zaviedol úžeru, a to v ust. § 39a podľa ktorého, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou
nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,

dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá
sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere.

Platnosť a účinnosť toho ustanovenia pôsobí aj retroaktívne (ide o nepravú retroaktivitu), keďže

ustanovenie pôsobí aj na právne vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou, keď ich vznik a vzniknuté
nároky sa posudzujú podľa doterajších predpisov (§879r OZ).

35. Absolútne neplatným právny m úkonom je aj úver, poskytnutý pri zneužití tiesne alebo aj
ľahkovážnosti za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). V konečnom dôsledku ide o skutkovú

podstatu trestného činu úžery, len na trestnoprávny postih chýba úmysel. Civilnoprávna úžera spôsobuje
neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi, pretože sa poskytuje úver
pri nadvláde veriteľa za úžernú cenu úveru (NS ČR 21Cdo/1484/04).

36. V danom prípade súd nemohol prehliadnuť skutočnosť, že žalobca postupoval nedbanlivo, ak

dostatočne neoveril životné náklady, dlhy a celkovú bonitu spotrebiteľa úverovej zmluvy. Dlhy sa
týkali najmä predchádzajúcich úverov, pričom nedostatok finančných prostriedkov pôsobil o to viac na
rozhodovanie žalovaného. Ani súd neposkytol ochranu neprimeraným úrokom a takému úverovaniu,
pri ktorom sa sociálne slabšiemu spotrebiteľovi poskytne úver za cenu o 90% -100% vyššiu oproti
bankámajnaprieknedostatočnej schopnostispotrebiteľazvládnuťsplátkyatakdosiahnuťďalšíprofitna

sankciách, paušalizovaných poplatkoch a nákladoch na vymáhanie. Spotrebiteľ sa tak pre omeškanie
so splátkami môže dostať do nezvládnuteľného kolotoča úverov.

Súdu prvej inštancie aj vlastnej rozhodovacej činnosti je známe, že spotrebitelia berú ďalšie úvery,
aby splatili predchádzajúce úvery. Aj samotný žalovaný po predchádzajúcich úveroch bral ďalší úver

- pôžičku, ktorý je predmetom tohto konania a to z dôvodu, aby splatil predchádzajúce, nesplatené
úvery. Žalovaný zobral úver vo výške 6 276,29 eur pri úrokovej sadzbe 24,08% ročne, pričom celkové
náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 6 251,71 eur a žalovaný mal za 87 mesiacov splácania
úveru vrátiť žalobcovi celkovo sumu 12 528,- eur. Zároveň ak má žalovaný problémy so splácaním
istiny úveru, je veľmi pravdepodobné, že nebude schopný platiť príslušenstvo pohľadávky. Zmyslom

a cieľom úverovania spotrebiteľov nemôže byť neprimerané zaťaženie spotrebiteľa a niekoľkoročný
stav splácania dlhu, počas ktorého je spotrebiteľ vystavený stresovým situáciám. Takýto stav je na
úkor kvality spotrebiteľa splatiť úver za podmienok vopred stanovených žalobcom, ktoré až na výšku
úveru žalovaný nemohol nijako ovplyvniť (štandardná formulárová zmluva). Na začiatku všetkého je
nedostatok odbornej starostlivosti obchodného zástupcu veriteľa pri nevyhodnotení núdze a čiastočnej

ľahkomyseľnosti spotrebiteľa.

37. Súd prvej inštancie považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za
cenu prevyšujúcu o 90% - 100 % priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami aak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne finančnú
závislosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová
zmluva neplatná v celom rozsahu. Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť

veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť
o hospodárske záujmy spotrebiteľov; čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ).

38. Aj keď súčasťou Zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky, podľa ktorých bol žalovaný
oboznámený s úverovými podmienkami a sankciami, pre rozhodnutie o neplatnosti úveru je rozhodujúci

stavnúdzežalovanéhoasúčasneneprimeranávýškaúrokov,nakoľkopreúžerujeneplatnýcelýúverový
vzťah,nielenjehočasť.Vdanomprípadesúddospelkzáveru,žežalobcavyužilľahkovážnosťafinančnú
závislosť žalovaného, čím sa dopustil civilnoprávnej úžery, ktorá má za následok neplatnosť právneho
úkonu - zmluvy o pôžičke v celom rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobcovi tak vznikol nárok iba na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., v znení novely č. 102/2014 účinnej od 1.5.2014, orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával .

Zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb
na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov
predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bola s ohľadom na potreby aplikačnej
praxe jednoznačne ustanovená povinnosť ex offo postupu orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich

nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho
voči spotrebiteľovi. Jednou z takých prekážok je aj uplynutie premlčacej doby na ktorú je súd povinný z
úradnej moci v prípade spotrebiteľskej zmluvy prihliadať.

Súd teda v súlade s platnou právnou úpravou ex offo skúmal, či nárok žalobcu voči žalovanej uplatnený

v tomto konaní, nie je premlčaný.

Zdôvoduposúdeniazmluvyuzatvorenejmedzipôvodnýmveriteľomažalovanýmzaabsolútneneplatnú,
žalobcovi teda vznikol iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom plnenie z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému

obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky odo dňa, keď k nemu došlo.

V danej právnej veci je súd toho názoru, že pôvodný veriteľ sa o tom kto sa na jeho úkor obohatil a v
akej výške najneskôr dozvedel dňa 27.03.2013, kedy vypovedal zmluvu o pôžičke. Dňom nasledujúcim

po tomto dni, teda dňom 28.03.2013, začala plynúť subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku
žalobcom súdnou cestou. Táto premlčacia doba uplynula dňom 28.03.2015. Zo strany žalobcu bol
žalobný návrh podaný na tunajšom súde až dňa 17.03.2016, teda po uplynutí subjektívnej premlčacej
doby a súd vzhľadom na uvedené žalobcom uplatnený nárok mu nemohol priznať v súdnom konaní a
žalobu preto ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.Podľa§255ods.2CSP,Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonaniapomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 256 ods. 1 zákona CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 6 276,29 eur, pričom súd žalobu v časti
o zaplatenie sumy 11,52 eur s príslušenstvom zastavil a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. V
zastavujúcej časti z procesné hľadiska zavinil zastavenie konania žalobca. Žalovaný bol tak v konaní v
celom rozsahu úspešný a súd mu preto priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O výške trov konania
súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.