Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. máj 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 12P/65/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716201078
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Krchníková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1716201078.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, vo veci

návrhu manželky S. J., narodenej XX.XX.XXXX, bytom T. X, D., zastúpená JUDr. Petrom Schmidlom,
advokátom so sídlom X. XX/A, C., na rozvod manželstva s manželom K. J., narodený XX.XX.XXXX,
bytom Š. XXX/X, C., zastúpeným JUDr. Danielom Sadákom, advokátom so sídlom Ž. X, J., a úpravu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom D. J., narodený XX.XX.XXXX a D. J., narodená
XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku,
Moyzesova 2, Pezinok, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo K. J., narodeného X.X.XXXX a S. J., O. T., narodenej XX.X.XXXX uzavreté dňa

XX.X.XXXX E. C., zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu C., vo zväzku XX, ročník XXXX,
na strane XX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.

II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v rámci, ktorej sa maloleté deti J.: D., narodený X.X.XXXX a D.,
narodená XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva rodičov zverujú do osobnej starostlivosti matky.

III. Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia.

IV.OtecsazaväzujeprispievaťnavýživumaloletéhoD.mesačnesumou150euranavýživumaloletejD.
mesačne sumou 130 eur, u oboch počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva
rodičov, ktoré sumy je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

V. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Manželka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 19.02.2016 domáhala rozvodu manželstva a
žiadala upraviť výkon rodičovských práv a povinnosti na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom.

Návrh na rozvod manželstva odôvodnila tým, že manželstvo dlhodobo už dlhodobo neplní svoje funkcie
a účel, manželia spolu nežijú, intímne sa nestýkajú už dlhší čas.

2. Manžel spočiatku nesúhlasil s rozvodom manželstva, s priebehu konania zmenil svoj postoj a s
rozvodom manželstva súhlasil a odmietol obnovenie spolužitia.

3. Vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode účastníci

uzavreli rodičovskú dohodu a žiadali, aby súd rodičovskú dohodu schválil.

4. Opatrovník maloletých pre prípad rozvodu navrhol rodičovskú dohodu schváliť, nakoľko je v záujme
maloletých detí.5. Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so sobášnym listom
manželov, rodným listom maloletých, potvrdením o príjme manželky, potvrdením o príjme manžela,

rozpisom mesačných výdavkov na maloleté deti, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa
vzťahujúcimi. Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

6. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, u oboch ide o manželstvo prvé, posledné
spoločné bydlisko mali účastníci v okrese Pezinok, kde manžel doposiaľ bývajú, čím je daná príslušnosť

tunajšieho súdu na konanie. Počas manželstva sa narodili tri deti plnoletá D. J., narodená XX.X.XXXXX,
maloletý D. J., narodený XX.XX.XXXX a maloletá D. J., narodená XX.XX.XXXX. Manželia od januára
2016 nežijú v spoločnej domácnosti. Obaja manželia odmietajú obnoviť spolužitie.

7. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na
všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení účastníkov, ktorí zhodne odmietli

pokus o zmierenie, má súd preukázané, že vo veci rozvodu manželstva sú splnené všetky zákonné
podmienky rozvodu ich manželstva. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak,
že toto manželstvo neplní svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia spolu nežijú, nebývajú, intímne
sa nestýkajú a ani spolu nehospodária. Na základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov
konania neplní ani jednu z funkcií manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je

dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva, súd ustálil dlhodobé rozdielne nazeranie manželov
na existenciu manželského spolužitia, čo vyústilo do vzájomného citového odcudzenia manželov a
nezáujem o udržanie manželského spolužitia, na základe čoho nie je možné od účastníkov konania
požadovať obnovu ich manželského spolužitia. Účastníci konania zhodne na pojednávaní uviedli že
nemajú záujem o obnovenie spolužitia a spolužitie odmietli. Manželstvo je dobrovoľným zväzkom

muža a ženy, nemôže fungovať bez vzájomnej úcty, dôvery, náklonnosti, lásky a tolerancie a pokiaľ
obaja účastníci konania odmietajú obnoviť spolužitie súd nemá prostriedky aby obnovenie spolužitia
účastníkom konania zariadil, môže iba vplývať na ich konanie v tomto prípade to bolo bezvýsledné.
Preto mal súd za to, že rozvod takéto formálneho manželstva účastníkov konania, nie je ani v rozpore
so záujmom ich maloletých detí a manželstvo účastníkov konania rozviedol.

8. Podľa Čl.l Zákona NRSR č. 36/2005 Z.z., Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
zneníneskoršíchpredpisov (ďalejlenZákonorodine) manželstvojezväzkommužaaženy.Spoločnosť
tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v
právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

9. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

10. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

11. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj

účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

12. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada pri porušení povinnosti manželov podľa § 18 a 19.

13. Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie
o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

14. Manželia majú dve maloleté deti D. J., narodeného XX.XX.XXXX a D. J., narodenú XX.XX.XXXX.

15. Maloletý je žiakom 7. ročníka základnej školy, je zdravý, venuje sa volejbalu. Priemerné mesačné
výdavky na maloletého matka vyčíslila na sumu 300,- eur mesačne.16. Maloletá je predškoláčka, navštevuje materskú školu, je zdravá, navštevuje angličtinu, tanečný
krúžok a gymnastiku. Priemerné mesačné výdavky na maloletú matka vyčíslila na sumu 250,- eur
mesačne.

17. Matka je od 13.03.2017 zamestnaná ako predajca, s čistým mesačným príjmom 429,19 eura,
dovtedy pracoval v lekárni s čistým mesačným príjmom 420,- eur. Matka s maloletými deťmi a plnoletou
dcérou bývajú v prenajatom 3 izbovom byte, mesačné nájomné je 180,- eur. Matka má vyživovaciu
povinnosť aj k plnoletej dcére, ktoré študuje na vysokej škole.

18. Otec je zamestnaný ako vodič autobusu s priemerným čistým mesačným príjmom 1053,- eur. Otec
bývavrodinnomdomevbezpodielovomspoluvlastníctvemanželov,splácahypotéku550,-eurmesačne.
Má vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére, ktorej prispieva sumou 100,- eur mesačne.

19. Podľa Čl. 3 Zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním

ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie
stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen
svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone
rodičovských práv a povinností.

20. Podľa Čl. 4 Zákona o rodine ,všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa
svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia
majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť
zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.

21. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,

c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou

osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami
a s inými blízkymi osobami,

i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa
zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

22. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a
dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie

maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

23. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
24. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa navýchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
25. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej

starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.
26. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom

pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
27. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
28. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

29. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

30. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

31.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

32. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností,možnostíamajetkovýchpomerov povinnéhorodičasúdneberiedoúvahyvýdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

33. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie

34. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.

35. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že sú splnené podmienky Zákona o rodine, preto súd
predmetnú rodičovskú dohodu schválil. Rodičovská dohoda bola uzatvorená v súlade s potrebami
maloletých detí ako i príjmom a možnosťami a schopnosťami oboch rodičov.

36. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie. ( § 368 Civilného

sporového poriadku )

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 Civilného
mimosporového poriadku )

V prípade, že niektorý z účastníkov nesplní povinnosť uloženú týmtorozsudkom, je možné vo veci starostlivosti o maloleté deti navrhnúť na súd
výkon tohto rozhodnutia alebo v časti výživného na vykonanie exekúcie
podľa Exekučného poriadku.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako
spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o
rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje
predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine)