Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. marec 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/187/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113219925
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113219925.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v občianskoprávnej veci žalobcu: F. X., nar. XX. XX.
XXXX, bytom K. X, XXX XX. P. O. X., právne zastúpený JUDr. Petrom Rakom, advokátom Advokátskej
kancelárie PALŠA A PARTNERI, so sídlom v Prešove, Masarykova 13 proti žalovanému: Rapid life
životná poisťovňa, a. s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, právne zastúpený JUDr.
Danielom Blyšťanom, advokátom Advokátskej kancelárie JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., Rastislavova 68,
Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
v Prešove č.k. 17C/180/2013-230 zo dňa 18.03.2015 v spojení s uznesením č.k. 17C/180/2013-238 zo

dňa 20.05.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu Košice z 19.01.2012
sp. zn. 3C 2223/2012, odložil vykonateľnosť tohto rozhodcovského rozsudku, uložil žalovanému
nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalovanému uložil zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Prešov
súdny poplatok. Výšku trov právneho zastúpenia ani výšku súdneho poplatku v rozsudku neuviedol.

Rozsudok odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že rozhodcovská doložka
medzi účastníkmi konania nebola individuálne dojednaná. Poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi
konania je spotrebiteľskou zmluvou. O individuálne dojednanie nemôže ísť v prípade, keď spotrebiteľ
nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, ak sú zmluvné podmienky už vopred napísané
v predtlačenom formulári. Dôkazné bremeno preukázania individuálneho dojednania spočíva na
dodávateľovi. V danom prípade žalovaný toto dôkazné bremeno neuniesol. Ani záznam o požiadavkách
a potrebách klienta podpísaný žalobcom nepreukazuje, že žalobcovi boli poskytnuté ako spotrebiteľovi

informácie o rozhodcovskom konaní. Z výpovede žalobcu, ako aj svedka vyplynulo, že k žiadnemu
individuálnemu vyjednávaniu nedošlo. Poisťovací agent výslovne uviedol, že sám nemal vedomosť
o rozhodcovskej doložke a rozhodcovskom súde a v tomto smere nepoučoval žalobcu. Ustanovenie
zmluvných podmienok, ktoré sú formulárovo predtlačené a nie je možná ich modifikácia, predstavujú
možnosť vyvolania nepriaznivých následkov na strane spotrebiteľa.

2. Opravným uznesením zo dňa 20.05.2015 súd prvej inštancie opravil tretí výrok rozsudku, keď vo

výroku uviedol konkrétnu výšku trov konania žalobcu, a to v sume 623,88 eur. Výška trov konania bola
odôvodnená už v samotnom rozsudku na sumu 623,88 eur za spolu 10 úkonov právnej pomoci.3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že dôvod
zrušenia rozhodcovského rozsudku nie je vo výroku rozsudku uvedený, a to ani poukazom na
niektoré ustanovenie zákona o rozhodcovskom konaní. Táto okolnosť spôsobuje nepreskúmateľnosť

a nesprávnosť napadnutého rozsudku, nakoľko nie je zrejmé, ktorý orgán má vo veci ďalej konať
podľa § 43 zákona o rozhodcovskom konaní. Výrok rozsudku o zrušení rozhodcovského rozsudku musí
obsahovať buď vymedzenie konkrétneho zákonného dôvodu, na základe ktorého bol rozhodcovský
rozsudok zrušený, alebo vymedzenie orgánu, ktorý bude vo veci ďalej konať. Súd v odôvodnení
poukazuje na viacero konkurujúcich dôvodov, z ktorých každý má iné dôsledky. Súd prvej inštancie

nepovažoval rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú, táto rozhodcovská doložka spôsobila
nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa a
pre porušenie zásad podľa § 40 ods. 1 písm. c), j) a h) zákona 244/2002 Z.z. súd prvej inštancie
zrušil vydaný rozhodcovský rozsudok. Žalovaný ďalej poukázal na dôležitú právnu skutočnosť, a to
na zmenu právnej úpravy, v dôsledku ktorej predmetný rozhodcovský rozsudok prestal účastníkov
rozhodcovského konania zaväzovať. Súd sa touto skutočnosťou nijako nezaoberal, uvedená zmena

právnej úpravy bola vykonaná zákonom č. 335/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2015. Podľa tejto úpravy
po 31.03.2015 nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie a rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Skutočnosť, že rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať znamená, že rozhodcovský rozsudok v podstate stráca
svoju právoplatnosť. V dôsledku toho súd v súčasnosti koná a rozhoduje o zrušení rozhodcovského

rozsudku, ktorý už nikoho nezaväzuje. Zánikom záväznosti rozhodcovského rozsudku stratilo súdne
konaniesvojvýznam.Možnokonštatovaťajzánikvecnejlegitimácieúčastníkovkonania,nakoľkocieľom
konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku je jeho zrušenie, a teda najmä zánik povinnosti upravenej
vo výroku rozhodcovského rozsudku. Účastníci v dôsledku zmeny zákona už nie sú nositeľmi pôvodne
priznanej povinnosti, resp. práva, a preto súd musí za tohto stavu žalobu zamietnuť. Navrhovateľom

sledovaný cieľ už nastal v dôsledku uvedenej zmeny právnej úpravy. Žalovaný ďalej uviedol, že
súd prvej inštancie nesplnil svoju povinnosť podľa § 118 ods. 2 O.s.p., to malo vplyv na spôsob
uplatnenia práva na právnu pomoc žalovaným a zapríčinilo, že rozhodnutie súdu bolo nepredvídateľné.
Uviedol, že súd dôkazy nevykonal podľa § 122 a nasl. O.s.p., najmä neboli čítané či oboznámený
obsah listinných dôkazov. Nie je zrejmé akým spôsobom a ktoré z navrhovaných dôkazov a listín súd

vykonal a akým spôsobom. Súd porušil zásadu rovnosti účastníkov. Žaloba o zrušenie rozhodcovského
rozsudku podlieha poplatkovej povinnosti, pokiaľ súd konal napriek tomu, že nebol zaplatený súdny
poplatok, porušil tým zásadu rovnosti účastníkov. Nemá oporu v žiadnom zákone tvrdenie súdu prvej
inštancie, podľa ktorého princíp ochrany práv spotrebiteľa je dôležitejšie ako princíp neznalosť zákona
neospravedlňuje. Najvyšší súd SR, ktorý túto skutočnosť uviedol, nemá zákonodarnú právomoc a

jeho rozhodnutia nie sú všeobecne záväzným prameňom práva. Toto tvrdenie je úplným právnym
nezmyslom a je v rozpore s právom EÚ aj slovenským právnym poriadkom. Žalovaný sa pýta v
odvolaní, aký je princíp ochrany spotrebiteľa, kde je tento princíp definovaný a aké je jeho znenie.
Súd aplikoval neexistujúce právne princípy a tieto uprednostnil pred právnymi princípmi obsiahnutými
v zákonom SR a Smernici EHS a tým je celý napadnutý rozsudok, ako aj konanie nezákonné a

postavené na aplikácii bezprávia a nie práva. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil, že rozhodcovská
doložka nebola individuálne dojednaná, ale opomenul svoju povinnosť zisťovať a preukázať pri
potencionálne neprijateľnej zmluvnej podmienky aj to, či táto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach. Rozhodcovská doložka takúto nerovnováhu nespôsobovala. Súd nevykonal ani test
primeranosti zmluvnej podmienky, a tak nepostupoval v súlade s článkom 4 Smernice 93/13/EHS.

V ust. § 53 ods. 1 OZ vyžadovalo preukázanie existencie takej podmienky, ktorá spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ktorá nebola
zároveň individuálne dojednaná. Súd neuviedol, ktoré konkrétne ustanovenie by malo spôsobovať
značnú nerovnováhu a v čom značná nerovnováha spočíva. Prvostupňový súd len celkom arbitrárne
vyslovil, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ

z 03.04.2014 vo veci C-342/13 pri posúdení rozhodcovskej doložky musí vnútroštátny súd s ohľadom na
všetky okolnosti uzatvorenia predmetnej zmluvy v rozhodnom čase overiť, či cieľom alebo následkom
dotknutej doložky je zbavenie spotrebiteľa práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok,
alebo bránenie uplatnených týchto práv. K žiadnemu takémuto odňatiu či zbaveniu práva spotrebiteľa
podať opravný prostriedok nedošlo. Rozhodcovská doložka nevyžadovala od spotrebiteľa, aby spory

riešil výlučne pred rozhodcovským súdom. Pri stanovení § 106 O.s.p. umožňuje podať žalobu na súd
aj napriek uzavretej rozhodcovskej doložke. Medzi účastníkmi nebolo dohodnuté, že spory medzi nimi
sa majú riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca mal
možnosť oboznámiť sa so zmluvnou podmienkou, rozhodcovskou doložkou a rovnako mal možnosťovplyvniť jej podstatu. Žalobca sa rozhodol túto rozhodcovskú doložku uzavrieť, a to pristúpením k
osobitným zmluvným dojednaniam, čo osvedčil vlastnoručným podpisom. Žiadna plná moc nebránila
žalobcovi, aby si všetky dokumenty prečítal, aby požadoval vysvetlenie od sprostredkovateľa a ak by

rozhodcovskú doložku nechcel uzavrieť, tak by jednoducho osobitné zmluvné dojednania nepodpísal.
Žiaden zákon neukladal ani neukladá žalovanému ani sprostredkovateľovi poučovaciu povinnosť
voči spotrebiteľovi v takom rozsahu ako ju súd v odôvodnení predpokladá. Až po platnom uzavretí
poistnej zmluvy nastala kauzálne fáza dojednávania osobitných zmluvných dojednaní, ktorých obsahom
bola rozhodcovská doložka. Osobitné zmluvné dojednania boli graficky umiestnené na konci listu

pod deklaratórnym podpisom žalobcu potvrdzujúcim prevzatie všeobecných poistných podmienok.
Žalobca osobitným podpisom vyjadril svoj súhlas s uzavretím rozhodcovskej doložky, to, že s touto
rozhodcovskou doložkou teraz nesúhlasí je irelevantné. Podstatné je, že s ňou súhlasil v čase jej
uzatvorenia, nemal voči nej výhrady, nič mu nebránilo sa s ňou oboznámiť, ďalšie vysvetlenia nežiadal.
Súd poskytnutím ochrany takémuto spotrebiteľovi vytvára právny rámec do budúcna, aby si spotrebitelia
nikdy nečítali čo podpisujú, a teda vlastne, aby v prípade akýchkoľvek povinností mohli prehlásiť, že si to

neprečítali a súd im poskytne ochranu. Súd uprednostnil ústne tvrdenie žalobcu pred listinnými dôkazmi,
preto žalovaný namieta porušenie rovnosti účastníkov konania. Súd sa nezaoberal ani nevysporiadal
s argumentáciou žalovaného v súvislosti s aplikáciou 19 odstavca odôvodnenia Smernice 93/13/EHS,
pričom toto ustanovenie má pre posúdenie prejednávanej veci rozhodujúci význam. Rozhodcovská
doložkamávplyvnavýpočetvýškypoistného,apretojevyňatázosúdnejkontrolyajzpohľaduSmernice

93/13/EHS. Súd nesprávne posúdil aj možnosť odstúpenia žalobcu od rozhodcovskej doložky. Túto
možnosť dal žalovaný všeobecne všetkým svojim klientom a urobil tak vo forme vyhlásenia zverejnenia
Dodatku č. 2 VPP. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prv ej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaný podal odvolanie aj proti opravnému uzneseniu a uviedol, že súd priznal žalobcovi
náhradu trov konania v nesprávnej výške, resp. za úkony právnych služieb, za ktoré náhrada trov
konania žalobcovi nepatrí. Náhrada trov právneho zastúpenia bola priznaná nesprávne za tieto
úkony právnej pomoci: vyjadrenie z 11.11.2014 - toto podanie neobsahuje žiadne nové skutočnosti,
právnemu zástupcovi nič nebránilo, aby tieto skutočnosti uviedol na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo

predchádzajúci deň, za ktoré si uplatnil náhradu trov konania a ďalej nepatrí odmena za zastupovanie
na pojednávaní dňa 04.03.2015, pretože za toto pojednávanie súd priznal odmenu dvakrát. Navrhol,
aby odvolací súd rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny, navrhol ho

potvrdiť, uplatnil si právo na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie stupňa správne zistil
skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým stavom zisteným

súdom prvej inštancie a s jeho právnymi závermi. Dojednaná rozhodcovská doložka je formulovaná
ako výhradná (všetky spory sa majú podľa nej riešiť v rozhodcovskom konaní) a bola obsiahnutá v
predtlačenom formulári všeobecných poistných podmienok zmluvy, a teda už podpisom zmluvy žalobca
uzavrel aj rozhodcovskú doložku. Dojednanie v spotrebiteľskej zmluve, ktorou sa spotrebiteľ zaviaže,
že všetky spory vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní a je

neprijateľnou zmluvnou podmienkou (§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka). Jej neprijateľnosť
by mohla byť vyvrátená iba dôkazom o individuálnom dojednaní takejto doložky, takéto dôkazy v
konaní neboli vykonané a takýto skutkový stav nebol preukázaný. Ani skutočnosť, že žalobca mohol od
dojednanej rozhodcovskej doložky následne odstúpiť, nemožno považovať za dôkaz o individuálnosti jej
dojednania. Podstatný je spôsob a forma dojednania zmluvnej podmienky, nie možnosť od dojednanej

zmluvnej podmienky odstúpiť. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo 1/2012
zo dňa 21.3.2012, podľa ktorého rozhodcovská doložka žalovaného je neplatná z dôvodu, že nebola
individuálne dojednaná a spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy,
keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú aj predtlačený formulár VPP pre životné poistenie a

tedarozhodcovskádoložkaobsiahnutávčlánkuXV.,atobezohľadunato,čiúčastnícipodpísaliosobitné
zmluvné dojednanie odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku uvedenú v poistných podmienkach.7. Osobitné zmluvné dojednanie v poistnej zmluve, kde poistník a poisťovňa vyjadrili obaja spoločne a
každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu, že sa na
miesto súdneho konania podrobia rozhodcovskému konaniu, nie je platným dojednaním rozhodcovskej

doložky.

8. Všetky tieto závery viedli k následku - zrušeniu rozhodcovského rozsudku postupom podľa § 40
ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní, teda bolo preukázané, že rozhodcovská doložka
nebola dohodnutá platne. Všetky tieto závery sú správne a vychádzajú z vykonaných dôkazov. Aj keď

rozhodcovský rozsudok prestal účastníkov zaväzovať, zákon ho právne nezrušil, a teda sa možno
domáhať jeho zrušenia súdom.

9. Predmetom súdneho konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ďalší postup po zrušení
rozhodcovského rozsudku vyplýva zo zákona, kde konajúci orgán (či už všeobecný súd alebo
rozhodcovský súd) rozhodne o tom, či je splnená dispozícia právnej normy preto, aby ten - ktorý

orgán pokračoval v konaní. Nie je nevyhnutné, aby bol obsahom výroku súdu aj dôvod zrušenia
rozhodcovského rozsudku.

10. Odvolací súd považuje za zákonný postup, ak žalobkyňa nebola vyzvaná na zaplatenie súdneho
poplatku, pretože je v konaní oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za) Zákona

o súdnych poplatkoch (ako spotrebiteľka domáhajúca sa ochrany svojho práva na ochranu pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami).

11. Súd v danej veci neaplikoval smernicu, ale právo SR, a preto nebolo potrebné vysporiadať sa s
aplikáciou 19. odstavca odôvodnenia Smernice 93/13/EHS.

12. Vecne správny je aj výrok o trovách konania v spojení s opravným uznesením. Súd prvej inštancie
priznal trovy právneho zastúpenia za správne vyúčtované úkony právneho zastúpenia v podaní zo dňa
18.3.2015 (celkovo 10 úkonov), ktoré boli vykonané a boli účelné. Súd prvej inštancie však nesprávne
uviedol konkrétne úkony právnej pomoci a nesprávne uviedol celkovú výšku trov právneho zastúpenia,

ktorá v skutočnosti prevyšuje 800 Eur. Toto pochybenie v súčte však nie je v neprospech žalovaného.

13. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je dostatočne zrozumiteľné a odôvodnené. Zo spisu vyplýva, aké
dôkazy boli vykonané a že boli vykonané zákonným spôsobom. Odvolací súd nezistil žiadne vady
týkajúce sa procesných podmienok, a preto napadnuté rozhodnutie potvrdil postupom podľa § 387 ods.

1 CSP.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.