Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. máj 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/80/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114231672
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114231672.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcov 1./ S. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. K. XX, Y., 2./ S.. Z. N., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/X, K., zastúpených JUDr. Jozefom
Pribullom, advokátom, so sídlom v Prešove, Bajkalská 33, proti žalovanému: O. I., nar. XX.X.XXXX,
bytom S. XXX/XX, Y., zastúpenému JUDr. Jánom Garajom, advokátom, so sídlom v Prešove, Hlavná
137, o zaplatenie 16 000,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov
zo 14.1.2016 č. k. 9C/192/2015-38 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Priznáva žalobcom náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom v 1.a
2.rade ako oprávneným spoločne a nerozdielne sumu vo výške 16.000,- eur s prísl., do 3 dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti príslušenstva žalobu zamietol, žalovanému tiež uložil
povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a v 2. rade ako oprávneným spoločne a nerozdielne náhradu trov
konania v prospech ich právneho zástupcu vo výške 1.945,50 eur, pozostávajúcu z trov právneho
zastúpenia vo výške 985,- eur a z iných trov konania vo výške 960,- eur do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 5.6.2012 bola medzi žalobcami ako
veriteľmi a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená zmluva o pôžičke s tým, že podľa bodu I. tejto zmluvy
veritelia pred podpisom tejto zmluvy požičali dlžníkovi - žalovanému peňažnú čiastku vo výške 17.000,-
eur. Dlžník svojim podpisom na tejto zmluve potvrdzuje prevzatie pôžičky v hotovosti v celosti vo výške
17.000,- eur pred podpisom tejto zmluvy. Zmluva o pôžičke teda podpísaná bola, spornou ostala otázka

pravdivosti tejto listiny, kde žalovaný tvrdil, že sumu 17.000,- eur neprevzal. Predovšetkým v prospech
tvrdení žalobcov svedčí samotná zmluva. Snahu žalovaného skúmať pôvod peňazí a v tom smere
vykonávať ďalšie dokazovanie, považoval súd za neúspešnú a irelevantnú, nakoľko žalobcovia zhodne
uviedli, že pokiaľ ide o požičiavanú sumu išlo o úspory, ktoré mali doma, čo nie je nič neobvyklé.
Súd nepovažoval za potrebné vypočuť otca žalovaného k otázke, či žalovanému bola alebo nebola
vyplatená suma pôžičky, keďže ten odovzdaní peňazí prítomný nebol. Za nelogické súd považoval
tvrdenie žalovaného v zmysle tom, že sa mal stať obeťou „podvodu“, avšak nenechal takéto konanie

prešetriť orgánmi činnými v trestnom konaní. V neprospech žalovaného tiež svedčí jeho nepriaznivá
finančnásituácia,kdemuselbyťfiktívnezamestnaný,abydosiaholúver,pričompôvodnesámuviedol,že
požadoval sumu 70.000,- úveru, ale poskytnutá mu iba bola suma 50.000,- eur. Pri kúpnej cene 50.000,-
eur sa zdá, že zvyšok sumy potreboval žalovaný na dostavbu nehnuteľnosti a získal tieto prostriedkypráve pôžičkou od žalobcov. Výpoveď žalovaného ohľadom podstrčenia zmluvy o pôžičke a jeho
finančnej situácie aj vzhľadom na spôsob výpovede, považoval súd prvej inštancie za nepresvedčivú.
Preto žalobe vyhovel s tým, že suma 16.000,- eur predstavuje zostatok pôžičky a príslušenstvo takto

priznanej pohľadávky odôvodnil § 517 ods. 2 OZ. O trovách konania strán rozhodol podľa § 142 ods.
3 O.s.p..

3. Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal včas odvolanie
žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vrátil mu vec na ďalšie

konanie, alebo aby odvolací súd doplnil dokazovanie sám a vo veci meritórne rozhodol. Tvrdí, že
žalobcovia na pojednávaní 14.1.2016 uviedli viaceré vnútorne rozporné a nelogické tvrdenia vo vzťahu
k procesu kontrakcie zmluvy o pôžičke a na ňu nadväzujúce právne kroky za účelom splnenia záväzku
žalovaným. Tvrdili, že peniaze požičiavali žalovanému za účelom dokončenia prác na rodinnom dome,
ktorý od nich žalovaný kúpil, vo vzťahu k prevzatej sume 1.000,- eur, čo mala predstavovať príjmový
pokladničný. Poukazovali na to, že tento doklad vystavili ich rodičia, ktorí bývajú vedľa žalovaného a

čo sa týka skutočnosti odkiaľ mali žalobcovia takýto obnos peňazí, na pojednávaní uviedli, že išlo o
ich spoločné úspory. Žalovaný poukazuje na skutkové rozpory vo výpovediach žalobcov vo vzťahu k
predmetu záväzku a z toho vyplávajúce právne závery, že k reálnemu odovzdaniu peňazí zo strany
žalobcov nemohlo dôjsť, a teda nemohla táto zmluva o pôžičke ani platne vzniknúť. Na strane
žalovaného nebol daný ekonomický dôvod pre uzatvorenie zmluvy o pôžičke zo žalobcami, nakoľko v

čase kontrakcie zmluvy, ako aj pro futuro si nemal dôvod požičiavať peniaze. V čase kontrakcie zmluvy
bola nehnuteľnosť obývateľná a nebolo nutné do nej investovať finančné prostriedky vo výške, v ktorej
bola uzatvorená zmluva o pôžičke. Túto skutočnosť dokáže preukázať znalecký posudok vypracovaný
k úverovej zmluve č. XXX XXX XXX zo dňa 2.5.2012 uzatvorenej medzi žalovaným ako dlžníkom a
ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. ako veriteľom, ktorý slúžil ako podklad pre stanovenie výšky stavebného

sporenia a je objektívne spôsobilý preukázať technický a stavebný stav nehnuteľnosti v čase jeho
prevodu. Tvrdí, že peňažné plnenie vo výške 17.000,- eur nebolo žalovanému poskytnuté, nakoľko
zmluva o pôžičke slúžila pre žalobcov len ako zabezpečovací prostriedok pri prevode vlastníckeho
práva k rodinnému domu, a to kúpnej zmluvy z 5.6.2012 pre prípad, že nebude zo strany úverovej
inštitúcie poskytnutý úver vo výške 50.000,- eur. Suma 17.000,- eur tvorila rozdiel sumy, za ktorú

predávajúci predávali rodinný dom a sumou 33.000,- eur, ktorú mal žalovaný garantovanú zo strany
banky na schválenie. V čase, keď sa prevádzal rodinný dom, žalobcovia nemali istotu v akej sume
bude poskytnutý úver žalovanému, preto uzavreli so žalovaným zmluvu o pôžičke pre prípad, že
bude zo strany banky poskytnutý úver v najnižšej garantovanej výške, a to v sume 33.000,- eur. Za
účelom preukázania týchto skutočnosti navrhovali v konaní vypočuť otca žalovaného, ktorý bol prítomný

pri všetkých rokovaniach súvisiacich s prevodov vlastníckeho práva k rodinnému domu. Vo vzťahu
k príjmovému dokladu ohľadom vrátenia sumy 1.000,- eur žalovaný tvrdí, že tento nemôže slúžiť
ako hmotnoprávny základ, ktorým by žalovaný uznal svoj dlhu zo zmluvy o pôžičke. Nie je z neho
možné vyčítať k akému záväzkoprávnemu vzťahu sa vzťahuje. Je sporná skutočnosť, že žalobcovia
uvádzajú, že žalovaného žiadnym spôsobom nekontaktovali za účelom vrátenia peňazí a následne súdu

predkladajú príjmový pokladničný doklad, v ktorom je ako príjemca uvedená a podpísaná žalobkyňa v
2. rade. Trvá na tom, že tento príjmový doklad slúžil ako doklad o úhrade za kotol, ktorý žalobcovia
mali poskytnúť žalovanému v čase pred uzatvorením zmluvy o pôžičke a účel vystavenia príjmového
dokladu bol po podpísaní žalovaným doplnený o „čiastkovú splátku pôžičky“. Žalovaný ďalej zdôrazňuje,
že žalobcovia nevedeli uviesť v akom pomere požičali peniaze žalovanému s tým, že išlo o finančné

prostriedky, ktoré mali doma, išlo o ich úspory. Je nepravdepodobné, že žalobcovia, ktorí neuzavierajú
denne zmluvy o pôžičke, nanajvýš predmetom ktorých je značná kvantitatívna hodnota, by nevedeli
uviesť v akom pomere sa podieľali na poskytnutí peňazí. Spornou skutočnosťou je, prečo žalobcovia
po uplynutí doby splatnosti čakali vyše dvoch rokov s výzvou na zaplatenie dlhu. Žalovaný sa prvýkrát
dozvedel o výzve na vrátenie peňazí z predžalobnej výzvy, dovtedy vo vzťahu k nemu a ani jeho rodine

neboli zo strany žalobcov, či ich rodiny adresované žiadne písomné a ani ústne výzvy. Je otázne, prečo
vyčkávali vyše dvoch rokov od uplynutia lehoty splatnosti, naviac, keď finančná situácia žalobcov v
tom čase nebola priaznivá, o čom by bližšie vypovedal výpis z bankového účtu žalobcov aj daňové
priznanie,ktorésúdakodôkaznepripustil.Žalobcoviavčasenemalivysporiadanésvojededičskénároky
z titulu zdedenia rodinného domu voči ustupujúcim dedičov, ktorí im prenechali rodinný dom s tým,

že ich v ich časti vyplatia. Začiatkom júna 2012 rodinu žalovaného navštívila dedička - S. za účelom
informovania sa, kedy žalovaný vyplatí kúpnu cenu za rodinný dom žalobcom, nakoľko žalobcovia jej
nevyplatili odstupujúci dedičský podiel a viazali to práve na vyplatenie kúpnej ceny za rodinný dom. Z
toho vyplýva, že žalobcovia v tom čase nemohli mať dostatok finančnými prostriedkami v takej výške,ako sa uvádza v zmluve o pôžičke. Taktiež je rozporná dohodnutá doba splatnosti zmluvy o pôžičke.
Žalovanývčase,keďpodpisovalzmluvuopôžičkemal20rokov,nakoľkosajednaloorodinupoznalijeho
majetkové pomery a museli vedieť, že vrátenie sumy 17.000,- eur v lehote 6 mesiacov je v jeho prípade

nereálne, nakoľko žalovaný bol prevažne vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Je potrebné
poukázať, prečo žalobcovia nezabezpečili pre prípad nesplnenia svojho záväzku zo strany žalovaného
svoju pohľadávku nejakým zabezpečovacím titulom. Ďalšou spornou skutočnosťou je, prečo žalobcovia
pre prípad, že žalovaný bude v omeškaní zo splatením dlhu dojednali pre tento prípad zmluvnú pokutu
0,05% denne, ak žalobcovia v celom konaní poukazovali na rodinné väzby so žalovaným a dôvod

požičania peňazí, ich poskytnutie bezúročne a dôvod, pre ktorý nevymáhali skôr peňažné plnenie, je v
rozpore s logikou veci, prečo by stanovili neprimeranú výšku zmluvnej pokuty vo vzťahu k svojej rodine.
V zmysle týchto dôvodov navrhol žalovaný podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalobcovia navrhli rozsudok v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny a uplatnili si náhradu trov
odvolacieho konania.

5. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda okrem výroku o zamietnutí žaloby
v prevyšujúcej časti v zmysle zásad vyjadrených v § 379, § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.)
a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

6.Jepotrebnékonštatovať,žesúdprvejinštancievovecivdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazo
zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa
na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

7. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

8. Podľa § 658 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Prinepeňažnejpôžičkemožnodojednaťnamiestoúrokovplnenieprimeranéhoväčšiehomnožstvaalebo
veci lepšej akosti spravidla toho istého druhu.

9. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriť dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa

zväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podstatnými náležitosťami v tejto
zmluve je dohoda o prenechaní veci, druhovom určení veci, povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a
určení času vrátenia. Predmetom zmluvy o pôžičke môže byť akákoľvek druhovo určená vec, ktorá je
spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych vzťahov.

10. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany sporu uzatvorili dňa 5.6.2012 zmluvu, na základe
ktorej požičali žalovanému finančné prostriedky vo výške 17.000,- eur, ktoré sa žalovaný zaviazal
vrátiť do 31.12.2012. Žalovaný podpísaním zmluvy zároveň potvrdil prevzatie pôžičky v celosti. Je tiež
zrejmé, že podpis žalovaného na tejto zmluve bol osvedčený S. K. a osvedčenie podpisu je zapísané
v osvedčovacej knihe pod por. č. XXXX/XXXX/X.

11. Žalovaný v konaní namietal, že medzi ním a žalobcami nikdy nevznikol tento synalagmatický vzťah
a z jeho strany neexistoval ani dôvod na uzatvorenie zmluvy o pôžičke.

12. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že je tu predovšetkým písomná zmluva o

pôžičke, ktorá potvrdzuje, že strany sporu sa na požičaní finančných prostriedkov dohodli a že žalovaný
aj poskytnuté peniaze prevzal. Ako už bolo spomínané, podpis žalovaného na zmluve bol osvedčený
S. K., v zmysle tom vyznievajú jeho tvrdenia o „podstrčení“ zmluvy k podpisu bez jeho vedomostí
nepresvedčivo, keď zároveň takto tvrdené konanie zo strany žalobcov nenavrhoval prešetriť orgánmi
činnými v trestnom konaní. Obranu žalovaného je potrebné vnímať aj kontexte jeho ďalších vyjadrení,

keď v odvolaní už argumentuje tým, že zmluva o pôžičke, ktorú podpísal, predstavovala zabezpečovací
prostriedok pre žalobcov v súvislosti s kúpnou zmluvou zo dňa 5.6.2012 o prevode nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. G. K.. Podľa terajších tvrdení žalovaného, suma 17.000,- eur tvorila
rozdiel sumy, za ktorú žalobcovia ako predávajúci predávali rodinný dom a sumou 33.000,- eur, ktorú malžalovaný garantovanú zo strany banky na schválenie. Naproti tomu v prvoinštančnom konaní žalovaný
popieral vznik zmluvy o pôžičke a poukazoval na to, že žalobcovia ho fiktívne zamestnali, aby mohol
získať úver od peňažného ústavu, ktorý požadoval pôvodne vo výške 70.000,- eur, po jeho neschválení

žiadal úver v rozsahu 50.000,- eur, ktorý získal a aj ho žalobcom vyplatil titulom dohodnutej kúpnej ceny
za odpredávané nehnuteľnosti. Žalovaný potvrdil (č. l. 32), že od žalobcov kupoval rozostavaný rodinný
dom, celá kúpna cena bola vyplatená z úveru, bolo ešte potrebné financovať dokončenie domu, čo s
prihliadnutím na deklarovanú finančnú situáciu žalovaného svedčí v prospech argumentácie žalobcov
ohľadom účelu poskytnutej pôžičky.

13. Skutočnosť, že žalobcovia nemali tieto finančné prostriedky uložené v peňažnom ústave nie je
neobvyklá a pokiaľ ide o navrhovaný výsluch otca žalovaného, súd prvej inštancie správne zdôraznil,
že tento nebol prítomný pri uzatváraní zmluvy o pôžičke ani pri odovzdávaní finančných prostriedkov.
Ak žalovaný v odvolaní navrhuje vykonať aj ďalšie dôkazy, je zrejmé, že na pojednávaní konanom dňa
14.1.2016 bol poučený v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. v znení platnom do 30.6.2016 o tom, že všetky

dôkazy a skutočnosti musia byť predložené alebo označené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým
sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada.
Doba splatnosti pôžičky je v zmluve jasne určená a žalobcovia vysvetlili, že s ohľadom na vzájomné
rodinné väzby sa tohto nároku začali domáhať až uplatnenou žalobou.

14. Za tejto situácie súd prvej inštancie dôvodne rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcom
ostávajúcu časť pôžičky s príslušným úrokom z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Keďže správne je aj rozhodnutie o trovách prvoinštančného konania, odvolací súd s poukazom na
uvádzané dôvody rozsudok, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, potvrdil ako vecne
správny postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods.
1 C.s.p.. Žalobcovia vzhľadom na výsledok konania o veci majú nárok na náhradu vzniknutých trov,
ktoré je povinný zaplatiť žalovaný s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
v súlade s § 262 ods. 2C.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).