Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. júl 2012

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11C/253/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811210424
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2012:8811210424.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: Home
Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, proti žalovanej: Ľ. Š., X..
XX.XX.XXXX, V. L. XXX XX R. Č.. X, zast. E.. Y. Š., X.. XX.XX.XXXX, L. R.G.. E. XXXX/XX, XXX XX Y.
X. V., za účasti vedľajšieho účastník na strane žalovanej: Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa
OFS, Petzwalova 12, 949 12 Nitra, IČO: 42 205 735, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, AK
Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 2 769,72 eur s prísl. a o protižalobe zo dňa 27.5.2012 ,
t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1 594,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
0,024 % denne z dlžnej sumy 1 594,90 eur od 26.5.2009 do zaplatenia.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home
Credit Slovakia, a.s. platných ku dňu 29.9.2008 v Hlave 6., § 6 v znení: ,, V prípade vzniku akejkoľvek zo
skutočností uvedených v § 3 tejto hlavy, ak je jej dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti
celý poskytnutý úver, je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške
ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne
splácaný v dohodnutých splátkach“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home
Credit Slovakia, a.s. platných ku dňu 29.9.2008 v Hlave 14., § 3 v znení: ,,V prípade omeškania
úhrady splátky, alebo ich častí alebo zmluvných pokút alebo platieb podľa hlavy 6 § 6 týchto úverových
podmienok je klient povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,08% z dlžnej čiastky za každý deň
omeškania, najmenej však 300,- Sk. V prípade omeškania s úhradou splátky úveru, alebo ich častí
dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 8% z čiastky s
ktorej úhradou je v omeškaní“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home
Credit Slovakia, a.s. platných ku dňu 29.9.2008 v Hlave 14., § 4 v znení : ,,V prípade omeškania klienta
s úhradou splátky úveru, či ich častí dlhšieho ako 6 mesiacov je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti
zmluvnú pokutu vo výške 5% z úveru, s ktorého vrátením spoločnosti je v omeškaní“, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home
Credit Slovakia, a.s. platných ku dňu 29.9.2008 v Hlave 14., § 19 v znení: ,,Zmluvné strany sa dohodli, že
majetkové spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou budú rozhodované jediným rozhodcom.
Jediný rozhodca bude určený JUDr. Radimom Kuchtom, narodeným 17.2.1962, so sídlom Sibírska 13,
Holíč a to zo zoznamu rozhodcov vedeného JUDr. Radimom Kuchtom, ktorý je v zozname rozhodcov tiež
uvedený a je teda oprávnený určiť za rozhodcu sám seba. JUDr. Radim Kuchta je oprávnený bez súhlasu

strán meniť svoje sídlo a v takom prípade nie je potrebné uzatvárať dodatok k rozhodcovskej doložke.
JUDr. Radim Kuchta je povinný prípadnú zmenu sídla zverejniť bez zbytočného na nižšie uvedenej
internetovej stránke“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Protižalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej zaplatiť mu
sumu 2 769,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne z uvedenej sumy od 26.5.2009
do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Podanie návrhu odôvodnil tým, že dňa 23.9.2008 uzatvoril so
žalovanou úverovú zmluvu č. 3809157604, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1 825,67
eur. Žalovaná sa zaviazala uhradiť úver v 84 mesačných splátkach po 39,24 eur, teda spolu sa zaviazala
zaplatiť sumu 3 296,16 eur. Nakoľko žalovaná nesplácala úver podľa dohodnutých podmienok žalobca
jej dňa 25.5.2009 zaslal výzvu k splateniu celého dlhu vo výške 3 021,30 eur. Žalovaná po zosplatnení
úveru žalobcovi uhradila ešte sumu 251,58 eur a preto dlh žalovanej predstavuje sumu 2 769,72 eur.

Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Úverovou
zmluvou č. 3809157604, úverovými zmluvnými podmienkami žalobcu, splátkovým kalendárom k
úverovej zmluve, výzvou k úhrade zo dňa 25.5.2009, vyjadrením žalobcu zo dňa 12.1.2012, vyjadrením
žalovanej zo dňa 16.1.2012, vyjadrenie žalobcu zo dňa 2.2.2012, protižalobou zo dňa 27.5.2012,
výsluchom účastníkov konania a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový
stav veci:

Žalobca ako spoločnosť a žalovaná ako klient uzavreli dňa 29.9.2008 Úverovú zmluvu č. 3809157604,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanej vo výške 1 825,67 eur. Žalovaná sa zaviazala
tento úver splatiť v 84 mesačných splátkach vo výške 39,24 eur mesačne. Medzi zmluvnými stranami
bola dohodnutá ročná úroková sadzba 18,61 % a bezúročné obdobie podľa hlavy 5 § 7 úverových
zmluvných podmienok žalobcu, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť tejto úverovej zmluvy. Žalovaná
podpisom úverovej zmluvy potvrdila, že je s týmito podmienkami oboznámená, že sú jej všetky ich
ustanovenia zrozumiteľné, že ich považuje za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaná týmito
podmienkami.

Podľa Hlavy 1., § 1 a § 2 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.
( ďalej len ,, Úverové podmienky“), tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v zmysle
§ 273 Obchodného zákonníka a sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy uzatváranej medzi
spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „spoločnosť“) a fyzickou osobou ( ďalej len „klient“ ),
ktorej znenie je uvedené na prednej strane tejto listiny. Úverové podmienky vymedzujú a zakotvujú práva
a povinností medzi spoločnosťou a klientom, ktorému spoločnosť poskytuje úver na základe úverovej
zmluvy.

Uzatvorením úverovej zmluvy sa spoločnosť zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver, pričom po
poskytnutí úveru sa stáva spoločnosť veriteľom z úverovej zmluvy a klient ako dlžník z úverovej zmluvy
sa zaväzuje spoločnosti poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky ( § 3 Hlavy 1. Úverových podmienok ).

Podľa Hlavy 2., § 2 Úverových podmienok, klient v prípade, že je o to požiadaný je spoločnosti povinný
predložiť dokumenty, ktoré vierohodne preukazujú pravdivosť údajov uvedených v návrhu. Klient udeľuje
spoločnosti súhlas k tomu, aby sama zisťovala a overovala u tretích osôb údaje potrebné k osvedčeniu
pravdivosti údajov uvedených v návrhu a k osvedčeniu finančnej situácie klienta.

Podľa Hlavy 4., § 2 Úverových podmienok, klient je povinný platiť úroky z poskytnutého úveru od doby
kedy spoločnosť poskytne klientovi úver až do úplného vrátenia poskytnutého úveru s príslušenstvo ak
nie na lícnej strane úverovej zmluvy uvedené inak.

Podľa Hlavy 5., § 1 Úverových podmienok, klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a
to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej
zmluve. Klient je povinný hradiť spoločnosti pravidelný mesačný poplatok za vedenie účtu vo výške
uvedenej v ÚZ. Klient súhlasí s tým, že poplatok za vedenie úverového účtu je zahrnutý v splátkach
úveru. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úroky, poplatok za vedenie
úverového účtu a úhrada za poistenie, ktoré je klient povinný platiť ( ďalej iba splátka ), ak z údajov na
lícnej strane nevyplýva inak. Výška úroku sa zistí ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky zníženej
o výšku poplatku za vedenie úverového účtu a v prípade poistenia o výšku úhrady za poistenie a počtu
splátok a výšky poskytnutého úveru.

V zmysle Hlavy 5., § 8 Úverových podmienok, sa zmluvné strany dohodli, že spoločnosť nie je viazaná
tým, na aký účel klient platbu spoločnosti určí. Spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na
pohľadávky spoločnosti v tomto poradí: na záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vznikli z iného titulu
ako z úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty, na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku, na vrátenie
úveru, na ostatné pohľadávky z úverovej zmluvy.
Podľa Hlavy 5., § 11 Úverových podmienok, v prípade vzniku preplatku vráti spoločnosť preplatok
klientovi na základe písomnej žiadosti. Spoločnosť je neoprávnená účtovať klientovi takom prípade
poplatok za vrátenie preplatku, pričom aktuálna výška tohto poplatku bude oznámená na webových
stránkach spoločnosti a klient týmto oznámením takto súhlasí.

Podľa Hlavy 6., § 3 písm. a) Úverových podmienok, klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na
požiadanie spoločnosti v prípade, ak klient sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa
oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. V tomto prípade je spoločnosť
oprávnená jednostranne od ÚZ odstúpiť.

Podľa Hlavy 6., § 6 Úverových podmienok, v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených v § 3
tejto hlavy, ak je jej dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient
povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na
ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach.

Podľa Hlavy 8., § 1 Úverových podmienok, zmluvné strany klient a spoločnosť sa popri úverovej
zmluve dohodli aj na uzatvorení zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, čiže zmluvy o revolvingovom
úvere I. Na základe takto uzatvorenej zmluvy o revolvingovom úvere vzniká klientovi právo na
poskytnutie revolvingového úveru a spoločnosti povinnosť revolvingový úver za dohodnutých podmienok
poskytnúť klientovi. Klient je oprávnený čerpať revolvingový úver opakovane prostredníctvom úverovej
karty za podmienok stanovených v týchto úverových podmienkach a to vždy maximálne vo výške
nevyčerpaného zostatku dohodnutého úverového rámca revolvingového úveru. Spoločnosť a klient si
dohodli úverový rámec revolvingového úveru vo výške 15 000,- Sk. Klient sa uzatvorením tejto zmluvy
o revolvingovom úvere zaväzuje poskytnutý červovi nových úver spoločnosti vrátiť a zaplatiť jej za
poskytnutý revolvingový úver a úroky.

Podľa Hlavy 12., § 1 Úverových podmienok, v prípade, že si klient riadne a včas splnil svoje zmluvné
zákonné a povinnosti vyplývajúce zo záväzkových vzťahov medzi spoločnosťou a klientom a nemá
spoločnosťou pridelené vernostné identifikačné číslo (ďalej lev ,,VIČ“), spoločnosť je oprávnená na znak
prejavu spoľahlivosti a vierohodnosti klienta prideliť klientovi VIČ. Spoločnosť a klient podpismi na tejto
zmluve zároveň potvrdzujú uzatvorenie záväzkového vzťahu z dôvodu VIČ. Pridelenie VIČ klientovi
je odkladacou podmienkou na nadobudnutie právoplatných účinkov záväzkového vzťahu z dôvodu
VIČ. Právne účinky tohto vzťahu nastávajú doručením písomného oznámenia klientovi o pridelení VIČ,
v prípade pochybností 5. dňom odo dňa podania písomnosti na poštu, ak bolo písomné oznámenie
spoločnosťou odoslané na dohodnutú kontaktnú adresu.

Podľa Hlavy 12., § 2 Úverových podmienok, v priebehu trvania tohto záväzkového vzťahu môže
spoločnosť za osobitných výhodných podmienok oproti iným klientom bez VIČ ponúknuť klientovi
úverové produkty alebo iné produkty a služby poskytované klientom a to na základe zmlúv uzatvorených

v jednotlivých prípadoch medzi spoločnosťou a klientom. Uvedený súhlas klienta v citovanom rozsahu sa
rovnako vzťahuje aj na oslovovanie klienta spoločnosťou telefonicky prostredníctvom GMS technológií a
internetu. V priebehu trvania tohto záväzkového vzťahu VIČ môže spoločnosť oslovovať aj neadresnou
ponukou produktov a služieb iných osôb. Klient sa zároveň zaväzuje, že akékoľvek zmeny týkajúce sa
jeho účastníckych telefónnych staníc pevnej alebo mobilnej sieti vždy bezodkladne oznámi spoločnosti.
Podľa hlavy 12., § 4 Úverových podmienok, za trvania záväzkového vzťahu je spoločnosť oprávnená
používať a spracovávať osobné údaje klienta v rozsahu a za podmienok tak ako je uvedené v hlave 14. §
9 týchto úverových podmienok. Vzhľadom na to podpisom na tejto zmluve klient zároveň dáva súhlas na
takéto použitie a spracovanie jeho osobných údajov sa trvania záväzkového vzťahu správneho dôvodu
VIČ. Klient zároveň súhlasí, aby jeho telefonicky rozhovor so spoločnosťou podľa § 2 tohto ustanovenia
bol spoločnosťou nahratý a zaznamenaný a to za účelom ochrany práv spoločnosti. Spoločnosť bude
nahratý záznam telefonického rozhovoru uchovávať po dobu platnosti dohody o VIČ, po uplynutí tejto
doby bude možné obsah využiť len sa účelom použitia predmetného záznamu v správnom, súdnom
konaní a rozhodcovskom konaní. Klient súhlasí s tým, že jeho osobné údaje, ktoré poskytol skôr a
ktoré sú obsiahnuté na zázname telefonického rozhovoru budú spoločnosťou uchovávané po dobu a
za účelom uchovávania záznamu.

Podľa Hlavy 14. § 3 a § 4 Úverových podmienok, v prípade omeškania úhrady splátky, alebo ich častí
alebo zmluvných pokút alebo platieb podľa hlavy 6 § 6 týchto úverových podmienok je klient povinný
zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,08% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, najmenej však
300,- Sk. V prípade omeškania s úhradou splátky úveru, alebo ich častí dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej
povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 8% z čiastky s ktorej úhradou je v omeškaní. V
prípade omeškania klienta s úhradou splátky úveru, či ich častí dlhšieho ako 6 mesiacov je klient ďalej
povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 5% z úveru, s ktorého vrátením spoločnosti je
v omeškaní.

V zmysle Hlavy 14. § 12 Úverových podmienok, úverová zmluva, úverové podmienky a zabezpečovacie
vzťahy ako aj vzťahy vzniknuté následne na základe uvedených zmluvných vzťahov sa riadia
príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, ako aj ustanoveniami
Občianskeho zákonníka v platnom znení.

Podľa Hlavy 14., § 15 Úverových podmienok, klient súhlasí s nahrávaním jeho telefonickej komunikácie
so spoločnosťou prostredníctvom telefónnych čísel spoločnosti a s použitím tejto nahrávky ako
dôkazného materiálu v prípade riešenie reklamácií klienta alebo v prípade konania v rozpore so
zákonom. Spoločnosť a klient vyhlasujú, že použitie telefónnych číslach spoločnosti pre vykonávanie
činnosti v rámci uzatvorenej úverovej zmluvy má povahu právneho úkonu a je rovnocenné bežne
používanému styku.

Podľa Hlavy 14., § 16 Úverových podmienok, spoločnosť je oprávnená v prípade, že klient poruší
svoje zmluvné povinnosti s následkom existencie peňažnej pohľadávky vo výške dvoch splátok alebo
existencie akejkoľvek pohľadávky spoločnosti voči klientovi v lehote dlhšej ako 30 dní po splatnosti,
poskytnúť jeho osobné údaje v rozsahu meno, priezvisko, rodné číslo, adresa, vrátane ďalších
údajovou o klientovej bonite, dôveryhodnosti, platobnej morálke, povahe tohto porušenia zmluvnej
povinnosti záujmovému zúženiu právnických osôb SOLUS, sídlo Panenská číslo 7, Bratislava, ktorého
je spoločnosť členom a ktoré vedie databázu osôb, ktoré porušili zmluvný záväzok riadne platiť za
poskytnutú službu alebo za inú službu, ktorej cena má byť uhradená vo viacerých platbách, prípadne
jeho právnemu nástupcovi a ktoré bude ďalej spracovávať a poskytovať tieto údaje.

Podľa Hlavy 14., § 19 Úverových podmienok, zmluvné strany sa dohodli, že majetkové spory vzniknuté
z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou budú rozhodované jediným rozhodcom. Jediný rozhodca bude
určený JUDr. Radimom Kuchtom, X. XX.X.XXXX, R. R. R. XX, P.Í. a to zo zoznamu rozhodcov vedeného
JUDr. Radimom Kuchtom, ktorý je v zozname rozhodcov tiež uvedený a je teda oprávnený určiť za
rozhodcu sám seba. JUDr. Radim Kuchta je oprávnený bez súhlasu strán meniť svoje sídlo a v takom
prípade nie je potrebné uzatvárať dodatok k rozhodcovskej doložke. JUDr. Radim Kuchta je povinný
prípadnú zmenu sídla zverejniť bez zbytočného na nižšie uvedenej internetovej stránke.

Podľa splátkového kalendára k úverovej zmluve č. 3809157604, výška poskytnutého úveru bola 1 825,67
eur a žalovaná sa zaviazala úver splácať splátkami vo výške 39,24 eur mesačne. Splatnosť 1. splátky

bola dňa 12.11.2008 a následne boli splátky splatné k 12. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Dňa
25.5.2009 došlo k predčasnému zosplatneniu celého úveru. Pokuta za predčasnú splatnosť bola zo
strany žalobcu vyčíslená vo výške 1 055,83 eur a zosplatnená istina k uvedenému dňu bola vo výške 1
753,13 eur. Žalobca si uplatnil voči žalovanej dňa 27.3.2009 zmluvnú pokutu II. vo výške 9,68 eur, dňa
20.4.2009 zmluvnú pokutu II. vo výške 3,14 eur a dňa 18.11.2008, dňa 18.12.2008 a dňa 19.1.2009 za
upomienku sumu 3,32 eur. Žalovaná v prospech žalobcu uhradila celkovo sumu 336,69 eur a žalobca
zaplatenú sumu vo výške 22,78 eur zaúčtoval na vyúčtované zmluvné pokuty a upomienky, zvyšnú
sumu 313,91 eur zaúčtoval na splátky úveru a to až na splátku č.7. splatnú dňa 12.5.2009.

Žalobca písomným podaním zo dňa 25.5.2009 k uvedenému dňu zosplatnil celý úver a zároveň vyzval
žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 3 021,30 eur.

Žalobca v písomnom podaní zo dňa 12.1.2012 uviedol, že žalovaná čiastka 2 769,72 eur pozostáva
z neuhradenej splátky č.8. až 84. splátky vo výške 3 021,48 eur. Od uvedenej čiastky je potrebné odčítať
poplatok za poistenie po zosplatnení vo výške 212,52 eur a tiež sumu 39,24 eur, ktorá bola uhradená
po zosplatnený úveru. Zmluvné pokuty si vyúčtoval podľa hlavy 14. § 3 zmluvných podmienok, výpočet
úroku z úveru bol dohodnutý podľa hlavy 5, § 1 zmluvných podmienok. Bezúročné obdobie by trvalo do
29.10.2008 v prípade ak by žalovaná bola do jedného mesiaca celú výšku istiny do dňa splatnosti splátky
uhradila a vtedy by sa úver považoval za bezúročný. Keďže žalovaná tak neučinila, úver je úročený od
prvého dňa podpisu úverovej zmluvy.

Žalovaná v podanom odpore zo dňa 16.1.2012 uviedla, že so žalobou nesúhlasí a z uplatneného
nároku uznáva iba nezaplatenie doteraz nesplatených splátok s 9 % ročným úrokom z omeškania odo
dňa splatnosti splátky do zaplatenia. Vo zvyšku navrhla žalobu zamietnuť. Uviedla, že dňa 29.9.2008
uzavrela písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a táto zmluva bola spracovaná akú formulárová
zmluva, v jej predtlači bolo uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú úverové podmienky
žalobcu a že klient svojím podpisom potvrdzuje, že bol oboznámený s týmito podmienkami a že
prehlasuje že tým prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami. Podľa tejto zmluvy jej žalobca
poskytol pôžičku vo výške 1 825,67 eur a ona sa zaviazala splatiť pôžičku v 84 splátkach po 39,24 eur
mesačne. V čase uzatvárania tejto zmluvy nutne potrebovala peniaze, aj keď robí, jej čistý zárobok v
tom čase bol iba 10 200,- Sk mesačne. Jej manžel v tom čase zarábal v čistom 8 100,- Sk a ona má
vyživovaciu povinnosť voči dvom nezaopatreným deťom a to E. X. Y. K. XXXX C. Z. X. Y. K. XXXX. Ďalej
uviedla, že manžel od roku 2009 bol nezamestnaný a je nezamestnaný aj dodnes. Okrem toho 18.4.2009
manžela postihla prvá mozgová príhoda a 26.3.2010 druhá mozgová príhoda, následkom čoho jej
invalidom. Jej dcéra Lenka má tiež zdravotné postihnutie - psoriázu, čo znamená veľké finančné výdavky.
Vzhľadom na jej nepriaznivú finančnú situáciu prestala túto pôžičku splácať. Doteraz z pôžičky splatila
asi 251,58 eur. Žalobca jej listom zo dňa 25.9.2009 oznámil, že podľa uzavretej zmluvy si uplatňuje
právo na zaplatenie celkovej sumy 3 021,30 eura. Ďalej uviedla, že takto uzavretá spotrebiteľská zmluva
obsahuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v jej neprospech a to v
ustanovení Hlavy 6., § 6, kde je uvedené, že ak klient neuhradí splátku, respektíve splátky podľa § 3
Hlavy 6., klient je povinný uhradiť spoločnosti celý úver súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške
ušlého úrok, takisto je neprijateľná podmienka v Hlave 14., § 3, kde je uvedené, že v prípade omeškania
úhrady splátky, splátky revolvingového úveru I., či revolvingového úveru II., alebo zmluvných pokút alebo
platieb podľa Hlavy 6., § 6 týchto úverových podmienok, je klient povinný zaplatiť úrok z omeškania vo
výške 0,08 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, najmenej však 300,- Sk. V prípade omeškania
s úhradou splátky úveru, prípadne splátky revolvingového úveru I., či revolvingového úveru II, alebo
ich časti dlhšie ako 7 dní, je klient povinní zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky
s ktorej úhradou je v omeškaní. Ustanoveniami o zmluvnej pokute v týchto úverových podmienkach
nie sú žiadnym spôsobom dotknuté nároky spoločnosti voči klientovi na náhradu škody v plnej výške
popri zmluvnej pokuty. Ďalej sa jedná o podmienky obsiahnuté v Hlave 14. § 4, kde je uvedené,
že v prípade omeškania klienta s úhradou splátky úveru, prípadne splátky revolvingového úveru I.,
revolvingového úveru II., či ich časti dlhšie ako 6 mesiacov je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti
zmluvnú pokutu vo výške 5 % z úveru, z ktorého vrátením v spoločnosti je v omeškaní. Poukázala
na znenie § 53 Občianskeho zákonníka ohľadom neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých
v spotrebiteľských zmluvách a preto sa domáha vylovenia neplatnosti vyššie uvedených ustanovení
úverových podmienok. Uviedla, že ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka, upravuje všeobecné
pravidlá pre dojednávanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Vychádza z toho, že predovšetkým
spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na

jeho podnikanie bude konať profesionálne oproti spotrebiteľovi, so znalosťou ponúkaných služieb, čo
zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za
porušenie jeho zmluvných povinnosti a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ustanovenie §
53 ods. 1, veta druhá predstavuje cestu na širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa. Neprijateľnosť zmluvnej
podmienky v časti o inom, ako hlavnom predmete zmluvy, sa rovná absolútnej neplatnosti zmluvy v
uvedenom rozsahu. Ide o podmienky, ktoré sú hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniká žalobcovi právo
na plnenie a žalovanému povinnosť plniť.

Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 2.2.2012 uviedol, že zmluva o úvere číslo 3809157604 zo
dňa 23.9.2008 neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, ktoré by spôsobili značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach tak, ako uvádza odporkyňa. Podstatou právnej úpravy vymedzenej smernicou
rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách je ochrana spotrebiteľa pred
ustanoveniami tzv. spotrebiteľských zmlúv, ktorých obsah spotrebiteľ pred ich uzatvorením nemôže
individuálne dohodnúť a tým ovplyvniť, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Rovnako i národná právna úprava zakotvila
v ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v tzv. generálnej klauzule obdobné znenie, že
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podstatným znakom neprijateľnej podmienky
je skutočnosť, že zakladá nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom,
a to takej kvality, ktorá musí byť značná, nie malá či nepatrná, v neprospech spotrebiteľa. Ochrana
spotrebiteľa vychádza z myšlienky vyrovnania rovnováhy v zmluvných vzťahoch v prospech spotrebiteľa.
Predpokladá, že s ohľadom na hospodársku silu je spotrebiteľ v značne nevýhodnom postavení voči
dodávateľovi a štát ako vykonávateľ štátnej moci vhodným spôsobom vyrovná pomer síl. Nemožno
si však túto podporu zamieňať s nevhodným paternalizmom štátnej moci v súkromných vzťahov. V
trhovom prostredí, ktoré je v zmysle ústavy základom nášho štátu, je každý z účastníkov trhu už zo
samotnej podstaty konfrontovaný s rôznymi ponukami, lákadlami v podobe reklamy a marketingu. Štát
prostredníctvom súdnej moci, nemôže za spotrebiteľa suplovať jeho rozhodovací proces a rozhodovať,
ktoré ponuky sa môžu dostať do jeho dispozície a ktoré nie sú vhodné z hľadiska ich domnelej výhodnosti
z pohľadu neosobného štátu. Spotrebiteľ má právo sám sa rozhodnúť, či daný produkt alebo ponuku
využije a v prípade že áno, je zodpovedný za svoje konanie. Poukázal na § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v znení účinnosť v čase uzatvorenia úverovej zmluvy a uviedol, že predmetom plnenia z
úverovej zmluvy je peňažná suma a výšku úrokov považuje ako cenu plnenia. Toto svoje tvrdenie
odvodzuje aj z § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Ďalej poukázal aj na znenie § 2 písm. b) zákona
č. 28/2001 Z,z, spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého sa spotrebiteľ zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Z týchto ustanovení
vyplýva, že výška úrokov sa v danom zmluvnom vzťahu považuje za cenu plnenia. Na základe vyššie
uvedeného zastáva názor, že výšku úrokov, ktorá je cenou plnenia, nie je možné považovať za
neprijateľnú podmienku. V nadväznosti na tvrdenia odporkyne tiež nesúhlasil s jej posúdením dotknutej
úverovej zmluvy, v ktorom je ako neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy uvedené ustanovenie
požadujúce od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. V dôsledku nesplnenia si zmluvnej povinnosti riadne a
včas platiť dohodnuté splátky úveru navrhovateľ odporkyni v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok
vzal výhodu zaplatiť úver formou splátok a vyúčtoval dojednanú zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta, ktorá
bola odporkyni účtovaná, bola presne definovaná v úverových podmienkach, ktoré boli neoddeliteľnou
súčasťou úverovej zmluvy a odporkyňa podpisom predmetnej zmluvy, t. j. vyhlásením urobeným nie v
tiesni, slobodne a vážne v čase, keď nutne potrebovala peniaze, súhlasila. Dojednanie o zmluvnej pokute
je právne relevantným dojednaním v rámci existujúceho záväzkového vzťahu, pretože ide o dojednanie
úverových zmluvných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, to znamená, že
je platným a rovnocenným dojednaní s ostatnými zmluvnými dojednania a ako také majú ich ustanovenia
rovnakú právnu moc a váhu, ako majú dojednania uvedené na lícnej strane úverovej zmluvy. Nie je
možné odlišne posudzovať a hodnotiť jednotlivé dojednané ustanovenia, pretože aj keď sú úverové
zmluvné podmienky tzv. typovými, ich platnosť a právnu vymožiteľnosť prejudikujú právne predpisy
upravujúce danú oblasť záväzkových zmluvných vzťahov. Ďalej uviedol, že si uplatňuje aj nárok na úrok
z omeškania a to odo dňa nasledujúceho po zosplatnení a to vo výške 8,76 % ročne, teda vo výške
nižšej ako bola výška zákonného úroku z omeškania k uvedenému dňu. Ešte uviedol, že je pravdou,
že odporkyňa, ako spotrebiteľ, nemohla podstatnejším spôsobom ovplyvniť obsah úverovej zmluvy a
úverových podmienok, na druhej strane je ale pravdou aj to, že pokiaľ odporkyňa nesúhlasila s obsahom

úverovej zmluvy a úverovými podmienkami, mohla sa rozhodnúť, že úverovú zmluvu nepodpíše, čo
evidentne neurobila. V neposlednom rade je zrejmé i to, že odporkyňa podpisovala príslušnú úverovú
zmluvu a uzatvárala tak predmetný úverový vzťah s navrhovateľom v rozhodnom období ako osoba
plne spôsobilá na právne úkony, zmluvu podpisovala dobrovoľne, nikto ju k tomu podpisu nenútil, to
znamená, že plne si uvedomovala svoj záväzok voči navrhovateľovi v zmysle tejto úverovej zmluvy.
Vzhľadom na uvedené žalobca trvá na celom podanom žalobnom návrhu.

Vedľajší účastník na strane žalovanej písomným podaním zo dňa 27.5.2012 podal protižalobu a uviedol,
že v úverovej zmluve uzatvorenej so žalovanou sa vyskytujú neprijateľné podmienky a to
v Hlave 2., § 2 - ,,Klient udeľuje spoločnosti súhlas k tomu, aby sama zisťovala a overovala od tretích
osôb údaje potrebné k osvedčeniu pravdivosti údajov uvedených v návrhu ako osvedčenie finančnej
situácie klienta.“ V danom smere ide o závažný zásah do súkromia spotrebiteľa. Dotazovanie nevylučuje
napríklad zamestnávateľa a iné osoby, čím môže vzniknúť neprimeraný tlak na spotrebiteľa, aby plnil.
Bez osobitného vyjednávania je také ustanovenie neprijať.
v Hlave 4., § 2 - ,,Klient je povinný platiť úroky z poskytnutého úveru od doby, kedy spoločnosť poskytne
klientovi úver, až do úplného vrátenia poskytnutého úveru s príslušenstvom, ak nie na lícnej strane
úverovej zmluvy uvedené inak.“ Úroky sa majú platiť len počas doby, na ktorú bol úver poskytnutý. Po
splatnosti nastupujú sankcie a nie odplatné úroky. Je absurdné naviac, aby spotrebiteľ platil úroky aj z
úrokov z omeškania, ktoré sú tiež príslušenstvom podľa občianskeho zákonníka.
v Hlave 5., § 11 - ,,V prípade vzniku preplatku vráti spoločnosť preplatok klientovi na základe písomnej
žiadosti.“ Niet akceptovateľného dôvodu na to, aby nemal dodávateľ vrátiť poplatok bez formálnej
žiadosť. Spotrebiteľ môže opomenúť a dodávateľ sa sporným ustanovením kryje pred nečestným
zadržiavaním toho, čo mu nepatrí.
v Hlave 9., § 1 - ,, Zmluvné strany klient a spoločnosť sa popri úverovej zmluve dohodli aj na
uzatvorení zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, čiže zmluvy o revolvingovom úvere I. Na základe
takto uzatvorenej zmluvy o revolvingovom úvere vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového
úveru a spoločnosti povinnosť revolvingový úver za dohodnutých podmienok poskytnúť klientovi.
Klient je oprávnený čerpať revolvingový úver opakovane prostredníctvom úverovej karty za podmienok
stanovených v týchto úverových podmienkach a to vždy maximálne vo výške nevyčerpaného zostatku
dohodnutého úverového rámca revolvingového úveru. Spoločnosť a klient si dohodli úverový rámec
revolvingového úveru vo výške 15 000,- Sk. Klient sa uzatvorením tejto zmluvy o revolvingovom úvere
zaväzuje poskytnutý červovi nových úver spoločnosti vrátiť a zaplatiť jej za poskytnutý revolvingový úver
a úroky.“ Revolving je neprijateľnou podmienkou, pretože ide o úverový vzťah, ktorý vznikne s odstupom
času od uzavretia úverovej zmluvy sa na neskorší úverový vzťah dopadajú zmluvné podmienky uzavretej
s výrazným časovým odstupom pred revolvingovom. Niekedy sa za obdobie od uzavretia úverovej
zmluvy do revolvingu zmení aj zákon a na to revolving už nepamätá. Úver by nemal byť podmieňovaný
inou službou, vrátane ďalšieho revolvingu.
v Hlave 15., § 14 - ,, Príjem z zároveň súhlasí, aby jeho telefonicky rozhovor so spoločnosťou, ktorý bol
vykonaný sa účelom určenia úverového rámca podľa Hlavy 8 bol spoločnosťou nahratý a zaznamenaní,
ako za účelom preukázania dohodnutej výšky úverového rámca.“ Bez osobitného vyjednania je táto
podmienka neprijateľná. Ide o súkromie spotrebiteľa.
v Hlave 15., § 15 - ,, Spoločnosť je oprávnená v prípade, že klient poruší svoje zmluvné povinnosti
s následkom existencie peňažnej pohľadávky vo výške dvoch splátok alebo existencie akejkoľvek
pohľadávky spoločnosti voči klientovi v lehote dlhšej ako 30 dní po splatnosti, poskytnúť jeho osobné
údaje v rozsahu meno, priezvisko, rodné číslo, adresa, vrátane ďalších údajovou o klientovej bonite,
dôveryhodnosti, platobnej morálke, povahe tohto porušenia zmluvnej povinnosti záujmovému zúženiu
právnických osôb R., R. J. Č. X, L., ktorého je spoločnosť členom a ktoré vedie databázu osôb, ktoré
porušili zmluvný záväzok riadne platiť za poskytnutú službu alebo za inú službu, ktorej cena má byť
uhradená vo viacerých platbách, prípadne jeho právnemu nástupcovi a ktoré bude ďalej spracovávať
a poskytovať tieto údaje členom združenia.“ Ide o hrubý zásah do súkromia, ktorý sa bez osobitného
objednania nedá akceptovať. Pre meškanie 30 môže žalovanému spôsobiť nenapraviteľné následky a
poškodiť spotrebiteľa, napr. z databázy vychádzajú aj iní dodávatelia a neposkytnú mu už službu. Ďalší
úver tak dostane veľmi ťažko, a tak žalobca spôsobí, že nakoniec príde o byt.
v Hlave 15., § 18 - ,, Zmluvné strany sa dohodli, že majetkové spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo v
súvislosti s ňou budú rozhodované jediným rozhodcom. Jediný rozhodca bude určený JUDr. Radimom
Kuchtom, X. XX.X.XXXX, R. R. R. XX, P.Í. a to zo zoznamu rozhodcov vedeného JUDr. Kuchtom,
ktorý je v zozname rozhodcov tiež uvedený a je teda oprávnený určiť za rozhodcu sám seba. JUDr.
Kuchta je oprávnený bez súhlasu strán meniť svoje sídlo a v takom prípade nie je potrebné uzatvárať

dodatok k rozhodcovskej doložke. JUDr. Radim Kuchta je povinný prípadnú zmenu sídla zverejniť bez
zbytočného na nižšie uvedenej internetovej stránke. Osoba rozhodujúca o námietkach proti rozhodcovi,
resp. spôsob jej určenia je uvedený v nižšie uvedených Rozhodcovských pravidlách.“ Ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Podmienka vyžaduje, aby žalovaná spory riešila pred rozhodcov vždy ak konanie
vyvolal žalobca. To je v spotrebiteľských vzťahoch takmer pravidlom. Fakticky žalovanú rozhodcovskou
doložkou zbavil možnosti uplatniť vec na všeobecnom súde. Taktiež je rozhodcovská doložka neplatná
z dôvodu tzv. neprijateľného miesta rozhodcovského konania, pretože je vo vzdialenosti cca 500
kilometrov a to výrazne odrádza od toho, aby žalovaná v pokročilom veku riešila vec pred rozhodcom.
v Hlave 13., § 2 - ,, V priebehu trvania tohto záväzkového vzťahu môže spoločnosť za osobitných
výhodných podmienok oproti iným klientom bez VIČ ponúknuť klientovi úverové produkty alebo iné
produkty a služby poskytované klientom a to na základe zmlúv uzatvorených v jednotlivých prípadoch
medzi spoločnosťou a klientom. Uvedený súhlas klienta v citovanom rozsahu sa rovnako vzťahuje aj na
oslovovanie klienta spoločnosťou telefonicky prostredníctvom GMS technológií a internetu. V priebehu
trvania tohto záväzkového vzťahu VIČ môže spoločnosť oslovovať aj neadresnou ponukou produktov
a služieb iných osôb. Klient sa zároveň zaväzuje, že akékoľvek zmeny týkajúce sa jeho účastníckych
telefónnych staníc pevnej alebo mobilnej sieti vždy bezodkladne oznámi spoločnosti.“
v Hlave 13., § 4 - ,, Za trvania záväzkového vzťahu je spoločnosť oprávnená používať a spracovávať
osobné údaje klienta v rozsahu a za podmienok tak ako je uvedené v hlave 14. § 9 týchto úverových
podmienok. Vzhľadom na to podpisom na tejto zmluve klient zároveň dáva súhlas na takéto použitie a
spracovanie jeho osobných údajov sa trvania záväzkového vzťahu správneho dôvodu VIČ. Klien zároveň
súhlasí, aby jeho telefonicky rozhovor so spoločnosťou podľa § 2 tohto ustanovenia bol spoločnosťou
nahratý a zaznamenaný a to za účelom ochrany práv spoločnosti.“ Vernostné identifikačný sú číslo
slúži na zastretie nekalej obchodnej praktiky a teda v skutočnosti nejde o výhru pre spotrebiteľa, ale
o to ako udržiavať obchodný vzťah so spotrebiteľom a to za súčasného pôsobenia nekalých praktík
akými sú telefonické a elektronické kontaktovanie, starosti ohľadne bezodkladného informovania o
zmene telefónnej siete, predloženie spracovávania osobných údajov, nahrávanie rozhovorov. Ide o
sofistikované zastretí nevhodného ponúkania služby

Vedľajší účastník ďalej na podporu svojich tvrdení poukázal na znenie § 2. písm. u), § 3 ods. 5, § 7.
ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, judikatúru Súdneho dvora, Smernicu Rady
93/13/EHS. Vzhľadom na uvedené žiadal historicky a prelomovo zamietnuť žalobu z dôvodu, že súd
by nemal poskytnúť ochranu výkonu takého práva, ktoré sa prieči drobný mravom. Súd by mal uznať,
že miniatúrne písmo nie je v súlade s etikou, morálkou a čestnou obchodnou praxou. Žalobkyňa má
vážny problém zmluvu čítať aj doma v pohodlí. To by súdy nemali prehliadať. Jedinou definíciou konaní v
rozpore s dobrými mravmi v právnom poriadku Slovenskej republiky je definícia obsiahnutá v ustanovení
§ 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa: „ Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v
rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. “ Miniatúrne písmom nezodpovedá čestnej
obchodnej praxi a preto už len z tohto dôvodu žiada neposkytnúť žalobcovi ochranu. Ďalej uviedol,
že trvajú aj na premlčaní tých splátok, ktoré sú spred 3 rokov od dátumu podania žaloby. Primerané
finančné zadosťučinenie je právo, ktoré priznáva zákon a to tak za neprijateľné zmluvné podmienky, tak
aj za nekalé obchodné praktiky. Podľa zákona postačuje hrozba ujmy. Všetko je to v zmysle dosiahnutia
vyššej kvality života ľudí a zmoralizovania trhu, pretože je v úžerno nekalom katastrofálnom stave. V
prípade žalovanej nešlo o hrozbu, ale aj naplnenie hrozby nekalej obchodnej praxe. Miniatúrne písmo,
rozhodcovské konanie na základe neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy, neprijateľné zmluvné podmienky,
opodstatňujú priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Jeho výška nie je stanovená žiadnym
vzorcom a závisí len od úvahy súdu. V záujme odrádzajúcich účinkov preto navrhuje takú výšku
primeraného finančného zadosťučinenia, ktorá by bola aspoň polovicou sumy, ktorú od žalovanej
vymáha žalobca. Naliehavý právny záujem riešil Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením číslo 1
M Cdo 1/09. Vzhľadom na vyššie uvedené sa v tomto súdnom konaní domáha vyslovenia neplatnosti
zmluvných podmienok, tak ako boli vyššie uvedené a zároveň požaduje, aby bol žalobca zaviazaný
zaplatiť žalovanej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2769,70 eur a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že na podanom žalobnom návrhu v celom rozsahu trvá. Pokiaľ
sa jedná o práceneschopnosť manžela žalovanej, tak ten bol nezamestnaný až od 1.1.2009, čo je
irelevantné, nakoľko zmluva bola uzatvorená dňa 29.9.2008. V danej veci išlo o osobnú pôžičku. Táto
spočíva v tom, že klient, ktorý mal už predtým úvery a tieto riadne splácal, dostane ponuku uzavrieť
ďalší úver a v prípade, že má záujem a zmluvu podpíše, ktorá je mu zasielaná poštou, následne ju
odošle naspäť žalobcovi. Žalovaná sa mohla rozhodnúť, či túto ponuku príjme alebo nie. Nemala žiadnu
časovú ani inú tieseň pri uzatváraní zmluvy a vzhľadom na to, že sa ona tak rozhodla, táto zmluva bola
schválená. Pokiaľ sa jedná o príjmy na základe ktorých sa odvoláva na finančnú tieseň, príjmy boli v
zmluve uvedené a takto uvedené údaje v zmluve vzhľadom na to, že zmluva je prišla domov už vyplnená,
mohla namietať, pokiaľ to nebola pravda. Na žalovanú nikto nevyvíjal nátlak, aby zmluvu podpísala.
Zmluva bola uzatvorená na obdobie 84 mesiacov, čo je dosť dlhá doba a preto aj náklady žalovanej
vzrástli. Zmluva bola uzavretá platne a v súlade s legislatívou v tomto období.

Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že s podanou žalobou nesúhlasí a žalobu navrhuje v celom rozsahu
zamietnuť. Uviedla, že s podanou protižalobou zo strany vedľajšieho účastníka konania na jej strane sa
plne stotožňuje, pripája s ak nej a v tomto znení podáva aj ona protižalobu. Vo veci uviedla, že predmetnú
zmluvu o úvere uzatvorila v čase keď mala finančné problémy, ale myslela si, že sa z toho dostane.
Potom jej ochorela dcéra, má psoriázu a na jej liečbu vynakladala nemalé finančné prostriedky. Preto
následne už nevládala splácať úvery. Z Home Creditu mala 4 a 3 už splatila. Jeden jej zostal nesplatený.
Mala úvery aj z iných bánk. S nimi sa však dohodla a postupne ich spláca a to na základe uzatvorených
splátkových kalendárov. Predmetná zmluva jej prišla poštou domov na podpis a ona sama sa rozhodla,
že ju podpíše. Keď túto zmluvu žalobcovi odoslala, následne mal manžel porážku a prišiel o prácu. Keby
to bola vedela v čase, keď zmluvu uzatvárala, tak by ju nikdy neuzatvorila. V čase od uzavretia zmluvy
až po dobu kým prišli peniaze, tak v tom čase jej manžel ochorel. Ešte raz poukázala, že keby to vedela
skôr, tak takúto zmluvu by neuzatvárala.

Zástupkyňa žalovanej v danej veci vo svojej výpovedi uviedla, že navrhuje žalobu v celom rozsahu
zamietnuť z dôvodu neplatnosti, pričom poukázala na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ktorý hovorí o tom, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým právom. Podľa ustanovenia § 4
ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými
mravmi, konanie v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je
v rozpore s obžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytované služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe využívanej na omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvných vzťahov a porušovanie zmluvnej slobody. Žalobca pri poskytovaní úveru žalovanej
postupoval s hrubou nedbanlivosťou a poskytol úver žalovanej bez náležitého posúdenia, či bude
žalovaná schopná tento úver splácať. Na základe toho navrhla predmetnú úverovú zmluvu vyhodnotiť
ako absolútne neplatnú v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom s
poukazom na príslušné ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, ale aj dobrými mravmi a vyhlásiť,
že zmluva je od začiatku neplatná.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010
použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom
období ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku
poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom
najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty
za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa
rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie,
ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§

682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 153 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.), súd môže
v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka
používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá zmluva
o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické,
že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci,
za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie
jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany vedľajšieho účastníka na strane žalovanej súd
v danom smere s poukazom na vykonané dokazovanie mal za preukázané, že žalovaná sa zaviazala
predmetný poskytnutý úver žalobcovi splatiť formou mesačných splátok, ktoré boli splatné k 12. dňu
príslušného kalendárneho mesiaca a žalovaná sa do omeškania dostala s úhradou 7. splátky, ktorá bola
splatná dňa 12.5.2009. Dňom nasledujúcim po tomto dni sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou
tejto splátky a týmto dňom začala plynúť 3-ročná premlčacia doba na uplatnenie tejto pohľadávky
súdnou cestou. Následne zo strany žalobcu došlo k zosplatneniu celého úveru ku dňu 25.5.2009 a dňom
nasledujúcim po tomto dni vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie celej dlžnej sumy poskytnutého úveru
a žalobcovi začala na uplatnenie svojho nároku plynúť 3-ročná premlčacia doba. Žalobu na tunajšom
súde žalobca podal dňa 15.11.2011 a teda je zrejmé, že žalobca si svoj nárok na súde uplatnil ešte pred
uplynutím premlčacej doby, teda včas a to aj v prípade, ak by súd bral do úvahy splatnosť jednotlivých
nesplatených splátok úveru. Pre úplnosť súd podotýka, že žalovaná po zasplatnení úveru uhradila aj
splátku č. 7. a to dňa 17.3.2010.

Súd mal v danej právnej veci na základe vykonaného dokazovania ďalej za preukázané, že žalobca
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške 1 825,67
eur. Žalobca vyplatil uvedené finančné prostriedky žalovanej a žalovaná sa zaviazal poskytnutý úver
žalobcovi splatiť v 84 splátkach vo výške 35,92 eur mesačne. Žalobca následne z dôvodu neplnenia si
zmluvných povinností zo strany žalovanej a to neuhrádzaním pravidelných mesačných splátok, v zmysle
obchodných podmienok zosplatnil celý úver ku dňu 25.5.2009. Dňom nasledujúcim po tomto dni, teda
dňom 26.5.2009, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie celej jeho pohľadávky.

Z predložených listinných dokladov mal súd ďalej za preukázané, že žalovaná v prospech žalobcu
uhradila finančné prostriedky vo výške 336,69 eur. Sumu vo výške 22,78 eur žalobca zaúčtoval
na vyčíslené zmluvné pokuty a upomienky, zvyšok vo výške 313,91 eur započítal na mesačné splátky
úveru. Sumu 22,78 eur započítal na zmluvné pokuty a upomienky v zmysle ustanovenia § 8 Hlavy
5. Úverových podmienok. Uvedené zmluvné dojednanie umožňovalo žalobcovi použiť splátku aj na
iný účel ako na splatenie istiny, a to bez ohľadu na vôľu druhej zmluvnej strany, ktorá nemala nijakú
možnosť túto zmluvnú podmienku ovplyvniť. To sa v predmetnej veci aj stalo. Uvedené ustanovenie
zmluvy má za následok založenie nevyváženého vzťahu veriteľa a dlžníka v otázkach plnenia dlhu
spotrebiteľa. Nevyváženosť iba podčiarkuje skutočnosť, že vzťah sa v otázke plnenia stáva pre
spotrebiteľa netransparentným a konanie dodávateľa v niektorých prípadoch až nepredvídateľným.
Spotrebiteľ má pritom oprávnený záujem na prednostnom splnení istiny. Takáto zmluvná podmienka
vo svojej podstate na škodu spotrebiteľa na jednej strane spôsobuje nerešpektovanie vôle spotrebiteľa
a jeho oprávnených záujmov a na strane druhej umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho
ekonomické záujmy v zmluvnom vzťahu, zakladá tým nielen nerovnováhu, ale až hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Ako uviedol Ústavný súd SR:
„Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax
navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS
55/201-19).

Zvyšná uhradená suma vo výške 313,91 eur bola zo strany žalobcu započítaná na splátky úveru a to až
po splátku č. 7. splatnú dňa 12.5.2009 a súčasťou týchto splátok bol aj vyčíslený úrok z úveru.

Súd sa ďalej pri svojom rozhodovaní v danom prípade zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru,
ktorý činil za obdobie 84 mesiacov sumu 1 470,49 eur ( pri istine úveru vo výške 1 825,67 eur), čo je
11,51 % ročne. Ide o orientačný výpočet s odkazom na ust. Hlavy 5 § 1 Úverových podmienok, kde súd
nezohľadnil rôzne poplatky zahrnuté v splátke, výšku ktorých nemal za preukázanú. Pre úplnosť súd
podotýka, že medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá ročná úroková sadzba vo výške 18,61 %.

Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri
spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov v období september 2009 činil úrok 8,86 % p.a. Z
toho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi v danom prípade, ako aj uplatnený úrok z úveru,
bol vyšší ako úrok poskytovaný bankami.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa
priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak
dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009). Za dobré mravy možno považovať
súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát
zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými
a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov z úveru nad 8,86 % ročne
za absolútne neplatnú, nakoľko sa prieči dobrým mravom a súd takto dohodnutú odplatu považoval aj za
neprimeranú v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Ako primerané súd určil úroky vo výške 8,86
% ročne ( rozhodnutie Krajského súdu v Prešove v obdobnej veci zo dňa 28.9.2011 v konaní vedenom
pod sp. zn. 3Co/3/2011).

Ku dňu 25.5.2009 zo strany žalobcu došlo k zosplatneniu celého úveru a podľa ustálenej súdnej praxe
( uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98 publikované v ZSR 43/2000),
dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok).
Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania .....

Totožný právny názor vyslovil Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí zo dňa 30.5.2012 v konaní
vedenom pod sp. zn. 1Co/30/2012 kde uviedol, že takýto záver NS SR je logický, pretože v opačnom
prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov
z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi
účastníkmi. Pokiaľ veriteľ pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru),
potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru.

Žalovaná teda vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mala žalobcovi uhradiť celkovo sumu 1 931,59
eur pozostávajúcu z istiny úveru vo výške 1 825,67 eur a úroku z úveru ku dňu zosplatnenia vo výške
105,92 eur (pri prepočte 8,86 % ročným úrokom zo sumy 1 825,67 eur od 29.9.2008 do 25.5.2009).
Súd mal za preukázané, že žalovaná v prospech žalobcu realizovala úhrady celkovo vo výške 336,69
eur. Nakoľko postup žalobcu ohľadom započítania úhrad zo strany žalovanej na príslušenstvo istiny -
zmluvné pokuty a upomienky, považoval súd za rozpor z dobrými mravmi, započítal celú uhradenú sumu
na dlžnú sumu 1 931,59 eur a teda je žalovaná povinná žalobcovi uhradiť ešte sumu 1 594,90
eur. V tejto časti považoval súd nárok žalobcu za dôvodný. (O možnosť uhradiť dlžnú sumu v splátkach
žalovaná nepožiadala.)

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Zvyšok uplatnenej pohľadávky vzhľadom na vyššie uvedené súd považoval za neopodstatnený.
Dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 8% z každej omeškanej splátky alebo jej časti, s ktorej úhradou je
klient v omeškaní dlhšie ako 7 dní spolu so zmluvnou pokutou vo výške 5% z úveru, s ktorého vrátením
je klient v omeškaní v prípade omeškania s úhradou splátky úveru, či jej časti dlhšie ako 6 mesiacov, súd
vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a preto absolútne neplatnú s poukazom na § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka v znení aktuálnom ku dňu uzavretia zmluvy (minimálne pre rozpor s dobrými
mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka). Ide totiž o neprimerané sankcie, ktoré znáša spotrebiteľ.

V predmetnej úverovej zmluve bol za to isté porušenie právnej povinnosti (omeškanie so splátkami)
dohodnutý niekoľkonásobný postih - úroky z omeškania, zmluvná pokuta, náhrada škody. Tiež lehota
splatnosti zmluvnej pokuty je veľmi krátka, takže nepochybne ide o hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach dodávateľa a spotrebiteľa. Pre úplnosť súd poukazuje, že nárok žalobcu na zaplatenie
jednotlivých zmluvných pokút nemal za preukázaný. Žalobca súdu dostatočne neosvedčil za porušenie
akých povinností a na základe akých zmluvných dojednaní si dané zmluvné pokuty voči žalovanému
vyúčtoval, z akej sumy boli vyčíslené, podľa ktorých ustanovení a za aké obdobie.

Nakoľko súd dospel k záveru, že takto dojednané zmluvné podmienky spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach účastníkov konania a to na úkor žalovanej ako spotrebiteľa, určil ako
neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home
Credit Slovakia, a.s. platných ku dňu 29.9.2008 v Hlave 6., § 6, v Hlave 14., § 3 a § 4.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto žalobu v prevyšujúcej časti čo do sumy 1 174,82
eur zamietol.

Zo strany žalobcu z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností zo strany žalovanej došlo k zosplatneniu
celého úveru ku dňu 25.5.2009. Žalovaná sa teda dňom nasledujúcim po tomto dni, t.j. dňom 26.5.2009
dostala do omeškania s plnením peňažného záväzku a týmto dňom vznikol žalobcovi nárok na úroky
z omeškania z dlžnej sumy. Podľa zistenia súdu výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením, t.j. ku dňu 26.5.2009, bola 1 % ročne. Výška úrokov
z omeškania ku dňu 26.5.2009 bola teda 9,00 % ročne (8 % + 1%). Žalobca si uplatnil nárok na úrok
z omeškania vo výške 0,024 % denne z dlžnej sumy, čo ročne predstavuje 8,76 %. Súd preto priznal
žalobcovi nárok na úroky z omeškania v ním požadovanej výške 0,024 % denne zo sumy 1 594,90 eur
od 26.5.2009 do zaplatenia.

Pokiaľ sa jedná o podanú protižalobu súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05
zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, podľa ktorého,
povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje
spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu
zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom
alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 J. D. B.. proti U. R. D. bod
43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku kvalifikovať v zmysle článku
3 ods. 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu 32 tohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý
vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany, ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha,
ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená

len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež
povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými
okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

Zákon explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej zmluvnej
podmienky Pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ
fundamentálneho hodnotového poriadku, aj takto sa dajú definovať dobré mravy. Ak tomuto kritériu
zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom.

Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa teda slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy,
ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne
pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ
pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj
bez návrhu. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a
dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.

Cieľom rozhodcovskej doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových
situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom
dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom
procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých
mravov je plne opodstatnená. Nejde teda v prípade rozhodovania rozhodcom o výkon verejnej moci.
Porovnaj tiež nález ÚS ČR IV.ÚS 174/02, v ktorom sa judikuje: „rozhodčí soud není orgánem verejné
moci a tudiž ani jeho rozhodčí nálezy nemohou byt rozhodnutím orgánu verejné moci...Jeho moc tedy
není delegovaná svrchovanou moci štátu, ale pochází od soukromé vlastní moci strán určovat si svuj
osud".

Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva
zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud
v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú
plne namieste. Vzhľadom na uvedené preto súd určil, ako neprijateľné zmluvnú podmienku uvedenú v
Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. platných ku dňu 29.9.2008
v Hlave 14., § 19.

Pokiaľ sa jedná o určenie ďalších zmluvných podmienok za neprijateľné, tak ako boli špecifikované
v podanej protižalobe, súd dospel k záveru, že tieto zmluvné podmienky, vzhľadom na ich následky
a predovšetkým na možnosť ich praktického uplatnenia a závislosť ich uplatnenia zo strany žalobcu
na celkovom konaní a prístupe žalovanej, nie sú spôsobilé privodiť žalovanej ujmu takej intenzity a
rozsahu, žeby to malo za následok vznik vážnej nerovnováhy medzi právami a povinnosťami účastníkov
zmluvného vzťahu.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie, tak ako to potvrdila aj žalovaná, predmetná úverová zmluva jej
bola zaslaná poštou a teda bolo na zvážený žalovanej, či takýto návrh zmluvy akceptuje, alebo nie.
Žalovanej bol poskytnutý dostatočný časový priestor na jej preštudovanie, príp. pripomienkovanie, resp.
na neakceptovanie tohto návrhu. Zmluvu žalovaná nepodpísala v tiesni a ani pod nátlakom Išlo o jej
slobodné rozhodnutie. Ani jej namietaná nepriaznivá finančná situácia nič nemí na skutočnosti, že
žalovaná mala možnosť dôkladne si jednotlivé ustanovenia návrhu zmluvy preštudovať a dostatočne
zvážiť dôsledky jeho akceptovania.

Zo strany žalobcu okrem toho, že si svoj nárok uplatnil súdnou cestou, neboli voči žalovanej realizované
žiadne úkony, ktoré by mohli nepriaznivo zasiahnuť do jej práv a oprávnených záujmom, ktoré by jej
spôsobili nejakú ujmu a podľa názoru súdu nedošlo ani k vzniku hrozby takejto ujmy a preto žalovanej
nevznikol ani nárok na priznanie primeraného zadosťučinenia.

Pre úplnosť súdu podotýka, že tak ako boli označené jednotlivé podmienky, ktorých určenia neplatnosti
sa žalovaná domáhala (označenie príslušnej hlavy a príslušného §), nekorešponduje so znením
predložených Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. platných ku
dňu 29.9.2008, ktoré tvorili ako príloha súčasť úverovej zmluvy a teda v tomto smere bol uplatnený nárok
v protižalobe nejednoznačný a nepresný.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami preto súd
protižalobu vo zvyšnej časti zamietol.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd v súlade s vyššie uvedeným zákonným ustanovení, nakoľko v danej právnej veci na strane žalovanej
do konania vstúpil vedľajší účastník, zo strany žalovanej bola podaná protižaloba, rozhodol, že o trovách
konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.