Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/48/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315200335
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5315200335.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,

sudcov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: Union poisťovňa, a. s.,
Bajkalská 29/A, 813 60 Bratislava, IČO: 31 322 051, proti žalovanému: V. G., nar. X.X.XXXX, XXX XX
Q. XXX, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom
Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, o zaplatenie istiny 8.000,- Eur s príslušenstvom,
v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4C/20/2015-75 zo dňa 6.
decembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 4C/20/2015-75 zo dňa 6. decembra 2016 vo výrokoch II. a III.

mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 7.500,00 Eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne
od 04.11.2014 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu
100%.

V nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 500,-

Eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 4.11.2014 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od
právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.). Zároveň týmto rozsudkom
uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 88% vo výške, ktorá bude
vyčíslenápoprávoplatnostirozsudkuvyššímsúdnymúradníkomprvoinštančnéhosúdunaúčetpríjemcu
náhrady trov konania - právneho zástupcu žalovaného (výrok III.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z poistnej zmluvy na povinné zmluvné poistenie
zodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlazodňa7.2.2013vyplýva,ževspore

ide o vzťah poisťovateľa a poisteného v zmysle § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ide však zároveň
o vzťah občiansko-právny, spotrebiteľský, na ktorý je potrebné aplikovať aj § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a kogentné ustanovenia na ochranu spotrebiteľov, ku ktorým súd prihliada ex offo. Zmluvné
ustanovenia neboli v danom prípade individuálne dojednané, boli jednostranne uvedené žalobcom na
formulárovej predtlači. Žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť obsah
zmluvy o poistení. Dôkazné bremeno podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka bolo na žalobcovi, ten
opak nepreukázal, preto súd nepovažoval zmluvné dojednania za individuálne dojednané. Podľa § 488

Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na
plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 494 Občianskeho
zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť
a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať. Bolo povinnosťou žalobcu preukázať platný právny vzťah,keď žiadal plnenie z platného záväzku. Platnosť právneho úkonu (vrátane neplatnosti pre neprijateľné
zmluvné podmienky) podľa § 52 ods. 5 Občianskeho zákonníka sa zisťuje vždy ku dňu uzavretia
právneho úkonu. Tým, že žalovaný uzavrel zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

prípadnú škodu, ktorú spôsobí prevádzkou motorového vozidla, sa správal preventívne, zodpovedne
a pre prípad takej náhodnej udalosti spôsobenej škody na cudzom motorovom vozidle sa dal poistiť.
To je vlastne účel poistenia. Vstúpil do zmluvného vzťahu s tým, že ak nedopatrením dôjde k takejto
poistnej udalosti, nezlikviduje ho táto poistná udalosť a namiesto neho bude plniť poisťovňa. Takéto
očakávanie žalovaného ku dňu 7.2.2013, kedy zmluvu uzatváral, bolo dôvodné a zákonné. Primerane

k výške poistenej škody platil poistné. Ku dňu uzavretia zmluvy 7.2.2013 nemohlo byť žalovanému
zrejmé, že dodatočne po vzniku poistnej udalosti dôjde ku kráteniu poistného plnenia (regresu), ani
to, v akej výške. Také dôležité rozhodujúce okolnosti, ako krátenie poisteného plnenia, musia byť
formulované priamo v zmluve a nemôžu byť uvedené vo všeobecných podmienkach, resp. interných
smerniciach. Samotné konštatovanie, že žalovanému boli oznámené všeobecné poistné podmienky a
tvoria súčasť poistnej zmluvy túto zodpovednosť žalobcu nevylučujú. Všeobecné poistné podmienky nie

sú podpísané žalovaným, nezaväzujú žalovaného a dohoda o rozhodujúcich skutočnostiach ani nemôže
byť obsiahnutá vo všeobecných poistných podmienkach, ktoré majú len z technického hľadiska spresniť
a konkretizovať zmluvné dojednanie. Súd teda dospel k záveru, že z poistnej zmluvy vôbec nevyplýva,
dokedy má nahlásiť žalovaný poistnú udalosť, ani že dodatočne dôjde jednostranným spôsobom a v
jednostranne určenej výške ku kráteniu poistného plnenia. Žalovaného tiež nezaväzuje jednostranná

smernica pre likvidáciu poistných udalostí, ktorú žalovaný nielenže nepodpísal, ale vstúpil do zmluvného
vzťahu bez toho, že by o nej vedel. Keďže z poistnej zmluvy nevyplýva platne dojednaná zmluvná
povinnosť, v akej lehote má žalovaný nahlásiť poistné udalosti, ani platne dojednaná dohoda, v akej
výške bude žalobca v prípade porušenia tejto povinnosti vyžadovať regres (krátiť poistné plnenie),
nemá teda v nadväznosti na § 488, § 494 Občianskeho zákonníka žalobca platný zmluvný základ,

na základe ktorého by mohol proti žalovanému uplatňovať zaplatenie sumy 8.000,- Eur. Dojednania
vo všeobecných podmienkach a internom predpise považoval súd podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka za neprijateľné podmienky.
3. Okresný súd ďalej skúmal, či nárok nevznikol žalobcovi priamo zo zákona, teda ako nárok zákonný
a nie zmluvný. Dospel k záveru, že priamo zo zákona má žalobca nárok na krátenie poistného plnenia

podľa § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Podľa tohto ustanovenia má žalobca proti žalovanému nárok na náhradu poistného plnenia alebo
jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak
spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti

podľa § 10 ods. 1 až 4, teda povinnosť oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 30 dní
od jej vzniku. Bolo nepochybne preukázané, že žalovaný škodu spôsobil a že celková výška škody
predstavuje 30.563,08 Eur. Súd porušenie nahlasovacej lehoty 30 dní (žalovaný nahlásil škodu v lehote
7 mesiacov) nepovažoval za dôvod pre regres vo výške 8.000,- Eur. Nenahlásenie poistnej udalosti v
stanovenej lehote bolo porušením zákonnej povinnosti, zároveň povinnosti evidenčnej, administratívnej,

ktorá nebola v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou na vozidle, ani nijakým spôsobom nespôsobila
žalobcovi škodu. Taktiež súd mal v konaní preukázané, že na strane žalovaného podľa § 12 ods. 1
písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. boli dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré boli v príčinnej súvislosti
s tým, že nenahlásil v lehote 30 dní poistnú udalosť, ale o 7 mesiacov neskôr. Ide o mladého vodiča,
neskúseného, ktorého žalobca zmluvne nepoučil, ako má postupovať pri nahlasovaní poistnej udalosti v

zahraničí, na ktorý subjekt sa môže v zahraničí obrátiť. Rešpektoval autority - políciu na území Nemecka
a v dôsledku ich pokynov, že má čakať, došlo k oneskorenému nahláseniu poistnej udalosti. Okrem toho
- je to mladý človek, ktorý zarába v cudzine, živí celú rodinu a správal sa preventívne už tým, že uzavrel
uvedenú zmluvu. Súdu sa zdalo neprimerané v príčinnej súvislosti s týmto porušením žalovanému
vyúčtovať regres vo výške 8.000,- Eur; za primeranú považoval sumu 500,- Eur. Okresný súd poukázal

aj na § 132 ods. 2 CSP, podľa ktorého opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom
na označené dôkazy, pričom v rozhodujúcich skutkových tvrdeniach žalobca vôbec neuviedol tvrdenia
týkajúce sa sumy vo výške 8.000,- Eur.

4. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho

zmeny a vyhovenia žalobe v celom rozsahu. Vyjadril presvedčenie, že okresným súdom ustálený dôvod
hodný osobitného zreteľa, ktorý bol základom pre zníženie požadovaného regresu, nespĺňa definíciu
dôvodov, ktoré by mali žalovaného skutočne ospravedlňovať za neskoré nahlásenie poistnej udalosti.
Za dôvody hodné osobitného zreteľa by mohli byť považované najmä dôvody, kedy by od žalovanéhoskutočne nebolo spravodlivo možné požadovať, aby si splnil svoju zákonnú povinnosť, napr. zdravotné
poškodenie v súvislosti s dopravnou nehodou, resp. také dôvody, ktoré sú v príčinnej súvislosti s
dopravnou nehodou a objektívnym spôsobom znemožňujú splnenie zákonnej povinnosti. Preto pokiaľ

sa žalovaný chcel v konaní úspešne brániť, musel nielen tvrdiť, že konal spôsobom, ktorý vylučuje vznik
práva žalobcu na náhradu, ale na svoje tvrdenia mal tiež označiť dôkazy, ktoré tieto tvrdenia preukazujú.
Odvolateľvyjadrilpresvedčenie,želenkonštatovanieprípadnejneskúsenostižalovanéhoažeišloojeho
prvú dopravnú nehodu, že rešpektoval informácie, ktoré mu boli poskytnuté, sú len ničím nepodložené
konštatovania, ktoré v žiadnom prípade nemôžu žalovaného ospravedlňovať za neskoré nahlásenie

škodovej udalosti. Žalobca tiež nesúhlasil s posúdením okresného súdu, že tu nedošlo k popretiu
prítomnosti dôvodov hodných osobitného zreteľa, a preto sú tieto nesporné. Vyhodnotenie dôvodov
hodných osobitného zreteľa predstavuje právne posúdenie, a preto tu nemožno aplikovať ustanovenie
§ 151 ods. 1 a 2 CSP. Tiež nesúhlasil s argumentáciou okresného súdu, že dôvody pre krátenie
poistného plnenia musia byť uvedené priamo v zmluve, nie vo všeobecných obchodných podmienkach,
keďže poistník svojím podpisom potvrdil, že mu boli oznámené Všeobecné poistné podmienky, ako aj

Osobitné dojednania o asistenčnej službe a že tieto sú súčasťou poistnej zmluvy. Podľa § 6 ods. 2
zákona č. 381/2001 Z. z. bolo povinnosťou odvolateľa uviesť vo všeobecných poistných podmienkach aj
podmienky podľa § 4, 5, 7 až 12 a § 15, čo bolo splnené. Povinnosť nahlásiť poistnú udalosť v lehote 30
dní po jej vzniku, pokiaľ vznikla na území mimo Slovenskej republiky a nárok poisťovateľa na náhradu
poistného plnenia alebo jeho časti, nemôžu byť v žiadnom prípade vyhlásené za neprijateľné zmluvné

podmienky, keďže sú to priamo zákonné ustanovenia a neboli zo strany žalobcu jednostranne a po
vzniku poistnej udalosti zmenené tak, ako to uviedol súd v rozhodnutí. Zo žiadneho predpisu nevyplýva,
že by bol žalobca povinný vyzvať žalovaného na nahlásenie škodovej udalosti. Žalovaný mal povinnosť,
ktorá mu vyplývala priamo zo zákona. Potrebu inštruovať žalovaného ohľadom nahlasovania poistnej
udalosti vyjadril okresný sú až v odôvodnení napadnutého rozsudku, z čoho vyplýva, že odvolateľ

sa k uvedenému nemohol žiadnym spôsobom vyjadriť. Pre úplnosť uviedol, že žalovanému zaslal aj
Žiadosť o spoluprácu pri šetrení poistnej udalosti zo dňa 13.11.2013. Ustanovenie § 12 zákona č.
381/2001 Z. z. formuluje len maximálnu výšku náhrady poistného plnenia, a preto si poisťovateľ môže
sám vnútornými predpismi upraviť, ako bude postupovať pri uplatňovaní svojho nároku. Je nesporné,
že súdna prax vo svojich rozhodnutiach akceptuje výšky regresov upravených v smerniciach alebo

metodikách poisťovní. Dôsledkom nenahlásenia poistnej udalosti je skutočnosť, že poisťovňa nezačne
likvidovať poistnú udalosť, o ktorej sa dozvie až od svojho likvidačného zástupcu, k čomu došlo aj v
tomto prípade. Odvolateľ vyjadril presvedčenie, že spôsob výpočtu regresného nároku uviedol, naopak
okresný súd vyhovenie žalobe v sume 500,- Eur nijako neodôvodnil. K výkladu ustanovenia § 12 ods.
1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z. z. žalobca poukázal na obsah rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 3Cdo/257/2009.

5. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdiť. Uviedol, že záväzok pre vznik nejakej povinnosti nemôže mať svoj základ vo všeobecných
poistných podmienkach, či interných smerniciach. Ak mal byť zaviazaný k úhrade nejakej sankcie,

mala byť táto skutočnosť formulovaná v zmluve s presným spôsobom výpočtu. Výšku regresu určil
žalobca bez akejkoľvek dohody so žalovaným. V čase uzavretia zmluvy nebol známy spôsob výpočtu
požadovaného nároku, a preto mu nemožno priznať právnu ochranu. Vyjadril názor, že konanie
spočívajúce v oneskorenom oznámení škodovej udalosti po uplynutí 30-dňovej lehoty nemožno
považovať za závažné porušenie povinností z jeho strany. Žalovaný mal za to, že tu sú dané dôvody

hodné osobitného zreteľa tak, ako ich označil okresný súd - je mladý človek, išlo o jeho prvú dopravnú
nehodu, spoliehal sa na postup nemeckých orgánov a navyše žalobca mu neposkytol žiadnu súčinnosť
pri riešení dopravnej nehody. Ak žalobca poukazoval na iné súdne rozhodnutia, tieto neboli záväzné pre
postup v aktuálne veci a zároveň nebolo jasné, že či boli výrazom ustálenej súdnej praxe. Ak žalobca
pripojil k odvolaniu list zo dňa 13.11.2013, na tento nebolo možné prihliadať (§ 366 CSP). Vzhľadom na

to, že žalobcovi nevznikla v dôsledku správania žalovaného škoda, bolo primerané rozhodnúť spôsobom
vyjadreným v rozsudku okresného súdu.

6. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného odkázal na obsah svojho odvolania, zdôraznil, že tu
neexistovali a neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na regres. V spore

prezentoval rozhodujúce skutočnosti na uplatnenie svojho nároku a tieto jednoznačne individualizoval.
Pokiaľ ide o list zo dňa 13.11.2013, tento nemožno posudzovať ako nový dôkaz. Žalobca ho nemohol
uplatniť bez svojho zavinenia, keďže o potrebe inštrukcie žalovaného sa okresný súd vyjadril až
v napadnutom rozsudku. Ak žalovaný popieral existenciu ustálenej judikatúry k sporným právnymotázkam, neuviedol žiadne konkrétne súdne rozhodnutie. Z napadnutého rozsudku nevyplýva, prečo
bola žalobcovi priznaná práve suma 500,- Eur a prečo nepriznal úroky z omeškania.

7. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uvádzal, že preukázal prítomnosť dôvodov hodných
osobitného zreteľa odôvodňujúcich zníženie požadovaného regresného nároku. Žalobca v rámci
skutkových tvrdení nevysvetlil, prečo si uplatňuje práve sumu 8.000,- Eur. Zotrval na tvrdení, že list zo
dňa 13.11.2013 je novým dôkazom a jeho uplatnenie v spore nie je prípustné. Zopakoval, že žalobcom
uvádzané súdne rozhodnutia v obdobných prípadoch nie sú pre súd záväzné.

8. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojich doposiaľ uvádzaných skutočnostiach.

9. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu obdobne odkázal na svoje skoršie tvrdenia a navrhol
napadnutý rozsudok potvrdiť.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario
v spojení s § 219 ods. 3 CSP tento rozsudok podľa § 388 zmenil v zamietajúcom výroku spôsobom
uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia. V nenapadnutom výroku ostal rozsudok okresného súdu
nedotknutý.

11.Podľa§12ods.1písm.g/zákonač.381/2001Z.z.poisťovateľmáprotipoistníkovi,nároknanáhradu
poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa
porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4.

12. Podľa § 10 uvedeného predpisu poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej
udalosti a/ do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky, b/ do 30 dní po jej vzniku,
ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky.

13. Ustanovenie § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z. z. priznáva poisťovateľovi proti poistníkovi
špecifický nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak porušil (bez dôvodov hodných osobitného zreteľa)
povinnosti formulované v § 10 ods. 1 až 4 zákona. Nárok upravený v tomto ustanovení nie je nárokom na
náhradu škody vzniknutej poškodenému (ktorým by bola poisťovňa) proti tomu, kto škodu spôsobil; ide

o osobitný (originálny) nárok poisťovateľa vyplývajúci z poistného vzťahu založeného poistnou zmluvou.

14. Predpokladmi vzniku nároku poisťovateľa proti poistníkovi v zmysle § 12 ods. 1 písm. g/ zákona
č. 381/2001 Z. z. je, že poisťovateľ vyplatil poškodenému za poistníka poistné plnenie z dôvodu škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a že poistený porušil svoje zákonné povinnosti. Nie je

pritom rozhodujúce, či a akým spôsobom bol daný nárok formulovaný v poistnej zmluve, pretože
jeho základ je ukotvený v legislatíve, nie v poistnom kontrakte. Rovnako nie je relevantné, že zmluva
uzavretá medzi stranami je zmluvou spotrebiteľskou (čo bol prípad prejednávanej veci), keďže žalobca
neuplatňuje žiaden nárok podľa zmluvy, v prípade ktorej by bolo možné uvažovať o prípadnej existencii
neprijateľných zmluvných podmienok. Právna úprava z dôvodu významnosti vzťahov vyplývajúcich

z povinného zmluvného poistenia precizuje jednotlivosti týchto vzťahov tak, aby tieto boli vo svojej
podstate regulované jednotne. V zmysle tejto filozofie potom zákon rieši aj otázku povinnosti ohlásenia
poistnej udalosti a následky s tým spojené.

15. Je teda zrejmé, že žalovaný mal zákonnú povinnosť ohlásiť poistnú udalosť do 30 dní od jej vzniku

a porušením tejto povinnosti sa vystavil riziku postupu poisťovne v zmysle § 12 ods. 1 písm. g/ zákona
č. 381/2001 Z. z. Už v rímskom práve bola prijatá zásada ignorantia iuris non excusat, ktorá znamená,
že neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje a nevyviňuje z právnej zodpovednosti za jeho porušenie.
Žalovaného zaväzovala povinnosť ohlásiť vznik škodovej udalosti a nesplnenie tohto zákonného príkazu
nemožno ospravedlniť spôsobom naznačeným v rozsudku okresného súdu. Zľahčovanie zákonného

záväzku bolo možné len za výnimočných a osobitných okolností, ku ktorým nemožno priradiť mladý vek
žalovaného, či jeho nedostatočné poučenie (ku ktorému ani žalobca nebol povinný). Pokiaľ žalovaný
nesplnil svoju povinnosť v zmysle zákona, potom bolo plne v kompetencii žalobcu ako poisťovne
uplatniť nárok v zmysle § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z. z., ktorý mal rovnako zákonný, niezmluvný základ. Žalobca nebol povinný zabezpečovať plnenie elementárnych povinností žalovaného.
Bez právneho významu bola aj uvádzaná skutočnosť uzavretia poistnej zmluvy, ktorú okresný súd
vyzdvihol ako plnenie prevenčnej povinnosti. Povinné zmluvné poistenie nie je poistením, ktoré by bolo

viazané na vôľu poisteného, ale ide o zákonnú povinnosť v zmysle § 3 zákona č. 381/2001 Z. z.

16. Krajský súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus
iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým,
ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú

včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým
vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním
môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní
zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (citované
z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011).
17. Ak žalovaný pri realizácii svojich práv a povinností z povinného zmluvného poistenia nekonal s

náležitou obozretnosťou, dobrovoľne sa vystavil riziku, ktoré tak musel znášať. Žalobca mal právo
uplatňovať regresný nárok a jeho vyčíslenie zodpovedalo vzniknutej situácii. Určenie rozsahu daného
plnenia malo vyjadriť charakter porušenia povinnosti a jeho skúmanie zo strany súdu nebolo nijako
ovplyvnené internou smernicou žalobcu, z ktorého dôvodu boli aj námietky žalovaného s tým súvisiace
irelevantné. Náhrada, na ktorú mal poisťovateľ právo, vyjadrovalo aj určitý majetkový postih poisteného

za to, že nesplnil svoju povinnosť uloženú v § 10 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. V tomto zmysle
je uplatnenie práva poisťovateľa na náhradu poistného plnenia podľa § 12 ods. 1 písm. g/ zákona
č. 381/2001 Z. z. opodstatnené a nepriečiace sa dobrým mravom aj v prípade, že poisťovateľ získal
postačujúce údaje potrebné pre poskytnutie poistného plnenia (už) z oznámenia poškodeného alebo
zo záznamu o vyšetrení dopravnej nehody, teda aj v prípade, že nesplnenie oznamovacej povinnosti

poisteným neviedlo k podstatnejšiemu sťaženiu činnosti poisťovateľa pri poskytovaní poistného plnenia
poškodenému (rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Cdo/257/2009).

18. Pri rozhodovaní o výške úrokov z omeškania vychádzal krajský súd z ustanovenia § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 396 ods.
1, 2 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane v spore nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%, a to voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto
rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

20. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).