Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. jún 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 5T/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117010057
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Osadská
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4117010057.1

Uznesenie

Okresný súd Nitra, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Alexandrou Osadskou, v trestnej veci proti
obvinenému ml. K. A., pre prečin pytliactva podľa § 310 odsek 1 Trestného zákona, v Nitre dňa
09.06.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 241 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku s poukazom na § 214 odsek 1 Trestného poriadku
sa trestná vec obvineného ml. K. A., U.T. XX.XX.XXXX H. Q. G., F. R. U. H. U. Ž. Č.. XXX pre skutok,

ktorý mal spáchať tak, že:
„dňa 15.03.2016 v čase okolo 11.00 hod. v katastrálnom území obce U. H. U. Ž., O. U. U. A. H. U. U.
H. U. Ž., Č. A. X-XXXX-X-X, bez povolenia na rybolov a v čase zákazu lovu všetkých rýb s použitím
rybárskeho prútu lovil ryby“,

p o s t u p u j e Okresnému úradu v Nitre, odboru všeobecnej a vnútornej správy, priestupkovému

oddeleniu, pretože zistil, že nejde o trestný čin.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Nitre podľa § 234 odsek 1 Trestného poriadku podal dňa 19.01.2017
na Okresný súd Nitra obžalobu pod sp. zn. 2 Pv 208/16/4403 na obvineného ml. K. A., pretože
mal za preukázané, že výsledky vyšetrovania v dostatočnej miere odôvodňujú jeho postavenie pred
súd. Spoločne s podanou obžalobou predložil okresný prokurátor súdu i vyšetrovací spis Obvodného

oddelenia Policajného zboru Vráble pod ČVS: ORP-501/VR-NR-2016. Predmetná trestná vec je vedená
na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 5T 6/2017.

Obvinený sa mal podľa uvedenej obžaloby dopustiť prečinu pytliactva podľa § 310 odsek 1 Trestného
zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výroku uznesenia.

S poukazom na právnu kvalifikáciu zažalovaného skutku, ktorého horná hranica zákonom ustanovenej
trestnej sadzby neprevyšuje osem rokov, bol daný dôvod na postup v zmysle ustanovenia § 241 odsek
1 Trestného poriadku, podľa ktorého obsah podanej obžaloby a obsah spisu preskúmava samosudca.

Po oboznámení sa s obžalobou a celým spisovým materiálom samosudkyňa zistila, že v predmetnej
trestnej veci z výsledkov vyšetrovania vyplynulo, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol

byťkvalifikovanýakopriestupokapretopodľa§241odsek1písmenob)Trestnéhoporiadkuspoukazom
na ustanovenie § 214 odsek 1 Trestného poriadku rozhodla o postúpení veci inému orgánu.

Obvinený ml. K. A. sa v prípravnom konaní dňa 08.11.2016 ku skutku priznal a úprimne ho oľutoval.
Obvinený uviedol, že v čase spáchania skutku si bol plne vedomý, že na predmetnom rybníku bolo
povolené loviť ryby len s rybárskym lístkom, ktorý on nemal.Poškodený B.. Y. T., tajomník Slovenského rybárskeho zväzu Zlaté Moravce v prípravnom konaní
vypovedal, že nakoľko obvinený neulovil žiadnu rybu, nebola organizácií spôsobená žiadna škoda.

Svedok Š. L., člen Slovenského rybárskeho zväzu Zlaté Moravce, v prípravnom konaní vypovedal, že
dňa 15.03.2016 v čase okolo 11.00 hod. sa dopočul, že na vodnej nádrži Nová Ves nejaké osoby chytali
ryby. Po príchode na miesto uvidel dve osoby s udicami v ruksakoch, ktoré na základe výzvy vyložili,
pričom jedna z osôb z ruksaku vyložila aj jedného kapra s dĺžkou 53 cm. On síce nevidel tieto osoby loviť
ryby, ale obaja sa na mieste pred políciou ku skutku priznali. Po vykonaní všetkých potrebných úkonov,

uloveného kapra on pustil späť do rybníka.

Súd na základe dostupných a zadovážených dôkazov a ich vyhodnotením dospel k záveru, že bolo
bez pochybností preukázané, že obvinený neoprávnene zasiahol do výkonu rybárskeho práva tým, že
bez povolenia lovil ryby v čase ich ochrany tak, ako bolo uvedené v obžalobe 2Pv 208/16/4403. Tieto
skutočnosti vyplývali nielen z výpovede obvineného ml. Adama Ráca, ktorý sa v prípravnom konaní k

spáchaniu skutku priznal a svoje konanie oľutoval, ale aj z výpovedí poškodeného B.. Y. T. K. E. Š. L..

Zo zabezpečených listinných dôkazov vo vyšetrovacom spise súd zistil, že mladistvý obvinený nebol
doposiaľ súdne trestaný, ani priestupkovo prejednávaný a ani nebolo jeho správanie prejednávané
komisiou na ochranu verejného poriadku a služieb.

Podľa § 310 odsek 1 Trestného zákona, kto neoprávnene zasiahne do výkonu práva poľovníctva alebo
do výkonu rybárskeho práva tým, že bez povolenia loví zver alebo ryby alebo loví zver alebo ryby v
čase ich ochrany alebo zakázaným spôsobom, alebo kto ukryje, prechováva, alebo na seba alebo na
iného prevedie zver alebo ryby neoprávnene ulovené alebo nájdené, potrestá sa odňatím slobody až

na dva roky.

Podľa § 8 Trestného zákona, trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 10 odsek 2 Trestného zákona, nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a
jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho
závažnosť nepatrná.

Pre nepochybné a bezpečné vytvorenie úsudku, že obvinený svojím konaním naplnil všetky znaky

skutkovej podstaty prečinu pytliactva podľa § 310 odsek 1 Trestného zákona je nevyhnutné dôsledne
sa zaoberať všetkými okolnosťami skutku a následne vyhodnotiť nielen spôsob konania obvineného,
spôsobený následok, ale zisťovať aj zavinenie, pohnútku, osoby obvineného a jeho pomery.

Súd tak po preskúmaní obžaloby a obsahu vyšetrovacieho spisu dospel k záveru, že okresný prokurátor

nepostupoval dôsledne pri skúmaní konania mladistvého obvineného z hľadiska konkrétneho stupňa
závažnosti žalovaného prečinu.

Trestného činu pytliactva sa dopustí ten, kto neoprávnene zasiahne do výkonu práva poľovníctva
alebo do výkonu rybárskeho práva tým, že bez povolenia loví zver alebo ryby alebo loví zver

alebo ryby v čase ich ochrany alebo zakázaným spôsobom, alebo kto ukryje, prechováva, alebo
na seba alebo na iného prevedie zver alebo ryby neoprávnene ulovené alebo nájdené. Lov zveri
alebo rýb je akákoľvek cieľavedomá ľudská činnosť, ktorá smeruje k usmrteniu (skoleniu) alebo
chyteniu voľne žijúcej zveri alebo rýb. Z hľadiska naplnenia objektívnej stránky trestného činu pytliactva
podľa odseku 1 nie je dôležité, či

sa páchateľovi podarilo zver uloviť alebo nie. Taktiež nie je podstatné, či páchateľ nechá ulovenú
zver alebo ryby na mieste ulovenia (napr. zver v lese alebo ryby hodí späť do vody) alebo si
ich prisvojí. Avšak menej závažné prípady vykonávania lovu zveri bez dokladov uvedených v §
53 odsek 1 zákona o poľovníctve
majú byť postihnuté ako priestupok podľa § 76 odsek 1 písmeno i) zákona o poľovníctve a menej závažné prípady protiprávneho konania
(pripoužití §10odsek2Trestného
zákona) formálne napĺňajúce znaky trestného činu (prečinu) podľa odseku 1 majú byť postihnuté ako priestupok podľa § 92 odsek 1písmeno u) zák. č. 543/2002 Z. z.
o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, prípadne ako priestupok proti životnému
prostrediu podľa § 45 , event. ako

priestupok proti majetku (poľovníckeho zväzu, v revíri ktorého bola poľovná zver usmrtená alebo
uhynula) podľa § 50 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov .
Z dokazovania vykonanom v prípravnom konaní teda vyplývalo, že skutok v obžalobe okresného
prokurátora sa stal, tento skutok spáchal mladistvý obvinený a skutok vykazuje formálne znaky prečinu,

alezhľadiskaskúmaniazávažnostiprečinuvposudzovanomprípade,atopredovšetkýmspoukazomna
spôsob vykonania činu, jeho následok, okolnosti, za ktorých bol vykonaný a tiež pohnútku mladistvého
obvineného ako aj osobu mladistvého obvineného, ktorú súd považoval na základe správ o povesti,
za bezúhonnú, súd v danom prípade konanie mladistvého obvineného posúdil ako jednorazový skutok,
ktorý sám o sebe nebol závažný a podľa názoru súdu konkrétny stupeň závažnosti bol nižší než
nepatrný.

Jednou zo základných zásad trestného práva je zásada subsidiarity represie, ktorá je vyjadrením
myšlienky, že trestnoprávne riešenie predstavuje „ultima ratio“ pre súd. V praxi to znamená, že súdna
prax má používať trestné právo len v prípade, ak ostatné právne prostriedky nestačia. Preto je potrebné
starostlivo uvážiť, či - ten ktorý prípad je nutné kriminalizovať a kde stačí uplatnenie iných právnych

zodpovedností.

V danom prípade súd kriminalizovanie protiprávneho konania mladistvého obvineného, ktoré bolo
jednorazovýmkonanímbezvznikuškodypovažovalzaporušeniezásadysubsidiarity,naktorejjetrestné
právo založené.

Dostatočné odôvodnenie postavenia obvineného pred súd totižto v zmysle ustanovenia § 234 odsek
1 Trestného poriadku závisí od toho, či v prípravnom konaní orgány činné v trestnom konaní vykonali
dokazovanie o všetkých okolnostiach, ktoré treba pred súdom dokazovať, teda aj o okolnostiach, ktoré
majú vplyv na závažnosť činu (R 54/1968 per analogiam, keďže z obsahu definície trestného činu sa

spoločenská nebezpečnosť úplne nevytratila).

Konanie mladistvého obvineného vzhľadom na nepatrnú závažnosť činu by bolo možné
podradiť pod priestupok podľa § 76 odsek 1 písmeno i) zákona o poľovníctve alebo ako priestupok podľa § 92 odsek 1

písmeno u) zák. č. 543/2002 Z. z.
o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, prípadne ako priestupok proti životnému
prostrediu podľa § 45 zákona č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

S poukazom na vyššie rozvedené skutočnosti, súd postupom podľa § 241 odsek 1 písmeno b) Trestného
poriadku s poukazom na § 214 odsek 1 Trestného poriadku predmetnú trestnú vec obvineného ml. K. A.
postúpil Okresnému úradu v Nitre, odboru všeobecnej a vnútornej správy, priestupkovému oddeleniu,
ktorý je príslušným orgánom, ktorý by mal zažalovaný skutok prejednať ako priestupok.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť do 3 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd
Nitra. O sťažnosti rozhoduje Krajský súd v Nitre. Sťažnosť má odkladný účinok.