Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. marec 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/571/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413206607
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4413206607.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.

Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci - spore žalobcu: CD Consulting
s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 26
429 705, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému: I. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., I. XXX/XX, občan SR, o zaplatenie 511,83 Eur s prísl.,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 10C/252/2013-79 zo dňa 01. júna
2016 - okrem zastavujúceho výroku, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti výroku a v časti výroku o

trovách strán sporu p o t v r d z u j e .

Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 03. apríla 2013 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 511,83
Eur (istina) s príslušenstvom zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne, 6 % úrokom zo zmenkovej
sumy z jednotlivých označených súm, zmenkovej odmeny v sume 4,44 Eur a náhrady trov konania)
na základe predloženej vista zmenky vystavenej žalovaným dňa 30. júna 2009 v prospech spoločnosti
Pohotovosť s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, z ktorej zmenky ako indosatár

je on nadobúdateľom všetkých práv, a to s poukazom na článok 4. ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2017.

2.Žalobcapodanímzodňa22.12.2005vzalžalobuvrozsahuzmenkovéhoúrokuvovýške0,19%denne
späť (tento požadoval len vo výške 0,06 % denne).

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, v konaní pred súdom prvého stupňa - prvej inštancie mal

ustanoveného opatrovníka, ktorý sa k veci nevyjadril a nezúčastnil sa pojednávania.

4.NanariadenompojednávaníOkresnýsúdNovéZámkyakosúdprvejinštancievoveci-sporerozhodol
tak, že konanie v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % v časti uplatneného zmenkového úroku
vo výške 0,25 % denne zastavuje, žalobu (vo zvyšnej časti) zamieta a žalovanému náhradu trov konania
(proti žalobcovi) nepriznáva.

5. S poukazom na vykonané dokazovanie súd prvej inštancie ustálil skutkový stav nasledovne:

6. Navrhovateľ si uplatnil zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 511,83 eur spolu so zmenkovým úrokom
ako aj s úrokom podľa článku 4 ods. 1/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007a predložil zmenku totožnú so zmenkou predloženou spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. v exekučnom
konaní 9Er/42/2011 s tým, že na druhej strane zmenky je už spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o.
uvedené, že namiesto nej je na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha,

Česká republika, IČO 264 29 705.

7. Súd sa oboznámil so spisom tunajšieho súdu č. k. 9Er/42/2011, z ktorého zistil, že odporca dňa
30.06.2009 uzavrel so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. zmluvu o úvere č. 4790115, na základe
ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 700,00 eur a odporca sa zaviazal zaplatiť veriteľovi úver spolu

s poplatkom vo výške 620,00 eur, t. j. celkovo čiastku 1320,00 eur, a to v 12 mesačných splátkach po
110,00 eur počnúc dňom 02.08.2009. V zmluve je uvedené, že finančné prostriedky boli poskytnuté na
výkon zamestnania a zároveň na druhej strane zmluvy o úvere sa nachádzajú všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, kde v článku 14 sú uvedené ustanovenia dohody o vyplnení zmeniek, podľa
ktorých na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek vyplývajúceho z tejto
úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené

zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú
sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok
stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky prípadne uhradí
len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma
budepozostávaťzosumyvšetkýchpeňažnýchnárokovveriteľavočidlžníkovi,ktoréveriteľovivzniknúku

dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek
remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

8. Odporca dňa 30.06.2009 podpísal veriteľovi zmenku s tým, že zaplatí za túto zmenku pri predložení
na rad POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu 1331,83 eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 16.02.2010, pričom

zmenková suma ako aj dátum začiatku úročenia boli do zmenky dopísané dodatočne, keď sa stal splatný
celý dlh. V zmenke je uvedené, že je splatná "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia" a že je splatná pre POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava.

9. V exekučnom konaní tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/42/2011 sa spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., ako

oprávnená domáhala voči odporcovi ako povinnému vymoženia sumy 1759,36 eur s príslušenstvom,
pričom k žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doložená zmluva o úvere č. 4790115
zo dňa 30.06.2009 a rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava sp. zn. SR 08875/10, ktorý bol
vydaný na základe neúplnej zmenky (blankozmenky) vystavenej dňa 30.06.2009. Oprávnený k svojej
žiadosti o udelenie poverenia doložil aj uvedenú zmenku, pričom súd uznesením č. k. 9Er/42/2011 zo

dňa 25.01.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a
uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.02.2011. Následne ďalším uznesením zo dňa
17.05.2012 bolo exekučné konanie zastavené a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.06.2012.

10. S poukazom na citované články Smernice 93/13/EHS (článok 2 písm. a/, článok 3 ods. 1 a 3),

citované ustanovenia Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. - OZ - § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods.
4, písm. k/ a l/, § 3 ods. 1 a § 39), citované ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch (§ 2 písm. b/, § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 6), § 265 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991
Zb.) a citované ustanovenia zákona č. 191/1950 Zb. (zákona zmenkového a šekového - článok I., § 77
ods. 1 a 2, § 10, § 11 ods. 1, § 14 ods. 1, § 17, § 5 ods. 1 až 3, § 48 ods. 1, bod 2). Svoje rozhodnutie

odôvodnil nasledovne:

11. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na zaplatenie
zmenkovej sumy 511,83 eur s príslušenstvom nie je dôvodný a preto ho v celom rozsahu zamietol.

12. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ESD) je súd v každom štádiu konania a v
každom druhu konania povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský
právny vzťah a teda či sa na konkrétny právny vzťah použijú právne normy spotrebiteľského práva za
účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa. Aj v tomto konaní bol súd povinný z úradnej moci skúmať,
či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah a to bez ohľadu na to, že sa v danom konaní uplatňuje právo zo

zmenky. Z činnosti súdu je pritom známe, že pôvodný remitent - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., v
prospech ktorého odporca zmenku vystavil, a ktorý predmetnú zmenku od odporcu prijal, sa zaoberá aj
poskytovaním spotrebiteľských úverov a tento je taktiež vedený v registri veriteľov a podregistri iných
veriteľov,ktorývedieNárodnábankaSlovenskaakoináspoločnosťposkytujúcaspotrebiteľské/inéúvery.Súd nahliadol do zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bola predmetná zmenka vystavená
a vykonal dôkaz oboznámením tejto zmluvy.

13. Pokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľa, že súd mal postupovať podľa procesných pravidiel
nariadenia č. 861/2007, súd uvádza, že toto nariadenie v čl. 9 ods. 1/ ustanovuje, že súd určí spôsob
a rozsah vykonávania dôkazov potrebných na rozhodnutie podľa pravidiel, ktoré sa vzťahujú na
prípustnosť dôkazov. Keďže nariadenie žiadne pravidlá o prípustnosti dôkazov neobsahuje, v súlade s
ustanovením čl. 19 nariadenia je potrebné riadiť sa procesným právom Slovenskej republiky. Pokiaľ ide

o prejednaciu zásadu podľa § 120 ods. 1/ O.s.p., na ktorú odkazoval navrhovateľ, súd zdôrazňuje, že
povinnosťou súdu je ex offo skúmať, či nejde o spotrebiteľský vzťah. Žiadne ustanovenie nariadenia č.
861/2007nevylučujetakétoskúmaniespotrebiteľskéhocharakteruprávnehovzťahu,ktorýjepredmetom
konania, a to aj v prípade, ak je odporca prípadne nečinný a nedoručí súdu odpoveď na žalobný
návrh. Pre taký prípad čl. 7 ods. 3/ nariadenia ustanovuje len toľko, že súd má aj napriek nečinnosti
odporcu konať a vydať rozsudok; to však neznamená, že vydaniu rozsudku nesmie predchádzať ex

offo preskúmanie, či nejde o spotrebiteľský vzťah. Cieľom nariadenia č. 861/2007 je zjednodušiť a
zrýchliť cezhraničné konania s nízkou hodnotou sporu a na ne nadväzujúce vykonávacie konania, ale v
žiadnom prípade nie vylúčiť v konaniach s nízkou hodnotou sporu ochranu spotrebiteľa, keďže vysoká
úroveň ochrany spotrebiteľov je jedným zo základných princípov Európskej únie a je ustanovená aj v
primárnom práve (Zmluva o fungovaní Európskej únie, Charta základných práv Európskej únie). Súd

preto dospel k záveru, že aj v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu je potrebné
zachovať vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, a to aj prostredníctvom vykonávania dôkazov ex offo na
zistenie, či predmet konania nesúvisí so spotrebiteľskými vzťahmi, ak to vnútroštátny procesný predpis
umožňuje. Aj pri nečinnosti spotrebiteľa musí súd dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na
jeho úkor a vyvažovať tak práva a povinnosti oboch strán (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

6Cdo/1/2012 zo dňa 21.3.2012). Práve pri spotrebiteľských vzťahoch je potrebné aplikovať ustanovenie
tretej vety § 120 ods. 1 O.s.p., teda výnimku z prejednacej zásady.

14. V zmysle čl. 3 nariadenia č. 861/2007 sa jedná o cezhraničný spor, keďže navrhovateľ má sídlo v
Českej republike, teda v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci.

15. Právomoc slovenských súdov na prejednanie a rozhodnutie daného sporu je daná podľa čl. 16
bod 2 nariadenia č. 44/2001 o príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a
obchodných veciach, podľa ktorého druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch
členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

16. Vecne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie danej veci je v zmysle čl. 25 bod 1 písm. a)
nariadenia č. 861/2007 okresný súd, nakoľko táto skutočnosť bola oznámená Komisii.

17. Keďže ide o cezhraničný spor, bolo potrebné určiť rozhodné právo, ktorým sa daný spor má riešiť.

Súd dospel k záveru, že bez ohľadu na to, či bude toto konanie považovať za spor súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou - v takom prípade je potrebné aplikovať čl. 6 ods. 1 nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky - alebo výlučne za
spor zo zmenky - a vtedy určí rozhodné právo podľa § 10 ods. 1/ a ods. 3/ zákona č. 97/1963
Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (keďže nebolo

preukázané ani tvrdené, že by si navrhovateľ a odporca zvolili rozhodné právo) - daný právny vzťah
sa spravuje právnym poriadkom Slovenskej republiky, nakoľko zmenka bola vystavená v Slovenskej
republike, platobné miesto bolo v Slovenskej republike a aj sídlo pôvodného remitenta bolo v Slovenskej
republike. Až indosamentom sa dostal do tohto právneho vzťahu cudzí prvok, čo však nemôže zmeniť
uplatňované rozhodné právo, ktorým bolo od začiatku právo Slovenskej republiky.

18. Podľa čl. 5 ods. 1/ nariadenia č. 861/2007 je konanie písomné, pričom navrhovateľ ani odporca
netrvali na nariadení ústneho pojednávania, avšak súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie , ak
to považuje za potrebné. Súd pojednávanie v právnej veci nariadil, nakoľko to považoval za potrebné
pre vykonanie dokazovania - oboznámením so spisom sp. zn. 9Er/42/2011, zmluvou o úvere č. 4790115

uzavretou medzi predchodcom navrhovateľa spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. a odporcom vrátane
všeobecných podmienok poskytnutia úveru na zistenie, či predmet konania súvisí so spotrebiteľskými
vzťahmi s tým, aby sa účastníci konania mohli vyjadriť ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali.19. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia článku 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru
(dohoda o vyplnení zmenky), ako aj vzhľadom na zhodu čísla uvedeného na zmenke s číslom zmluvy
o úvere, zhodu údajov o vystaviteľovi a pôvodnom remitentovi zmenky s údajmi o veriteľovi a dlžníkovi

v zmluve o úvere a na zhodu dátumu vystavenia zmenky s dátumom podpisu zmluvy o úvere súd
dospel k jednoznačnému záveru, že zmenka predložená navrhovateľom bola vystavená odporcom ako
zabezpečovacia zmenka k zmluve o úvere, pričom bola vystavená v súlade s článkom 14 všeobecných
podmienok poskytnutia úveru ako blankozmenka.

20. Vo všeobecnosti môže mať zmenka vystavená dlžníkom pri podpise úverovej zmluvy resp. pri
prevzatí úveru buď uhradzovaciu alebo zabezpečovaciu funkciu. V danom prípade, keďže ide o
spotrebiteľský úver, je však uhradzovacia funkcia vylúčená vzhľadom na výslovný zákaz splnenia
dlhu zmenkou alebo šekom ustanovený v § 4 ods. 6/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, na rozdiel
od zabezpečovacej funkcie zmenky, ktorá bola v súvislosti so spotrebiteľskými úvermi zakázaná
až s účinnosťou od 01.01.2011. Preto súd mohol v danom prípade považovať zmenku predloženú

navrhovateľom, ktorá bola nesporne vystavená v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru
odporcovi, len za zabezpečovaciu zmenku, nie za samostatnú a nezávislú zmenku prijatú na uhradenie
dlhu odporcu.

21. Predmetom tohto konania je teda nárok navrhovateľa vyplývajúci z vlastnej vistazmenky vystavenej

odporcom pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o. zo zmluvy o úvere. V prvom rade súd považoval za potrebné posúdiť, či zmluva, na základe
ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou, je platná a teda či vôbec vzniklo právo na vyplnenie
blankozmenky.

22. Uvedená Zmluva o úvere č. 4790115 je spotrebiteľskou zmluvou, keďže napĺňa znaky spotrebiteľskej
zmluvy uvedené v § 52 Občianskeho zákonníka. Ide o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri
ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah. Zmluvnými stranami sú POHOTOVOSŤ, s.r.o.
ako veriteľ (dodávateľ), ktorý pri uzatváraní zmluvy koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a
odporkyňa ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je teda spotrebiteľom. Na tomto nič nemení ani skutočnosť,
že v zmluve bolo vyznačené, že finančné prostriedky sa poskytujú na výkon zamestnania, avšak z
rozhodovacej praxe súdu je známe, že tieto úvery nikdy neboli poskytované na výkon zamestnania ,
pričom údaje do zmluvy zapisoval pracovník spoločnosti, ktorý cielene uvádzal účel poskytnutia úveru
na výkon zamestnania, aby sa zmluva neposudzovala ako spotrebiteľská.

23. Keďže pri pochybnostiach o obsahu zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší, súd dospel k
záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol v danom prípade poskytnutý na výkon
zamestnania zaťažuje toho, kto takúto skutočnosť tvrdí. Keďže účel vyznačený v zmluve ("na výkon
povolania ") súdu preukázaný nebol, súd vychádza z toho, že uvedený úver bol poskytnutý na súkromné

účely (teda na iný účel ako na výkon povolania, zamestnania, podnikania). V prípade pochybností
o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského
charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre
dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne
spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť - resp. nie

je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s
takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má.

24. Po preskúmaní celej zmluvy o úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel

súd k záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán, a to najmä (ale nielen) v ustanoveniach o zabezpečovacích
prostriedkoch (spísanie notárskej zápisnice prostredníctvom splnomocnenca, uzatvorenie záložnej
zmluvy prostredníctvom splnomocnenca, niekoľkonásobné zmluvné pokuty, blankozmenka) a zároveň
sú celá zmluva a všeobecné podmienky koncipované výlučne na prospech veriteľa, obsahujú prakticky

len povinnosti dlžníka a práva a výhody veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov
zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči
dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Skutočnosť, že sa zmluva
prieči dobrým mravom spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho dôvodu nemohlo spoločnostiPOHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľovi z uzatvorenej zmluvy o úvere vzniknúť ani právo na vyplnenie
blankozmenky podľa článku 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z čoho vyplýva, že ak
zmenka vyplnená bola (napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo), nie je možné sa

na základe takto vyplnenej zmenky úspešne domáhať akýchkoľvek práv. Pri konštatovaní nemožnosti
vzniku práva na vyplnenie blankozmenky na základe neplatnosti zmluvy o úvere z vyššie uvedených
dôvodov súd vychádzal aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 06.05.2008 sp. zn. 4 Obo
161/2007.

25. Právo zo zmenky, ktoré si uplatnil navrhovateľ v tomto konaní na tunajšom súde, bolo už uplatnené
jeho predchodcom na rozhodcovskom súde, ktorý návrhu v celom rozsahu vyhovel. Rozhodcovský
rozsudok vydaný rozhodcovským súdom nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a stal sa tak
exekučným titulom, pričom na jeho základe bol podaný návrh na vykonanie exekúcie proti odporcovi
na vymoženie priznanej sumy a jej príslušenstva, avšak exekučný súd žiadosť na vydanie poverenia
zamietol a následne exekučné konanie právoplatne zastavil, pričom vo svojom rozhodnutí jednoznačne

konštatoval rozpor konania oprávneného s platnými právnymi predpismi a zaoberal sa platnosťou
zmenky ako aj označením odporcu ako podnikateľa v úverovej zmluve. Zabezpečením nárokov zo
spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa zaoberá § 4 ods. 6/ zákona č. 258/2001 Z. z., ktoré
pripúšťa takéto zabezpečenie len za splnenia stanovených podmienok s tým, že zmenková suma v čase
vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva

a to vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.

26. Vzťah, z ktorého vznikla zmenka, je vzťahom medzi dodávateľom a spotrebiteľom, tak vzniká otázka,
či zmenka a jej indosácia nadmerne nesťažili, ba dokonca neznemožnili spotrebiteľovi presadiť vlastné
spotrebiteľské práva vrátane práva na ex offo súdnu ochranu (rozsudok súdneho dvora v spojených

prípadoch C-240/98 až C-244/98). Zmenka totiž objektívne znamená výrazné sťaženie práv vystaviteľa
zmenky napr. sťažené uplatňovanie kauzálnych námietok, prísna lehota na námietky a právo veriteľa
na vyplnenie blanko zmenky. Po indosácii zmenky sa právne postavenie vystaviteľa zmenky vzniknutej
zo spotrebiteľskej zmluvy ešte viac sťažuje ak nie je priamo až znemožnené.

27. Navrhovateľ sa striktne pridržiava práv, ktoré sú vo všeobecnosti priznávané majiteľovi zmenky po
jej indosácii a za irelevantné považuje v predmetnej veci právo spotrebiteľa podľa čl. 6 ods. 1/ smernice
Rady 93/13/ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého sa členské štáty
majú postarať o to, aby bol spotrebiteľ zbavený účinkov neprijateľných zmluvných podmienok a vo
svetle uznesenia súdneho dvora C-76/10 (POHOTOVOSŤ proti T.) aj plnenia úrokov a poplatkov pri

neuvedení ročnej percentuálnej miery nákladov. Článok 6 smernice je treba považovať za ustanovenie
rovné kogentným ustanoveniam vnútroštátneho práva a poskytovanie ochrany je treba naplniť v rovine
pravidiel verejného poriadku, teda vždy a za každých okolností.

28. Zmenkové práva navrhovateľa môžu byť v rozpore so spotrebiteľskými právami odporcu, keďže

spotrebiteľské právo vnáša osobitosti do tradičného súkromného práva a táto skutočnosť aj predurčuje
jeho prednosť a zákaz jeho zneužitia (nález Ústavného súdu ČR vo veci IV.ÚS 457/10, podľa ktorého je
zákaz zneužitia práva silnejší než dovolenie dané právom a teda výkonu práva , ktorý je jeho zneužitím
nemôžu súdy poskytnúť ochranu, lebo by to bolo v rozpore nielen s § 3 OZ, ale predovšetkým čl.36
Listín). Súd preto nevidí najmenší dôvod na presadzovanie iného právneho názoru a je si vedomý prísnej

formálnosti zmenkového práva, no nie je možné akceptovať právnu prax, v dôsledku ktorej dochádza k
využitiu resp. zneužitiu zmenkových inštitútov v neprospech jednej zmluvnej strany. Samotná formálnosť
zmenkového práva nemôže byť argumentačnou základňou, z ktorej by súdy mali pri posudzovaní
obdobných prípadov vychádzať. Je to práve zmenkové právo, ktorého základné princípy či inštitúty
sú zneužívané. Bez existencie legislatívnych mechanizmov umožňujúcich zabrániť vyššie naznačeným

postupom, je dôležité, aby sa v aplikačnej praxi hľadali také východiska, ktoré by zneužívaniu práv
zabránili. V konečnom dôsledku je neprehliadnuteľný aj historický výklad zákonodarcu, ktorý postupne
od obmedzenia zmeniek v spotrebiteľských úveroch (§ 4 ods. 6/ zákona č.258/2001 Z. z.) uzákonil ich
úplný zákaz (§ 17 ods. 3/ zákona č.129/2010 Z. z.). Indosácia zmenky je tiež v zjavnom rozpore s
ustanovením § 54 ods. 1/ OZ, podľa ktorého si spotrebiteľ ani inak nesmie zhoršiť svoje postavenie. Z

dôvodublízkostiprincípovzmenkovéhoprávajeprerozhodovaciučinnosťsúdovinšpiratívneprelomenie
prísnejformálnostizmenkovéhoprávanemeckoujudikatúrou(rozsudokBGH,25.2.1965-II.ZHR191/62
Hamm).29. Ak dohoda o vypĺňacom práve pri blankozmenke nezohľadňuje vyššie uvedené práva spotrebiteľa
a umožňuje indosáciou zmenky vymôcť od spotrebiteľa plnenie z neprijateľných podmienok, ide o
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Bez platnej dohody o vypĺňacom práve niet platnej zmenky (rozsudok

NS SR vo veci 4Obo 161/2007). Neplatnosť zmenky potom determinuje výsledok sporu.

30. V prejednávanej veci je jednoznačné, že medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský vzťah založený
zmluvou o úvere č. 4790115 zo dňa 30.06.2009, pričom v ten istý deň odporca vystavil veriteľovi
zmenku v zmysle článku 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, avšak podľa názoru súdu

uvedená zmenka je neplatná, nakoľko bola vystavená v rozpore so zákonom a spôsob, akým sa
pôvodný veriteľ a následne navrhovateľ domáha svojich práv na základe takto vystavenej zmenky
považuje súd za obchádzanie zákona, čo znamená, že právny úkon síce neodporuje výslovnému zneniu
zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. O
nedovolenosť a teda aj o absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide tiež v prípade, keď sa tento prieči
dobrým mravom. Obchádzanie zákona spočíva i v zámernom použití prostriedkov, ktoré sami o sebe

nie sú zákonom zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako
nenapadnuteľný. Konanie "in fraudem legis" predstavuje postup, keď sa niekto správa podľa práva , ale
tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci (rozsudok NS SR vo
veci 4Obo 161/2007).

31. Ustanovenie článku 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru v zmluve o úvere zo dňa
30.06.2009 je jednoznačne v rozpore s § 3 OZ ako aj s ustanoveniami Občianskeho zákonníka
na ochranu spotrebiteľa (§ 53 a § 54) a spôsobuje značnú nerovnováhu medzi účastníkmi tohto
záväzkového vzťahu a preto zmenku, ktorá bola vystavená na základe tohto zmluvného dojednania je
potrebné považovať za neplatnú, keďže samotná dohoda o vyplnení zmenky je neplatná vzhľadom na

vyššie uvedené. Na základe neplatnej zmenky potom nie je možné navrhovateľovi priznať pohľadávku,
ktorú si uplatnil v tomto súdnom konaní a z toho dôvodu súd jeho návrh v celom rozsahu zamietol.
Dôkazom toho, že pôvodný veriteľ POHOTOVOSŤ s.r.o. a následne navrhovateľ sa snažili zámerne
použiť prostriedky, ktorými by obišli právne predpisy na ochranu spotrebiteľa je ich samotný postup,
ktorým sa chceli domôcť pohľadávky z vystavenej zmenky, keď spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. nebola

úspešná v exekučnom konaní a následne previedla rubopisom na navrhovateľa zmenku (ide o tú istú
zmenku, ktorá už predtým bola použitá v rozhodcovskom konaní a následne rozhodcovský rozsudok bol
použitý ako exekučný titul) a zámerne bola zmenka prevedená na spoločnosť so sídlom mimo územia
Slovenskej republiky, aby táto potom mohla uplatniť pohľadávku v súdnom konaní na území SR podľa
článku 4 ods. 1/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje

konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ktoré konanie by malo byť písomné a teda bez prejednania
veci na pojednávaní, čím by sa predišlo skúmaniu spotrebiteľského vzťahu medzi účastníkmi úverovej
zmluvy, na základe ktorej bola potom vystavená zmenka. Uvedený postup odporuje zákonu a prieči sa
dobrým mravom a preto mu súd nemôže poskytnúť právnu ochranu, pričom samotnú zmenku považuje
súd za neplatnú vzhľadom na neprijateľnosť zmluvnej podmienky a to dohody o vyplnení zmenky v

článku 14 úverovej zmluvy. Pre neplatnosť zmenky, ktorá bola použitá navrhovateľom na uplatnenie
jeho pohľadávky v súdnom konaní, nebolo možné návrhu vyhovieť a preto súd návrh v celom rozsahu
zamietol majúc za to, že práva spotrebiteľa požívajú takú právnu ochranu, ktorá nemôže byť narušená
ani v konfrontácii s právom zo zmenky.

32. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa 142 ods. 1/ OSP tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný
úspech, nepriznal náhradu trov konania, pretože v súvislosti s týmto konaním mu žiadne trovy nevznikli
a odporca náhradu trov konania ani nepožadoval.

33. Rozsudok včas podaným odvolaním napadol len žalobca. Žalobca sa v odvolaní zameral

predovšetkým na zdôraznenie platnosti príslušnej zmenky a jeho námietky boli prejavom snahy o
nepripustenie akéhokoľvek súdneho prieskumu okolností vzniku zmenky a vykonania dokazovania v
tomto smere.

34. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (CSP),

ktorý zákon zrušil Občiansky súdny poriadok (OSP) a ustanovil, že (v zásade) platí aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, keď právne účinky úkonov, ktoré v konaní dovtedy nastali,
zostávajú zachované.35. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach rozsahu a dôvodov
odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozhodnutia, a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých častiach podľa ust. § 387

ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správny. Nakoľko sa odvolací súd plne (v celom rozsahu) stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia v napadnutých častiach, obmedzuje sa vo svojom rozhodnutí
len na skonštatovanie správnosti týchto dôvodov napadnutého rozhodnutia.

36. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu spochybňujúcou postup súdu prvej

inštancie pri vykonávaní dôkazov. Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej
na navrhovateľa sídliaceho v Českej republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo zmenky uplatňuje
pred súdom Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu
upraveného Nariadením. Článok 4 Nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob
vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti.
Odvolací súd prijal záver o tom, že ak súd prvej inštancie vo všeobecnosti nemal na základe vyplneného

tlačiva žalobcu k dispozícii všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, mohol žalobcu vyzvať na
doplnenie a mohol realizovať aj iné postupy v súlade s vnútroštátnym procesným predpisom. Cieľom
Nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci, ale
umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo
čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku 4 Nariadenia nemožno preto

vykladať tak, že by na základe neho nemal súd k dispozícií iné dôkazné prostriedky než príslušné
tlačivá, a nemal by ani možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou
zmluvou. Z Čl. 8 a 9 uvedeného Nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou
sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie,
ak to považuje za potrebné. Zjednodušená forma konania podľa Nariadenia je preto plne zlučiteľná s

judikatúrou Súdneho dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi, ak nie je
ustanovené inak, procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z
Čl. 19 Nariadenia.

37. Občiansky súdny poriadok dôkaznú povinnosť upravoval v ustanovení § 120, ktoré v tretej
vete odseku 1 umožňuje súdu výnimočne vykonať aj iné než účastníkmi navrhnuté dôkazy, ak je
ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V danom prípade predložená zmenka má svoj
základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky obsiahnutej vo všeobecných úverových podmienkach
právneho predchodcu žalobcu so spotrebiteľskou úverovou zmluvou. S ohľadom na výnimočnosť

spotrebiteľského vzťahu a potreby súdnej ochrany spotrebiteľa súd prvej inštancie správne skúmal
charakter tohto vzťahu. Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere bol preukázaný bez akýchkoľvek
pochybností. Úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa, dodávateľ
mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo preukázané, že úver
bol poskytnutý žalovanej strane za účelom výkonu zamestnania. S prihliadnutím na možný výskyt

zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na
preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, resp. jeho právny nástupca. Existujúce
pochybnosti sa v súdnom konaní odstraňujú spôsobom upraveným pre dôkazné konanie, čo znamená,
že nespotrebiteľský charakter musí byť bezpečne preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon

povolania, zamestnania, resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis
má výkon povolania, zamestnania, resp. podnikateľská činnosť s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či
dlžník pri uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Dôkaznú povinnosť
vyplývajúcu z ustanovenia § 120 ods. 1 prvej vety OSP si žalobca nesplnil, čo má na posudzovanie
právneho vzťahu vzniknutého medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou stranou rovnaký

vplyv, ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia uvedený nebol.

38. Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty
povinné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa
nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to

aplikáciouprocesnéhoprávamásúdtútopovinnosťnaplniť,čoznamená,ževprípadeuplatnenianároku
zo zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna
právna úprava platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie
zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti nebolo úplne v súlade s právom EÚnaochranuspotrebiteľa.Vnútroštátnaprávnaúpravado31.12.2010nezabezpečilatotižvhodnúochranu
spotrebiteľa na základe Smernice Rady 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto
skutočnosť zmenil až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a

prijatím nového zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01.01.2011. Zmenkové právo ako
také v súdnom konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna
právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských

vzťahoch, nemôže byť akceptovaná bezvýhradne.

39. Odvolací súd preto neprijal právny názor žalobcu, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom
nároku zo zmenky sa má vychádzať výlučne z predloženej zmenky predstavujúcej samostatný
abstraktný záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii
zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú

spotrebiteľského úveru (ďalej len „Smernica“), síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách
nezakazuje, ale podľa čl. 10 Smernice jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek
v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Pojem
vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na čl. 14 Smernice, ktorá zakazuje znížiť
štandard ochrany spotrebiteľa a preto vhodnú ochranu spotrebiteľa je potrebné chápať ako celkový

právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ
zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným
rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa,
aby súd pri uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby
hodnotilpôvodnúzmluvuospotrebiteľskomúvereaskúmal,čitátoobsahujenekalézmluvnépodmienky.

40. Rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky je však vo svetle judikatúry Súdneho
dvora EÚ neprijateľné. Súdny dvor EÚ už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká
súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom
a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa

ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS musí byť poskytnutá spotrebiteľovi, čo potvrdzuje aj Čl. 14
Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak by totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny
súd vôbec nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých
zmluvných podmienok, išlo by o drastické zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o
porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime by bolo nemožné alebo minimálne neprimerane

ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, ak by v konaní o vymáhaní pohľadávky nebolo
možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Abstraktný charakter zmenky bol sčasti spochybnený
už v ustanovení § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z. nakoľko bolo zakázané splniť dlh zmenkou alebo
šekom. Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia

bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

V tomto prípade zmenka bola teda vystavená v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom a aj v
rozpore s právom Európskej únie (EÚ).

41. Čo sa týka dohody o vyplňovacom práve zmenky, táto - aby bola právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie - musela byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná

vôľa vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody však
žiadne informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovanú stranu nevyplývajú. Žalobca a ani jeho
právny predchodca sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohli
zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje)
uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalovanej strany. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že

v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp
ochrany spotrebiteľa. Neinformovanosť spotrebiteľa mu nemôže byť na ujmu. Pritom potreba vystavenia
a odovzdania zmenky dodávateľovi nevyplývala žalovanej strane zo zmluvy, ale len zo všeobecných
úverových podmienok. V tejto súvislosti je právne významné aj ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskehozákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach

o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dojednanie o
zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, odporuje ustanoveniu § 54 ods.
1,2 Občianskeho zákonníka, a preto na podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne
vystavená a ani platne indosovaná.

42. Žalobca v odvolaní namietal vadu konania spočívajúcu v prekvapivom rozhodnutí súdu prvej
inštancie, čo považoval za vadu konania spočívajúcu v odňatí možnosti konať pred súdom. Súd
prvej inštancie v dôvodoch svojho písomného rozhodnutia konštatoval svoj postup a postup žalobcu
neprítomného na pojednávaní, preto námietka žalobcu o prekvapivom rozhodnutí je nepravdivá.
Odvolací súd nezistil žiadne vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť,
keď žalobca sa svojou neprítomnosťou na pojednávaní sám zbavil možnosti vyjadriť sa k vykonaným

dôkazom.
43. Pred rozhodnutím prvostupňového súdu vo veci v Zbierke súdnych rozhodnutí SR bolo pod číslom
93/2015 publikované spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia zo dňa 20.
októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo
vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledovnom znení:

I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;

2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu , pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom

práve, aplikujúc právnu úpravu a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

44. Uvedené stanovisko potvrdzuje správnosť výkladu a záverov oboch súdov.

45. Následne zákon č. 191/1950 Sb. a OSP reagovali na prijaté rozhodnutie zákonom č. 438/2015 Z.z.
účinným od 23.12.2015. Doplnil v čl. II. Zákon č. 191/1950 Sb. v §17 ods.1 o novú vetu a doplnil odsek

2. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky
vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystavovateľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. V konaní, v ktorom sa
uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce
námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho záväznosť zo

zmluvy vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Poznámka pod čiarou odkazuje príkladmo na §
52 OZ, § 5a zákona č. 250/207 Z.z. Tento zákon v čl. I. zmenil a doplnil OSP v § 79 o odseky 3,4, § 114
ods.2 OSP, v ktorých upravil náležitosti návrhu na začatie konania pri nároku uplatnenom zo zmenky
a sankciu za nesplnenie povinnosti spočívajúcej v posudzovaní nároku titulom spotrebiteľskej zmluvy a
poučenie žalovaného o možnosti uplatňovania námietok.

46. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Súd prvej
inštancie svoje rozhodnutie založil na neplatnosti zmluvy o úvere pre hrubé narušenie rovnováhy v
právachapovinnostiachzmluvnýchstrán,atonajmävustanoveniachozabezpečovacíchprostriedkoch.
Zmluvu vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon, z ktorého veriteľovi nemohlo vzniknúť právo na

vyplnenie blankozmenky. Žalobca v tejto časti dôvodov odvolania neuviedol k právnemu posúdeniu veci
nič, argumentoval len tým, že prvostupňový súd nemohol založiť svoj názor na skúmaní tohto právneho
úkonu, ktorého nebol účastníkom konania a mal rozhodovať len na základe ním predloženej zmenky.Vzhľadom na vyššie uvedené, prijaté stanovisko NS SR v judikáte R 93/2015, odvolací súd považuje
tento odvolací dôvod za bezpredmetný.

47. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 378 ods. 1, § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej strane priznal nárok v plnej výške.

48. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).