Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. máj 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoZm/146/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114208856
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114208856.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek

senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o. so sídlom
Politických vězňů 1272/21, Nové Město,
110 00 Praha 1, Česká republika, IČ 264 29 705, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO 36 864 421, proti žalovanej E. R.,
bydliskom T. XXX/XX, XXX XX C. F. R., prechodne bydliskom P.. F. XXX/X, XXX XX C. F. R.,
o zaplatenie zmenkového príslušenstva a zmenkovej odmeny 2,62 eur, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 37CbZm/35/2014-70 zo dňa 31. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd späťvzatie žaloby v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne p r i p ú š ť a,
v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e. Vo zvyšnej
časti rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu o zaplatenie zmenkového príslušenstva a
zmenkovej odmeny v sume 2,62 eur a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že žalobca
podal na súde prvého stupňa žalobu podľa článku 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady

(ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Pri
určení právomoci, vecnej a miestnej príslušnosti postupoval súd prvého stupňa podľa článku 2 bod 1,
článku 3 bod 1 Nariadenia č. 861/2007 a podľa článku 2 bod 1, článku 16 bod 2 Nariadenia č. 44/2001
o príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach (Brusel
I) a podľa § 84 O.s.p. Vychádzal zo zistenia, že žalobca ku dňu podania žaloby mal sídlo v
Českej republike a žalovaná mala bydlisko v Slovenskej republike. Súd prvého stupňa konštatoval, že
ide o cezhraničný spor a hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva žaloby na uplatnenie pohľadávky

nepresahuje 2 000 eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Pri určovaní rozhodného
práva postupoval súd prvého stupňa podľa § 10 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom (ďalej len ZMPSP) a danú vec posudzoval podľa právneho poriadku
Slovenskej republiky, nakoľko jeho použitie zodpovedá rozumnému usporiadaniu právneho vzťahu
medzi žalobcom a žalovanou.

Právnu vec posúdil súd prvého stupňa podľa ním citovaných príslušných ustanovení slovenského

hmotného práva, Občianskeho zákonníka, zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového (ďalej len
ZZŠ) a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov s poukazom
na článok 1 ods. 1, článok 2 písm. a/ - c/, článok 3 ods. 1, článok 4 ods. 1, 2, článok 5, článok 6 ods.
1 Smernice 93/13/EHS. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu ako právnická osobakonajúca v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti (poskytovanie úverov nebankovým spôsobom) a
žalovaná ako fyzická osoba uzavreli dňa 21.12.2009 zmluvu o úvere č. 302300151, ktorou sa veriteľ
zaviazal poskytnúť žalovanej úver v sume 350 eur a žalovaná sa zaviazala zaplatiť veriteľovi sumu úveru

zvýšenú o poplatok vo výške 346 eur, spolu sumu 696 eur v 12 mesačných splátkach po 58 eur počnúc
dňom 20.1.2010. Zo zmluvy vyplýva prehlásenie žalovanej, že finančné prostriedky sú poskytnuté na
výkon zamestnania a tieto žalovaná prevzala ako peňažnú hotovosť dňa 21.12.2009 a jej prevzatie
potvrdila vlastnoručným podpisom. Zmluva o úvere má formu predtlačeného formulára. Neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy sú všeobecné zmluvné podmienky poskytnutia úveru, ktoré sú predtlačené na zadnej

strane zmluvy. Súčasťou všeobecných podmienok je pod bodom 14. dohoda o vyplnení zmenky.
Z predloženej zmenky vystavenej žalovanou súd prvého stupňa zistil, že ide o listinu obsahujúcu
označenie zmenka v slovenskom jazyku, bezpodmienečný sľub zaplatiť peňažnú sumu vo výške
785,17 eur, uvedenú slovom aj číselným vyjadrením, údaj o zročnosti zmenky, platobné miesto sídlo
spoločnosti POHOTOVOSŤ, meno toho na koho rad sa má platiť, dátum a miesto vystavenia zmenky
v Q., 21. decembra 2009 a podpis vystaviteľa. Zmenka obsahuje doložku bez protestu, dohodu o

výške zmenkového úroku 0,25 % denne od 4. januára 2010, doložku na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia a nad podpisom vystaviteľa zmenka obsahuje identifikačné údaje v podobe
meno a priezvisko, trvalé bydlisko a rodné číslo vystaviteľa zmenky. Na rube zmenky sa nachádza
indosament v znení namiesto nás na rad CD Consutling s.r.o. s označením sídla spoločnosti, ktorý
je podpísaný indosantom. Vzhľadom k subjektom uzatvárajúcim túto zmluvu mal súd prvého stupňa

preukázané, že medzi týmito subjektami došlo k uzatvoreniu tzv. spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka. Uzatvorená zmluva bola označená ako zmluva o úvere uzatvorená
podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a v čl. 17 všeobecných podmienok bolo dohodnuté, že
všetky právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Uvedené označenie a dojednanie
nie je prekážkou aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako aj

ďalších predpisov spotrebiteľského práva, ktoré súd aplikuje na všetky zmluvy bez ohľadu na ich
právnu formu, ak jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Súd prvého stupňa ďalej skúmal, či
predmetný právny vzťah nepodlieha režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v
znení neskorších predpisov. Veriteľ, právny predchodca žalobcu, s predmetom podnikania poskytovanie
úverov nebankovým spôsobom, poskytol dlžníkovi, fyzickej osobe, nepodnikateľovi, na jeho žiadosť

úver za úroky skryté pod tzv. poplatok za poskytnutie úveru, pričom obsah tohto poplatku vyplýva z
čl. 12 všeobecných podmienok. V uzatvorenej zmluve žalovaná označila ako účel poskytnutia úveru
výkon zamestnania. Žalobca v konaní nepreukázal súvis poskytnutého úveru s výkonom zamestnania
žalovanej. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na
preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, v tomto prípade žalobca. V prípade

pochybností o obsahu zmluvy platí pre spotrebiteľa výklad priaznivejší. Súd prvého stupňa mal za to,
že úver bol žalovanej poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania
(rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č.k. 10CoE/5/2010-46 zo dňa 23.2.2010). Z úradnej povinnosti
súd prvého stupňa preskúmaval platnosť spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola nevyhnutným predpokladom
pre následné posudzovanie uplatnených nárokov zo zabezpečovacej zmenky ako plnenia, ktoré bolo

predmetom tohto konania. Súd prvého stupňa preskúmal zmluvné podmienky, posudzoval ich možnú
neprijateľnosť a zistil, že zmluva obsahuje dojednania, ktoré neúmerne a hrubo narušujú rovnováhu
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Konštatoval, že v priamom rozpore so spoločenskými
princípmi dobrých mravov, resp. z pohľadu výkonu podnikateľskej činnosti poctivého obchodného styku,
je väčšina ustanovení zmluvy. Zmluva, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 350 eur

obsahuje poplatok za uzavretie zmluvy vo výške 346 eur upravený v čl. 12 všeobecných podmienok
bez bližšieho uvedenia obsahu a konkrétnej výšky nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy. V
súvislosti s takto stanoveným poplatkom poukázal súd prvého stupňa na rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove zo dňa 21.11.2012, sp.zn. 18Co/109/2011, v ktorom tento súd vyslovil, že je nevyhnutné,
aby sa poplatkom platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Neurčitý poplatok možno

považovať za neprijateľnú podmienku. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že zmluva neobsahuje údaj
o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov, čím sa spotrebiteľský úver stáva bezpoplatkový a
bezúročný v zmysle § 4 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Aj z tohto dôvodu právnemu
predchodcovi žalobcu nevzniklo oprávnenie požadovať od žalovanej zaplatiť sumu 346 eur ani vyplniť
uvedenú sumu do zmenky vystavenej žalovanou. Za hrubé porušenie rovnováhy zmluvných strán

považoval súd prvého stupňa dojednanie zmluvných pokút, čl. 12 o uznaní dlžnej sumy v celej výške,
vrátane poplatku, čl.14, ktorého súčasťou je dohoda o vyplnení zmenky. Ani táto dohoda, ktorá bola
súčasťou vopred pripravených všeobecných podmienok, nebola účastníkmi individuálne dojednaná a
žalovaná nemala možnosť ju žiadnym spôsobom ovplyvniť. Podľa názoru súdu prvého stupňa dohodao vyplnení bianco zmenky, tak ako je formulovaná v čl. 14 všeobecných podmienok, vykazuje znaky
zjavnej neurčitosti a nezrozumiteľnosti, čo spôsobuje jej neplatnosť v zmysle neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ktorá zhoršuje postavenie spotrebiteľa a je v priamom rozpore so zákonom. Zákon č.

258/2001 Z.z. výslovne limituje možnosť zabezpečenia spotrebiteľského úveru zmenkou vyplnenou
zmenkovou sumou do výšky nesplatenej istiny a príslušenstva maximálne do výšky 30 % pôvodnej istiny.
Dohodu, ktorá prekračuje zákonné ustanovenie, možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku
alebo za obchádzanie zákona, ktoré majú rovnaký právny následok, neplatnosť dojednania. Zdôraznil,
že aj v prípade, ak by súd prvého stupňa vyhodnotil zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako platnú

zmluvu, nemohol byť úver zabezpečený zmenkou s vyplnenou zmenkovou sumou vo výške 785,17
eur pre priamy rozpor s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., pretože zmenka mohla byť vyplnená
maximálne zmenkovou sumou 455 eur. Súd prvého stupňa uzavrel, že zmluva o úvere je v rozpore
s dobrými mravmi a v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná. Pre absolútnu
neplatnosť zmluvy o úvere, ktorej súčasťou bola dohoda o zabezpečení pohľadávky zmenkou a dohoda
o vyplnení bianco zmenky, nemožno žalobcovi priznať plnenie ani zo zmenky. Právny predchodca

žalobcu nemohol vyplniť bianco zmenku a ani ju ďalej indosovať. Žalobcom predložená zmenka, aj keď
obsahuje náležitosti zmenky podľa ZZŠ, nezabezpečuje konkrétny záväzkový vzťah z poskytnutého
úveru. Neplatnosť dohody o zabezpečení pohľadávky zmenkou a dohody o vyplnení bianco zmenky
znamená neexistenciu kauzálneho vzťahu medzi konkrétnou pohľadávkou a zmenkou, ktorá ju mala
zabezpečovať. V uvedenom prípade nedošlo k vzniku platného zmenkového záväzkového vzťahu

(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Obdo V 43/2006).

Záverom súd prvého stupňa poukázal na to, že Nariadenie umožňuje súdu aj vo veciach s nízkou
hodnotu sporu nariadiť pojednávanie v zmysle čl. 5 ods. 1 Nariadenia, ak to súd považuje za potrebné.
Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že nariadeniu ústneho pojednávania malo predchádzať uznesenie s

odôvodnením, mal súd prvého stupňa za to, že tento právny názor žalobcu nie je správny. Z čl. 5 ods.
1 Nariadenia nevyplýva povinnosť súdu rozhodovať o nariadení pojednávania osobitným uznesením.
Uznesením rozhodne súd iba vtedy, ak návrh na ústne pojednávanie odmieta. Tento postup bol v súlade
s Nariadením a procesným právom SR, na ktoré Nariadenie v čl. 19 odkazuje. Ustanovenie § 120 ods.
1 O.s.p. umožňuje súdu vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, a to vo výnimočných prípadoch.

Súd prvého stupňa považoval tento prípad za prípad výnimočnosti a vykonanie ďalších dôkazov
za nevyhnutnosť za účelom ochrany spotrebiteľa. Súdne rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale
predovšetkýmspravodlivé(NálezÚstavnéhosúduČeskejrepublikysp.zn.IV.ÚS1241/12).Rozhodnutie
o náhrade trov konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalovanej
náhradu trov konania nepriznal z dôvodu jej neuplatnenia. Súd prvého stupňa žalovanej náhradu trov

konania nepriznal.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov,
že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods.
2 písm. b/ O.s.p.), účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§

205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). V odvolaní
uviedol, že v prejednávanej veci došlo zo strany súdu jeho konaním a rozhodnutím k porušeniu
práva Európskej únie, a to čl. 4, 5 a 7 Nariadenia, ktoré má všeobecnú pôsobnosť, je záväzné vo
všetkých svojich častiach a je priamo aplikovateľné v Slovenskej republike. Žalovaná nedoručila súdu

žiadnu odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia. Súd bol preto povinný
postupovať podľa čl. 7 ods. 3 tohto Nariadenia. Poukázal na to, že súd prvého stupňa vo veci vykonal
dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o úvere, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi.
Žalobca ani žalovaná dokazovanie v tomto rozsahu nenavrhli. Súd prvého stupňa vykonal nikým
nenavrhnuté dokazovanie bez účasti účastníkov konania a tak svojvoľne rozšíril rozsah vykonaných

dôkazov, dokazovanie vykonal nezákonným spôsobom a najmä, neumožnil účastníkom konania vyjadriť
sa k vykonanému dokazovaniu, či navrhnúť ďalšie dokazovanie. Podľa § 120 O.s.p. je dokazovanie
v sporovom konaní ovládané prejednávacou zásadou, súd vychádza len zo skutočností tvrdených
účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o
svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané

zákonom č. 191/1950 Zb. Žalovaná voči forme a obsahu zmenky nenamietala. Podľa názoru žalobcu
neexistovala žiadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre
rozhodnutie vo veci. V danej veci súd prvého stupňa mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov sporovýchstrán počas písomnej fázy konania (koncentračná zásada podľa čl. 5 Nariadenia) a
vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať
ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods.3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky

voči zmenke, ak však tak neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu
uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na
to, aby postupom podľa § 120 ods.1 veta prvá O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za žalovanú.
Ak tak súd učinil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov
konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovanej

vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto
obrany nedovolávala, pohľadávku žalobcu nerozporovala, svojim konaním ju prakticky uznala. Súd sám
iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre žalovanú dostatočný
podklad pre zamietnutie návrhu. Takéto správanie súdu je v právnom štáte neprijateľné a predstavuje
výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces garantované podľa čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca v

odvolaní tvrdil, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek
spotrebiteľského vzťahu, pričom ide o zmenku platnú, ktorá je abstraktným samostatným záväzkom
neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať ani podmieňovať inými okolnosťami než tými, ktoré sú
uvedené na zmenke. Súd prvého stupňa sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených
v zákone č. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu, predovšetkým § 17 zák. č.

191/1950 Zb., z ktorého vyplýva, že žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne
námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Ak tak v
sporovom konaní nemôže robiť žalovaná, tým menej tak môže robiť sám súd. Súd porušil poučovaciu
povinnosť prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 O.s.p., porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých
dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože

nemalibyťvsporovomkonanívedenompodľaNariadeniač.861/2007vykonanébeznávrhu.Napadnuté
rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Žalovaná
uplatnený nárok nepoprela, no napriek tomu súd uplatnený nárok zamietol. Potreba vykonať ďalšie
dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania. V danej veci súd prvého stupňa mohol
a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky.

Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka
ako listinný cenný papier inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Nie je možné ju spájať,
či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Súd prvého stupňa považoval za
nesporné to, že žalovaná a spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzavreli zmluvu o úvere, že zmenka je
zabezpečovacou zmenkou a že žalovaná uzavrela zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Tieto údaje však

neboli tvrdením ani jedného z účastníkov. Tieto údaje súd prvého stupňa vyabstrahoval z dokazovania,
ktoré si sám navrhol. Také skutočnosti nemožno považovať za nesporné, k týmto skutočnostiam sa
účastníci nevyjadrili. Žalobca poukázal na to, že súd pri odôvodnení vychádzal len zo zaužitej praxe
súdu v iných právne a skutkovo obdobných veciach, čím došlo k porušeniu základného práva na
spravodlivý súdny proces a k odňatiu možnosti konať pred súdom. Podľa názoru žalobcu nikto v konaní

netvrdil, že žalovanej bol poskytnutý spotrebiteľský úver, teda nie úver v súvislosti s jej podnikateľskou
činnosťou, a nikto túto skutočnosť v konaní ani nepreukázal. S poukazom na zákon č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch žalobca uviedol, že tento zákon pripúšťal, aby na zabezpečenie nárokov
zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka, pri ktorej bola limitovaná len výška zabezpečenia
vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka mohla byť používaná aj v prostredí

spotrebiteľských úverov. Prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky
s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla
byť neplatná a neprijateľnou zmluvnou podmienkou v prípade spotrebiteľa, pretože právna úprava
explicitne pripúšťala používanie zmeniek. V odvolaní žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo dňa 28.11.2013, sp.zn. 43CoZm/18/2013, rozsudok Najvyššieho súdu Českej

republiky zo dňa 22.8.2002, sp.zn. 25Cdo 1839/2000, uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa
5.9.2013, sp.zn. 10Co/79/2013, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.11.2013, sp.zn.
43CoZm/10/2013. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe
vyhovie v celom rozsahu a žalobcovi prizná právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré v odvolaní
vyčíslil.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.Písomným podaním, ktoré došlo súdu prvého stupňa dňa 22.12.2015, zobral žalobca žalobu v časti o
zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo zmenkovej sumy z uplatneného zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy žalobu späť. Z dôvodu späťvzatia žalobca žiada, aby

súd priznal zmenkový úrok len v časti 0,06 % denne zo zmenkovej sumy. Žalovaná výzvu odvolacieho
súdu podľa § 208 O.s.p. v odbernej poštovej lehote neprevzala.

Podľa § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa,
ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd

späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší
rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Vzhľadom na to, že žalovaná nereagovala na čiastočné späťvzatie žaloby, odvolací súd mal za to, že
so späťvzatím súhlasí. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia a vzhľadom na skutočnosť, že žalobca
zobral sčasti žalobu späť, a to skôr, než rozhodnutie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť,

odvolací súd čiastočné späťvzatie žaloby pripustil, v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a
konanie zastavil.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je

dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny podľa § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdiť.

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným
spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi účastníkov konania, dôkazy vyhodnotil v súlade

so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver,
keď s poukazom na ním citované ustanovenia Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka a
zákona zmenkového a šekového žalobu zamietol a žalovanej ako úspešnému účastníkovi konania
náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva podľa § 142 ods. 1
O.s.p. nepriznal. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa podrobne a presvedčivo odôvodnil v súlade

s požiadavkami § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov, na ktoré v podrobnostiach odkazuje.

Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberal, či v konaní pred súdom prvého stupňa
nedošlo postupom súdu k procesným vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. iným

vadám konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolacie dôvody posudzoval
odvolací súd podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Žalobcom namietaná vada konania vymedzená
v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho
konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej
republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto odvolací súd posudzoval či postupom súdu prvého
stupňa nebola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení
s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola

účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.
K pojmovým znakom tohto odňatia patrí odňatie možnosti konať pred súdom, k odňatiu možnosti konať
došlo v dôsledku postupu súdu a možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Tieto
pojmové znaky musia byť splnené súčasne.

Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa namietal, že súd prvého stupňa vykonal nikým
nenavrhnuté dokazovanie, svojvoľne rozšíril rozsah dokazovania, a najmä neumožnil účastníkom
konania vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu (koncentračná zásada v zmysle čl. 5 Nariadenia).
Poukázal na to, že súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods. 1 O.s.p.
vznášal za žalovanú námietky voči zmenke, pretože tým porušil princíp kontradiktórnosti konania a

rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie.

Žalobou v predpísanej podobe (tlačivo A) podanou podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkouhodnotu sporu, sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia zmenkového príslušenstva - zmenkového
úroku 0,25 % denne z konkrétnych zmenkových súm za konkrétne obdobia a do zaplatenia, 6 % ročného
úroku z konkrétnych zmenkových súm za konkrétne obdobia a do zaplatenia, zmenkovej odmeny a

náhrady trov konania. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia má konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu písomnú formu. Súd nariadi ústne pojednávanie iba vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to
navrhnú účastníci, príp. niektorý z nich. V súlade s článkom 19 Nariadenia ak Nariadenie neustanovuje
inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi slovenským procesným právom.
Procesný postup súdu je upravený v článku 5 ods. 2 - 7, článku 6, 7, 8, 9, článku 12 ods. 2 Nariadenia, v

ostatnom sa tento postup riadi Občianskym súdnym poriadkom. Kľúčovými cieľmi európskeho konania
voveciachsnízkouhodnotousporustanovenými včlánku1Nariadeniasú zrýchlenie,zjednodušenie
konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch v rámci Európskej únie, zníženie
nákladov, čím sa zjednoduší prístup k spravodlivosti. Pri plnení týchto cieľov majú súdy kľúčovú
úlohu iniciovať kontroly a určovať postup, ktorý treba v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou
hodnotou sporu dodržiavať, ako aj primeraným spôsobom uplatňovať vnútroštátne procesné právo, čo

vyplýva z článku 19 Nariadenia. V zmysle bodu 9 preambuly Nariadenia by mal súd rešpektovať právo
na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho procesu najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho
pojednávania, o dôkazných prostriedkoch a rozsahu, v akom sa vykonávajú dôkazy. Povinnosť súdu
kontrolovať a určovať postup v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa
posilňuje v zmysle článku 12 ods. 2 Nariadenia, ktorým sa súdu ukladá povinnosť podporovať strany

sporu, pokiaľ ide o procesnoprávne veci, a to poskytovaním informácií o procesnoprávnych
otázkach, pričom z odôvodnenia čl. 9 vyplýva, že súd musí v záujme zabezpečenia spravodlivosti
konania voči obidvom stranám sporu postupovať rovnakým spôsobom. Povinnosť informovať strany
o procesnoprávnych otázkach si súd môže v závislosti od vnútroštátnych postupov plniť rôznym
spôsobom.

Odvolací súd v konaní nezistil, že pred súdom prvého stupňa došlo k vadám v postupe súdu podľa
čl. 7 ods. 1 Nariadenia pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania. Podľa čl. 5 ods. 2, 3
Nariadenia vyzval súd žalovanú tlačivom C na odpoveď a spolu s tlačivom C zaslal žalovanej žalobu
a poučenie účastníka konania. Doručované písomnosti prevzala žalovaná dňa 16.2.2015, na tieto

nereagovala. Z úradnej činnosti súd prvého stupňa pripojil do spisu zmluvu o úvere, ktorej súčasťou
sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Po ich pripojení do spisu a po oboznámení sa s
obsahom týchto listín, vykonal súd prvého stupňa podľa § 100 ods. 1 posledná veta O.s.p. predbežné
právne posúdenie veci, v ktorom vyslovil, že právnu vec je potrebné posúdiť nielen podľa zmenkového
zákona, ale aj podľa predpisov upravujúcich spotrebiteľské právo, nakoľko žalovaná mala pri vyplnení

blankozmenky postavenie spotrebiteľa. Oznámenie o predbežnom právnom posúdení veci spolu s
poučenímpodľa§120ods.4zaslalsúdprvéhostupňaprávnemuzástupcovižalobcuažalovanej.Právny
zástupca žalobcu prevzal oznámenie o predbežnom právnom posúdení veci a poučenie dňa 11.12.2014,
žalovaná dňa 16.2.2015. Pripojením týchto listín bez návrhu účastníkov konania, vykonal súd prvého
stupňa skutkové zistenia, ktoré posúdil ako právne významné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku a

následne rozhodol vo veci na nariadenom pojednávaní podľa § 115 ods. 1 O.s.p.

Na pojednávaní dňa 31.3.2015 súd prvého stupňa vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti právneho
zástupcu žalobcu a žalovanej. Právny zástupca žalobcu sa písomným podaním zo dňa 30.3.2015
(doručené súdu prvého stupňa dňa 31.3.2015) z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu,

že v určenom čase bolo nariadené pojednávanie v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti
žalovanému Slovenská republika, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy vedenej Okresným
súdom Nové Zámky sp.zn. 10C na deň 31.3.2015 od 10,00 hod. do 13,30 hod. V týchto veciach
je žalobca právne zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. V ospravedlnení uviedol,
že nežiada odročenie pojednávania z dôvodu jeho neprítomnosti, pričom uviedol, že vychádza zo

skutočnosti o tom, že nemá vedomosť o popretí pohľadávky žalovanou. V prípade, ak by v priebehu
pojednávania došlo akýmkoľvek spôsobom k popretiu uplatnenej pohľadávky žalovanou, žalobca žiadal,
aby súd pojednávanie odročil, vo veci neukončil dokazovanie a žalobcu oboznámil s námietkami
žalovanej zaslaním zápisnice z pojednávania. Žalovaná sa z neúčasti neospravedlnila ani nepožiadala
z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, telefonicky oznámila súdu prvého stupňa, že na

pojednávanie nedostaví.

Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu vec prejednať a rozhodnúť v neprítomnosti účastníka
konania alebo jeho právneho zástupcu v prípade splnenia podmienok, ktoré spočívajú v tom, žeúčastník konania alebo jeho právny zástupca bol na pojednávanie riadne predvolaný so zachovaním
5-dňovej lehoty na prípravu pojednávania (§ 115 ods. 2 O.s.p.) a tento účastník konania alebo
jeho právny zástupca včas nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Dôležitý dôvod,

pre povahu ktorého sa nemôže pojednávania zúčastniť sa musí týkať predovšetkým jeho osoby a mal
by sa vyznačovať určitou mierou nepredvídateľnosti, mal by byť závažný a svojím rozsahom alebo z
iných dôvodov by mal obsahovať dôvodený znak ospravedlniteľnosti. Dôležitosť dôvodu treba hodnotiť
ku všetkým okolnostiam konkrétnej veci aj s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti. Odvolací súd
konštatuje, že právny zástupca žalobcu dôvod neúčasti na pojednávaní nepreukázal, údaje, ktoré v

ospravedlnení uviedol boli neúplné. I keď sa dôvod ospravedlnenia z neúčasti na pojednávaní týkal
právneho zástupcu žalobcu, tento dôvod neobsahoval žiadnu mieru nepredvídateľnosti. Z úradnej
činnosti je odvolaciemu súdu známe, že právny zástupca žalobcu prevzal zastúpenie spoločnosti
POHOTOVOSŤ s.r.o. a spoločnosti CD consulting, s.r.o., ktoré podali na všeobecných súdoch
Slovenskej republiky niekoľkotisíc žalôb o uplatnenie pohľadávok. Právny zástupca žalobcu mal z
titulu svojho postavenia objektívne predpokladať, že bude existovať množstvo konaní, v ktorých budú

nariadené pojednávania, na ktoré bude ako právny zástupca predvolaný a vznikne potreba jeho
účasti na týchto pojednávaniach. Za týchto okolností odvolací súd nepovažoval tvrdený dôvod neúčasti
právneho zástupcu žalobcu za závažný ani za dôležitý.

Odvolací súd ďalej uvádza, že právnym zástupcom označený dôvod odročenia pojednávania (námietky

žalovaného) za situácie, že súd prvého stupňa mal splnené procesného podmienky na prejednanie
veci v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu podľa § 101 ods. 2 O.s.p., nie je bez ďalšieho
dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania. Právny zástupca žalobcu a žalovaná boli oboznámení
s predbežným právnym posúdením veci podľa § 100 ods. 1 O.s.p. vrátane skutočnosti, že súd pripojil do
spisu zmluvu o úvere vrátane všeobecných podmienok a že týmito listinami vykoná súd prvého stupňa

dokazovanie podľa § 129 ods. 1 O.s.p.

Preskúmaním postupu súdu prvého stupňa vyhodnotil odvolací súd postup tohto súdu ako správny, keď
mal preukázané, že súd prvého stupňa mal pre prejednanie veci v neprítomnosti právneho zástupcu
žalobcu a žalovanej splnené všetky podmienky podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Zo skutočností a postupov

súdu prvého stupňa v konaní vyplýva, že právo žalobcu na kontradiktórnosť súdneho procesu nebolo
porušené. Prejednaním veci v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu súd prvého stupňa neodňal
žalobcovi možnosť konať pred súdom. Odvolaciu námietku žalobcu o odňatí možnosti konať pred súdom
postupom súdu prvého stupňa vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.

Súd prvého stupňa dodržal v konaní procesný postup, ktorý vyplýva z Nariadenia a v spojení s ním z
príslušných ustanovení O.s.p., pričom postupoval v súlade s § 120 O.s.p. a účastníkov konania poučil
podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o dôkaznej povinnosti. Túto povinnosť má súd bez ohľadu na to, či je účastník
konania právne zastúpený. Splnenie poučovacej povinnosti má rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci
samej, na možnosť napadnúť toto rozhodnutie v riadnom, prípadne aj v mimoriadnom opravnom konaní,

pretože jeho obsahom je významné obmedzenie predkladať alebo označovať v ďalšom konaní dôkazné
prostriedky a skutočnosti, hoci objektívne existujú. Súd prvého stupňa splnil poučovaciu povinnosť
s osobitným zreteľom na to, že spravidla ide o poslednú reálnu možnosť predložiť alebo označiť dôkazné
prostriedky a skutočnosti, ktoré by mohli priniesť skutkové poznatky nevyhnutné na úspech žaloby alebo
účinnú obranu proti nej.

Za daného procesného stavu súd prvého stupňa umožnil sporovým stranám zúčastniť sa prejednania
veci vrátane možnosti označiť rozhodné skutočnosti a dôkazy, vyjadriť ku všetkým dôkazom, ktoré sa
vykonali (§ 123 O.s.p.), vykonať zhrnutie návrhov a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci
(§ 118 ods. 4 O.s.p.). Ustanovenie § 120 ods. 1 posledná veta O.s.p. dáva súdu možnosť vykonať

aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania za účelom zistenia skutkového stavu, zvlášť za
situácie aká nastala v danom spore. Ide vlastne o prelomenie zásady formálnej pravdy v sporovom
konaní. Tento postup je výnimočný a je možné ho využiť vtedy, keď je vykonanie nenavrhnutých dôkazov
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa mal zo žalobcom predloženej vlastnej zmenky
preukázané, že pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., na rad ktorej

vystavila dňa 21.12.2009 žalovaná zmenku, na líci ktorej sa nachádza číslo zmluvy 302300151. Práve
tieto skutočnosti boli podkladom pre postup súdu prvého stupňa podľa § 120 ods. 1 posledná veta O.s.p.,
pretože vznikli pochybnosti, či zmenka vystavená žalovanou má alebo nemá zabezpečovací charakter,či zabezpečovala alebo nezabezpečovala plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, prípadne i zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

Ochrana spotrebiteľa ako povinnosť súdu vyplýva nielen z predpisov hmotného práva, ale aj z práva
Európskej únie. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o
spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu.
Jednou z odlišnosti spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka
vznikla. Ďalšou odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok

zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach
podľa Nariadenia, v ktorých má žalovaný postavenie spotrebiteľa. Súdny dvor Európskej únie vo
viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/EHS (C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial,
C-243/08, Pannon GSM) vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr (C-137/08, VB Pénzügyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich musí
skúmať ex offo a (C-618/10, Banco Espanol de Credito), že odporuje európskemu právu, ak ich súd

nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takých prípadoch musí národný súd
vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom Európskej únie. Z ustanovenia § 17
zákona č. 191/150 Zb. nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo. Nariadenie neobsahuje
žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých
zabezpečenie bola vystavený zmenka. Čl. 7 ods. 3 Nariadenia stanovuje, že súd v prípade

pasivity žalovaného len „vydá rozsudok“, nestanovuje, že súd žalobe musí vyhovieť. Odvolací súd je
toho názoru, že v danom prípade súdu prvého stupňa nič nebránilo, aby z úradnej povinnosti skúmal,
či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky. Pripojením zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru súd prvého stupňa
neporušil koncentračnú zásadu, a tým, že účastníkom konania oznámil, že s obsahom týchto listín sa

oboznámilatietoposúdilakodôkazynazistenieskutkovéhostavu,neporušilaniprincípkontradiktórnosti
súdneho konania a ani rovnosť účastníkov konania.

Vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ktorý vo viacerých rozhodnutiach poukázal na
to, že spotrebiteľ sa či už z dôvodu nevýhodnej vyjednávacej pozície alebo z dôvodu neinformovanosti

dostáva do nevýhodnejšieho postavenia a túto nerovnováhu súd môže odstrániť ex offo zbavením
účinku nečestných zmluvných podmienok (porov. Océano Gruppo editoriale spojené prípady C-240 až
C-244/98). Súdny dvor zároveň judikoval, že existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný
spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalú povahu zmluvnej podmienky (spojené prípady C-240 až
C-244/98). Vyhodnotenie zmluvnej podmienky ako nečestnej nie je jednoduchá záležitosť. Smernica

indikatívnym spôsobom vypočítava, čo všetko sa má pritom zohľadniť (posúdenie zmyslu posudzovanej
klauzuly, posúdenie ostatných zmluvných podmienok, ich porovnanie s ostatnými
zmluvami, vyhodnotenie všetkých okolnosti prípadu a iných; čl.4 ods.1 smernice). Súdny dvor stanovil
jasnú požiadavku na ochranu pred nečestnými klauzulami pri štandardných produktoch obdobne ako
vyžadujú vnútroštátne pravidla verejného poriadku, teda vždy za každých okolností (porov. C-76/10

POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50,51).

Proces podľa Nariadenia nie je vylúčený z pôsobnosti judikátov súdneho dvora a ex offo súdnej
kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok. Zmenka je náročná na formality a aj v zmenkových
právnych veciach je dôležité zaoberať sa ex offo neprijateľnosťou zmluvných podmienok zmluvy,

ktorú zmenka zabezpečuje. Žalobca, ktorý sa stal majiteľom niekoľkotisíc zmeniek indosamentom od
spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., si musel byť vedomý, že v skutočnosti ide o zmenkových dlžníkov
ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a ktorých
postavenie nie je možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje Občiansky zákonník (§ 54
ods.1). Zmenky indosované na žalobcu majú priamy odkaz na zmluvy o úvere.

Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval v súlade s hmotných právom, keď riešil
kauzu zmenky a zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu neprijateľné zmluvné
podmienky. Ako základné a významné neprijateľné zmluvné podmienky posúdil súd prvého stupňa
dohodu o zabezpečení pohľadávky zmenkou a dohodu o vyplnení zmenky ako súčasť všeobecných

podmienok poskytnutia úveru upravené ako neprijateľné podmienky v § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho
zákonníka a v § 53 ods. 4 písm. l/ Občianskeho zákonníka. Odvolací súd, zhodne so súdom prvého
stupňa, je toho názoru, že pôvodnému majiteľovi zmenky, remitentovi, nevzniklo právo zmenku vyplniť
pre absolútnu neplatnosť dohôd podľa čl. 14 všeobecných podmienok. Žalobcovi zo zmenky nevznikloprávo na žiadne plnenie. Žalobca, ktorý nadobudol zmenku rubopisom na škodu dlžníka, sa nemôže
úspešne domáhať plnenia titulom zmenky prijatej a vyplnenej v rozpore s hmotným právom, pretože ide
o výkon práva, ktorý nepožíva právnu ochranu ako konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods.

1 Občianskeho zákonníka.

Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku o
náhradetrovkonania,oktorýchrozhodolsúdprvéhostupňazaaplikácie§142ods.1O.s.p.vychádzajúc
zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu,

ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému
petitu. Keďže žalovaná si v konaní náhradu trov neuplatnila, súd prvého stupňa žalovanej náhradu trov
konania nepriznal.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
142 ods. 1 O.s.p. Úspešná žalovaná si právo na náhradu trov konania neuplatnila a preto odvolací súd

žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.