Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/61/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811210424
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8811210424.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s.,
Teplická 147, Piešťany proti žalovanej V. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. X, zastúpenej E. Y., nar.
XX.X.XXXX, bytom R.. E. XX, Y. X. V., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenia
na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, Petzwalova 12, Nitra, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom,
advokátom, so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 66, o zaplatenie 2.769,72 Eur s prísl., a o protižalobe
žalovanej z 27.5.2012, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad
Topľou z 23.7.2012, č. k. 11C/253/2011-100 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené.

Zrušuje rozsudok vo výroku o zamietnutí protižaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vracia
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.594,90
Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne od 26.5.2009 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti
žalobu zamietol.

Určil, že zmluvná podmienka uvedená v úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit
Slovakia, a.s., platných ku dňu 29.9.2008 v hlave VI. § 6, v hlave XIV. § 3, v hlave XIV. § 4 a v hlave
XIV. § 19, sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Určil, že o
trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozsudku.

V dôvodoch rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že bolo zistené, že medzi žalobcom a žalovanou

bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva v zmysle § 52 a nasl.,
Občianskeho zákonníka. Ustálil, že námietka premlčania uplatnená zo strany vedľajšieho účastníka
opodstatnená vo veci nie je. Zdôraznil, že k zosplatneniu celého úveru došlo 25.5.2009, dňom
nasledujúcim po tomto dni vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie dlžnej sumy z poskytnutého úveru,
zároveň začala plynúť trojročná premlčacia doba a žaloba zo strany žalobcu bola podaná 15.11.2011.
Úver bol poskytnutý žalovanej vo výške 1.825,67 Eur, žalovaná sa zaviazala ho splácať v 84 splátkach
po 35,92 Eur mesačne a žalovaná v prospech žalobcu uhradila celkovo sumu 336,69 Eur. Súd prvého

stupňa zdôraznil, že takto uhradené finančné prostriedky je potrebné zaúčtovať v prospech splatenia
istiny. Zdôraznil, že zmluvné dojednania v § 8 hlavy V. umožňovalo žalobcovi použiť splátku aj na iný
účel ako na splatenie istiny, a to bez ohľadu na vôľu druhej zmluvnej strany, ktorá nemala možnosť túto
zmluvnú podmienku ovplyvniť a toto sa aj v predmetnej veci stalo. Uviedol, že ide v tomto smere onevyváženosť vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom v otázke plnenia dlhu zo strany spotrebiteľa, vzťah sa
v otázke plnenia stáva pre spotrebiteľa netransparentným a konanie dodávateľa v niektorých prípadoch
až nepredvídateľným. Spotrebiteľ pritom má záujem predovšetkým na prednostnom plnení istiny. Túto

zmluvnú podmienku vyhodnotil ako takú, ktorá je na škodu spotrebiteľa a neprihliadal na ňu. Zdôraznil
ďalej, že dohoda o výške úrokov vo vzťahu medzi účastníkmi konania je absolútne neplatná, keď medzi
zmluvnými stranami bola dohodnutá ročná úroková sadzba 18,61 %. Z internetovej stránky NBS súd
prvého stupňa preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom
úvere so splatnosťou nad 5 rokov v danom období úrok predstavoval 8,86 % ročne. S ohľadom na

neplatnosť dohodnutých úrokov súd prvého stupňa ako primerané určil úroky v spomínanej výške 8,86
% ročne. Dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov pritom majú patriť žalobcovi len do
splatnosti dlhu. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Žalovaná teda
vzhľadom na uvedené mala žalobcovi zaplatiť celkovo sumu 1.931,59 Eur, ktorá pozostáva z istiny úveru
1.825,67 Eur a úroku z úveru ku dňu zosplatnenia vo výške 105,92 Eur. Bolo zistené, že žalovaná plnila
v prospech žalobcu 336,69 Eur, túto sumu je potrebné započítať, v dôsledku čoho je povinná zaplatiť

žalovaná ešte 1.594,90 Eur. Zvyšok pohľadávky žalobcu vzhľadom na uvedené považoval súd prvého
stupňa za neopodstatnený a pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky zistil, že výška úrokov z omeškania
ku dňu 26.5.2009 bola 9 % ročne (8 % + 1 %), ale žalobca si uplatnil úrok z omeškania 0,024 % denne
z dlžnej sumy, čo ročne predstavuje 8,76 %, a preto priznal žalobcovi tento ním žiadaný nižší úrok z
omeškania.

Nakoľko súd prvého stupňa dospel k záveru, že takto dojednané zmluvné podmienky spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov konania, a to na úkor žalovanej ako spotrebiteľa,
určil ako neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v úverových zmluvných podmienkach spoločnosti
Home Credit Slovakia, a.s., platných 29.9.2008, a to v hlave VI. § 6, v hlave XIV. § 3 a 4. Pokiaľ ide o

podanú protižalobu zo strany žalovanej ustálil, že opodstatnená je protižaloba pokiaľ ide o vyslovenie
neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých aj v hlave XIV. v § 19. Ide o zmluvnú podmienku
týkajúcu sa platnosti rozhodcovskej doložky. Pokiaľ ide o určenie ďalších zmluvných podmienok za
neprijateľné, tak ako boli špecifikované v podanej protižalobe, dospel k záveru, že tieto zmluvné
podmienkyvzhľadomnaichnásledkyapredovšetkýmnamožnosťichpraktickéhouplatneniaazávislosť

ich uplatnenia zo strany žalobcu na celkovom konaní a prístupe žalovanej nie sú spôsobilé privodiť
žalovanej ujmu takej intenzity a rozsahu, že by to malo za následok vznik vážnej nerovnováhy medzi
právami a povinnosťami účastníkov zmluvného vzťahu. Úverová zmluva bola žalovanej zaslaná poštou,
bolo na jej uvážení, či takýto návrh príjme alebo nie. Mala dostatočný časový priestor na preštudovanie
zmluvy, zmluvu nepodpísala v tiesni ani pod nátlakom, išlo o jej slobodné rozhodnutie. Zo strany

žalobcu okrem tohto konania neboli voči žalovanej realizované žiadne úkony, ktoré by mohli nepriaznivo
zasiahnuť do jej práv a oprávnených záujmov, ktoré by jej spôsobili nejakú ujmu, nedošlo ani k vzniku
hrozby takejto ujmy, nevznikol ani nárok na priznanie primeraného zadosťučinenia. Súd prvého stupňa
určil, že o trovách konania rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku, a to proti výrokom, ktorým bolo žalobe vyhovené, a ktorým bola protižaloba
v prevyšujúcej časti zamietnutá, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie vedľajší účastník
vystupujúci na strane žalovanej. Navrhuje mediáciu a zmierenie. Na protižalobe trvá a navrhuje
zmeniť výrok o zamietnutí protižalobe a tejto vyhovieť v celom rozsahu. Poukazuje v tomto smere na
zdôvodnenie nároku tak, ako je to uvedené v protižalobe uplatnenej zo strany žalovanej v priebehu tohto

konania.Súdlenvšeobecneskonštatovalvočivšetkýmzmluvnýmpodmienkam,žeobstojaavtomtovidí
nepreskúmateľnosť tohto výroku rozsudku. Rozsudok o čiastočnom vyhovení žalobe navrhuje zmeniť
a zamietnuť, lebo odporuje dobrým mravom taký výkon práva, aký prezentuje žalobca, keď poskytuje
úverybezvyhodnoteniabonity.Akbysažalovanánebránila,vzniklabyjejneprimeranáujmaaprimerané
finančné zadosťučinenie prichádza do úvahy za hrozbu ujmy, ktorá tu evidentne bola v zmysle § 3 ods.

5 zákona č. 250/2007 Zb.. Navrhla preto zmeniť rozsudok v jeho vyhovujúcej časti o žalobe tak, že by
žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu a v časti zamietnutého protinávrhu navrhuje zmeniť rozsudok a
žalobe vyhovieť. Uplatňuje tiež protinávrhom primerané finančné zadosťučinenie podľa spomínaného §
3ods.5zákonač.250/2007Zb.vrozsahu500,-Eur.Zmluvnépodmienkyapostupžalobcupredstavovali
hrozbu ujmy.

Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda vo výroku, ktorým bolo žalobe
vyhovené, vo výroku o zamietnutí protižaloby v prevyšujúcej časti v zmysle zásad vyjadrených v §
212 ods. 1, 2 O.s.p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia

pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je sčasti
dôvodné.

Výroky rozsudku súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o určení neprijateľných
zmluvných podmienok neboli dotknuté odvolaním účastníkov, a preto nepodliehali preskúmavaniu

odvolacím súdom (§ 206 ods. 2 veta prvá, ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 29.9.2008, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 citovaného zákona, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 citovaného zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa;
to neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 citovaného zákona, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú

také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich
obsah.

Podľa § 54 ods. 1, 2 citovaného zákona, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom

odporuje zákona alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Z obsahu spisu možno ustáliť, že niet pochýb o tom, že účastníci konania dňa 29.9.2008 uzatvorili
individuálne špecifikovanú zmluvu o úvere, ktorou žalobca poskytol žalovanej úver v dohodnutej výške
s dohodnutými podmienkami jeho splácania. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že predmetná

vec sa týka sporu so zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Zb. o spotrebiteľských
úveroch vzhľadom na čas vzniku zmluvy (29.9.2008). Sám žalobca napokon v zmluve a v podaniach
používa inštitúty typické pre spotrebiteľské úvery (napr. RPMN a pod.).

Podľa obsahu tejto úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1.825,67 Eur, ktorý sa

žalovaná zaviazala splácať v počte splátok 84, a to po 39,24 Eur mesačne. Úverová zmluva ďalej
obsahuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe (18,61 %), údaj o RPMN (20,5 %) a celkové náklady spotrebiteľa
v súvislosti s takto uzatvorenou zmluvou boli vyjadrené rozsahom 1.238,66 Eur.

V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že k zosplatneniu predmetného úveru došlo dňa

25.5.2009, pričom žaloba zo strany žalobcu bola na súd prvého stupňa doručená dňa 15.11.2011, teda v
rámci plynutia trojročnej premlčacej lehoty stanovenej v § 101 Občianskeho zákonníka, ktorý súd prvého
stupňa vo veci aj správne aplikoval.

Žalovaná v konaní argumentovala zamietnutím žaloby v celom rozsahu z dôvodu, že súd by nemal

poskytnúť ochranu výkonu takého práva, ktoré sa prieči dobrým mravom a mal by uznať, že miniatúrne
písmo nie je v súlade s etikou, morálkou a čestnou obchodnou praxou. K odvolacej námietke ohľadom
použitia inštitútu dobrých mravov odvolací súd poznamenáva, že dobré mravy sú právne významnou
hodnotovou kategóriou. Svojim významom nadobudli význam základných zásad súkromného práva anemožno opomenúť fakt, že z hľadiska obsahového patrí pojem dobrých mravov k neurčitým pojmom.
Avšak aj táto neurčitá norma je aplikovateľná na základe priameho zákonného odkazu. Posúdenie toho
čo je v rozpore s dobrými mravmi je vždy vecou súdu aplikujúceho konkrétnu právnu normu.

Odvolací súd konštatuje, že v tejto súvislosti nebolo dôvodné odchýliť sa od vysloveného názoru
prvostupňového súdu pokiaľ ide o posudzovanie platnosti uzatvorenej úverovej zmluvy, a to pokiaľ ide o
jej časť označenej ako Úver. Z obsahu tejto časti zmluvy je zrejmé, aká výška úveru sa poskytuje, zrejmá
je výška mesačných splátok, ako aj počet splátok, ktoré má žalovaná uhradiť a zmluva obsahuje údaj

o RPMN a ročnej úrokovej sadzbe. Súd prvého stupňa správne zistil, že žalovaná v prospech žalobcu
uhradila celkovo 336,69 Eur a na rozdiel od úverových podmienok obsiahnutých v hlave V. § 8 zmluvy
stanovil, že uvedené plnenie zo strany žalovanej je potrebné započítať predovšetkým na splatenie istiny
úveru.

Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania

sa,ktorésúvspoločnostivprevažnejmiereuznávanéapredstavujúzákladnýhodnotovýporiadok.Cena
plnenia tak nie je vyňatá zo súdnej kontroly pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani z kontroly podľa
generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Je preto potrebné súhlasiť so skutkovými
zisteniami i právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý kritickým spôsobom prehodnotil uplatňované
nároky žalobcu pokiaľ ide o zmluvné úroky z úveru, ktoré žalobcovi môžu patriť iba do okamihu

zosplatnenia úveru. Pokiaľ ide o zmluvné úroky z úveru, je potrebné dohodu vzniknutú medzi účastníkmi
vo výške úrokov z úveru nad 8,86 % ročne považovať za absolútne neplatnú, a to z dôvodu, že
dohodnutý úrok medzi účastníkmi bol podstatne vyšší ako bola priemerná úroková miera z úverov
poskytnutých v tomto období bankami. Táto okolnosť spôsobuje pochopiteľne značnú nerovnováhu
v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka,

pričom so zreteľom na charakter organizácie žalobcu je potrebné vychádzať práve z takejto priemernej
úrokovej miery úverov poskytovaných bankami, pretože žalobca je subjektom, ktorý poskytuje úvery a
v tomto slova zmysle je porovnateľný s bankovými inštitúciami. Za týchto okolností je potrebné súhlasiť
s názorom prvostupňového súdu, že primerané úroky v danom prípade predstavujú 8,86 % ročne. V
závislosti od uvedeného súd prvého stupňa opodstatnene vyhovel žalobe o vrátenie nesplateného úveru

poskytnutého v celkovej výške 1.825,67 Eur po pripočítaní úroku z úveru ku dňu zosplatnenia vo výške
105,92 Eur a po zohľadnení čiastočného plnenia žalovanej vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 336,69 Eur.
Žalovanájetakpovinnázaplatiťžalobcoviostávajúcučasťúveruvsume1.594,90Eurspoluspríslušným
úrokom z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1, 2 Nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Zb. v znení neskorších predpisov).

So zreteľom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené potvrdil
postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p..

V podanej protižalobe zo dňa 27.5.2012 sa žalovaná zároveň domáhala určenia neprijateľnosti

zmluvných podmienok uvedených v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit
Slovakia,a.s.,platnýchkudňu29.9.2008avtejtosúvislostikonkrétnenamietala§2hlavyII.,§2hlavyIV,
§11hlavyV.,§1hlavyVIII.,§15,§16a§19hlavyXIV.(súdprvéhostupňaurčilakoneprijateľnúzmluvnú
podmienku, konkrétne v § 19 hlavy XIV.) a napokon v § 2 a § 4 hlavy XII. spomínaných Úverových
zmluvných podmienok spoločnosti žalobcu.

Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj
podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola

dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb.). Za neprijateľnú
podmienkusapovažujeajzmluvnápodmienka,ktorávyjadrujefinančnýzáväzokspotrebiteľazaplneniu,
ktorému po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória
skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových
vzťahoch).

Súd prvého stupňa vo vzťahu k protižalobe žalovanej stroho skonštatoval, že ďalšie zmluvné podmienky
žalovanou označené nie sú spôsobilé privodiť ujmu takej intenzity a rozsahu, že by to malo za
následok vznik vážnej nerovnováhy medzi právami a povinnosťami účastníkov zmluvného vzťahu.Takéto zdôvodnenie rozhodnutia s ohľadom na koncepciu protižaloby žalovanej rozhodne postačujúce
nie je, keď súd prvého stupňa sa evidentne jednotlivo namietanými zmluvnými podmienkami bližšie
nezaoberal. Nie je tak zrejmé na základe čoho súd prvého stupňa vyhodnotil, že nie sú spôsobilé mať

za následok vznik vážnej nerovnováhy vo vzťahu medzi účastníkmi daného zmluvného vzťahu. Ako
sa s takto uplatneným nárokom zo strany žalovanej súd prvého stupňa vyporiadal z preskúmavaného
rozhodnutia zistiteľné nie je.

Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa

čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne
určuje § 157 ods. 2 O.s.p., dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je
naplnené reálnym obsahom. Tieto požiadavky rozsudok v časti zamietnutia protižaloby v prevyšujúcej
časti dostatočným spôsobom nespĺňa v dôsledku čoho je rozhodnutie nepreskúmateľné, čo je dôvodom
pre zrušenie veci postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., pretože v dôsledku nepreskúmateľnosti

rozhodnutia sa odníma účastníkovi možnosť konať pred súdom za situácie, že nie je transparentne jasné
na čom je založené rozhodnutie súdu.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude predovšetkým dôsledne sa vyporiadať s nárokmi
uplatnenými žalovanou v protižalobe pokiaľ ide o určenie neprijateľnosti namietaných zmluvných

podmienok. Už teraz pritom možno konštatovať, že sú tu zmluvné podmienky, ktoré sa odkláňajú od
záväzných noriem určených v Občianskom zákonníku v neprospech spotrebiteľa (porov. napr. zmluvnú
podmienku v prípade vrátenia preplatku, ktorého vrátenie dodávateľ podmieňuje písomnou žiadosťou s
ust. § 451 Občianskeho zákonníka „Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať“).
Sporná zmluvná podmienka sa evidentne odkláňa od tohto ustanovenia v neprospech spotrebiteľa.

Odklon aj od dispozitívnej normy v neprospech spotrebiteľa môže znamenať dôvod neprijateľnosti
klauzuly (rozsudok SD vo veci C-415/11 Aziz cit.: „2. Článok 3 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať
v tom zmysle, že:
-pojem ,,značná nerovnováha" ku škode spotrebiteľa treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych

právnych predpisov uplatňovaných v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami s cieľom
posúdiť, či a prípadne v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy
nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve. Zároveň sa zdá,
že na tieto účely je relevantné preskúmať právne postavenie uvedeného spotrebiteľa z hľadiska
prostriedkov, ktoré má podľa vnútroštátnej právnej úpravy k dispozícii na zabránenie uplatňovaniu

nekalýchpodmienok,-naúčelyurčenia,čidôjdeknerovnováhe„napriekpožiadavkedôvery[dobrejviery
- neoficiálny preklad]", treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorí zaobchádza so spotrebiteľom
čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou
po individuálnom dojednaní. Článok 3 ods. 3 smernice sa má vykladať v tom zmysle, že príloha, na
ktorú odkazuje toto ustanovenie, obsahuje len orientačný a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré

možno považovať za nekalé. "

Sporná zmluvná podmienka je v rozpore aj s citovaným ust. § 54 ods. 1 v spojení s § 39 OZ (porov.
rozsudok KS v Prešove vo veci 6Co 161/2011 „Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné
podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie

oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne právo).
Ide o akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri
štandardnýchtypovýchzmluvách(porov.KristiánCsach,Štandardnézmluvy,VydavatelstvíAlešČenék).
Treba však povedať, že ak sa neberie do úvahy výber programu a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym
spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy. Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana

spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v ustanovení § 54 OZ. Faktická nerovnosť medzi
dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii je zjavná a viaceré rozhodnutia súdneho dvora
na to poukazujú (napr. rozsudok C-168/05 Mostaza Claro, bod 25,26,27). "

Prvostupňový súd nepodrobil súdnej kontrole zmluvné podmienky ani z pohľadu ich prípadného rozporu

s kogentnými ustanoveniami zákona najmä upravujúcimi ochranu v osobnostných právnych vzťahoch
(porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 18Co 109/2011).Prvostupňový súd nevykonal súdnu kontrolu ani z pohľadu kritéria dostatočnej transparentnosti
zmluvných podmienok. Netransparentná zmluvná podmienka je neprijateľná, a to dokonca aj keby išlo
o hlavný predmet plnenia alebo jeho cenu (§ 53 ods. 1 OZ a contrario ...„ak sú vyjadrené určito jasne

a zrozumiteľne..."

Zmluvná podmienka môže byť síce gramaticky určitá, ale z hľadiska ekonomického dopadu na
spotrebiteľa môže byť nedostatočne transparentná (porov. bod 73, 74 rozsudku SD C-143/13 vo veci
Matei B. proti SC Volksbank Romania SA cit.: „V tejto súvislosti treba pripomenúť, že požiadavka,

transparentnosti zmluvných podmienok stanovená v článku 4 ods. 2 a článku 5 smernice 93/13,
ktoré majú inak zhodný dosah, nemôže byť obmedzená len na ich zrozumiteľnosť z formálneho a
gramatického hľadiska (pozri v tomto zmysle rozsudok Kásler a Káslerné Rábai, EU:C:2014:282, body
69 a 71). "

Ide o zásadné rozhodnutie súdneho dvora , s ktorým sa prvostupňový súd musí vyrovnať najmä vo

vzťahu k ustanoveniam o revolvingu.

Konečne súd nevykonal súdnu kontrolu inkorporačnej doložky , jej transparentnosti s dopadom na
neprijateľnosť všeobecných obchodných podmienok (porov. aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vo veci 2Cdo 245/2010). Odvolací súd pre platnosť takéhoto záväzku vyžaduje jeho

transparentné dojednanie priamo v zmluve. Za netransparentnú inkorporačnú doložku tunajší súd už v
iných prípadoch posúdil doložku, ktorá je písaná menším písmom, v spodnej časti zmluvy pod hlavným
textom uvedeným podstatne väčším písmom, (porov. rozsudky Krajského súdu v Prešove vo veci 6Co
135/2012, 21Co 28/2012).

Podľa bodu 27 nálezu Ústavného súdu ČR I. ÚS 3512/2011, cit.: „Ústavní soud připomína, že již
několikrát zásadu „poctivosti" v oblasti ochrany spotřebitele aplikoval, a to ve forme tzv. princípu důvěry.
Konkrétne v nálezu ze dne 6. 11. 2007, sp. zn. II. ÚS 3/06 (N 185/47 SbNU 429) Ústavní soud uvedl:
„Ten, kdo vyvolal určité jednaní, se nesmi ex post dovolávat vad jednotlivých úkonů, které sám způsobil.
Uplatňovaní princípu důvěry v úkony dalších osob při veškerém sociálním styku s nimi je základním

předpokladem pro fungovaní komplexní společnosti (Luhmann, N.: Vetrauen. Ein Mechanismus der
Reduktion socialer Komplexität. Stuttgart 1989, str. 1). Důvěru je třeba pokládat za elementárni kategórii
sociálního života. Jednak vyjadruje vnitřní postoj odrážející eticky odůvodněné představy a očekávání
jednotlivých členů společnosti a z druhé strany je výrazem princípu právni jistoty, který představuje jednu
z fáze materiálně, t. j. hodnotově, chápaného právního štátu, jehož ústavně normatívni výraz je obsažen

v čl. 1 odst. 1 Ústavy ČR. Naznačená konkretizace princípu právního štátu je oním principem, který
působí na strane stěžovatele a proti princípu autonómie vůle, kterého se dovolávají obecné soudy. Je
pak primárně úkolem obecných soudů najít praktickou konkordanci mezi oběma protikladně půúsobícími
princípy tak, aby zůstalo zachováno maximum z obou, a tak, aby výsledek byl slučitelný s obecnou
představou spravedlnosti." [obdobně nález Ústavního soudu ze dne 15. 6. 2009, sp. zn. I. ÚS 342/09

(N 144/53 SbNU 765)]."

Súd prvého stupňa tiež nevyhodnotil správnym spôsobom nárok žalobkyne požadujúcej primerané
finančné zadosťučinenie. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Zb. v znení platnom k 29.9.2008,
proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa

spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti
porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav.
Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu

spotrebiteľovi.

Ako bolo vyššie uvádzané v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy (v užšom
ponímaní) nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda neprijateľné podmienky. Podmienky,

ktoré zákon označuje ako neprijateľné, ak by boli zakotvené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Citované ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Zb. v znení neskorších predpisov predpokladá,
že osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi, má bez ďalšieho právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kohoporušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť
ujmu spotrebiteľovi. Odvolací súd zdôrazňuje, že v tomto smere je postačujúce úspešné uplatnenie
porušenia povinností dodávateľom, ktoré je objektívne spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi, keď výška

tohto zadosťučinenia je vecou úvahy konajúceho súdu a má byť určená so zreteľom na okolnosti
konkrétnej veci so zohľadnením, že musí byť primeraná a plní v tejto súvislosti aj satisfakčnú funkciu.
Odvolací súd zdôrazňuje, že v tejto súvislosti žalovaná požaduje uhradiť finančné zadosťučinenie v
rozsahu 500,- Eur (č. l. 125), a preto súd prvého stupňa v ďalšom konaní, a to aj s ohľadom na výsledok
rozhodnutia o veci - podanej protižalobe zo strany žalovanej, opätovne rozhodne.

V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.