Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Erika Zajacová

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/364/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815200280
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815200280.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcov 1/ H. D., bytom J. B. P. XXX,
zastúpená I. D., bytom J. B. P. č. XXX, 2/ I. D., bytom J. B. P. č. XXX, 3/ Q. D., bytom J. B. P. č. XXX,
zastúpená I. D., bytom J. Nová P. č. XXX proti žalovanému: Tatra credit a.s., so sídlom Námestie slobody
10, Piešťany, IČO: 44 975 775, právne zastúpený Advolátska kancelária L.I.B. legal s.r.o., Pribinova

25, Bratislava IČO: 47 237 546, o neplatnosť zmlúv, na odvolanie žalobcov 1/, 2/, 3/ proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. júla 2016, č.k. 12C/10/2015-74, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/, 2/, 3/ v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia
neplatnosti zmluvy o úvere č. 41/14 a zmluvy o záložnom práve č. 41/14 z dôvodu porušenia
spotrebiteľského práva. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 137
písm. c/ CSP, § 39, § 40, § 451 ods. 1, 2, § 457, § 41 Občianskeho zákonníka, ďalej ust. § 1 ods. 1, 2, 8, §
2 písm. a/, b/, d/, g/, § 9 ods. 1, 2 písm. k/, § 11 ods. 1 písm. a/, b/, § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/, y/, § 10 ods.
1 zák.č. 129/2010 Z.z., ďalej ust. § 3 ods. 5 zák.č. 250/2007 Z.z., § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 52a ods. 1, 2, § 53

ods. 1, 2, 5, 6 Občianskeho zákonníka, ust. § 80 písm. c/ O.s.p.. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou,
či žalobcovia majú v prejednávanej veci naliehavý právny záujem na danej určovacej žalobe. Právny
záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej žaloby musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca
môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených
záujmov.Naliehavýprávnyzáujemsaviaženakonkrétnyurčovacípetitasúvisísvyriešenímotázky,čisa
žalobou s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty

v jeho právnom vzťahu. Súd sa postavil na stanovisko, že žalobcovia ako spotrebitelia majú naliehavý
právny záujem na podaní tejto určovacej žaloby, nakoľko sa tým môže vyriešiť otázka prípadného
porušovania spotrebiteľských práv žalovaným, resp. otázkami platnosti zmluvy z dôvodu rozporu s
dobrými mravmi a následne medzi účastníkmi zmluvného vzťahu bude ujasnené, či môže ísť o nárok
z titulu platnej zmluvy, resp. z titulu bezdôvodného obohatenia. Súdom prináleží súdna kontrola nielen
zmluvných podmienok, ale aj kontrola zmlúv v zmysle § 153 ods. 3, 4 O.s.p., resp. § 298 ods. 1 CSP

s cieľom vylúčiť zo života spotrebiteľov neprimerané podmienky, aby sa tak naplnil cieľ sledovaný čl. 6
Smernice rady 93/13/EHS.

2.Žalobcoviapovažovalizadôvodyneplatnostiúverovejzmluvydvezásadnéskutočnostiatonesprávnu
výšku RPMN a skutočnosť, že peniaze, ktoré boli predmetom úveru im mali byť poskytované v hotovosti,
nakoľko považujú vklad peňažných prostriedkov na ich bankový účet za platbu v hotovosti. Vykonaným

dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcami a žalovaným boli uzatvorené zmluva o
spotrebiteľskom úvere dňa 03.04.2014 a zmluva o záložnom práve zo dňa 03.04.2014 a tiež dodatokk zmluve o úvere zo dňa 22.09.2014. Účastníci sa dojednali na podstatných náležitostiach zmluvy, či
medzi nimi došlo podľa § 44 ods. 1 OZ k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 497
Obchodného zákonníka v spojení s ustanoveniami zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

V zmluve boli riadne definované základné parametre úveru, výška úveru, čerpanie, doba splatnosti,
poplatok za poskytnutie úveru, spôsob zabezpečenia úveru a teda žalobcom ak dlžníkom muselo byť od
samého začiatku zrejmé o aký úver s akou hodnotou úrokovej sadzby a akými podmienkami splácania
ide. Hodnota RPMN úveru nie je náležitosťou zmluvy, na ktorej by sa mali účastníci zmluvy pod sankciou
neplatnosti konsenzuálne dohodnúť. Táto hodnota zohľadňuje parametre poskytovaného úveru a je

daná výpočtom matematického vzorca stanoveného v zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Súd uvádza, že aj prípadná nesprávna výška RPMN v zmysle zák.č. 129/2010 Z.z., ktorej nesprávne
určenie nebolo preukázané nespôsobuje neplatnosť úverovej zmluvy, ale môže mať za následok len
vyhlásenie takejto úverovej zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov.

3. K druhému argumentu žalobcov, žalovaný uviedol, že v zmysle § 1 ods. 2 zák.č. 394/2012 Z.z.

o obmedzení platieb v hotovosti sa za platbu v hotovosti rozumie odovzdanie bankoviek, alebo
mincí v hotovosti v mene euro alebo inej mene odovzdávajúcim a prijatie tejto hotovosti príjemcom.
Z uvedenej zákonnej dikcie vyplýva, že vklad peňažných prostriedkov na bankový účet nemožno
považovať za platbu v hotovosti. Okrem toho rovnako aj zákonné obmedzenie platieb v hotovosti
vychádza z konštrukcie, že pokiaľ by aj došlo k platbe v hotovosti nie je tým dotknutá platnosť právnych

úkonov, z čoho vychádza aj zákon o spotrebiteľských úveroch. Okrem toho však žalovaný poukazuje
aj na skutočnosť, že v čase uzatvárania úverovej zmluvy zo dňa 03.04.2014 mohli byť poskytované
spotrebiteľské úvery aj v hotovosti, čo teda samo o sebe neplatnosť zmluvy o úvere podľa Obchodného
zákonníka ani nespôsobuje. I prípadné nepoužitie ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch
neznamená, že zmluva uzavretá podľa Obchodného zákonníka je neplatná. Nakoľko teda z vykonaného

dokazovania nevyplýva žiadny dôvod, pre ktorý by spôsoboval, že uzatvorená zmluva v znení dodatku a
záložná zmluva sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi, súd návrh zamietol ako nedôvodný. Zároveň
rozhodol o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu vo veci a úspešnému
žalovanému priznal plnú náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia, ktorí žiadali, aby krajský súd ako súd
odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a ich žalobe vyhovel. Namietali spôsob
vyhlásenia rozsudku pred súdom prvej inštancie, kde súd mal zmeniť časť vyhlásenia rozsudku z
dôvodu, aby sa nemohli odvolať. Ďalej vyslovili domnienku, že sudcovia Okresného súdu v Prievidzi
konajú v rozpore so zákonom a v jednotlivých konaniach neboli nestrannými a nadržovali nebankovým

spoločnostiam. Namietali tú skutočnosť, že zo samotnej žaloby a priebehu súdneho konania, listinných
dôkazov je zrejmé, že žalovaný neposkytol navýšenie spotrebiteľského úveru dňa 22.09.2014, pretože
v tento deň dodatok zmluvy nepodpísal. Zaslal žalobcom niekoľko nepodpísaných dodatkov zmlúv o
spotrebiteľskom úvere, aby ho žalobcovia podpísali, z toho podpisy na dvoch dodatkoch zmlúv, aby
nechali overiť pred notárom. Jeho postup bol zvolený preto týmto spôsobom, aby mohol pozmeniť obsah

toho, čo sa v dodatku zmluvy o úvere nachádza.

5. V doplnení odvolania ďalej žalobcovia poukazovali na tú skutočnosť, že v prejednávanej veci súd prvej
inštancievydalpredbežnéopatrenie,ktorýmnariadilžalovanémuzdržaťsanakladaniasnehnuteľnosťou
s tým, že nie je zrejmé, čo sa v priebehu súdneho konania zásadné udialo, že prejednávajúca sudkyňa

zmenila svoj postoj a žalobu zamietla. Ďalej uviedli, že žalobca 2/ na pojednávaní žiadal vypočuť
obchodného zástupcu žalovaného, ktorý by potvrdiť, že vylákal od žalobcov finančnú sumu 65,- eur,
pričom mu bolo povedané, že nie je potrebné predkladať ďalšie dôkazy na ďalšie dokazovanie. Mali
preto za to, že konanie sudkyne im znemožnilo predložiť všetky relevantné dôkazy. Práve vylákanie
čiastky 65,- eur od žalobcov považoval za nekalú obchodnú praktiku, ktorou žalovaný oklamal žalobcov

na celkovej cene spotrebiteľského úveru, čím sa v podstate zmenili všetky parametre spotrebiteľského
úveru v neprospech žalobcov. Žalobcovia tak boli uvedení do omylu. Ďalej poukazovali na tú skutočnosť,
že v deň poskytnutia úveru vylákal konateľ žalovaného od žalobcov finančnú čiastku 80,- eur, čo
odôvodnil tým, že táto finančná suma slúži ako poplatok na kolok, aby správa katastra mohla vykonať
záložné právo k predmetnej nehnuteľnosti. Právny úkon je prejav slobodnej vôle a žalobcovia nemali

vôľu uzatvoriť predmetné zmluvy s inými parametrami, aké boli v zmluvách uvedené. Pokiaľ teda
žalovaný vylákal na samom začiatku od jednotlivých spotrebiteľov financie, tieto mal zakomponovať
do účtovníctva spoločnosti, ak následne z týchto financií poskytoval spotrebiteľské úvery, legalizoval
tým príjem z trestnej činnosti. Ak žalovaný svojim protiprávnym konaní pozmenil prakticky všetky údajeuvedené v zmluve v neprospech žalobcov, tým pozmenil aj hodnotu RPMN v neprospech žalobcov.
Mal preto za to, že daná zmluva musí byť súdom vyhlásená za neplatnú s tým, že pokiaľ žalovaný
poskytol žalobcom finančné prostriedky, došlo tam k obohateniu na úkor jednotlivých spotrebiteľov. Nie

je pravdou, že by dodatok k zmluve o úvere bol uzatvorený dňa 22.09.2014. Namietal tiež umiestnenie
splátkového kalendára na tretej strane danej zmluvy a nie v záverečných ustanoveniach s tým, že veriteľ
je povinný uvádzať v zmluve o úvere termíny splátok, výšku splátok a počet splátok a toto sa nachádza v
splátkovomkalendári.ĎalejpoukazovalinaobsahinéhokonaniavedenéhonaOkresnomsúdePrievidza
proti spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia. Ďalej tiež vo vzťahu k poskytnutiu spotrebiteľského úveru v

hotovosti poukázali na tú skutočnosť, že poskytnutie úveru v hotovosti si netreba zamieňať za platbu v
hotovosti s tým, že ak je vykonaný vklad v hotovosti, tak žalovaný poskytol úver v hotovosti.

6. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

7. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP viazaný skutkovým

stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a contrário a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné považovať
za vecne správny, kedy súd prvej inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav veci,
vec správne posúdil po hmotnoprávnej stránke a vo veci v konečnom dôsledku aj správne rozhodol.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie
dôvody.

9. Vo vzťahu k dôvodom, ktoré nastolil súd prvej inštancie pre zamietnutie daného návrhu napriek
zisteniu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožňuje s vecne správnym a vyčerpávajúcim odôvodnením súdu prvej inštancie a zároveň naňho
odkazuje.

10. Odvolací súd nezistil pochybenie na strane súdu prvej inštancie vo vzťahu k procesnému postupu,
kedy z obsahu spisu vyplýva, že žalobca 2/ a zároveň zástupca žalobcov 1/, 2/ sa osobne zúčastnil
na pojednávaní dňa 29.06.2016, na ktorom mu bolo umožnené predniesť svoje návrhy, pričom bol
zároveň poučený v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. platného a účinného v čase rozhodovania pred

súdom prvej inštancie o tom, že všetky dôkazy má predložiť pred súdom prvej inštancie, na čo obe
sporné strany oznámili, že nemajú žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, pričom žalobca
2/ zároveň právom posledného slova uviedol, že považuje zmluvy za neplatné, poukazuje na to, že
splátkový kalendár odporuje zmluve a jej dodatku, pričom boli uvedené do omylu, preto považujú
zmluvy za nejasné, nezrozumiteľné v rozpore s dobrými mravmi, rovnako ako aj záložnú zmluvu, pričom

rozhodnutie ponecháva na súde. V zapätí bolo pojednávanie odročené na 20.07.2016 na 14.45 hod. za
účelom vyhlásenia rozhodnutia, na ktorom súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok tak, že návrh zamietol a
žalovanémupriznalnáhradutrovkonania.Vspisesazároveňnachádzaúradnýzáznam,žepovyhlásení
rozsudku sa dostavil žalobca 2/, ktorému bolo oznámené rozhodnutie a zároveň bol informovaný, že
rozsudok mu bude doručený poštou. Úradný záznam je spísaný o 15.00 hod.. Za týchto skutkových

okolností, kedy zároveň rozsudok bol žalobcovi 2/ a zároveň zástupcovi žalobcov 1/, 3/ riadne doručený
dňa 27.07.2016, nedošlo k žiadnemu upretiu práv zo strany žalobcu, ktorý bol o termíne vyhlásenia
rozsudku riadne upovedomený a pokiaľ nevyužil svoje oprávnenie zúčastniť sa na tomto vyhlásení
rozsudku, tento mu bol následne riadne doručený. Preto jeho námietky vo vzťahu k tej skutočnosti, že
konajúci súd nemal vôbec v úmysle mu rozsudok doručiť sa ukázali ako nepravdivé a neopodstatnené.

Pokiaľ bol nespokojný s rozhodnutiami iných sudcov vrátane iných konaní, ktoré sú vedené na OS
Prievidza, tieto nie sú predmetnom tohto konania a preto sa s týmito odvolacími námietkami odvolací
súd ďalej nezaoberal.

11. Vo vzťahu k obsahu samotných zmlúv odvolací súd dodáva tak, ako správne konštatoval súd prvej

inštancie, že daný právny vzťah medzi účastníkmi je vzťahom spotrebiteľským s tým, že v prejednávanej
veci nebolo zistené, že by zmluva neobsahovala údaje o RPMN a za predpokladu, že by tento údaj v
predmetnej zmluve obsiahnutý nebol, čo sa však preukázalo ako nepravdivé, mala by táto skutočnosť za
následok, že zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov, čo ani súd prvej inštancie nespochybnil.V prejednávanej veci však žalobca založil svoju žalobu na tých skutkových okolnostiach, že považoval
predmetnú zmluvu za absolútne neplatný právny úkon, z dôvodov s ktorými sa riadne vyporiadal súd
prvej inštancie, pretože nezistil žiadne dôvody absolútnej neplatnosti, či už z pohľadu ust. § 39 alebo §

40 Občianskeho zákonníka, pričom odvolacie námietky zo strany žalobcov vo vzťahu k obsahu danej
zmluvy a splátkovému kalendáru, prípadne samotnej manipulácie so zmluvou sa v konaní nepreukázali,
t.z. že v tomto kontexte žalobca neuniesol dôkazné bremeno s tým, že by zmluva bola uzavretá v iný
deň, prípadne v inom znení ako bolo zistené pred súdom prvej inštancie. V konečnom dôsledku originály
zmluvy sú riadne v spise založené, pričom podpisy na zmluve sú aj overené pred notárkou. Za týchto

okolností potom odvolacie námietky vo vzťahu k prípadne manipulácii, uvedenia do omylu, prípadne
iných dôvodov neplatnosti sa nepreukázali za dôvodné.

12. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie vo veci vydal predbežné opatrenie, v
tomto kontexte odvolací súd zdôrazňuje, že pri vydávaní predbežného opatrenia sa neskúma dôvodnosť
samotného nároku, avšak sa skúma nárok len z pohľadu toho, či tu existuje právny vzťah medzi

účastníkmi konania a či je tu daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, pretože ide
o stav, ktorý neznesie odklad, pričom cieľom nariadenia takéhoto predbežného opatrenia je, aby do
vyriešenia sporu vo veci samej nebol zo strany niektorého z účastníkov realizovaný, resp. navodený
taký právny stav, ktorý by bol ťažko napraviteľný. Samotná úspešnosť žalobcov v rámci nariaďovania
predbežného opatrenia neznamená, že títo budú úspešní aj po vykonaní dokazovania vo veci samej.

13. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods.
1, 2 CSP s tým, že v spore úspešnému žalovanému v odvolacom konaní bola priznaná plná náhrada

trov odvolacieho konania proti žalobcom, ktorí v odvolacom konaní úspech nemali.

15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Poučenie: Protirozhodnutiuodvolaciehosúdu je prípustné dovolanie,aktozákonpripúšťa(§

419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.