Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. máj 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/57/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616204677
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5616204677.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a

členovsenátuJUDr.EvyMalíkovejaJUDr.JozefaTurzu,vprávnejvecižalobcu:PrimabankaSlovensko,
a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: D. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. M. XXX, o zaplatenie 616,05 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 11C/149/2016-35 zo dňa 8. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol, p o t v r d z u j e .

Vo výroku, stranami sporu nenapadnutom, ponecháva rozsudok prvoinštančného súdu n e d o t k n u t ý .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalovanej uložil zaplatiť žalobkyni 562,40 eur, vo zvyšku
žalobu zamietol, žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal. Vykonaným dokazovaním
mal súd za preukázané, že strany uzatvorili zmluvu, ktorou žalobkyňa zriadila pre žalovanú osobný účet.
V rámci tohto nebolo pôvodne dojednané povolené prečerpanie. Z predložených listinných dôkazov je
však zrejmé, že žalobkyňa neskôr povolila žalovanej prečerpať osobný účet, nakoľko žalovaná podľa
predložených výpisov z účtov vykonávala debetné operácie aj nad rámec kreditných operácií na svojom

účte. Nakoľko žalovaná netvrdila ani nepreukázala, že by si doposiaľ splnila svoju povinnosť vrátiť
žalobkyni peňažné prostriedky v plnom rozsahu, súd žalobe vyhovel v časti zaplatenia istiny vo výške
562,40 eur. V časti, pokiaľ si žalobkyňa uplatnila poplatky, ktoré neboli individuálne dojednané, súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, že predmetná zmluva je nesporne spotrebiteľskou zmluvou,
preto si žalobkyňa mala účtovať voči žalovanej len také poplatky, o existencii a výške ktorých bola
žalovaná vopred oboznámená priamo v spotrebiteľskej zmluve alebo v listine, ktorá tvorí so zmluvou
celok a je podpísaná obidvoma zmluvnými stranami. Pokiaľ sa žalobkyňa odvoláva na všeobecné

obchodné podmienky, resp. sadzobník poplatkov, poukázal na to, že vo všeobecnosti zmluvné
ustanovenia vo vopred pripravovanej formulárovej zmluve, resp. v spleti všeobecných obchodných
podmienok spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a
preto nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Žalobkyňa nepreukázala ani platné individuálne dojednanie 28
% ročného úroku priamo v spotrebiteľskej zmluve, nepredložila žiadnu listinu, ktorá by bola podpísaná
obidvoma zmluvnými stranami a z ktorej by bolo nepochybné, že sa so žalovanou dohodla o výške
úroku v prípade nepovoleného prečerpania účtu. Podotkol, že akékoľvek úroky alebo odplaty za užívanie

požičanej sumy prislúchajú veriteľovi len do doby splatnosti dlhu. V prípade vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti nastáva stav, kedy dlžník už nemá taký právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto
užívať, teda nie je dôvod ani na to, aby si veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili iba za stavu
oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom.2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca. Uviedol, že v
čase uzatvorenia zmluvy o účte s klientkou (24.09.2008) nebol ešte v platnosti Zákon o platobných

službách,pričomZákonoplatobnomstykuposkytovanieplatobnýchslužiebnazákladerámcovejzmluvy
neupravoval. Zmluva o bežnom účte sa spravovala ust. § 708 a nasl. Obchodného zákonníka. V
tejto súvislosti poukázal na znenie ust. § 708 ods. 2, § 711 ods. 1, § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka,
§ 101 ods. 1, 5 Zákona o platobných službách, všeobecné podmienky žalobcu a prechodné ustanovenie
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ust. § 18 zákona č. 129/2010 Z. z., na rozsudok

Európskeho súdneho dvora C-42/15 z 09.11.2016, ust. § 31 ods. 2 Zákona o platobných službách s tým,
že predmetný zákon výslovne neustanovoval, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť
individuálne dojednané. Naviac rozsudok Súdneho dvora v prejudiciálnom konaní k Smernici 2008/48/
ES - vec C-42/15 z 09.11.2016 konštatoval, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako
jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť
vyhotovené písomne alebo na inom trvanlivom nosiči. Pokiaľ sa týkalo rozhodnutia o trovách konania,

uviedol, že predmetom konania bolo zaplatenie sumy 616,05 eur s príslušenstvom, žalobca bol úspešný
v časti o zaplatenie sumy 562,40 eur. Jeho úspech predstavoval 91,29 %, neúspech 8,71 %, a teda
žalobca mal čistý úspech v pomere 82,58 %. Žiadal rozsudok prvoinštančného súdu zmeniť, žalobe
vyhovieť v celom rozsahu a priznať trovy prvostupňového i odvolacieho konania.

3.Žalovanávovyjadreníkodvolaniužalobcuuviedla,žejesivedomásvojejpohľadávkyvovýške562,40
eur,ktorúbudeuhrádzaťvpravidelnýchmesačnýchsplátkachpo20,-eur.Jenezamestnaná,starásao2
maloleté deti, jej jediný príjem je rodičovský príspevok, rodinné prídavky, čo spolu predstavuje 250,- eur.
4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné
prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej

inštancie. Zastal názor, že žalovaná mala uviesť ňou tvrdené skutočnosti pred súdom prvého stupňa, na
podklade čoho považoval jej žiadosť o povolenie splácať dlh v splátkach za bezpredmetnú.

5.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP) a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) bez nariadenia pojednávania (podľa § 385

CSP a contrario) odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1
CSP ako správne potvrdil.

6. Po preskúmaní veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s postupom prvoinštančného súdu,
pokiaľ zamietol žalobu žalobcu ohľadne uplatnených poplatkov a úroku. Na zdôraznenie správnosti

rozhodnutia prvoinštančného súdu považoval za potrebné dodať, že pokiaľ žalobca povolil žalovanej
prečerpať finančné prostriedky, v podstate jej ich požičal, čo znamená, že vo svojej podstate ide o
spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú príslušné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. v platnom
znení ku dňu uzatvorenia zmluvy o povolenom prečerpaní finančných prostriedkov na bežnom účte
žalovanej. Preto i takáto zmluva by mala obsahovať podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom

úvere,takakobolivymedzenév§4ods.2zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvplatnom
znení. Najmä takáto zmluva mala okrem všeobecných náležitostí obsahovať ročnú úrokovú sadzbu v
prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby podmienky a zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako
aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu. V
tejto súvislosti je potrebné poukázať na znenie ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. v

platnom znení, podľa ktorého pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak však neobsahuje náležitosť uvedenú mimo iných i v odseku 2 písm. h), poskytnutý úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Naviac podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. v platnom
znení od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

7. Z uvedeného potom možno uzavrieť, že žalobca bol povinný uviesť konkrétnu výšku úrokovej sadzby,
za ktorú požičiaval žalovanej finančné prostriedky (povolil jej ich prečerpať) tak, aby žalovaná vedela,
za akých podmienok si peniaze požičiava, akú sumu peňazí zaplatí žalobcovi navyše, teda, aby vedela,
koľko ju táto služba poskytovaná žalobcom bude stáť. Pri absencii výšky úrokovej sadzby ide o úver bez

úrokov a poplatkov, ako ustálil prvoinštančný súd.

8. V nadväznosti na uvedené, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany
prvoinštančnéhosúdu,odvolacísúdtotoakosprávnepodľa§387ods.1CSPvnapadnutejčastipotvrdil.9. Pokiaľ žalobca nesúhlasil s výrokom o náhrade trov prvoinštančného konania, odvolací súd mal za to,
že v danom prípade sú dané podľa § 257 CSP také výnimočné okolnosti, za ktorých súd nemusí náhradu

trov konania úspešnému účastníkovi priznať. V tejto súvislosti považoval za podstatné to, že na strane
žalobcu vystupuje finančná inštitúcia s dostatočným majetkovým zázemím a krytím. Na druhej strane
žalovaná je nezamestnaná, stará sa o 2 maloleté deti, jej jediným príjmom je rodičovský príspevok,
rodinné prídavky vo výške 250,- eur. Na podklade tohto odvolací súd uzavrel, že sú v danom
prípade dané také výnimočné okolnosti, za ktorých je možné považovať aplikáciu § 257 CSP na daný

prípad za plne odôvodnenú.

10.Nároknanáhradutrovodvolaciehokonaniaodvolacísúdžalovanejnepriznal,nakoľkonepreukázala,
že by jej v súvislosti s odvolaním podaným zo strany žalobcu účelne vynaložené výdavky vznikli.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)