Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. október 2015

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9P/136/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712211036
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Krchníková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2015:1712211036.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr.Ľubomírou Krchníkovou, právnej veci

starostlivosti súdu o maloleté deti R.: G., Q. X.X.XXXX G. T., Q. XX.X.XXXX obe zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2,
Pezinok, pracovisko Senec, deti rodičov: matka J.. G. E., Q. X.X.XXXX U. R. R. XXXX/XX Z. R. D.,
zastúpená advokátkou Mgr. Eva Braxatorisová, so sídlom AK Stará Prievozská 2 Bratislava, otec - J..
G. R., Q. XX.XX.XXXX U. X. XX D. S., zastúpený advokátkou JUDr. Beata Swanová, so sídlom AK
Šoltésovej 22 Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Pezinok v Pezinku, o návrhu matky na zákaz
styku otca s maloletými deťmi, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh matky na zákaz styku zamieta.

Súd mení rozsudok Krajského súdu v Bratislave, číslo konania XCo XXX/XXXX - XXX zo dňa 28.3.2012
včasti úpravystykuotcasmaloletýmideťmiG.G.T.tak,žesúdstykotcasmaloletýmideťmineupravuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 29.6.2012 žiadala matka , aby súd zakázal styk otca s
maloletými deťmi. Svoj návrh odôvodnila tým, že Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvého stupňa

č.k. XXP XXX/XXXX-XXX M. D. X.XX.XXXX v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi zmenil tak, že
otec má právo stretávať sa s maloletými deťmi každú stredu od 14,00 hod. Do 17,00 hod v priestoroch
ÚPSVaR v Senci za prítomnosti pracovníka ÚPSVaR. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že
k tomuto opatreniu pristúpil z dôvodu, že obmedzenie styku otca je potrebné v záujme detí, kedy otec deti
svojim správaním ohrozuje zdravý vývoj deti. Zároveň súd konštatoval, že takto upravený styk nemôže
byť trvalý, má len dočasný charakter. Cieľom je zistiť, či existujú možnosti nápravy vzťahov a to za
asistencie pracovníkov ÚPSVaR, ktorý budú priebeh styku monitorovať a z ktorého vy mali vyplynúť, aké

prípadne iné opatrenia má súd prijať na riešenie vzťahov medzi otcom a deťmi. Z dovtedy vykonaného
dokazovania pritom súd poukázal na to, že do budúcna následne prichádza do úvahy konanie o zákaze
styku, prípadne prijatí niektorých výchovných opatrení. V čase nariadeného styku mala matka ordinačné
hodiny vo svojej ambulancií, tieto je povinná dodržiavať . Uvedené opatrenie Krajského súdu neprináša
zmenu , dočasný stav stretávania trvá 4 roky a pretrváva bez akejkoľvek zmeny v správaní otca deti
a bez najmenšieho náznaku nápravy a ozdravenia vzťahov medzi otcom a deťmi, stále sa objavuje
správanie výslovne poškodzujúce zdravý vývoj deti a styk otca s deťmi je zdrojom značnej frustrácie

a stresu nielen u deti ale celej rodiny . Matka, napriek útokom na jej osobu v minulosti, sa svojou
asistenciou a prítomnosťou snažila otcovi sprostredkovať kontakt s deťmi v prirodzenom prostredí ich
domu, keďže tieto ho v počiatočných fázach úplne odmietali. Svojimi neustálymi intervenciami dosiahla,
že otec je v pravidelnom kontakte s deťmi. Na druhej strane tieto intervencie vedú aj k zvýšenémunapätiu v rodine a pocite, najmä u G., že matka nereaguje na jej potreby dostatočne citlivo. Rovnako nie
je vhodným príkladom a vzorom do budúcnosti, aby deti videli, že ak sa k ním niekto správa zle, majú to
akceptovať a nebrániť sa , ako to musí robiť matka, aby neprovokovala otca ešte k razantnejším útokom

a naopak dala mu priestor na komunikáciu s deťmi. Je zjavné, že nevhodné a agresívne správanie otca
deti nevyplynulo situačne zo vzťahov medzi rodičmi alebo nezvládnutej životnej etapy, ale predstavuje
trvalý model chovania a reakcií otca vyplývajúcej z jeho osobnosti. Otec svoje správanie nielenže
neoľutoval a neospravedlnil sa zaň, ale neurobil ani nič pre to, aby traumu ktorú spôsobil akýmkoľvek
spôsobom zhojil. Deti najmä malol.G. boli 4 roky 32x do týždňa frustrované konfrontáciou s tým, kto je

jej otec a ako sa k nej správa. V celkovom súhrne je to čas trvajúci viac ako celý jeden rok, ktorý strávila
týmto spôsobom. Napriek tomu že tak ako každé dieťa, túži mať dobrého otca , je jej každo týždennou
vlastnou skúsenosťou pripomínané, že jej otec takýto nie je . Akékoľvek ďalšie opatrenia nemôžu
priniesť žiadnu pozitívnu zmenu, pretože problém leží na strane otec a v jeho osobnosti, čo je faktor
nezmeniteľný. Toto konštatovanie je overené dlhoročnou skúsenosťou, nielen priamej realizácie násilia
zo strany otca, ale aj tým, že napriek vytvoreniu všetkých podmienok na nápravu vzťahov, nenastal v

tejto oblasti žiaden posun a to ani za asistencie pracovníkov ÚPSVaR. Matka ma za to, že ta týchto
okolností nie je v záujme detí stýkať sa s otcom a je zjavné, že tento vedie deti len k ich traumatizácii
a nespĺňa žiadne kritéria riadneho výkonu rodičovských práv.
Na pojednávaní matka uviedla že na podanom návrhu trvá.

Otec v písomnom vyjadrení k návrhu matky ako aj na pojednávaní uviedol, že zákaz styku s maloletými
deťmi je neodôvodnený. Naopak , je nevyhnuté zabezpečiť, aby stretnutia prebiehali napr. tak, že
pracovník ÚPSVaR najprv bez prítomnosti matky vtiahne do hry a následne sa pripojí k stretnutiu otec
a perspektívne sa čas určený na styk otca s maloletými deťmi predlžoval a prebiehal bez prítomnosti
tretej osoby.

Kolízny opatrovník neodporučil súdu vyhovieť návrhu matky , a odporučili aby súd nariadil styk otca s
maloletými deťmi tak, že styk s maloletou G. ponechá bez úpravy a s maloletou T. tak, že otec sa bude
s maloletou stretávať každú tretiu sobotu v mesiaci od 14,00 hod do 17,00 hod na verejnom mieste, čím

bude maloletej zachovaná možnosť stretávania sa s otcom a vytváranie vzájomných väzieb a taktiež na
druhej strane bude jej zaručená určitá bezpečnosť.
Okresná prokuratúra s poukazom na judikáty ÚS SR odporučili súdu návrh matky na zákaz styku
zamietnúť. Úprava styku voči maloletej G. neupravovať a voči maloletej T. nariadiť styk v zmysle návrhu
kolízneho opatrovníka. Zároveň žiadali aby súd nariadil matke povinnosť informovať otca 1x do

mesiaca majlom, telefónom o zdravotnom stave a školských výsledkoch maloletých deti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s rodnými listami maloletých deti,

oboznámil sa s obsahom spisov tun.súdu: XXP XXX/XXXX, XC XXX/XX, XXP XXX/XXXX, úradnými
záznamami a správami a správami kolízneho opatrovníka zo šetrenia v rodine maloletých deti a
pohovormi s maloletými , psychologickými správami, znaleckým posudkom J.. J. U., pohovorom s
maloletou G., písomnými vyjadreniami oboch rodičov, potvrdeniami o zdravotnom stave maloletých deti,
ako i ďalším obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav vo veci:

Manželstvo rodičov maloletých deti bolo rozsudkom tunajšieho súdu č.k. XC XXX/XX-XXX M. D.
X.X.XXXX rozvedené, na čas po rozvode manželstva rodičov, boli obe maloleté deti zverené do osobnej
starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej G. 300 eur a na maloletú
T. mesačne sumou 200 eur a na každé maloleté dieťa tvorbu úspor 32 eur, súd upravil styk otca

s maloletými deťmi tak, že styk otca s maloletými deťmi ponechal bez obmedzenia. Krajský súd v
Bratislave Rozsudkom č,k., XCo XXX/XXXX-XXX M. D. XX.X.XXXX výrok rozsudku prvého stupňa v
časti úpravy styku otca s maloletými deťmi zmenil tak, že otec sa bude s maloletá deťmi stretávať každú
stredu v kalendárnom roku v čase od 14,00 hod do 17,00 hod. za prítomnosti pracovníka ÚPSVaR v
Senci tak, že matka maloleté deti otcovi odovzdá a prevezme v určenom čase a otec maloleté deti

prevezme a odovzdá v mieste sídla ÚPSVaR .Na pojednávaní matka uviedla, že celá situácia trvá niekoľko rokov, počas ktorých bola staršia dcéra
s G. otcom fyzicky a psychický týraná. Matka sa snažila dosiahnuť , aby sa otec s deťmi stretával takým
spôsobom aby nemohol deťom ubližovať. To sa jej nepodarilo. Napriek tomu, že matka bola prítomná

na stretnutí tak jeho správanie pokračovalo. Raz sa jej to podarilo aj nahrať ako sa správa, keď si myslí,
že ho nikto nevidí a nepočuje. G. mala psychické problémy, ktoré sa im podarilo zvládať pomocou
psychológa. Teraz je so situáciou viac-menej vyrovnaná, niektoré fóbie však zostali. V škole má výborný
prospech , v podstate je to normálne zdravé dieťa až na to, že je neustále nútená stretávať sa s otcom,
ktorého nechce vidieť ani počuť. Stretávanie sa na ÚPSVaR každú stretu prežíva veľmi ťažko, vždy keď

tam idú plače, hnevá sa na matku prečo ju núti aby tam išla, prečo ju neodvezie domov a matka je z
toho vyčerpaná. Nevidí nijaký prínos v tom, aby sa dieťa s otcom stretávalo, ktorého niekto ďalší musí
strážiť, aby deťom neublížil, matka to považuje za týranie maloletého dieťaťa. Čo sa týka T. tá nemá k
otcovi vzťah. Niektoré veci si pamätá ako kričal, ako matku udrel. Keď je situácia príjemnejšia dokáže sa
zahrať , ale nemá k otcovi dôveru, aby s ním zostala sama a vyžaduje , aby bola na stretnutí prítomná
matka, ktorá v tom celom nevidí žiaden zmyslel.

Otec na pojednávaní uviedol, že s návrhom nesúhlasí, neexistuje žiaden dôvod na zákaz styku. Za
celé 4 roky matka ani raz nepodporila deti v tom, aby sa chceli s otcom stretnúť. Stretávanie spočiatku
prebiehalo za veľmi ponižujúcich podmienok, na dvore rodinného domu v akomkoľvek počasí či v zime, v
lete v daždi, takže často krát pre poveternostné podmienky museli stretnutie zrušiť. Krajský súd rozhodol

o spôsobe stretávania sa s deťmi na jeho návrh, kedy otec chcel dosiahnuť to, aby sa s deťmi stretával
bez prítomnosti matky,, pretože často krát deti pociťovali negatívne nastavenie matky voči otcovi a
kopírovali jej správanie voči nemu. G. opakovala slová, ktoré na otcovu adresu vzniesla matka, hovorila
veci, že otec je zlý, že som ich týral, že som sa o nich nestaral, čo sú veci , ktoré mohla počuť iba od
dospelej osoby. T. tá sa vždy pri stretnutiach hrala, i keď spočiatku bola opatrnejšia, ale keď sa uvoľnila ,

tak sa stretnutia končili pozitívne, súčasná úprava styku prebiehala od mája 2012. Od 1.7.2012 otec
videl G. 2-3 krát, následne matka oznámila otcovi že s deťmi ide na dovolenku , podala návrh na zákaz
styku a takto pripravovala odlúčenie deti od otca. S T. sa otec vídal každý druhý týždeň, pričom matka
stretnutia niekoľkokrát zrušila, za celý čas je spolu práca matky s deťmi minimálna, v súčasnosti sa
styk otca s maloletými deťmi nerealizuje.

Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol , že vyvinuli snahu, aby sa deti stretávali s otcom bez
prítomnosti matky, ale nepodarilo sa to, deti si prítomnosť matky vyžadovali.
Z písomnej správy kolízneho opatrovníka o priebehu stretnutí otca s maloletými deťmi v zmysle
RozsudkuKSvBratislavezodňa19.12.2012vyplýva,žestretnutianaÚPSVaRprebiehalikomplikovane,
deti odmietali otca, bola nevyhnutná asistencia dvoch sociálnych pracovníkov, pred stretnutím sa

realizoval pohovor so psychológom, na niektoré stretnutie matka s deťmi neprišla a ani sa
neospravedlnila, darčeky si maloleté deti od otca prevzali, pokiaľ boli deti choré stretnutia sa
nerealizovali.
Tunajší súd uznesením č.k. XP XXX/XXXX-XX M. D. X.XX.XXXX ustanovil vo veci znalca z odboru
psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých a poveril vypracovaním znaleckého posudku

J..J. U..
Dňa18.2.2014súdnyznalecvypracovaladoručilznaleckýposudokavzávereznaleckéhoposudku bolo
súdnym znalcom konštatované, že rodičia ako aj maloleté deti sa podrobili psychologickému vyšetreniu,
znalec odpovedal na otázky zo strany súdu a ostatných účastníkov konania. Z vyšetrení vyplynulo,
že maloletá G. charakterizuje otca ako netrpezlivého, výbušného, na konkrétnych situáciach z ich

rodinného života v spoločnej domácnosti popisuje jeho verbálne i brachiálne heteroagresívne správanie
voči sebe a matke, ktoré vo verbálne rovine pretrvávalo aj po odchode otca zo spoločnej domácnosti
počas stretávania sa s dcérami v záhrade ich domu. V priebehu psychologického vyšetrenia sa pri
vzájomnej interakcii s otcom maloletá G. správala defenzívne, negativisticky, verbalizovala neochotu
stretnúť sa s ním, dokáže sa však nechať motivovovať k takémuto stretnutiu kvôli tomu, aby sa

vyšetrenie nemuselo opakovať. V priebehu vyšetrenia sa jej komunikácia s otcom mierne zlepšila, stále
bola jednosmerná zo strany otca. Vzťah maloletej G. k otcovi je ambivalentný , prevládajú u nej vo
vzťahu k nemu negatívne city anticipácie. V jeho prítomnosti je tenzná, úzkostná a výrazne vyhýbavá.
Dokáže otcovu prítomnosť a kontakt s ním pasívne tolerovať, aktívne sa nezapája do komunikácie a
interakcie s ním. Zas dôvod odmietania otca zo strany maloletej G. sú jej negatívne a citovo zraňujúce

vlastné skúsenosti, ktoré prežila v bazálnej rodine. Negatívne ju ovplyvnili aj následné zážitky, keď
bola svedkom narušenej komunikácie rodičov v nasledujúcich rokov. Postoje a správanie sa maloletej
primárne pochádzajú z jej vlastných skúsenosti s otcom, sekundárne je maloletá ovplyvnená matkou
v tom zmysle, že matka neskrýva svoj kritický postoj voči otcovi. Znalec na základne výsledkovpsychologického vyšetrenia nedoporučuje priamo zákaz styku maloletej G. s otcom, vzhľadom nato, že
v aktuálnej schéme stretávania za prítomnosti tretej osoby sa neprejavujú momenty priameho ohrozenia
maloletej otcom a taktiež nedoporučuje zmenu ani rozšírenie stretávania .

Vzťah maloletej T. k otcovi je z psychologického hľadiska výrazne narušený. Maloletá T. je ešte
výraznejšie ako maloletá G. naviazaná na matku, s ktorou majú obidve dcéry vytvorenú kvalitnú
vzťahovú väzbu a ešte výraznejšie ako maloletá Alžbeta odmieta kontakt s otcom, pričom namiesto
pasívnych vyhýbacích a únikových stratégií sú u nej prítomné aktívne tendencie. V priebehu vyšetrenia
aj napriek zvýšenej snahe otca n neprejavovala voči nemu spontánne pozitívne city a emócie a aktívne

sa snaží uniknúť z jeho fyzickej blízkosti. Nezobrala si od neho dar , ktorý jej priniesol, stojí k nemu
otočená chrbtom. Postoj maloletej T. je vzhľadom na absenciu vlastných negatívnych spomienok na
rodinný život, čo je dané jej vekom, vo väčšej miere ovplyvňované v postoji voči otcovi matkou a sestrou.
Zároveň čerpá zo svojich vlastných negatívnych skúsenosti z obdobia po odchode otca zo spoločnej
domácnosti, kedy sa otec stretával s dcérami v záhrade ich domu. Znalec neodporúča zákaz styku
maloletej Veroniky s otcom, ktorý by doporučil v prípade, že by došlo k verbálnemu alebo fyzickému

ohrozeniu dieťaťa agresivitou otca. Z psychologického hľadiska má význam pokračovať v umožnení
vytvárať si a rozvíjať vzťahy maloletej T. s jej otcom aj napriek tomu, že ich vzájomná interakcia je
problematická. Maloletá je stále vo veku, kedy je ovplyvniteľná resp. formovateľná, nedokáže v zásade
rešpektovať aktuálny model stretávania, čo by mal otec využiť na akcelerovanie ich vzájomného vzťahu
poskytovaním pozitívnych skúsenosti z ich vzájomnej komunikácie a interakcie.

Súd vykonal pohovor s maloletou G. ktorá uviedla, že nevie aký je jej vzťah k otcovi, videli sa niekedy
v roku 2013, bolo to dávno a bolo to na úrade. Na úrad maloletá už nechodí, jednoducho ho nechce
vidieť, nemá potrebu sa s ním stretnúť a nechce sa s ním stretávať ani na inom mieste. S mamou sa
o otcovi veľmi nerozprávajú ani mladšia sestra sa nechce s otcom stretávať. Sestra bola mala keď sa

rodičia rozviedli, prakticky je to pre ňu cudzí človek. Pri spomienke na zážitok z minulosti, uviedla, že si
pamätá keď bola mala, učila sa čítať, že ho hrozne nahnevalo, že jej to nešlo, i keď podľa nej jej to išlo
veľmi dobre, zbil ju a pamätá si že utiekla k babke. Na pozitívny zážitok z detstva si toho veľa nepamätá.
Pri stretnutiach s otcom pred domom otec nadával na mamu, hovoril že je hyena, beštia. Na stretnutie
na úrade na začiatku chodila, neskôr už nechcela, nestíhala to, meškala kvôli tomu na basket. Na

stretnutia otec vždy niečo priniesol, sladkosti, hry, bavilo ich aj kreslenie na tabuľu. Otec hovoril, že ju
ľúbi, hovoril to dosť často a asi to myslí úprimne. Bolo aj stretnutie , keď mu povedala aké knižky má
doniesť, ona sa nevie na niekoho dlho hnevať, keď ho ma pred sebou snaží sa byť milá.
Napriek opakovaným pokusom sa nepodarilo nadviazať komunikáciu s maloletou Veronikou, preto súd
pohovor s maloletou nevykonal.

Podľa §-u 26 Zákona NRSR č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej len Zákona o rodine), ak sa zmenia
pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo
dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa §-u 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk
maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Podľa §-u 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná
a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.
b) zastupovanie maloletého dieťaťa.

c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa §-u 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Povykonanomdokazovanísúddospel záveru,žeajnapriekodmietavéhopostojaobochmaloletýchdeti
k stretávaniu sa s otcom návrh matky zamietol z dôvodu, že zákaz styku otca s maloletými deťmi by bol
neprimeraný zásah do výkonu rodičovských práv zo strany otca. Vzťahy rodičov sú dlhodobo vážne a
narušené, rodičia nie sú schopní komunikovať o základných otázkach týkajúcich sa výchovy maloletých
deti. Otec opakovane uvádzal, že nechce robiť na deti nátlak , bolo by najvhodnejšie keby styk nebol

upravený, terajšia situácia mu nevyhovuje ale nechce na deti tlačiť a pôsobiť im ďalšiu traumu. Tieto
tvrdenia súd zohľadnil vo svojom rozhodnutí a návrh matky na zákaz styku zamietol. Zákaz styku rodiča
s maloletým dieťaťom je zásadný zásah do výkonu rodičovských práv a povinnosti a v tomto konkrétnom
prípade aj keď sú vzťahy medzi otcom a maloletými deťmi tak vážne narušené nevidí súd dôvod abynávrhu matky vyhovel. Súd pozitívne hodnotí postoj otca, nežiadal aby súd ponechal doposiaľ upravený
styk prípadne aby styk nariadil bez prítomnosti matky a žiadal aby súd ponechal styk s maloletými
deťmi neupravený. Zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom je opatrením krajného charakteru výrazne

zasahujúcim do rodičovských práv, preto by k jeho nariadeniu mal súd pristúpiť len v jednoznačne
odôvodnených prípadoch. Dôvodom na zákaz styku môže byť potenciálna ujma na fyzickom zdraví
dieťaťa,ujmanapsychickomzdravídieťaťaaujmavinejnež vzdravotnejoblasti(morálna,osobnostná).
Fyzickézdraviedieťaťareprezentujejehotelesnáintegrita.Zväčšasúzásahydotelesnéhozdravia(bitie,
kopanie pálenie, odopieranie jedla) preukázateľné lekárskym vyšetrením a obhliadkou tela, preto súd

z tohto dôvodu v tomto prípade nemôže zvažovať vyslovenie úplného zákazu styku. Preukázateľnosť
ohrozenia psychického zdravia detí sa oproti fyzickému zdraviu sťažuje v dôsledku skutočnosti, že súd
sa pri dostatočnom zistení skutkového stavu musí vysporiadať aj s rozlíšením, či uskutočňovanie styku
rodiča s maloletým dieťaťom ohrozuje skutočne s osobnosť dieťaťa a nejde len o predstieraný stav
vyvolaný zámerným pôsobením rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti.
Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť

druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Najdôležitejšou
požiadavkou je , aby súd pri rozhodovaní rešpektoval právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho
vzťahu k obidvom rodičom. Preferenčný rodič často argumentuje tým, že dieťa nechce, alebo že ho
nemôže nútiť do stretávania, aby mu nespôsoboval ešte väčší stres. S ohľadom na vzťah preferenčného
rodiča dieťaťa je výchovnou úlohou práve preferenčného rodiča, aby viedol dieťa k úcte k druhému

rodičov a pripravil ho a to nielen zbalením vecí, ale aj duševne na stretnutie. Pokiaľ preferenčný rodič
správne pochopil význam svojej úlohy pri výchove dieťaťa, potom si musí byť vedomý toho, že má
prvotnú zodpovednosť za prípravu dieťaťa na stretávanie s druhým rodičom. Nemôže teda nechávať
na dieťati, či má alebo nemá chuť sa s druhým rodičom stretnúť. Jedným z určujúcich faktorov pri
rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti je schopnosť rodiča spolupracovať s druhým

rodičom pri výchove dieťaťa. Z vykonaného dokazovania vyplýva že matka podala návrh na zákaz styku
otca s maloletými deťmi ani nie pol roka potom, ako Krajský súd v Bratislave nariadil stretávanie sa
otca s maloletými deťmi. Tento návrh oprela o tvrdenia , ktoré vychádzali z obdobia ktoré Krajský súd
vo svojom rozhodnutí zohľadnil, tak isto sa vracala do minulosti kedy , prejavy otca traumatizovali
matku ako i deti. V priebehu pol roka sa tak vážne narušené rodinné vzťahy nedokážu upraviť do tej

miery, aby vzťah maloletých deti k otcovi prešiel pozitívnym vývojom. V tomto konkrétnom prípade , keď
obaja rodičia sú lekári súd predpokladal, že vážnosť situácie si obaja rodičia intenzívnejšie uvedomia a
urobia všetky kroky k tomu, aby sa postoj maloletých deti k otcovi postupnými krokmi zlepšoval. Súd
vyhodnotil správanie sa matky po podaní návrhu na súd ako pasívne čakanie, že súd nejak rozhodne
a potom sa uvidí. Tento postoj matky , aj s poukazom na hore uvedené neviedol k zlepšeniu vzťahov

maloletých deti k otcovi, dôsledku čoho otec maloleté deti nevidel od roku 2013 . Súd poukazuje aj
na neobvyklý počin oboch maloletých deti, ktoré v októbri 2015 napísali listy zákonnej sudkyni, kde sa
vyjadrili že s otcom sa nechcú stretávať , nemajú ho radi. Napriek terajšiemu odmietavému postoju
oboch maloletých deti, ktoré sú vo veku 14 a 8 rokov , súd styk otca s maloletými deťmi nezakázal,
ponechalhoneupravený.Doposiaľupravenýstyknebolrealizovaný,niejedôstojnéabysadetisosvojim

otcom stretávali za asistencie sociálnych pracovníkov, bolo to iba dočasné nevyhnuté riešenie, ktoré
malo viesť s náprave vzťahov medzi deťmi a otcom, čo nebolo naplnené. Súd opiera svoje rozhodnutie aj
o závery znaleckého posudku a týmto svojim rozhodnutím ponecháva rozhodnutie kedy a v akom čase
sa budú deti s otcom stretávať na samotné maloleté deti a hlavne otca, ktorý citlivým spôsobom musí
nájsť spôsob ako stratenú dôveru u svojich maloletých deťoch znovu obnoví. Zhodnotiac vykonané

dokazovanie jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach , súd dospel k záveru že návrh matky nie je
dôvodný a preto ho súd zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania, podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu (§ 176
ods. 1 O.s.p. a § 81 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v troch

vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p. /
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha /§ 157 ods. 1 O.s.p., § 205 ods. 1 O.s.p./.