Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. december 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/80/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313233471
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2313233471.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou HOSŤOVECKOU, v právnej
veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35
724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom 851 02 Bratislava,
Pajštúnska 5, proti odporcovi: X. Š., rod. X., nar. X. X. XXXX, bytom XXX XX Š. - P., V. XXXX/XX, o
zaplatenie 3292,66 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 2523,79 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne od 13. 1. 2011 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 10,- eur, kde splátky
sú splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, pod
hrozbou straty výhody splátok.

Súd konanie v časti 768,87 eura s príslušenstvom zastavuje.

Súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodca navrhovateľa sa svojim písomným podaním, doručeným súdu dňa 19. 12. 2013
domáhal, aby súd odporcu zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 3292,66 eura, úroku z omeškania 9 %
ročne od 13. 1. 2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Právny predchodca navrhovateľa - spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. uzatvoril s odporcom dňa
20. 4. 2010 zmluvu o pôžičke číslo XXXXXXX, na základe ktorej poskytol odporcovi peňažné prostriedky
v celkovej sume 4444,96 eura. Odporca mal splácať pôžičku v 52 mesačných splátkach po 85,48 eura,
do dňa podania návrhu uhradil odporca len sumu 341,92 eura. Vzhľadom na to, že odporca porušil svoju
povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, navrhovateľ listom zo dňa 30. 12. 2010 vyzval
odporcu k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Do dňa podania návrhu odporca dlžné splátky
neuhradil. Celkový dlh odporcu ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 3292,66 eura.

Počas konania došlo medzi právnym predchodcom navrhovateľa - spoločnosťou Consumer Finance
Holding a.s. a navrhovateľom k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení pohľadávky a to dňa 11. 3. 2014 v súlade
s § 524 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a preto súd vydal uznesenie pod č. k. XXC/XX/XXXX -
XX zo dňa 18. 8. 2014, ktorým vyhovel návrhu na zmenu účastníka konania a na strane navrhovateľa
vstúpil do konania navrhovateľ označený v záhlaví tohto rozsudku.

Po začatí pojednávania navrhovateľ (na pojednávaní konanom dňa 8. 12. 2015) vzal návrh v časti späť a
to v časti istiny 768,87 eura s príslušenstvom - úrokmi z omeškania a žiadal v tejto časti konanie zastaviť.

S čiastočným späťvzatím odporca vyjadril súhlas na pojednávaní dňa 8. 12. 2015. Predmetom konania
tak zostala istina vo výške 2523,79 eura s príslušenstvom.

Odporca potvrdil skutočnosti uvedené v návrhu, avšak uviedol, že dlh nemá z čoho splatiť, pretože
poberá len dávky v hmotnej núdzi.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

Ustanovenie ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom vynútiteľná.
Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú zmluvu
a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a navrhovateľ nesie dôkazné
bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskou
kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu
vychádza, musí poznať, aké náležitosti návrh musí obsahovať a rovnako musí vedieť, že k návrhu je
potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže
vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti
účastníkov konania) účastníka konania na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite
veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj
na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

Prenesenie dôkazného bremena na odporcu by bolo porušením ustanovenia § 101 O.s.p., ktoré
ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom vynútiteľná. V záujme
hospodárnosti a rýchlosti konania sa umožňuje súdu, aby na pojednávaní prejednal vec v neprítomnosti
účastníka. (S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24.
10. 2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením
zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že
obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými
súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom,
od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1.
Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu
na účastníkov sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá
absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania.)

Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd
nepatrí dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp.
toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá
účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - zmluva o pôžičke, Zmluva
o postúpení pohľadávok, výpoveď zmluvy s doručenkou, prehľad splátok a úhrad a zistil nasledovný
skutkový a právny stav veci:

Právny predchodca navrhovateľa podal návrh tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený.

Dňa 20. 4. 2010 uzatvoril právny predchodca navrhovateľa s odporcom Zmluvu o pôžičke číslo
XXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi celkovú sumu pôžičky
vo výške 4444,96 eura, schválená výška pôžičky 2865,71 eura. Poskytnutú pôžičku sa odporca zaviazal

splatiť v 52 mesačných splátkach vo výške 85,48 eura, ročná úroková sadzba 23,99 %, RPMN 23,99
%, konečná splatnosť 52 mesiacov.

Zo všeobecných podmienok uvedených na rube zmluvy súd nezistil žiadne relevantné skutočnosti,
nakoľko tieto sú absolútne nečitateľné, uvedené miniatúrnym písmom, preto s istotou možno
skonštatovať, že tieto nemohol čítať ani odporca pred podpisom zmluvy.

V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, nakoľko právny predchodca navrhovateľa plnil v rámci
svojej podnikateľskej činnosti, odporca vystupuje ako fyzická osoba nepodnikateľ.

Z prehľadu splátok a úhrad predložených navrhovateľom vplýva, že v stĺpci „úhrada“ je uvedená suma
v celkovej výške 341,92 eura a v stĺpci „zostatok“ je uvedená suma 3295,30 eura. Z uvedeného teda
vyplýva, že odporca uhradil právnemu predchodcovi navrhovateľa titulom splátok sumu 341,92 eura (4
x po 85,48 eura, pričom poslednú splátku odporca uhradil dňa 2. 9. 2010).

Právny predchodca navrhovateľa vyzval odporcu listom zo dňa 30. 12. 2010 na zaplatenie dlžných
splátok v celkovej výške 2946,29 eura do 5 dní od doručenia a zároveň vypovedal zmluvu, nakoľko si
odporca neplnil svoje platobné povinnosti. Odporca si túto výzvu prevzal dňa 7. 1. 2011. Potom do 12.
1. 2011 mal splniť dlh jeho zaplatením.

Odporca teda uzatvoril zmluvu ako spotrebiteľ, preto sa pri posúdení veci postupuje podľa zák. č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.
71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného k 20. 4. 2010
(ďalej len ZoSÚ) a zák. č. 40/1964 Občiansky zákonník účinný k 20. 4. 2010.

Podľa § 2 písm. a/ ZoSÚ, Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 4 ods. 1, ods. 2 písm. g), i), ods. 3 a ods. 4 ZoSÚ, (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
(3) Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
(4) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

Vzhľadom na citovaný § 4 ods. 3 ZoSÚ predloženú zmluvu o úvere súd považuje za bezúročnú a bez
poplatkov, nakoľko v nej absentujú údaje podľa § 4 ods. 2 písmeno g), i). Pod konečnou splatnosťou nie
je možné považovať za správny údaj 52 mesiacov (nakoľko splátky sú splatné v určitý deň toho - ktorého
mesiaca, teda termín konečnej splatnosti je konkrétny deň v poslednom mesiaci) a splátka je uvedená
len jednou sumou bez rozlíšenia istiny, úrokov a iných poplatkov a uvedenia termínu ich splatnosti. Z
čitateľnej časti zmluvy súd nemal za preukázané, kedy boli splatné jednotlivé splátky istiny, úrokov a
iných poplatkov.

Odporca je potom povinný navrhovateľovi vrátiť sumu 2865,71 eura (v tejto výške bola poskytnutá
pôžička), pričom mu zaplatil už 341,92 eura. Z uvedeného vyplýva, že odporca je povinný navrhovateľovi
zaplatiť ešte 2523,79 eura (rozdiel medzi výškou poskytnutej pôžičky a vykonaných úhrad, t. j. 2865,71
eura - 341,92 eura).

Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ (účinný k 20. 4. 2010), 1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ, (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Odporca bol teda povinný zaplatiť sumu 2523,79 eura a to v lehote do 12. 1. 2011 na základe výzvy
zo dňa 30. 12. 2010.

Keďže odporca si nesplnil svoju povinnosť, je zo zákona povinný platiť aj úroky z omeškania postupom
podľa § 517 ods. 2 OZ a to odo dňa 13. 1. 2011.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, účinného k 13. 1. 2011, Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba ECB bola ku dňu 13. 1. 2011 stanovená vo výške 1 %, preto zákonný úrok
z omeškania je potom 9 % p.a.

Keďže sa odporca dostal do omeškania tým, že riadne a včas nesplácal poskytnutý úver, je povinný
platiť aj úrok z omeškania z dlžnej sumy, na ktorú povinnosť ho zaviazal súd. Odporca je povinný splatiť
úver na základe listu právneho predchodcu navrhovateľa zo dňa 30. 12. 2010, ktorý prevzal dňa 7. 1.
2011 a to v lehote do 5 dní od doručenia listu, t. j. do 12. 1. 2011; právo na zaplatenie úrokov z omeškania
však vzniklo už omeškaním platieb jednotlivých splátok, navrhovateľ však požadoval úrok z omeškania
až od 13. 1 2011, preto súd s poukazom na § 153 ods. 2 O.s.p. mu nemohol priznať právo na úroky z
omeškania skôr. Takto požadované úroky z omeškania sú v prospech spotrebiteľa - odporcu.

Vzhľadom na posúdenie úveru ako bezúročného a bezpoplatkového, navrhovateľ potom na pojednávaní
dňa 8. 12. 2015 vzal návrh v časti istiny vo výške 768,87 s príslušenstvom - úrokmi z omeškania späť a
žiadal konanie zastaviť. Súd preto postupom podľa § 96 ods. 1 až 3 O.s.p. konanie v tejto časti zastavil.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.

V súlade s § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p. súd povolil odporcovi splatiť dlh v mesačných splátkach po
10,- eur, nakoľko jeho jediným príjmom súd dávky v hmotnej núdzi vo výške 61,60 eura mesačne.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd
prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti
a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a
dôkazy uplatniť.

V danom prípade súd vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa v tom, že mal za preukázané, že
odporca má od 1. 5. 2011 až doposiaľ jediný príjem a to dávky v hmotnej núdzi vo výške 61,60 eura
mesačne, pričom od 1. 10. 2010 do 4. 11. 2013 bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Súd je
toho názoru, že aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú
naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu

dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o
celkom výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach
na strane účastníkov konania. Uvedené ustanovenie je zamerané na odstránenie tvrdostí pri náhrade
trov konania, ktoré by nastali, ak by sa plne presadila zásada úspešnosti pri tejto náhrade.

Dôvody hodné osobitného zreteľa sa skúmajú vždy u účastníka konania povinného plne alebo čiastočne
nahradiť trovy konania. Tieto dôvody, spôsobujú čiastočný alebo úplný zánik práva na náhradu trov
konania u čiastočne alebo úplne úspešného účastníka sporu.

Súd je toho názoru, že dávky v hmotnej núdzi nepostačujú ani na krytie základných ľudských potrieb
(strava, hygienické potreby, ošatenie, obuv). Napriek tomu súd musel vyhovieť návrhu a zaviazať
odporcu na zaplatenie sumy 2523,79 eura, keďže návrh bol podaný dôvodne. Prioritou v právnom
štáte je viesť dlžníkov k tomu, aby si riadne plnili svoje povinnosti. Preto aj súd zaviazal odporcu na
zaplatenie žalovanej sumy. Náhrada trov konania však je, v danom prípade, zložkou konania, ktorá
nijakým spôsobom neovplyvní podnikateľskú činnosť navrhovateľa, či poskytovanie právnych služieb
jeho právnym zástupcom, avšak odporcovi by priznanie náhrady trov konania v prospech navrhovateľa
spôsobilo existenčné problémy, teda problémy pri uspokojovaní základných ľudských potrieb pre nutnosť
viesť dôstojný život, preto súd považoval za spravodlivé, aby pri náhrade trov konania aplikoval
ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne
podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a
čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.