Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. jún 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/66/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111212603
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7111212603.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne G. Á., nar. XX.X.XXXX, bytom Košice, U. X, zastúpenej
JUDr. Martinou Gombosovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Moldavská cesta 6, proti žalovanému:
Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: XX XXX XXX, zastúpenému
JUDr. Jánom Tajtákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Ondavská 17, v konaní o určenie, že poistný
vzťah trvá, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 20. októbra 2011, č.k.

17C 115/2011-232 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zamietnutí návrhu žalovaného na prerušenie konania podľa
§ 104 ods. 1 písm. b/ O.s.p.

O d m i e t a odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu žalovaného na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. c/ O.s.p..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej iba súd prvého stupňa) uznesením z 20.10.2011 z zamietol návrh
žalovaného zo dňa 13.7.2011 na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a písm.
c/ O.s.p..

Súd prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil tým, že písomným podaním z 13.7.2011 žalovaný požiadal

konajúci súd o prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. s tým, aby podal Ústavnému
súdu SR návrh na začatie konania o vyslovení neústavnosti všeobecne záväzného predpisu s Ústavou
SR. Namietal, že s účinnosťou od 1.9.2005 došlo k zrušeniu Úradu pre finančný trh SR a k prenosu
pôsobnosti tohto úradu na Národnú banku Slovenska bez toho, aby jej kompetencia bola upravená aj v
článku 56 Ústavy SR. Namieta, že je preto povinnosťou súdu prerušiť konanie v súvislosti s tým, že NBS
vykonávala dohľad nad činnosťou žalovaného podľa zákonnej úpravy danej ustanovením § 45 zákona

č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a od 1.4.2008 zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve,
hoci k tomu podľa Ústavy SR nie je oprávnená.
Žalovaný ďalej namieta, že ustanovenia zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve sú v rozpore s Ústavnou
SR a so Zmluvou o európskych spoločenstvách. Konkrétne sa jedná o ustanovenia § 48 ods. 1, 2,
3/ zákona č. 8/2008 Z.z., v ktorých sú vymedzené subjekty, predmet dohľadu a kto vykonáva dohľad
(NBS). Podľa názoru žalovaného je NBS v zmysle Ústavy SR nezávislou centrálnou bankou a ústava

neobsahuje ustanovenie, ktoré by Národnej banke Slovenská priznávalo postavenie orgánu štátnej
správy, vykonávajúceho činnosti, ktoré predtým vykonával Úrad pre finančný trh. Súd prvého stupňa
zistil, že na Okresnom súde Košice I sú vedené viaceré konania proti žalovanému s obdobným
predmetom sporu. Okrem toho žalovaný v postavení žalobcu vedie spor proti Slovenskej republike
zastúpenej NBS o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci. Súd prvého stupňa skonštatoval,
že predmetom konania je občiansko-právny nárok. Poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania

bola zmluvou upravujúcou poistné plnenie pre prípad dožitia a pre prípad smrti podľa jej obsahu.
Nesprávnosť prepočtu poistného spočíva podľa dohľadu vykonávajúceho orgánu v tom, že sadzbypoistného bolo potrebné vypočítať z nárokov, ktoré mali vzniknúť na poistné plnenie pre prípad dožitia
a nie pre prípad smrti. Pre posúdenie prebiehajúceho sporu sú dôležité občiansko-právne predpisy
upravujúce zmluvu o poistení, uzavretú medzi účastníkmi konania, nie právne predpisy upravujúce

postavenie žalovaného ako podnikateľa. Súd prvého stupňa pokladá návrh žalovaného na prerušenie
konania za neakceptovateľný pred rozhodnutím o otázke v konaní pred Najvyšším súdom SR.
Súd prvého stupňa je toho názoru, že žalovaný v konaní a postupom proti záverom dohľadu NBS
mal možnosť namietať správnosť svojich postupov pri vytváraní kalkulačných vzorcov potrebných pre
uzavretie občiansko-právnych zmlúv a neústavnosť postupu NBS pri výkone dohľadu. Preto zamietol

návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p.
Žalovaný tiež navrhol prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. s tým, aby súd prvého
stupňa predložil predbežnú otázku na rozhodnutie Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev v znení,
či sa môže sa čl. 105 a článok 109 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a článok 14. bod 14.1
a bod 14.3 a článok 25 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk vykladať tak, že z vykonávania
dohľadu nad poisťovacími podnikmi (poisťovňami) sú národné centrálne banky vylúčené a či sa môže sa

článok 14. bod 14.4 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk vykladať tak, že národné centrálne
banky môžu vykonávať funkciu dohľadu nad poisťovacími podnikmi (poisťovňami). Svoj návrh odôvodnil
tým, že za súčasného právneho stavu mu bráni v ďalšom zotrvaní v právnom vzťahu, ktorý je predmetom
tohto konania rozhodnutie Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu o tom, že poistné v poistnom
produkte UDP-K nebolo vypočítané v súlade s poistno-matematickými metódami pre výpočet poistného,

že boli vypočítané a inkasované v nižšej výške ako mali byť a z tohto dôvodu sú poistné zmluvy v
rozpore so zákonom o poisťovníctve.
Súd prvého stupňa poukázal na článok 234 Zmluvy o Európskych spoločenstvách, podľa ktorého je daná
právomoc súdneho dvora Európskych spoločenstiev, vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach,
ktoré sa týkajú výkladu ZES. Súd prvého stupňa v odôvodnení podrobne opísal postavenie a práva

Európskeho systému centrálnych bánk, Európskej centrálnej banky a úlohy Národnej centrálnej banky.
Uviedol, že úlohy a ciele ESCB sú realizované aj prostredníctvom dohľadu nad obozretným podnikaním
úverových inštitúcií a stability finančného trhu, pričom poisťovne sú z tohto dohľadu vylúčené. Súd
prvého stupňa však uviedol, že predmetom konania je občiansko-právny nárok. Žalovaný sa domáha
prerušenia konania so žiadosťou o rozhodnutie Súdneho dvora ES o verejnoprávnych predpisoch.

Pre posúdenie predmetu sporu sú dôležité občiansko-právne predpisy upravujúce zmluvu o poistení
uzavretú medzi účastníkmi, nie právne predpisy upravujúce dohľad nad poisťovníctvom, preto súd
prvého stupňa dospel k záveru, že rozhodnutie o predbežnej otázke nie je potrebné pre rozhodnutie vo
veci samej a návrh žalovaného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. zamietol.

Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný, pričom výslovne uvádza, že odvolanie smeruje proti
uzneseniu v celom jeho rozsahu z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., pretože
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 205 ods. 2
písm. a/ O.s.p. s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., pretože účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Žalovaný predovšetkým namietal, že pre rozhodnutie o existencii právneho vzťahu medzi účastníkmi
konania, ktorý by zakladal povinnosť žalovaného na žalované plnenie je potrebné rozhodnutie
Ústavného súdu SR k otázke súladu niektorých ustanovení zákona č.8/2008 Z.z. o poisťovníctve s
ústavou. K záveru o merite veci je možné dospieť iba na základe zváženia všetkých okolností prípadu

a ich vyhodnotenia a iba aplikáciou všetkých tých právnych noriem, ktoré možno na daný špecifický
skutkový stav aplikovať. Žalovaný tvrdí, že k ukončeniu poistenia s výplatou odkúpenej hodnoty došlo
platne zo zákona pod vplyvom zmenených právnych pomerov, ku ktorým došlo nezávislé od jeho
vôle. V príčinnej súvislosti s náhlou zmenou právnych pomerov bola vytvorená špecifická skutková
situácia, ktorá umožnila ukončenie poistného v náväznosti na ust. § 493, § 50a ods. 3 a § 853 Obč.

zákonníka o zániku záväzku za predpokladu podstatnej zmeny okolností oproti okolnostiam, za ktorých
bol záväzok uzavretý. Podstatou náhlej zmeny pomerov bolo zistenie nesprávnosti kalkulácie poistného
produktu zo strany orgánu dohľadu a následné uloženie opatrenia na odstránenie zisteného nedostatku.
Všeobecne záväzné predpisy, ktorých rozpor s Ústavou SR žalovaný namieta, sa týkajú veci, ktorá je
predmetom konania. Pokiaľ by Ústavný súd SR skonštatoval rozpor napadnutých ustanovení zákona

o poisťovníctve, týkajúcich sa najmä dohľadu NBS nad poisťovňami, môže dôjsť k zásadnej zmene v
priebehu konania.
Záver súdu prvého stupňa o tom, že namietané predpisy sa veci netýkajú sa vymyká obsahu súdneho
spisu, v ktorom sú obsiahnuté verejné listiny preukazujúce, že postup orgánu dohľadu ako je právnaúprava, z ktorej vychádza sa dotýka poistných zmlúv, ktorých predmetom je poistný produkt UDP-
K a ktorých obsahom sú práva a povinnosti podmienené nárokmi z tohto produktu vyplývajúcimi.
Záväzné zistenie NBS bráni žalovanému v ďalšom zotrvaní v právnom vzťahu. V prejednávanej veci je

ústredným problémom poistná matematika, ktorou sa Občiansky zákonník pri poistných zmluvách vôbec
nezaoberá, pričom však poistná matematika, teda stanovenie súm poistného je základom vznikajúceho
poistno-právneho vzťahu a nevyplýva z občianskoprávnych predpisov, ale z predpisov verejného práva
upravujúcich činnosť žalovaného a jeho postavenie ako podnikateľa, pričom štát dodržiavanie týchto
princípov vynucuje a ich porušovanie prísne sankcionuje. Preto nesúhlasí s právnym názorom súdu

prvého stupňa o nedôležitosti predpisov verejného práva na prejednávanú vec a o ich nepodstatnosti
na správne právne posúdenie návrhu na prerušenie konania, a to aj vzhľadom na právnu úpravu, ktorá
existovala v čase vzniku poistného vzťahu.
Pri posudzovaní právnych vzťahov nie je možné existujúcu právnu úpravu striktne rozdeliť na vzťahy
súkromnoprávne a verejnoprávne, ale na základe tohto rozdelenia len normy súkromného alebo len
verejného práva.

Žalovaný tiež namieta, že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Žalovaný ako neprivilegovaný subjekt nie je oprávnený sám predložiť na ústavný súd návrh na začatie
konania o súlade právnych predpisov. Takýto návrh môžu podať iba subjekty uvedené v článku 130
Ústavy SR. Preto návrh žalovaného podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a na postúpenie návrhu

ústavnému súdu na zaujatie stanoviska je jediným zákonným zákonom ustanoveným postupom, ktorým
sa žalovaný môže domáhať svojho práva na Ústavnom súde SR predložením návrhu na začatie konania
o súlade právnych predpisov súdom konajúcim v tejto právnej veci. Podľa jeho názoru slová „ak sa súd
domnieva“, použité na uvedenie prvej vety článku 144 ods. 2 Ústavy SR treba interpretovať extenzívne
tak, že by tu postačovala relatívna pochybnosť konajúceho súdu o ústavnosti zákona. Je toho názoru,

že súd musí vždy prerušiť konanie, ak sa splnia podmienky uvedené v druhej vete § 109 ods. 1 písm.
b/ O.s.p..
Ak navrhovateľ predloží argumentáciu o nesúlade právneho predpisu s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnou zmluvou, všeobecný súd by uplatnil kompetenciu rozhodnúť o merite ústavného sporu,
ktorú nemá, ak by rozhodoval o tom, či uplatnené argumenty obstoja. Preto by mal návrhu účastníka

vyhovieť a splniť svoju povinnosť uvedenú v § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p..
Preto navrhuje, aby krajský súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a konanie podľa § 109 ods. 1
písm. b/ O.s.p. sám prerušil a návrh žalovaného postúpil ústavnému súdu na zaujatie stanoviska alebo,
aby uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a konanie prerušil podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., pretože
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo, aby

podľa ust. § 221 ods. 1 a 2 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Žalobkyňavpísomnomvyjadreníkodvolaniu nepopierafundovanosťrozboruprávnejproblematikyaani
nepochybnývýznamprežalovanéhovinomkonaní,namietavšak,ževovecituriešenejnemáakýkoľvek

význam ani zmysel. navrhuje preto rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správne.

Krajský súd ako odvolací súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.), podľa ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa spolu s konaním,
ktorémupredchádzaloadospelkzáveru,žeodvolaniežalovanéhoprotirozhodnutiuozamietnutínávrhu

na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. nie je dôvodné.

Odvolací súd považuje za potrebné skonštatovať, že žalovaný napadol uznesenie súdu prvého stupňa
v celom rozsahu, teda vrátane rozhodnutia o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods.
1 písm. c/ O.s.p., aj keď v odvolaní neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré napáda toto rozhodnutie.

Odvolací súd poukazuje na ust. § 202 ods. 3 písm. o/ O.s.p., podľa ktorého odvolanie nie je prípustné
proti uzneseniu, ktorým sa zamietol návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Keďže proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
odmietol odvolanie smerujúce proti výroku napadnutého uznesenia o zamietnutí návrhu žalovaného na

prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p..

Odvolací súd sa preto meritórne zaoberal iba odvolaním žalovaného proti výroku o zamietnutí jeho
návrhunaprerušeniekonaniapodľa§109ods.1písm.b/O.s.p..Súdprvéhostupňarozhodovalonávrhužalovaného na prerušenie konania, ktorý bol obsiahnutý v písomnom podaní žalovaného z 13.7.2011
na č.l. 19 až 203 spisu.
Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvého stupňa nerozhodoval o návrhu na prerušenie konania podľa

§ 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., odvolací súd nie je oprávnený sám rozhodovať o návrhu žalovaného na
prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. tak, ako to navrhuje v odvolacom návrhu.

Pokiaľideorozhodnutiesúduprvéhostupňaozamietnutínávrhunaprerušeniekonaniapodľa§109ods.
1písm.b/O.s.p.,odvolacísúdsavcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímuzneseniaprvostupňového

súdu (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k dôvodom uznesenia dodáva:

Ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. upravuje prípad obligatórneho prerušenia Občianskeho
súdneho konania v prípade, ak rozhodnutie vo veci závisí od takej prejudiciálnej otázky ktorú konajúci
súd nie je oprávnený v konaní riešiť. Rovnako je súd povinný prerušiť konanie, ak pred rozhodnutím vo
veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou,

zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v takomto prípade
nasleduje postup podľa § 164 ods. 2 Ústavy SR, to znamená, že všeobecný súd podá návrh na začatie
konania o súlade právnych predpisov, na základe článku č. 125 ods. 1 Ústavy SR.

Judikatúra Ústavného súdu SR vychádza z toho že povinnosť súdu prerušiť konania podľa § 109 ods.

1 písm. b/ O.s.p. vzniká len vtedy, ak konajúci súd sám dospeje k takému právnemu názoru, že právny
predpis, ktorý má aplikovať vo veci je v rozpore s právnym predpisom vyššieho stupňa právnej sily.
Názov účastníka konania o tom, či daný predpis je alebo nie je v súlade s Ústavou SR, pritom relevantný
nie je, rozhodujúce je presvedčenie konajúceho súdu o tom, či tu sú dôvody pochybovať o ústavnosti,
či neústavnosti predpisu, ktorý má v danej veci aplikovať.

Jedine súd konajúci a rozhodujúci v občianskom súdnom konaní je oprávnený vec právne posúdiť podľa
zásady»iuranovitcuria« apreto,aksúdprvéhostupňanaprejednávanúvecnemieniaplikovaťpredpisy
verejného práva, ktorých rozpor s ústavou žalovaný namieta, nie je tu dôvod na prerušenie konania
podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p..

Preto odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.