Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. február 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 11C/14/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113201392
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1113201392.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Jeannette Hajdinovou v právnej veci navrhovateľky: O.

W., E. X.XX.XXXX, I. K. I., Y.Á. X, zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Vačokom, so sídlom v Bratislave,
Vazovova 9/A, proti odporcovi: Slovenská republika zastúpená Generálnou prokuratúrou Slovenskej
republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody v sume 62.766,02 € a o náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 100.000,- €, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu nemajetkovej ujmy v sume 10.000,- € do
desiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh na začatie konania z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania zo dňa 8.1.2013, doručeným Okresnému súdu Bratislava
I dňa 16.1.2013, domáhala od odporcu zaplatenia náhrady škody v sume 62.766,02 € a náhrady
nemajetkovej ujmy v sume 100.000,- € titulom nezákonného rozhodnutia o vznesení obvinenia zo dňa
7.3.2006 a nezákonného postupu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon

č. 514/2003 Z.z.); uplatnila si nárok na náhradu trov konania. Uviedla, že uznesením Ministerstva
vnútra SR, Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Odboru vyšetrovania
Bratislava, č. PPZ-20/BOK-C-2004 zo dňa 7.3.2006 bolo voči nej vznesené obvinenie pre trestný čin
podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon účinný do 31.12.2005
(ďalej len Trestný zákon). Proti tomuto uzneseniu podala sťažnosť, ktorá bola uznesením zo dňa
4.4.2006 zamietnutá ako nedôvodná. Krajská prokuratúra Bratislava následne proti nej podala obžalobu
sp. zn. 2 Kv 108/02 pre skutok kvalifikovaný ako pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1,

ods. 4 písm. b/ Trestného zákona. Okresný súd Bratislava III ju rozsudkom sp. zn. 5T/40/2007 zo dňa
1.12.2010 oslobodil spod obžaloby, keď dospel k záveru, že nebolo dokázané, že skutok, pre ktorý bola
trestne stíhaná, sa stal. Krajský súd v Bratislave konajúci o odvolaní krajského prokurátora v Bratislave
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, rozsudkom sp. zn. 2To/69/2011 zo dňa 13.10.2011 zrušil
rozsudok Okresného súdu Bratislava III v celom rozsahu a oslobodil ju spod obžaloby, pretože skutok
nie je trestným činom. Za nesprávny úradný postup považuje vznesenie obvinenia, nesprávny postup
zo strany prokuratúry, ktorý spočíva v zamietnutí jej sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, v

podaní obžaloby, v podaní odvolania dozorovým prokurátorom, prieťahy v konaní pred súdom (rozsudok
Okresného súdu Bratislava III bol vyhlásený dňa 1.12.2010 a verejné zasadnutie na Krajskom súde v
Bratislave sa konalo až dňa 13.10.2011). Uviedla, že bola trestne stíhaná na podklade rozhodnutia, ktoré
bolo vydané v rozpore so zákonom, pretože v ďalšom priebehu trestného konania sa preukázalo, ženedošlo k spáchaniu trestného činu. Je nemysliteľné, aby bolo možné voči bezúhonnej osobe vzniesť
obvinenie, či podať voči nej obžalobu pre skutok, ktorý nie je trestným činom. Za neprijateľnú považuje
aj dĺžku trvania celého trestného stíhania (šesť rokov). Navyše, opatrením zo dňa 12.1.2004 vydaným

riaditeľom Prezídia Policajného zboru, Z.. O.. O. S., bola určená výberová vecná príslušnosť Úradu
boja proti organizovanej kriminalite SR aj napriek absencii odôvodnenia. Navrhovateľka bola ako jediná
obvinená a následne obžalovaná z konaní, ktoré mali zodpovedať konaniu organizovanej skupiny.
Rozhodnutiami a postupom orgánov činných v trestnom konaní bola poškodená na svojich ústavných
právach. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 53/1993.

Navrhovateľkaďalejuviedla,žepracovalavSlovenskomfutbalovomzväze(ďalejajlenSFZ)od1.4.1994
do 17.11.2000 naposledy na poste riaditeľky medzinárodného úseku; súčasne pracovala pre Európsku
futbalovú federáciu (UEFA) a Svetovú futbalovú federáciu (FIFA). V zamestnaní nemala hmotnú
zodpovednosť, nebola oprávnená na priame nakladanie s finančnými prostriedkami, nedisponovala
podpisovým vzorom na výber financií ani oprávnením schváliť akúkoľvek finančnú transakciu. V roku

2000 bola nominovaná do dvoch medzinárodných komisií: Komisie ženského futbalu UEFA a do Komisie
expertov administratívy, ktoré svojich členov menujú minimálne na dva roky. Za pôsobenie v týchto
komisiách jej patrila finančná odmena za zasadnutia komisie, ktoré sa konali minimálne šesťkrát ročne
po tri dni, čo predstavovali sumu 250,- CHF za jeden deň, t.j. 4.500,- CHF, za osem výjazdov vo funkcii
delegátky na futbalové stretnutie ročne po 250,- €, čo predstavovalo sumu 2.000,- € a ohodnotenie

za Majstrovstvá Európy, čo predstavovalo sumu 250,- € za 28 dní, spolu 7.000,- €. Vzhľadom na
skutočnosť, že funkcie boli volené na dva roky a bola nútená tento post nie svojou vinou opustiť, patrí
jej finančné ohodnotenie za dva roky v sume 9.164,57 €. Bola nútená ukončiť aj zamestnanecký pomer
v SFZ ku dňu 17.11.2000 v dôsledku jej trestného stíhania, na základe neprávd vykonštruovaných
médiami a tlaku samotného SFZ. Stratila možnosť zamestnať sa; podarilo sa jej zamestnať až dňa

17.7.2006 na Generálnej prokuratúre SR, kde skončil jej pracovný pomer do troch mesiacov od prijatia
do zamestnania. Vznikla jej tak strata na zárobku odo dňa nedobrovoľného odchodu zo SFZ do dňa,
kedy sa jej podarilo zamestnať na Generálnej prokuratúre SR v sume 44.479,85 €. V trestnom konaní
ju zastupoval O.. O. G., ktorému zaplatila odmenu za právne zastupovanie v sume 2.482,82 €. S O..
G. sa nedohodli na ďalšej spolupráci, preto oslovila ďalšieho právneho zástupcu, ktorým bol O.. A.

D.. O.. D. uhradila trovy právneho zastúpenia v sume 6.638,78 € (200.000,- Sk).
Pod tlakom SFZ ju nezastupoval v intenciách jej potrieb a požiadaviek, preto mu vypovedala plnú moc a
zvolila si súčasného právneho zástupcu O.. Z. K., ktorý ju zastupoval bezplatne. Samotné konštatovanie
porušenia jej práva nie je dostatočným zadosťučinením, preto sa domáha aj náhrady nemajetkovej
ujmy v sume 100.000,- €. Generálna prokuratúra SR predbežne prerokovala jej žiadosť o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy a vyhodnotila ju ako nedôvodnú.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že SFZ ju poslal na tri týždne na stáž do Zürichu a vzápätí o nej
zverejnil difamujúce informácie, že spreneverila finančné prostriedky. Musela žiadať o pomoc právnikov,
hoci v tom čase ešte nebola obvinená, keď išla domov alebo na políciu, čakali tam novinári, kamery,

bol na ňu vyvíjaný obrovský tlak. Po pôrode a počas dojčenia dcéry musela absolvovať 50 výsluchov.
Začali sa jej vyhrážať osoby, ktoré mali dva metre, mali široké ramená, že ak niečo povie, môže sa
jej niečo stať, bola zbitá a znásilnená. Jej bývalému manželovi K. G. sa zo SFZ vyhrážali, že pokiaľ
chce zostať medzinárodným rozhodcom, musí svedčiť proti nej a musí sa s ňou rozviesť, čo sa aj stalo.
Jej zlá finančná situácia viedla až k dražbe bytu, v ktorom bývala, a zostala bez strechy nad hlavou;

dražbu iniciovala Tatrabanka, a.s. Odvtedy vystriedala 22 podnájmov. Nebola schopná sa zamestnať,
aj keď vyhrala konkurz na pracovné miesto, nikde ju nezamestnali (Národná rada SR, Úrad vlády SR),
neskôr sa zamestnala na Generálnej prokuratúre SR ako pisárka, ale v tom čase bola proti nej podaná
obžaloba a po troch mesiacoch sa skončil aj jej pracovný pomer na Generálnej prokuratúre SR. Prijímala
príležitostné prekladateľské práce. V súčasnosti je zamestnaná od novembra 2012 v stavebnej firme

ako organizačný pracovník. Absolvovala dve operácie, je práceneschopná z psychických dôvodov, lieči
sa na psychiatrii (trpí panickou úzkosťou, depresiami a sociálnou fóbiou, skúma, kto a prečo sa jej pýta).
Deti v čase trestného stíhania bývali u jej rodičov; deťom ľudia nadávali, že majú matku zlodejku. Rodičia
už nežijú, jeden syn študuje na vysokej škole, druhý ide na strednú školu, dcéra navštevuje základnú
školu. Rodina im umožnila bývať v byte, ktorý nepotrebuje. Nedomáhala sa ochrany osobnosti proti SFZ,

hoci O.. G. taký návrh na začatie konania spísal. Odmietla byť chráneným svedkom.

Odporca v písomnom vyjadrení navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť. Podriadené zložky
konali lege artis. Namietal vznik škody, ktorá v prípade trov právneho zastúpenia v trestnomkonaní nie je preukázaná hodnovernými dokladmi, mala nastať dávno pred začatím namietaného
trestného stíhania (teda pred 7.3.2006) v období rokov 2000-2002, a preto neexistuje priama príčinná
súvislosť s rozhodujúcimi právnymi skutočnosťami. Vzniesol námietku premlčania. Podľa jeho názoru

navrhovateľke nevznikol ani nárok na náhradu ušlej mzdy, pretože tvrdenia o nedobrovoľnom ukončení
pracovného pomeru pred vznesením obvinenia nie sú preukázané a nie je daná ani príčinná súvislosť
medziúdajnýmpochybenímodporcuajejvznikom;nároknanáhraduušlejmzdyječiastočnepremlčaný.
Nárok navrhovateľky na náhradu nemajetkovej ujmy nevznikol. Súčasná právna úprava § 17 zákona
č. 514/2003 Z.z. obsahuje finančný limit pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy, ktorý navrhovateľka

presahuje. Prokurátor zodpovedá len za úkony vykonané v trestnom konaní, pričom medializácia nie je
úkonom v trestnom konaní a odporca za ňu nenesie zodpovednosť.

Odporca na pojednávaní dňa 1.10.2014 namietal, že Generálna prokuratúra SR nie je oprávnená konať
za štát, pretože nie sú splnené hmotnoprávne podmienky ustanovenia § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č.
514/2003 Z.z. Škodu nespôsobil prokurátor ani prokuratúra, prokurátor nevydal nezákonné rozhodnutie.

Príslušnosť Ministerstva vnútra SR je vylúčená, svoju príslušnosť neuznáva ani Generálna prokuratúra
SR, ani Ministerstvo spravodlivosti SR, preto je daný postup podľa § 4 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.
a orgánom, ktorý má konať za štát, je Ministerstvo spravodlivosti SR.

Okresný súd Bratislava I rozhodol na pojednávaní dňa 2.2.2015 v prítomnosti právneho zástupcu

navrhovateľky a povereného zástupcu odporcu a v neprítomnosti navrhovateľky podľa § 101 ods.
2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP).
Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa, vyjadrením
odporcu, výsluchom navrhovateľky na predchádzajúcom pojednávaní, výsluchom svedkov: O.. A. D.,
A. Š. W. Y. Z.; listinnými dôkazmi: obžaloba Krajskej prokuratúry Bratislava sp. zn. 2 Kv 108/02-156

zo dňa 12.3.2007, rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 5T/40/2007 zo dňa 1.12.2010,
rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2To/69/2011 zo dňa 13.10.2011, Opatrenie č. PPZ-20/
BOK-C-2004 zo dňa 12.1.2004, oznámenie o zložení panelu expertov UEFA v období rokov 2000-2002,
oznámenie o zložení komisií UEFA v období rokov 2000-2002 a o refundácii nákladov vynaložených
na ubytovanie a cestovanie, knižná publikácia "Slovenský futbal (1898-2009)" vydaná Slovenským

futbalovým zväzom v roku 2010, Dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 1.7.1999, faktúra č.
2001150 zo dňa 2.3.2001, krycí list č. 202000 zo dňa 16.10.2000, príjmový pokladničný doklad zo
dňa 22.6.2001, žiadosť navrhovateľky zo dňa 5.12.2004 adresovaná generálnemu prokurátorovi SR o
preverenie jej kauzy, oznámenie generálneho prokurátora SR sp. zn. IV Pz 72/06-30 zo dňa 20.6.2006,
žiadosť navrhovateľky o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 15.8.2012, odpoveď

Generálnej prokuratúry SR sp. zn. XV/5 Spr 90/12-7 zo dňa 18.10.2012 na žiadosť navrhovateľky o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, odpoveď Úradu vlády SR zo dňa 21.6.2012 na
infožiadosť navrhovateľky, uznesenie sp. zn. ORP-55/1-OVK-B2-2004 zo dňa 6.11.2009, zápisnica o
výsluchu svedka - poškodeného sp. zn. ORP-55/1-OVK-B2-2004 zo dňa 24.11.2009, správa o stave
preverovania sp. zn. PPZ-839-23/BOK-FP-2004 zo dňa 12.11.2004 a zo dňa 5.1.2005, záznam z

jednania s dozorujúcou prokurátorkou sp. zn. PPZ-20/BOK-C-2005 zo dňa 22.11.2005, lekársky nález
zo dňa 30.5.2014, spis Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 5T/40/207, spis Okresného súdu Bratislava
II sp. zn. 13C/248/2005 a spis Generálnej prokuratúry SR sp. zn. XV/5 Spr 90/12. Súd nevykonal
dokazovanie doplnením výsluchu navrhovateľky ohľadom dôvodu rozvratu jej manželstva, pretože
navrhovateľka sa počas predchádzajúceho výsluchu vyjadrovala aj k príčinám rozvratu jej manželstva

a súd vykonal dokazovanie aj spisom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 13C/248/2005, ktorý sa
týka rozvodu manželstva navrhovateľky a K. G. a úpravy práv a povinností k maloletým deťom na
čas po rozvode, preto je doplnenie výsluchu navrhovateľky k tejto otázke nadbytočné. Súd na základe
vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový stav:

Zo spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 5T/40/2007 vyplýva, že A.. P. K. dňa 8.9.2000 podal
trestné oznámenie na navrhovateľku vo veci podozrenia zo sprenevery finančných prostriedkov SFZ
za obdobie rokov 1996-1999. A.. P. K. dňa 20.12.2000 podal na navrhovateľku ďalšie oznámenie vo
veci podozrenia z nepravosti predložených diplomov z Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity
Komenského v Bratislave.

Okresný úrad vyšetrovania Policajného zboru v Bratislave III vydal uznesenie sp. zn. OÚV-601/20-2001
zo dňa 25.6.2001 o začatí trestného stíhania za trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného
zákona, pretože boli zistené skutočnosti nasvedčujúce tomu, že doposiaľ neznámy páchateľ v presnenezistenom čase od 8.6.1997 do 11.7.1999 K. I. na O. Q. X v priestoroch SFZ podvodným spôsobom
vybral z pokladne SFZ finančné prostriedky v celkovej sume 3.292.412,50 Sk (109.288,07 €), a to tak, že
sfalšoval podpisy rozhodcov na vyúčtovaniach cesty do zahraničia a na základe týchto vyúčtovaní vybral

z pokladne SFZ finančné prostriedky ako náhrady rozhodcom za futbalové stretnutia organizované
UEFA, hoci vedel, že úhrady diét za futbalové stretnutia organizované UEFA boli rozhodcom vyplácané
šekom priamo UEFA, čím takto svojím podvodným konaním spôsobil poškodenému SFZ škodu vo výške
3.292.412,50 Sk (109.288,07 €).

Rozhodnutím riaditeľa Úradu boja proti organizovanej kriminalite č. PPZ-20/BOK-C-2004 zo dňa
12.1.2004 bola určená výberová vecná príslušnosť na vyšetrovanie predmetného trestného činu.

Navrhovateľka pred orgánom činným v trestnom konaní vypovedala ako svedkyňa dňa 17.7.2001,
16.5.2003, 30.5.2003, 3.7.2003, 23.9.2003, 8.10.2003, 23.10.2003, 6.11.2003, 1.12.2003 a 24.6.2004.
Ako obvinená bola vypočúvaná orgánom činným v trestnom konaní dňa 7.3.2006, 20.3.2006, 5.5.2006,

17.5.2006 a 23.5.2006.

Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej kriminalite, odbor vyšetrovania, uznesením
sp. zn. PPZ-20/BOK-C-2004 zo dňa 7.3.2006 začal trestné stíhanie a vzniesol obvinenie voči
navrhovateľke a U.. A. S. za zločin podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods.

3 písm. a/ Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. lebo na podklade zistených skutočností je dostatočne
odôvodnený záver, že:
1) navrhovateľka po spoločnej dohode s U.. A. S. v presne nezistenom čase od 21.5.1997 do 11.7.1999 v
priestoroch SFZ na O. Q. X K. I. postupne neoprávnene vybrala na základe výdavkových pokladničných
dokladov č. 16/97 zo dňa 21.5.1997 sumu 6.000,- CHF, č. 26/97 zo dňa 8.7.1997 sumu 9.000,- CHF,

č. 28/97 zo dňa 24.7.1997 sumu 3.000,- CHF, č. 29/97 zo dňa 28.7.1997 sumu 165,- CHF, č. 37/97
zo dňa 2.9.1997 sumu 12.000,- CHF, č. 49/97 zo dňa 25.9.1997 sumu 3.000,- CHF, č. 50/97 zo dňa
25.9.1997 sumu 3.000,- CHF, č. 55/97 zo dňa 14.10.1997 sumu 3.100,- CHF, č. 57/97 zo dňa 11.11.1997
sumu 3.000,- CHF, č. 62/97 zo dňa 27.11.1997 sumu 3.000,- CHF, č. 64/97 zo dňa 10.12.1997 sumu
3.000,- CHF, č. 3/98 zo dňa 29.1.1998 sumu 1.500,- CHF, č. 5/98 zo dňa 27.2.1998 sumu 750,- CHF,

č. 8/98 zo dňa 23.3.1998 sumu 2.750,- CHF, č. 25/98 zo dňa 19.5.1998 sumu 2.750,- CHF, č. 33/98
zo dňa 25.6.1998 sumu 3.000,- CHF, č. 35/98 zo dňa 15.7.1998 sumu 3.100,- CHF, č. 37/98 zo dňa
27.7.1998 sumu 3.000,- CHF, č. 47/98 zo dňa 8.9.1998 sumu 3.000,- CHF, ako preddavky na náhrady
rozhodcov SFZ za futbalové stretnutia organizované UEFA, ako aj na podklade obvinenou falšovaných
podpisov rozhodcov na dokladoch k vyúčtovaniu ich ciest do zahraničia, postupne neoprávnene vybrala

z pokladne SFZ dňa 20.7.1997 sumu 3.000,- CHF a 340,- ATS, dňa 27.7.1997 sumu 3.000,- CHF,
dňa 19.9.1997 sumu 6.000,- CHF a 320,- ATS, dňa 13.10.1997 sumu 3.000,- CHF a 340,- ATS, dňa
19.2.1998 sumu 2.250,- CHF, dňa 8.3.1999 sumu 3.000,- CHF a 750,- ATS,
ktoré následne použili obvinení za nezisteným účelom pravdepodobne pre vlastnú potrebu, hoci vedeli,
ževšetkyvyššieuvedenéúhradypreddavkovzafutbalovéstretnutiaorganizovanéUEFAbolirozhodcom

vyplácané šekom priamo orgánmi UEFA, čím takto svojím konaním spôsobili SFZ škodu v ekvivalente
na slovenskú menu celkom 2.036.250,80 Sk (67.591,14 €),
2) navrhovateľka po spoločnej dohode s U.. A. S. dňa 30.7.1999 v I. na O. Q. X, v pokladni SFZ, vybrala
sumu 15.750,- CHF, ktorú následne odovzdala v presne nezistenom čase mesiacov júl - august 1999
K. G. W. na Š. Q. K. J. doposiaľ nezistenej osobe na základe vystavenej faktúry a príjmového dokladu

č. 21/99 zo dňa 16.8.1999, znejúcich na fiktívnu spoločnosť CK CITYTOUR, Pribinova 25, Bratislava,
čím takto svojím konaním spôsobila SFZ škodu v ekvivalente na slovenskú menu celkom 440.401,50
Sk (14.618,65 €).

Navrhovateľka podala sťažnosť proti uzneseniu sp. zn. PPZ-20/BOK-C-2004 zo dňa 7.3.2006, ktorú

Krajská prokuratúra Bratislava uznesením zamietla (uznesenie Krajskej prokuratúry Bratislava sp. zn.
2Kv 108/02-125 zo dňa 4.4.2006). Krajská prokuratúra v Bratislave uznesením sp. zn. 2Kv 108/02-129
zo dňa 4.4.2006 zrušila uznesenie sp. zn. PPZ-20/BOK-C-2004 zo dňa 7.3.2006 vo vzťahu D. U.. S.
ako neopodstatnené.

Krajská prokuratúra Bratislava podala dňa 15.3.2007 na navrhovateľku obžalobu pod sp. zn. 2 Kv
108/02-156 pre pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona.Okresný súd Bratislava III rozsudkom sp. zn. 5T/40/2007 zo dňa 1.12.2010 navrhovateľku oslobodil
spod obžaloby Krajskej prokuratúry Bratislava sp zn. 2 Kv 108/02 zo dňa 12.3.2007 pre pokračovací
trestný čin podvodu § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť na tom

skutkovom základe, že
1) ako pracovníčka SFZ v presne nezistenom čase od 21.5.1997 do 11.7.1999 K. I. na O. Q. X, v
priestoroch SFZ, postupne neoprávnene vybrala na základe výdavkových pokladničných dokladov č.
16/97 zo dňa 21.5.1997 sumu 6.000,- CHF, č. 26/97 zo dňa 8.7.1997 sumu 9.000,- CHF, č. 28/97
zo dňa 24.7.1997 sumu 3.000,- CHF, č. 29/97 zo dňa 28.7.1997 sumu 165,- CHF, č. 37/97 zo dňa

2.9.1997 sumu 12.000,- CHF, č. 49/97 zo dňa 25.9.1997 sumu 3.000,- CHF, č. 50/97 zo dňa 25.9.1997
sumu 3.000,- CHF, č. 55/97 zo dňa 14.10.1997 sumu 3.100,- CHF, č. 57/97 zo dňa 11.11.1997 sumu
3.000,- CHF, č. 62/97 zo dňa 27.11.1997 sumu 3.000,- CHF, č. 64/97 zo dňa 10.12.1997 sumu 3.000,-
CHF, č. 3/98 zo dňa 29.1.1998 sumu 1.500,- CHF, č. 5/98 zo dňa 27.2.1998 sumu 750,- CHF, č.
8/98 zo dňa 23.3.1998 sumu 2.750,- CHF, č. 25/98 zo dňa 19.5.1998 sumu 2.750,- CHF, č. 33/98
zo dňa 25.6.1998 sumu 3.000,- CHF, č. 35/98 zo dňa 15.7.1998 sumu 3.100,- CHF, č. 37/98 zo dňa

27.7.1998 sumu 3.000,- CHF, č. 47/98 zo dňa 8.9.1998 sumu 3.000,- CHF, ako preddavky na náhrady
rozhodcov SFZ za futbalové stretnutia organizované UEFA, ako aj na podklade obvinenou falšovaných
podpisov rozhodcov na dokladoch k vyúčtovaniu ich ciest do zahraničia, postupne neoprávnene vybrala
z pokladne SFZ dňa 20.7.1997 sumu 3.000,- CHF a 340,- ATS, dňa 27.7.1997 sumu 3.000,- CHF,
dňa 19.9.1997 sumu 6.000,- CHF a 320,- ATS, dňa 13.10.1997 sumu 3.000,- CHF a 340,- ATS, dňa

19.2.1998 sumu 2.250,- CHF, dňa 8.3.1999 sumu 3.000,- CHF a 750,- ATS, ktoré finančné prostriedky
následne použila pravdepodobne pre vlastnú potrebu, hoci vedela, že všetky vyššie uvedené úhrady
preddavkov za futbalové stretnutia organizované UEFA boli rozhodcom vyplácané šekom priamo UEFA,
čím takto svojím konaním spôsobila SFZ škodu v ekvivalente na slovenskú menu celkom 2.036.250,80
Sk (67.591,14 €),

2) dňa 30.7.1999 K. I. na O. Q. X, v pokladni SFZ, neoprávnene vybrala sumu 15.750,- CHF, ktorú
následne v presne nezistenom čase mesiacov júl - august 1999 v G. W. na Š. Q. K. J. odovzdala doposiaľ
nezistenej osobe na základe vystavenej faktúry a príjmového dokladu č. 21/99 zo dňa 16.8.1999,
znejúcich na fiktívnu spoločnosť CK CITYTOUR, Pribinova 25, Bratislava, čím takto svojím konaním
spôsobila SFZ škodu v ekvivalente na slovenskú menu celkom 440.401,50 Sk (14.618,65 €).

Poškodeného (SFZ) súd odkázal s nárokom na náhradu škody na konanie vo veciach
občianskoprávnych.

Krajský súd v Bratislave, konajúc o odvolaní krajského prokurátora v Bratislave proti rozsudku

Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 5T/40/2007 zo dňa 1.12.2010, rozsudkom sp.zn. 2To/69/2011 zo
dňa 13.10.2011 zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 5T/40/2007 zo dňa 1.12.2010 v
celom rozsahu a zároveň navrhovateľku oslobodil spod obžaloby Krajskej prokuratúry Bratislava sp. zn.
2Kv 108/02 zo dňa 12.3.2007 na tom skutkovom základe, ktorý je špecifikovaný v rozsudku Okresného
súdu Bratislava III vyššie v tomto odôvodnení, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok uvedený pod

bodom 1), pre ktorý bola navrhovateľka stíhaná, a z dôvodu že skutok uvedený pod bodom 2) nie je
trestným činom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 13.10.2011.

Navrhovateľka podala na Ministerstve spravodlivosti SR dňa 27.8.2012 žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 5.9.2012 postúpilo žiadosť

navrhovateľky Ministerstvu vnútra SR a Ministerstvo vnútra SR následne dňa 14.9.2012 postúpilo
žiadosť navrhovateľky Generálnej prokuratúre SR s odôvodnením, že nie je príslušným orgánom na
prerokovanie žiadosti navrhovateľky v časti týkajúcej sa údajného nesprávneho úradného postupu
zo strany prokuratúry. Generálna prokuratúra SR si v rámci predbežného prerokovania žiadosti
navrhovateľky vyžiadala spis Krajskej prokuratúry Bratislava a dňa 18.10.2012 navrhovateľke oznámila,

že jej žiadosť považuje v plnom rozsahu za nedôvodnú, a preto ju odmietla (oznámenie Generálnej
prokuratúry SR sp. zn. XV/5 Spr 90/12-7 zo dňa 18.10.2012).

S účinnosťou od 1.7.1999 navrhovateľka pracovala ako riaditeľka medzinárodného úseku SFZ; poberala
mzdu 23.000,- Sk (763,46 €). Navrhovateľka dňa 8.9.2000 požiadala o ukončenie pracovného pomeru

v SFZ ku dňu 15.11.2000, čo SFZ akceptoval. Pracovný pomer sa skončil dňom ukončenia dočasnej
pracovnej neschopnosti navrhovateľky ku dňu 17.11.2000.Navrhovateľka bola v období rokov 2000-2002 vymenovaná za členku Komisie expertov administratívy
EUFA a Komisie UEFA pre ženský futbal, za členstvo jej patrili refundácie nákladov na cestovanie a
ubytovanie v sume 250,- CHF za deň. Zasadnutia komisie sa konali minimálne šesťkrát ročne po tri dni,

čo predstavovalo sumu 4.500,- CHF, za osem výjazdov vo funkcii delegátky na futbalové stretnutie ročne
po 250,- €, čo predstavovalo sumu 2.000,- € a ohodnotenie za Majstrovstvá Európy, ktoré predstavovalo
sumu 250,- € za 28 dní, spolu 7.000,- €. Navrhovateľka tvrdí, že bola nútená tento post nie vlastnou
vinou opustiť, preto jej patrí finančné ohodnotenie za dva roky v sume 9.164,57 €. Uplatnila si aj náhradu
za stratu na zárobku, pretože musela skončiť pracovný pomer v SFZ dňom 17.11.2000 v dôsledku

medializácie jej trestného stíhania. Náhradu za stratu na zárobku počíta za obdobie od 17.11.2000 do
17.6.2006 (kedy sa zamestnala na Generálnej prokuratúre SR) v celkovej sume 44.479,85 €.

Navrhovateľka bola v období od 12.9.2000 do 27.2.2001 zastúpená advokátom O.. O. G.,
ktorému za zastupovanie zaplatila sumu 2.482,82 €; predložila pokladničný doklad z Ľudovej banky, a.s.,
zo dňa 16.3.2001, podľa ktorého z účtu K. G. bola v prospech účtu O.. O. G. zaplatená suma 1.818,62 €

(54.797,70 Sk). Následne bola v období rokov 2001-2005 zastúpená O.. A. D., ktorému dňa 22.6.2001
zaplatila za zastupovanie sumu 6.638,78 € (200.000,- Sk). O.. D. uviedol, že navrhovateľku zastupoval
približne v rokoch 2000-2002, nepamätal si presne - mohlo to byť aj päť rokov. Prevzal obhajobu, spísali
zmluvuoprávnejpomoci,dohodlisanazaplateníodmenyzaprávneslužby,navrhovateľkazložilazálohu
a potom ju zastupoval. Zmluva o právnej pomoci aj účtovníctvo boli v spise, ktorý je už skratovaný.

Príjmový pokladničný doklad zo dňa 22.6.2001 (č.l. 104 súdneho spisu) vystavil a je na ňom jeho
podpis. Následne navrhovateľku v trestnom konaní zastupoval O.. Z. K. viac-menej bezodplatne, mali
uzatvorenú ústnu zmluvu o právnej pomoci.

Navrhovateľka podala dňa 9.11.2005 (t.j. pred vznesením obvinenia) návrh na rozvod jej manželstva

S. K. G.; na Okresnom súde Bratislava II bola vec vedená pod sp. zn. 13C/248/2005. Dôvodmi návrhu
bola vzájomná izolácia, rozdielne predstavy o vzájomných úlohách v manželstve, rozdielne osobnostné
vlastnosti, ktoré viedli k ich odcudzeniu, rozpory pri výchove detí, K. G. si nevytvoril kladný vzťah k jej
synovi z predošlého manželstva. Preto navrhla manželstvo rozviesť, maloleté deti z manželstva s K. G.
zveriť na čas po rozvode do jej osobnej starostlivosti a zaviazať K. G. na platenie výživného na maloleté

deti. K. G. súhlasil s rozvodom, odsťahoval sa zo spoločnej domácnosti už dňa 17.11.2005, no maloleté
deti navrhoval zveriť do jeho osobnej starostlivosti na čas po rozvode z dôvodu rozporov vo výchove
detí, navrhovateľku označoval za nezodpovednú, údajne mala dlžiť rôznym ľuďom peňažné čiastky,
nevie, kde navrhovateľka pracuje, bez jeho súhlasu uzatvorila úverovú zmluvu na sumu 2.500.000,-
Sk (82.984,80 €). Uviedol, že voči navrhovateľke sa na Okresnom súde Bratislava III vedie trestné

konanie pre trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery.
Navrhovateľka v replike uviedla, že na Okresnom súde Bratislava III bola v roku 2002 na ňu podaná
obžaloba pre tento trestný čin, ale rozsudkom sp. zn. 3T/75/2003 zo dňa 14.6.2005 bola spod obžaloby
oslobodená (ide o iné trestné stíhanie navrhovateľky, ktoré nie je predmetom konania vedeného na
Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 11C/14/2013). Zároveň uviedla, že nie je pravdou, že by

mala nesplatené pôžičky. Ona hradila výdavky na domácnosť aj zahraničné dovolenky, K. G. nechcel
nastúpiť do trvalého pracovného pomeru, preto sa prípadné finančné problémy snažila riešiť pôžičkou.
K. G. vedel, za akých okolností odišla v roku 2000 zo SFZ, že bola vypočúvaná ako svedok a
poškodená na polícii a Generálnej prokuratúre SR v súvislosti s organizovaným zločinom v prostredí
futbalu, napriek tomu jej nebol oporou a pokračoval v spoločenskom živote s kamarátmi. V priebehu

rozvodového konania sa dohodli na zverení detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky na čas po
rozvode, exekúcie vyriešia v rámci vysporiadania BSM. Na byt na Y. X, kde navrhovateľka bývala,
bola vyhlásená dražba. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. 13C/248/2005-213 zo dňa 22.3.2007
rozviedol manželstvo navrhovateľky a K. G., maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky
na čas po rozvode a zaviazal K. G. prispievať na výživu maloletých detí. Na pojednávaní vo veci sp. zn.

11C/14/2013 navrhovateľka tvrdila, že dôvodom jej rozvodu bolo trestné stíhanie, od ktorého vo veci sp.
zn. 11C/14/2013 odvíja svoj nárok na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy.

Navrhovateľka predložila do spisu kópie denníkov Šport zo dňa 6.9.2000, 7.9.2000, 8.9.2000,
30.12.2000, 9.3.2002, 11.3.2002, 7.1.2003, Hospodársky denník zo dňa 7.9.2000, Korzár zo dňa

28.5.2005, SME zo dňa 28.2.2005, teda všetky pred vznesením obvinenia. V uvedených denníkoch
sa uvádza, že výkonný výbor odvolal navrhovateľku z funkcie vedúcej medzinárodného oddelenia, že
navrhovateľka podala písomnú výpoveď. Revízna komisia SFZ pri vyšetrovaní porušovania finančnej
disciplíny odhalila skutočnosť, že boli falšované úradné dokumenty a v spojitosti s tým prišlo ksprenevere. Hlavnou aktérkou v poľutovaniahodnej kauze bola riaditeľka medzinárodného úseku O. W.
- G.. V roku 2000 opustila pôdu SFZ bývala riaditeľka medzinárodného úseku O. W. - G., ktorá bola
obvinená z porušenia finančnej disciplíny a falšovania úradných dokladov. Bývala riaditeľka poprela

výber ďalšej sumy, v tom čase mala byť na materskej dovolenke.

Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II, Úradu justičnej a kriminálnej
polície, oddelenia všeobecnej kriminality, č. ORP-55/1-OVK-B2-2004 zo dňa 6.11.2009 sa pokračovalo v
trestnom stíhaní vo veci trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. e/ Trestného zákona

a trestného činu sexuálneho násilia podľa § 241a ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť
neznámypáchateľnanavrhovateľke,leboužneexistovaldôvodnaprerušenietrestnéhostíhania.Všetky
skutky sa stali v priamej súvislosti s vyšetrovaním prestavby futbalového štadióna, kde navrhovateľka
podala svedeckú výpoveď na Krajskom úrade justičnej polície v Bratislave, v snahe zamedziť tomu, aby
tak navrhovateľka vypovedala.

Navrhovateľka je liečená na psychiatrii ambulantnou formou, užíva antidepresíva, podstúpila aj
psychoterapiu (detraumatizáciu) a relaxačné techniky. Jej nepriaznivý psychický stav pramení z
traumatických zážitkov v minulosti - krivé obvinenie, disharmonické manželstvo, problémy vo futbalovom
zväze, namočili ju do problémov, ktoré nezavinila, bola opakovane vyšetrovaná políciou, hrozili jej
súdy, exekúcia. Od roku 2000 má strach z ľudí, trpí úzkosťami, strachom z otvorených priestranstiev,

mala problémy so spánkom. V klinickom stave nie je úplná remisia, perzistuje anxieta, hlavne pri
znovuobjavení sa situácií, ktoré jej pripomínajú traumatické zážitky z minulosti. Posttraumatická porucha
má chronický priebeh, ktorý vyústil do trvalej zmeny osobnosti, perzistujú vegetatívne prejavy, irritabilita,
afektívna labilita, zvýšená úľaková reakcia, dyssomnia a hypervigilita. Preto je nutné pokračovať v
psychoterapeutickej liečbe (správa A.. X. Z.).

Svedkyňa A. Š. je sesternicou navrhovateľky, pomáhajú si navzájom a pomáhala jej aj starať sa o deti.
Bývalý manžel navrhovateľky vedel, že je nevinná, ale podľahol tlakom a presviedčaniu SFZ, čo viedlo
k ich rozvodu. Navrhovateľka sa odsťahovala na dedinu, pretože sa bála reakcie okolia. Podpísalo
sa to na jej zdraví, aj na zdraví jej otca. Po dražbe bytu navrhovateľka bývala s deťmi u svedkyne.

Manžel navrhovateľky zomrel pred dvoma rokmi a opäť sa v denníku šport písalo, že zomrel K. G.,
manžel navrhovateľky, ktorá spreneverila peniaze. Poukázala na knihu s názvom Slovenský futbal
(1898-2009), ktorú vydal SFZ Bratislava v roku 2010, ISBN: 978-80-967012-2-3, vedúci autorského
kolektívu Slavomír Ondrejička, kde sa na strane 239 uvádza: "Pravda je, že nervózna atmosféra okolo
zloženia olympijského teamu nebola jedinou nepríjemnosťou, ktorá zamestnávala slovenský futbal a

predovšetkým SFZ. Najprv sa vynorilo podozrenie, že priamo na zväze sa neoprávnene manipulovalo
s honorármi, ktoré dostávajú rozhodcovia od UEFA za vedenie medzištátnych a medzinárodných
pohárových stretnutí. Vznikla kauza, ktorej vyšetrovaním sa začala správa revíznej komisie a vyústila do
odvolania generálneho sekretára SFZ P. K.. Spolu s ním uvoľnili aj riaditeľku medzinárodného oddelenia
O. W. - G., priamo zodpovednú za porušenie finančnej disciplíny a falšovania úradných dokumentov."

Spoločenský život navrhovateľky sa po medializácii zmenil. Ľudia sa jej otočili chrbtom, priatelia sa s
ňou prestali rozprávať. Keď bola oslobodená spod obžaloby, nikto nenapísal, že je nevinná, ani sa jej
neospravedlnili. Len najstarší syn vedel o tejto kauze, mladšie deti sa snažili uchrániť. Mladšie deti sa
o kauze dozvedeli až po smrti ich otca K. G.. O okolnostiach trestného stíhania sa svedkyňa dozvedela
od navrhovateľky, K. G.Á., kolegov navrhovateľky a z novín.

Svedkyňa Y. Z. pracovala ako odborná asistentka na Akadémii Policajného zboru a vtedy sa zoznámila
s navrhovateľkou, ktorá sa hlásila na externé štúdium, rok si presne nepamätá. Navrhovateľka vtedy
požiadala o prípravu na prijímacie pohovory a svedkyňa túto prípravu vykonávala. Navrhovateľka sa
zúčastnila prijímacích pohovorov, podmienkam vyhovela, dosiahla potrebný počet bodov, ale nebola

na štúdium prijatá. Dôvody neprijatia svedkyňa neskúmala. Asi jeden rok po prijímacích pohovoroch
ju navrhovateľka kontaktovala, že by sa chcela rozviesť, mala tri deti a potrebovala psychologičku.
Navrhovateľka jej spomínala aj svoje trestné stíhanie, avšak nič konkrétne. Spávanie vyšetrovateľov
vnímala navrhovateľka ako dehonestujúce, cítila, že na ňu útočili, a všetky inštitúcie vyvíjali na ňu tlaky.
Navrhovateľka sa pri manželovi necítila rovnocenná, vzťah mu bol ľahostajný, cítila sa prehliadaná, bol

voči nej psychicky agresívny. Svedkyňa má vedomosť o tom, že sa na Akadémii Policajného zboru
vypracoval grafologický posudok na podpis navrhovateľky na šekoch a bločkoch. Vie, že posudok bol
vyhotovený, neskôr bol spochybnený zo strany SFZ a robil sa nový znalecký posudok v inej inštitúcii.
Navrhovateľka sa mohla len ťažko zamestnať adekvátne jej schopnostiam a vzdelaniu. Mala lenpríležitostné práce, chodila na výberové konania, nejaký čas pracovala na Generálnej prokuratúre SR.
Navrhovateľka na prvé miesto dáva deti, stará sa o ne, chráni ich. Svedkyňa nevedela odhadnúť, či
správanie bývalého manžela navrhovateľky súviselo s jej trestným stíhaním, alebo to bol jeho prístup

k rodinnému životu.

Súd pri právnom posúdení veci vychádzal z nasledovných právnych predpisov účinných ku dňu
nadobudnutiaprávoplatnostioslobodzujúcehorozsudkuKrajskéhosúduvBratislavesp.zn.2To/69/2011
zo dňa 13.10.2011, t.j. ku dňu 13.10.2011; oslobodzujúci rozsudok krajského súdu predstavuje

rozhodujúcu okolnosť, od ktorej navrhovateľka odvíja svoj nárok v predmetnej právnej veci:

Podľa§3ods.1zákonač.514/2003Z.z.štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonomza
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2012 vo veci náhrady škody,
ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán
Policajného zboru.

Podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2012 vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom
konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 písm. l/ zákona č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2012 vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu orgán príslušný podľa
písmen a/ až j/, u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode
došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola

podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 9 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom

chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb (ods. 1). Právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda (ods. 2).

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11.Podľa § 17 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z.z. v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení
nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na

škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Súd sa primárne zaoberal námietkou odporcu, že generálna prokuratúra nie je orgánom konajúcim
za štát, pretože orgánom konajúcim za štát má byť podľa § 4 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.
Ministerstvo spravodlivosti SR. Z obsahu spisu Generálnej prokuratúry SR sp. zn. XV/5 Spr 90/12

vyplýva, že navrhovateľka podala žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a
náhradu nemajetkovej ujmy dňa 27.8.2012 na Ministerstvo spravodlivosti SR. Ministerstvo spravodlivosti
SR dňa 5.9.2012 postúpilo žiadosť navrhovateľky Ministerstvu vnútra SR, ktoré následne postúpilo jej
žiadosťdňa14.9.2012GenerálnejprokuratúreSR.Súdpriurčeníorgánukonajúcehovmeneštátupodľa
zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, že obžalovaný bol oslobodený spod obžaloby vychádza z ustanovení

§ 4 ods. 1 písm. b/, písm. f/ a písm. l/ zákona č. 514/2003 Z.z. V predmetnej právnej veci mala škoda
navrhovateľky vzniknúť v trestnom konaní. Orgánmi činnými v trestnom konaní sú prokurátor a policajt (§
10 ods. 1 Trestného poriadku). Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie aj vyšetrovateľ Policajného
zboru (bližšie k tomu § 10 ods. 7 Trestného poriadku). Trestné stíhanie sa začne vydaním uznesenia,
ktoré policajt doručí prokurátorovi najneskôr do 48 hodín (§ 199 ods. 1 veta druhá a šiesta Trestného

poriadku). Ak je po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala
určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré doručí najneskôr do
48 hodín prokurátorovi (§ 206 ods. 1 veta prvá Trestného poriadku). Po skončení vyšetrovania policajt
predloží spis prokurátorovi s návrhom na podanie obžaloby alebo na iné rozhodnutie (§ 209 ods. 1 veta
prvá Trestného poriadku). Prokurátor alebo policajt postúpi vec inému orgánu, ak výsledky vyšetrovania

alebo skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin (§ 214 ods. 1 Trestného
poriadku). Dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní
vykonáva prokurátor (§ 230 ods. 1 Trestného poriadku). Pri výkone tohto dozoru je prokurátor oprávnený
a/ dávať záväzné pokyny na vyšetrovanie a určovať lehoty na ich vybavenie, b/ vyžadovať od policajta
spisy, dokumenty, materiály a správy o stave konania vo veciach, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie,

nazistenie,čipolicajtvčaszačaltrestnéstíhanieariadnevňompostupuje,c/zúčastniťsanavykonávaní
úkonov policajta, osobne vykonať jednotlivý úkon alebo aj celé vyšetrovanie a vydať rozhodnutie v
ktorejkoľvek veci, d/ vrátiť vec policajtovi na doplnenie vyšetrovania s pokynmi, e/ zrušiť nezákonné
alebo neopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže nahradiť vlastnými rozhodnutiami, f/ odňať vec
policajtovi (§ 230 ods. 2 Trestného poriadku). Iba prokurátor je oprávnený v prípravnom konaní podať

obžalobu (§ 231 písm. a/ Trestného poriadku).

Z uvedených ustanovení Trestného poriadku vyplýva, že na úseku trestného konania, ktoré začína
vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania a je zavŕšené podaním obžaloby, vykonávajú svoju
pôsobnosť tak vyšetrovateľ Policajného zboru ako aj prokurátor. Vo veci náhrady škody spôsobenej v

tomto úseku trestného konania orgánom verejnej moci preto ako orgán konajúci v mene štátu prichádza
do úvahy tak Ministerstvo vnútra SR, ako aj Generálna prokuratúra SR. Z hľadiska určenia, ktorý z týchto
orgánov je v tom-ktorom prípade orgánom konajúcim v mene štátu, je rozhodujúce, na ktorom z nich
bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody; ak žiadosť bola podaná na
oboch uvedených orgánoch, je príslušným ten z nich, ktorý vo veci začal konať ako prvý podľa § 4 ods.

1 písm. l/ zákona č. 514/2003 Z.z. (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo
194/2010 zo dňa 30.3.2011).

Žiadosťopredbežnéprerokovanienároku(§15zákonač.514/2003Z.z.)navrhovateľkapôvodnepodala
na Ministerstve spravodlivosti SR, ktoré ju postúpilo Ministerstvu vnútra SR a Ministerstvo vnútra SR

ju postúpilo Generálnej prokuratúre SR, ktorá ju dňa 18.10.2012 predbežne, meritórne, prerokovala
s negatívnym záverom, teda že žiadosť navrhovateľky je neopodstatnená a odmietla ju. V dôsledku
tejto skutočnosti sa Generálna prokuratúra SR stala orgánom verejnej moci konajúcim za štát podľa §
4 ods. 1 písm. l/ zákona č. 514/2003 Z.z., pretože predbežným prerokovaním žiadosti navrhovateľkyzaložila svoje oprávnenie konať za štát. Na tomto závere nič nemení ani novelizácia ustanovenia §
4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 514/2003 Z.z. realizovaná zákonom č. 412/2012 Z.z. s účinnosťou od
1.1.2013. Zákon č. 412/2012 Z.z. nezaviedol v tomto smere žiadne osobitné prechodné ustanovenia,

preto je potrebné postupovať podľa všeobecného prechodného ustanovenia zakotveného v § 27 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z.z. podľa ktorého zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na
škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a
na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Uznesenie o vznesení obvinenia voči navrhovateľke bolo vydané dňa 7.3.2006, teda pred účinnosťou

zákona č. 421/2012 Z.z., preto sa na predmetnú právnu vec vzťahujú ustanovenia § 4
zákona č. 514/2003 Z.z. účinné do 31.12.2012. Na základe uvedeného súd konal s odporcom,
ktorým je Slovenská republika zastúpená Generálnou prokuratúrou SR.

Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom
orgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmocipodľačl.46ods.3ÚstavySRniejeabsolútne,alepodlieha

zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jeho uplatnenie podľa čl. 46 ods. 3 a čl. 51 ods.
1 Ústavy SR (napríklad uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 467/08 zo dňa 16.12.2008). V
prípade splnenia zákonných podmienok sa štát nemôže svojej zodpovednosti za škodu zbaviť.

Pre vyvodenie zodpovednosti za škodu voči štátu v zmysle § 6, § 8, § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.

musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky:
- nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
- vznik ujmy (majetkovej alebo nemajetkovej),
- príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci na jednej strane a vzniknutou ujmou na druhej strane.

Kumulatívnosť splnenia uvedených podmienok má za následok, že čo ak len jedna z nich nie je splnená,
nemožno voči štátu vyvodiť zodpovednosť za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.

Základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle
§ 6 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z.z. je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,

ktorým bola spôsobená škoda, pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom. Pre správnu interpretáciu
tohto ustanovenia nestačí vychádzať len z jeho jazykového znenia, teda z doslovného gramatického
výkladu, ale je nevyhnutné uplatniť výklad systematický a teleologický.

Z hľadiska teleologického výkladu vychádzajúceho zo zmyslu a účelu právneho predpisu, ktorým je

v prípade uvedeného zákona ochrana základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, nemožno lipnúť
na formálnom zrušení (zmene) tvrdeného nezákonného rozhodnutia, ale je potrebné splnenie tejto
podmienky vykladať extenzívne.

Ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť
za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Nemožno totiž
prehliadnuť, že štát nemá slobodnú vôľu, ale je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej
(škodu nepôsobiacej) interpretácii. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní
vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup

týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv iných subjektov. V
takejto situácii nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale
to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo.

Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo

právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
účinného od 1.7.2004 a rovnako aj podľa predtým platného zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej
len zákon č. 58/1969 Zb.) účinného do 30.6.2004. Súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej
úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym

či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená. Systematickým a
logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo
k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať
z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok nanáhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 1 Cz 6/1990
zo dňa 23.2.1990 publikovaný pod č. 35 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1991,

rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.6.1993 sp. zn. 1 Cdo 53/1993 publikovaný pod č. 70 v
Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky ročník 1994). Rozhodujúcim meradlom
opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného
konania. Tieto závery prijaté v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb. sú napriek zmene právnej úpravy
stále použiteľné.

Z ustálenej súdnej judikatúry teda vyplýva, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené alebo
ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má zásadné právo na náhradu škody spôsobenej uznesením
o vznesení obvinenia (napríklad R 35/1991). Takéto právo však nemá ten, kto si vznesenie obvinenia
zavinil sám a kto bol spod obžaloby oslobodený alebo proti komu bolo trestné stíhanie zastavené len
preto, že nie je za spáchaný trestný čin trestne zodpovedný, alebo že mu bola udelená milosť alebo

že trestný čin bol amnestovaný (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 145/2011 zo
dňa 12.12.2012).

Súd nepovažuje nárok navrhovateľky za premlčaný, pretože ho uplatnila v zákonnej trojročnej
subjektívnej lehote vyplývajúcej z § 19 ods. 1 druhá veta zákona č. 514/2003 Z.z. Oslobodzujúci

rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ktorý sa považuje za zrušujúce rozhodnutie vo vzťahu k
uzneseniu o vznesení obvinenia, nadobudol právoplatnosť dňa 13.10.2011 a od tohto okamihu začala
plynúť trojročná subjektívna lehota na uplatnenie práva navrhovateľky na náhradu škody, posledným
dňom lehoty bol deň 13.10.2014. Navrhovateľka uplatnila svoj nárok u odporcu dňa 27.8.2012 a na súde
dňa 16.1.2013, teda riadne a včas.

Súd mal za preukázané, že voči navrhovateľke bolo začaté trestné stíhanie a zároveň vznesené
obvinenie pre zločin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona uznesením
Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Odboru vyšetrovania Bratislava
č. PPZ-20/BOK-C-2004 zo dňa 7.3.2006. Proti tomuto uzneseniu navrhovateľka podala sťažnosť, ktorá

bola zamietnutá ako nedôvodná.

Súd mal rovnako za preukázané, že navrhovateľka bola oslobodená spod obžaloby Krajskej prokuratúry
Bratislava sp. zn. 2Kv 108/02 zo dňa 12.3.2007 rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn.
2To/69/2011 zo dňa 13.10.2011 za skutky, pre ktoré bolo voči nej vznesené obvinenie (zločin podvodu

§ 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona). Navrhovateľka bola oslobodená spod obžaloby z
dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je stíhaná a že skutok nie je trestným činom.
Oslobodzujúci rozsudok Krajského súdu v Bratislave nadobudol právoplatnosť dňa 13.10.2011.

V zmysle ustálenej súdnej judikatúry citovanej vyššie v odôvodnení tohto rozsudku (napríklad rozsudok

Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 1 Cz 6/90 zo dňa 23.2.1990 publikovaný pod č. 35 v Zbierke
súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1991, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.
júna 1993 sp. zn. 1 Cdo 53/93 publikovaný pod č. 70 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej
republiky ročník 1994) ak došlo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne
okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo

byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, pričom rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti
začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania.

Súd preto dospel k záveru, že uznesenie Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej

kriminalite, Odboru vyšetrovania Bratislava č. PPZ-20/BOK-C-2004 zo dňa 7.3.2006 o vznesení
obvinenia voči navrhovateľke je v dôsledku jej oslobodenia spod obžaloby rozhodnutím nezákonným;
zároveň bola splnená zákonná podmienka vyplývajúca z § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., keď
navrhovateľka podala proti uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť. Inými slovami, je splnená prvá
podmienka pre vyvodenie zodpovednosti za škodu voči štátu, a to nezákonné rozhodnutie o vznesení

obvinenia voči navrhovateľke pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného
zákona.Z hľadiska vzniknutej ujmy je potrebné rozlíšiť medzi materiálnou a nemateriálnou ujmou, ktorú
navrhovateľka v tomto konaní uplatňuje.

Navrhovateľka materiálnu ujmu v celkovej sume 62.766,02 € uplatňuje za obdobie rokov 2000-2006,
teda za obdobie, kedy voči nej ešte nebolo začaté trestné stíhanie vo veci pokračovacieho trestného
činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona. Nezákonné rozhodnutie o vznesení
obvinenia voči navrhovateľke bolo vydané až dňa 7.3.2006, čím je ohraničený aj začiatok doby, od kedy
možno vznik škody a príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a škodou skúmať. Nemožno

skúmať príčinnú súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím o vznesení obvinenia v čase, keď
toto nezákonné rozhodnutie ešte neexistovalo, a teda objektívne neexistuje ani kauzálny nexus medzi
uplatňovanou škodou a v tom čase neexistujúcim rozhodnutím, od ktorého by sa mala domnelá škoda
odvíjať.

Navrhovateľka špecifikovala náhradu majetkovej ujmy ako:

- stratu príjmu z členstva v Komisii ženského futbalu UEFA a Komisii expertov administratívy za obdobie
rokov 2000-2002 v sume 9.164,57 €;
- stratu na zárobku v sume 44.479,85 € za obdobie od 17.11.2000 (kedy sa skončil jej pracovný pomer
v SFZ) do 17.6.2006 (kedy sa zamestnala na Generálnej prokuratúre SR);
- náklady za zastupovanie O.. O. G. v sume 2.482,82 € za obdobie od 12.9.2000 do 27.2.2001 a

- náklady za zastupovanie O.. A. D. v sume 6.638,78 €, ktoré mu zaplatila 22.6.2001.
Navrhovateľka si trovy obhajoby za zastupovanie v trestnej veci O.. K. neuplatnila, vzhľadom na to, že ju
zastupoval pro bono; teda od vznesenia obvinenia do právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku súdu jej
trovyobhajobynevznikli.Prelínaniesaobdobiaodvzneseniaobvinenia(7.3.2006)dozamestnaniasana
Generálnej prokuratúre SR (17.6.2006) nemusí nevyhnutne a jednoznačne súvisieť s trestným stíhaním

navrhovateľkyprepokračovacítrestnýčinpodvodupodľa§250ods.1,ods.4písm.b/Trestnéhozákona,
ale nemožnosť zamestnať sa v tomto období mohla byť vyvolaná (a to je pravdepodobnejšie) trestným
stíhaním navrhovateľky pre trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a
úradnej uzávery vedeným na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 3T/75/2003, od ktorého však
navrhovateľka v predmetnej veci sp. zn. 11C/14/2013 neodvíja svoj nárok na náhradu škody a náhradu

nemajetkovej ujmy. Navrhovateľka si tiež uplatňuje náhradu majetkovej ujmy (škody) za obdobia, ktoré
predchádzali vydaniu nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia voči nej a nesúvisia s obdobím od
vznesenia obvinenia zo dňa 7.3.2006 do právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku krajského súdu. Nie
je preto splnená ďalšia podmienka pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu, a to vznik škody. Medzi
výdavkami vynaloženými na právne zastupovanie v procesnom postavení svedkyne, stratou príjmu z

pracovného pomeru a z členstva v komisiách UEFA a FIFA a nezákonným rozhodnutím o vznesení
obvinenia nemôže existovať ani príčinná súvislosť a nárok navrhovateľky je v časti majetkovej ujmy
neopodstatnený, preto ho súd zamietol.

Nemajetkovú ujmu navrhovateľka odôvodnila stratou zamestnania, nemožnosťou sa zamestnať, stratou

bývania, psychickými problémami, dvoma operáciami, spoločenským poklesom, rozvodom, stratou
priateľov a nepriaznivou medializáciou jej osoby v súvislosti s kauzou Slovenského futbalového SFZ.

Pri náhrade nemajetkovej ujmy je potrebné odlíšiť medializáciu pred a po vznesení obvinenia voči
navrhovateľke pre pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného

zákona, teda pred a po 7.3.2006, a kto ju vyvolal, resp. inicioval. Navrhovateľka poukazovala na správy
z novín: denník Šport zo dňa 6.9.2000, 7.9.2000, 8.9.2000, 30.12.2000, 9.3.2002, 11.3.2002, 7.1.2003,
Hospodársky denník zo dňa 7.9.2000, Korzár zo dňa 28.5.2005, SME zo dňa 28.2.2005, ktoré sú vo
vzťahu k nej difamujúce a nerešpektujúce prezumpciu neviny. Je však potrebné uviesť, že všetky články
v uvedených denníkoch boli publikované v rokoch 2000, 2002, 2003 a 2005, teda pred vznesením

obvinenia pre trestný čin podvodu. Pred vznesením obvinenia nemohli uvedené denníky vychádzať z
informácií orgánov činných v trestnom konaní, pretože v tom čase nebolo voči navrhovateľke vznesené
obvinenie pre pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona. Za
medializáciu navrhovateľky v tomto období nenesie zodpovednosť odporca, ale iný subjekt, ktorý takéto
informácie médiám poskytol. Ak by sa mali správy v uvedených denníkoch týkať vznesenia obvinenia z

falšovania úradných dokladov, súd uvádza, že ide o iné trestné konanie navrhovateľky, ktoré sa skončilo
dňa 14.6.2005 oslobodzujúcim rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 3 T 75/2003, o toto
rozhodnutie však navrhovateľka v predmetnej právnej veci neopiera svoj nárok na náhradu majetkovej
a nemajetkovej ujmy, preto nemožno konštatovať, že medzi zverejnenými informáciami v období rokov2000, 2002, 2003 a 2005 a nezákonným uznesením o vznesení obvinenia voči navrhovateľke pre
pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona zo dňa 7.3.2006
existuje príčinná súvislosť. Odporca nezodpovedá ani za zverejnenie trestného stíhania navrhovateľky

v knihe s názvom "Slovenský futbal (1898-2009)", ktorú vydal Slovenský futbalový zväz v roku 2010
a výlučne Slovenský futbalový zväz nesie zodpovednosť za obsah tejto publikácie. Súd dospel v tejto
časti nemajetkovej ujmy k záveru, že nie je splnená podmienka vzniku nemajetkovej ujmy z dôvodu
medializácie navrhovateľky v uvedených denníkoch, a preto vyhodnotil nárok navrhovateľky v tejto časti
za neopodstatnený.

Pokiaľ ide o rozvod manželstva navrhovateľky a jej bývalého manžela K. G., z obsahu spisu Okresného
súdu Bratislava II sp. zn. 13C/248/2005 vyplýva, že návrh na rozvod podala navrhovateľka pred
vznesením obvinenia dňa 9.11.2005, manželstvo bolo rozvedené dňa 22.3.2007. V rozsudku Okresného
súdu Bratislava II sp. zn. 13C/248/2005 sa neuvádzajú dôvody rozvratu a rozvodu manželstva
navrhovateľky a K. G., preto je potrebné vychádzať z návrhu na začatie konania o rozvod, z vyjadrenia

odporcu a z celého konania o rozvod manželstva. V návrhu na rozvod manželstva navrhovateľka
neuvádza ani okrajovo žiadne trestné stíhanie; uvádza odcudzenie manželov, rozdielne predstavy o
vzájomných úlohách v manželstve, rozdielne osobnostné vlastnosti, K.X. G. si nevytvoril žiaden vzťah k
jej synovi z prvého manželstva. V rozvodovom konaní sa uvádzajú exekúcie, ktoré boli vydané na byt na
Y. K. I., kde navrhovateľka spolu s deťmi bývala, na rodinný dom K. E. B., kde býval K. G., oba v BSM. K

bytu na Y. K. I. bola v rámci exekúcie vyhlásená dražba. K. G. vo vyjadrení uviedol, že voči navrhovateľke
sa viedlo trestné konanie na Okresnom súde Bratislava III pre trestný čin falšovania a pozmeňovania
verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery. Navrhovateľke uviedla, že dňa 14.6.2005 bola v tejto
trestnej veci oslobodená spod obžaloby rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 3T/75/2003. V
priebehu konania o rozvod (dňa 7.3.2006) bolo voči navrhovateľke vznesené obvinenie pre pokračovací

trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona, no v rozvodovom konaní sa
toto trestné stíhanie, od ktorého navrhovateľka odvíja svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v tomto
konaní, neskloňovalo. V konaní o rozvod manželstva sa uvádzalo len trestné konanie navrhovateľky
vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 3T/75/2003, v ktorom bola oslobodená a ktoré nemá
vplyv na konanie sp. zn. 11C//14/2013, pretože od neho, ako už bolo uvedené, navrhovateľka neodvíja

nárok na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy. Z uvedených dôvodov je aj v tejto časti nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľky neopodstatnený, nakoľko neexistuje príčinná súvislosť medzi
nezákonným uznesením o vznesení obvinenia pre pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1,
ods. 4 písm. b/ Trestného zákona a rozvodom manželstva navrhovateľky.

K strate bývania na Y. X došlo v dôsledku exekúcie a dražby bytu pred vznesením obvinenia, preto ani
tento dôvod nepredstavuje základ nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.

Pokles spoločenského postavenia a strata priateľov navrhovateľky podľa názoru súdu mohli existovať
a existovali už pred vznesením obvinenia dňa 7.3.2006, pretože navrhovateľka bola trestne stíhaná

už skôr v trestnej veci pre trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate
a úradnej uzávery, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 3T/75/2003, ktorá bola
skončená dňa 14.6.2005 oslobodzujúcim rozsudkom. Preto nie je možné jednoznačne určiť, že k
poklesu spoločenského postavenia navrhovateľky a k strate priateľov došlo výlučne v súvislosti s
trestným stíhaním navrhovateľky pre pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4

písm. b/ Trestného zákona, pre ktorý bolo voči nej vznesené obvinenie dňa 7.3.2006, ktoré je v
dôsledkuoslobodzujúcehorozsudkuKrajskéhosúduvBratislavesp.zn.2To/69/2011zodňa 13.10.2011
nezákonné. Z týchto dôvodov súd aj v tejto časti považuje návrh navrhovateľky za nedôvodný a
nespĺňajúci zákonné predpoklady pre vyvodenie zodpovednosti za škodu voči štátu podľa zákona č.
514/2003 Z.z.

V uznesení Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II, Úradu justičnej a kriminálnej polície,
oddelenia všeobecnej kriminality, č. ORP-55/1-OVK-B2-2004 zo dňa 6.11.2009 vo veci trestného činu
vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. e/ Trestného zákona a trestného činu sexuálneho násilia
podľa § 241a ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť neznámy páchateľ na navrhovateľke,

sa výslovne uvádza, že sa tak stalo v súvislosti s prestavbou futbalového štadióna, kde navrhovateľka
vypovedala ako svedkyňa, teda opäť nie v súvislosti s trestným stíhaním pre pokračovací trestný čin
podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona, pre ktorý bolo voči nej
vznesené obvinenie. Inými slovami, medzi týmito okolnosťami a nezákonným rozhodnutím o vzneseníobvinenia pre pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona
zo dňa 7.3.2006 neexistuje príčinná súvislosť, a teda aj v tento časti absentuje zákonný predpoklad pre
vyvodenie zodpovednosti za škodu voči štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.

Súd uznal za dôvodný nárok navrhovateľky na náhradu nemajetkovej ujmy len v časti, ktorá zodpovedá
jej nepriaznivému psychickému stavu, ktorý je konštatovaný aj v lekárskych správach psychiatričky
A.. X. Z.. Psychiatrička uviedla, že navrhovateľka je doteraz psychiatricky ambulantne liečená, liečená
antidepresívami a podstúpila psychoterapiu. Jej nepriaznivý psychický stav pramení z traumatických

zážitkov v minulosti - krivé obvinenie, disharmonické manželstvo, problémy vo futbalovom zväze,
namočili ju do problémov, ktoré nezavinila, bola opakovane vyšetrovaná políciou, hrozili jej súdy,
exekúcia. Od roku 2000 má strach z ľudí, trpí úzkosťami, strachom z otvorených priestranstiev, mala
problémy so spánkom. V klinickom stave nie je úplná remisia, prevládajú traumatizujúce zážitky z
minulosti. Posttraumatická porucha má chronický priebeh, ktorý vyústil do trvalej zmeny osobnosti.
Pretrvávajú vegetatívne prejavy, irritabilita, afektívna labilita, zvýšená úľaková reakcia, dyssomnia

a hypervigilita, preto je potrebné pokračovať v psychiatrickej aj v psychoterapeutickej liečbe. Hoci
pre súd nie je určujúce predchádzajúce trestné stíhanie navrhovateľky pre trestný čin falšovania a
pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery, ktoré sa skončilo oslobodzujúcim
rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 3T/75/2003 zo dňa 14.6.2005, je potrebné
uviesť, že ak navrhovateľka mala nepriaznivý psychický stav v súvislosti s týmto trestným stíhaním,

mohol sa stabilizovať a nezhoršiť, ak by nebolo ďalšieho trestného stíhania vo veci pokračovacieho
trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona, ktoré sa začalo vydaním
nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia voči navrhovateľke zo dňa 7.3.2006, ktoré je predmetom
tohto konania. Aj v tejto veci bola navrhovateľka po piatich rokoch oslobodená spod obžaloby. Počas
piatich rokov trestného konania sa navrhovateľkin psychický stav zhoršoval a výsledkom je trvalá zmena

jej osobnosti. Naďalej je potrebné, aby sa liečila na psychiatrii, aby užívala antidepresíva a absolvovala
psychoterapiu. Súd preto v rámci voľnej úvahy navrhovateľke priznal náhradu nemajetkovej ujmy v
sume 10.000,- €, ktorú považuje za dostatočnú vzhľadom na zdravotný stav navrhovateľky a okolnosti
trestného stíhania. Vo zvyšnej časti nárok navrhovateľky na náhradu nemajetkovej ujmy zamietol ako
neopodstatnený, tak ako už bolo uvedené vyššie.

Knavrhovateľkounamietanémunesprávnemuúradnémupostupuspočívajúcemuvúdajnýchprieťahoch
v súdnom konaní (Okresný súd Bratislava III rozhodol dňa 1.12.2010 a Krajský súd v Bratislave dňa
13.10.2011) súd uvádza, že prieťahy v súdnom konaní nekonštatoval vo svojom rozhodnutí Ústavný súd
SR,aniEurópskysúdpreľudsképráva,anipredsedapríslušnéhookresnéhosúdualebokrajskéhosúdu.

Zároveň je potrebné konštatovať, že Okresný súd Bratislava III od podania obžaloby dňa 15.3.2007
vykonával na hlavných pojednávaniach rozsiahle dokazovanie výsluchom navrhovateľky, svedkov a
pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 13C/248/2005. Hlavné pojednávania sa
konali dňa 23.4.2007, 28.5.2007, 2.7.2007, 5.9.2007, 24.10.2007, 28.11.2007, 13.2.2007, 12.3.2008,
20.3.2008, 7.4.2008, 13.5.2008, 2.6.2008, 23.6.2008, 8.9.2010, 3.11.2010 a 1.12.2010. Po rozhodnutí

na hlavnom pojednávaní dňa 1.12.2010 bol kompletný spisový materiál spolu s odvolaním krajského
prokurátora v Bratislave postúpený Krajskému súdu v Bratislave dňa 14.6.2011 a krajský súd rozhodol
dňa 13.10.2011, teda do štyroch mesiacov od predloženia veci z okresného súdu. Preto ani podľa názoru
súdu nedošlo k prieťahom v konaní Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 5T/40/2007 ani v konaní
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2To/69/2011, a v ich postupe nemožno vidieť charakteristické znaky

nesprávneho úradného postupu definované v § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.

Navrhovateľka označila za nesprávny úradný postup aj vznesenie obvinenia voči nej, zamietnutie jej
sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, podanie obžaloby a podanie odvolania dozorovým
prokurátorom. Vznesenie obvinenia a zamietnutie sťažnosti proti uzneseniu nemožno považovať za

nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci definovaný v § 9 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z., pretože jednoznačne ide o rozhodnutia, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia § 6 až § 8
zákona č. 514/2003 Z.z. Za rozhodnutie prokurátora možno považovať aj podanie obžaloby aj odvolania
proti rozsudku prvostupňového súdu, pretože sú ako také v ich nezákonnej podobe subsumované
oslobodzujúcim rozsudkom spolu s uznesením o vznesení obvinenia. Z tohto dôvodu je namietanie

nesprávneho úradného postupu uvedenými rozhodnutiami policajta a prokurátora nekonformné so
znením ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a judikatúry súdov SR súd dospel
k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný v časti náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú jej priznal v sume
10.000,- € za nepriaznivý zdravotný stav, vo zvyšnej časti náhrady nemajetkovej ujmy a náhrady škody

návrh zamietol ako nedôvodný.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo. Navrhovateľka nemala úspech v časti náhrady majetkovej ujmy a mala čiastočný

úspech v časti náhrady nemajetkovej ujmy. V prípade, žeby sa navrhovateľka domáhala len náhrady
nemajetkovej ujmy, súd by rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 3 OSP, no vzhľadom
na neúspech navrhovateľky v časti náhrady škody ako materiálnej ujmy, súd žiadnemu z účastníkov
náhradu trov konania nepriznal, lebo mali úspech len čiastočný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na

Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.