Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. apríl 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/109/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712211036
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1712211036.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek

senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Miroslavy Štannerovej v právnej veci starostlivosti súdu o
maloleté deti: G. R., nar. XX.XX.XXXX a T. R., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, 903 01 Senec,
deti rodičov, matky: J.. G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. R., XXX XX Z. pri D., zastúpená Mgr.
Evou Braxatorisovou, advokátkou so sídlom Trenčianska 17, 821 09 Bratislava a otca: J.. G. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. T. XX, XXX XX M., zastúpený JUDr. Beatou Swanovou, advokátkou so sídlom
Jašíkova 2, 821 03 Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Pezinok, so sídlom Šenkvická cesta 5,

902 01 Pezinok, v konaní o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletými deťmi, na odvolanie matky
proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 29.10.2015, č.k. 9P/136/2012-234, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 29.10.2015, č.k. 9P/136/2012-234, zamietol návrh matky na
zákaz styku otca s maloletými deťmi R., G., nar. XX.XX.XXXX a T., nar. XX.XX.XXXX a zároveň zmenil
rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.03.2012, č.k. 2Co/262/2011-349, v časti úpravy styku

otca s maloletými deťmi tak, že styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje. O trovách konania rozhodol,
že účastníci nemajú právo na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 25 ods. 3, § 26 a § 28 ods.
1 a 2 Zákona o rodine dospejúc k záveru, že zákaz styku otca s maloletými deťmi by bol neprimeraným
zásahom do výkonu rodičovských práv otca. Skonštatoval, že vzťahy medzi rodičmi sú dlhodobo a vážne
narušené a rodičia nie sú schopní komunikovať o základných otázkach týkajúcich sa výchovy maloletých

detí.Zohľadnilapozitívnevyhodnotilvyjadrenieotca,ženechcenadetivyvíjaťnátlakaajkeďmuterajšia
situácia nevyhovuje, za najvhodnejšie riešenie považuje neupravený styk. Zdôraznil, že zákaz styku
rodiča s maloletými deťmi je opatrením krajného charakteru výrazne zasahujúcim do rodičovských práv,
preto by sa k jeho nariadeniu malo pristúpiť len v jednoznačne odôvodnených prípadoch. Vykonaným
dokazovaním mal za preukázané, že matka návrh podala ani nie pol roka po súdnej úprave styku otca
s maloletými deťmi, oprúc ho o tvrdenia vychádzajúce z obdobia už zohľadneného súdom v predošlom
konaní. Uviedol, že v priebehu roka sa vážne narušené rodinné vzťahy nedokážu upraviť do takej miery,

aby vzťah maloletých detí k otcovi prešiel pozitívnym vývojom. Správanie sa matky po podaní návrhu
považoval za pasívne čakanie, ktoré k zlepšeniu vzťahov medzi maloletými deťmi a otcom neviedlo,
následkom čoho sa otec s maloletými deťmi nestretol od roku 2013. O trovách konania rozhodol podľa
§ 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) platného do 30.6.2016.3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu
odvolanie matka, zdôvodniac ho ustanovením § 205 ods. 1 písm. b/, d/ a f/ O.s.p. Rozhodnutie súdu prvej

inštancie nepovažovala za vecne správne, nakoľko nevychádza zo správneho skutkového a právneho
posúdenia veci. Mala za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil dôvody postoja detí k otcovi, ako aj
jej úlohu pri budovaní vzťahu otca k deťom. Poukázala na to, že otec deťom vážne psychicky aj fyzicky
ubližoval a nedokázal to zmeniť ani s jej maximálnou pomocou, ani s pomocou sociálnych pracovníkov a
súdov. Jediným dôkazom, ktorým sa súd prvej inštancie pri odôvodnení rozsudku zaoberal, bol podľa nej

len čiastkový záver znaleckého posudku vyložený izolovane od ostatných jeho záverov, ako aj ďalších
dôkazov. Jeho rozhodnutie o neupravení styku označila ako nesúladné so zákonom a vytvárajúce stav
ďalšejprávnejafaktickejneistoty.Zdôraznila,žesúdvzmysle §25ods.2Zákonaorodinestykneupraví
len vtedy, ak rodičia úpravu styku nežiadajú, pričom o takýto prípad sa nejedná, keďže obdobný návrh
formulovallenotec.Akzozhodnýchtvrdenírodičovnevyplýva,žesanastykuvediadohodnúť,apretoho
nežiadajú upraviť, súd o úprave styku musí vždy rozhodnúť. Svojim rozhodnutím tak súd prvej inštancie

rozšíril oprávnenie otca realizovať styk s maloletými deťmi nad rámec doterajšej úpravy.

4. Otec sa k odvolaniu matky vyjadril tak, že jeho styk s maloletými deťmi v poslednom roku a pol
neprebiehal vôbec, deti sa nedostavovali na styk v súlade so súdnym rozhodnutím. Napriek tomu sa
nad rámec zákonných možností nedomáhal styku s nimi a v poslednom roku sa snažil len o stretnutie a

odovzdanie darčekov, pričom ale ani vtedy ku vzájomnému kontaktu nedošlo. Zákaz styku by bolo podľa
jeho názoru potrebné odôvodniť okolnosťami majúcimi základ v správaní rodiča, ktorému má byť styk
zakázaný, v danom prípade však ku vzájomnej interakcii vôbec nedochádza. Z toho dôvodu považuje
rozsudok súdu prvej inštancie za jediné možné riešenie, nakoľko pravidelný spôsob úpravy styku sa
nepodarilo dohodnúť a matka so žiadnou alternatívou stretávania sa nesúhlasila.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca zotrval na svojom stanovisku prezentovanom na
ostatnom pojednávaní, kedy považoval za vhodné upraviť styk otca s maloletou T. každú tretiu sobotu
v mesiaci od 14.00 hod. do 17.00 hod. na verejnom mieste a styk s maloletou T. ponechať bez súdnej
úpravy.

6. Prokurátor mal za nepochybné, že sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými námietkami
účastníkov konania, presvedčivo zistil skutkový stav a na základe vykonaného dokazovania zákonne
rozhodol zohľadniac záujmy maloletých detí. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť.

7. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/15 Z.z.
Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“), kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa §

219 ods. 3 C.s.p., dospejúc k záveru, že odvolaniu matky nie je možné vyhovieť.

8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p., ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

10. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie zamietol návrh matky na zákaz styku otca s

maloletými deťmi podaný pred nadobudnutím účinnosti nového procesného poriadku (C.m.p. účinný od
01.07.2016). Zároveň zmenil doterajší rozsudok o úprave styku otca s maloletými deťmi tak, že styk
otca s maloletými deťmi bude neupravený. Rozsudok súdu prvej inštancie bol napadnutý len odvolaním
otca. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine vykonajúc
dokazovanie v dostatočnom rozsahu, pričom vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny

právny záver.11.Odvolaciedôvodymatkyodvolacísúdvyhodnotilakoúčelovéabezakéhokoľvekprávnehovýznamu,
keď v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti opodstatňujúce zmenu rozsudku súdu prvej inštancie
v prospech jej návrhu.

12. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

13. Keďže sa odvolací súd s rozhodnutím súdu prvej inštancie v plnej miere stotožnil, obmedzil sa len
na doplnenie ďalších dôvodov na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

14. Odvolací súd poukazuje na správny výklad súdu prvej inštancie týkajúci sa dosahu zákazu
styku rodiča s maloletými deťmi, ako aj dôvodov takýto zákaz opodstatňujúcich. V danom prípade
bolo dokazovanie vykonané v potrebnom rozsahu vrátane znaleckého dokazovania, závery ktorého

zákaz styku otca s maloletými deťmi neindikovali. Aj keď súdny znalec neodporučil ani zmenu,
resp. rozšírenie dovtedajšej úpravy styku otca s maloletými deťmi, vykonané dokazovanie precizovalo
nevhodnosť súdnej úpravy styku podľa rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.03.2012, č.k.
2Co/262/2011-349. Styk otca s maloletými deťmi sa v zmysle súdneho rozhodnutia (každá streda od
14.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti pracovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok,

detašované pracovisko Senec, v mieste sídla úradu) nerealizoval nielen pre odmietanie deťmi, ale
aj z praktických dôvodov, spočívajúcich v plnení školskej dochádzky maloletými deťmi a pracovnými
povinnosťami matky, preto nebolo v žiadnom prípade vhodné takúto úpravu styku naďalej ponechať.
Zmeneným stanoviskom otca vyjadreným jeho odhodlaním nevyvíjať na maloleté deti nátlak v záujme
ich spoločného stretnutia, nastala aj zmena situácie, ktorú súd prvej inštancie reflektoval správnym

spôsobom - zrušením doterajšej súdnej úpravy styku po zamietnutí návrhu matky na zákaz styku. Týmto
ponechal priestor do budúcna na reparáciu narušeného vzťahu otca s maloletými deťmi, pričom bude
na otcovi, aký prístup k tomu zvolí. Za veľmi správne považuje odvolací súd vyjadrenie otca o tom, že
na deti nebude vyvíjať nátlak, čím by súčasný stav ešte viac zhoršil.

15. Za nesprávnu považuje odvolací súd aplikáciu ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine obsiahnutú
v odvolaní matky a poukazuje na to, že uvedené zákonné ustanovenie sa vzťahuje výlučne na konanie
vo veci rozvodu manželstva, a s tým obligatórne spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich
maloletým deťom na čas po rozvode. To znamená, že v konaní týkajúcom sa výlučne len samotnej
úpravy styku rodiča s maloletými deťmi, ktoré nemá zverené do svojej osobnej starostlivosti, môže byť

v súlade s vykonaným dokazovaním rozhodnuté aj inak, než len autoritatívnou úpravou styku.

16. Odvolací súd stotožniac sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolaním napadnutý rozsudok ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 58 C.m.p. v spojení s § 52 C.m.p a § 396
C.s.p.

18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).