Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. február 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoP/29/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215216148
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4215216148.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci o návrhu manželky: P., proti
manželovi: I., zastúpený JUDr. KLUČKOVÁ, advokátka s.r.o., so sídlom Komárno, Pluhová 29, IČO:
36 864 242, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode
manželstva k maloletému dieťaťu D., bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Komárno, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k.
9P/231/2015-116 zo dňa 24. februára 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom p o t v r d z u j e .

II. V ostatnej napadnutej časti, vo výroku o úprave styku, odvolací súd tento rozsudok m e n í tak, že
odporca je oprávnený stretávať sa s maloletou D. O., nar. XX.XX.XXXX, v párnom týždni kalendárneho
roka v sobotu a nedeľu v dobe od 09.00 hod. do 18.00 hod. a v nepárnom týždni kalendárneho roka v
stredu od 15.30 hod. do 18.00 hod., s tým, že po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku sa
bude styk realizovať za prítomnosti matky.
Po tejto dobe upravuje styk odporcu s maloletou Lilianou tak, že odporca je oprávnený stretávať sa
s maloletou v párnom týždni kalendárneho roka v sobotu od 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a v

nepárnom týždni kalendárneho roka v stredu od 15.30 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky.
Odporca je oprávnený dieťa v stanovený čas prevziať a odovzdať pred bydliskom navrhovateľky, okrem
stredy, kedy si dieťa prevezme v materskej škôlke a v určenom čase dieťa odovzdá matke pred jej
bydliskom. Navrhovateľka je povinná dieťa na styk s odporcom pripraviť a v určenom čase pred jej
bydliskom ho odovzdať odporcovi.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel návrhu navrhovateľky a rozviedol manželstvo
účastníkov konania uzatvorené dňa 01.05.2011 v O., zavedené v knihe manželstiev vo zväzku XX,

ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XX. Zároveň upravil výkon rodičovských práv a povinností k
maloletej D., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode tak, že maloletú D. zveril do osobnej starostlivosti
matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 150 - eur mesačne, ktoré je otec povinný
platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s
tým, že právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia. Napokon súd
prvej inštancie upravil styk otca s maloletou D. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý
párny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu maloletú vyzdvihne

v materskej škôlke o 15.30 hod. a matke ju vráti o 17.30 hod. , pričom matka je povinná dieťa pripraviť
a odovzdať ho otcovi a otec je povinný dieťa matke riadne a včas vrátiť. Napokon rozhodol o trovách
konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.1.2 Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie a
ustanovenia § 18, § 23, § 24 , § 25 ods. 1, § 62 ods. 3, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona
o rodine. Za preukázané považoval, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 01.05.2011 v O.,

z ktorého pochádza jedno maloleté dieťa D. O., nar. XX.XX.XXXX. Súd prvej inštancie na základe
vykonaného dokazovania, najmä z výpovedí účastníkov ustálil, že manželstvo účastníkov si neplní
spoločenský účel, pre ktorý bolo vytvorené a v súčasnosti ani jeden z manželov nemá záujem na ďalšom
trvaní manželstva. Príčinu rozvratu manželstva súd vzhliadol v tom, že účastníci konania nedokázali
zosúladiť svoje povinnosti v manželskom spolunažívaní, nevedeli sa dohodnúť na tom, akým pomerom

sa budú starať o domácnosť, maloletú a iné. Od mája 2015 spolu nehospodária, intímne sa nestýkajú a
od júla 2015 už nežijú ani v jednej domácnosti. Vzhľadom na dĺžku oddeleného žitia, súd nevidel reálny
predpoklad, že by manželstvo účastníkov konania mohlo v budúcnosti plniť svoj spoločenský účel, pre
ktorý bolo vytvorené. Súd prvej inštancie preto manželstvo účastníkov konania rozviedol a súčasne
rozhodol aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Podľa dohody rodičov súd
zveril maloletú do starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej

majetok v bežných veciach. Výživné určil súd vo výške 150,- eur mesačne, ktorú výšku považoval za
primeranú odôvodneným potrebám maloletej a schopnostiam a možnostiam otca . Ohľadne pomerov
na stane otca mal súd za preukázané, že otec pracuje v P. vo firme P. M. O.. O., s čistým príjmom
1 103,- eura ( 334 414 HUF). Otec okrem príjmu od zamestnávateľa iný príjem nemá, nehnuteľnosť
ani motorové vozidlo nevlastní, žije v podnájme, za ktorý platí 300 eur mesačne a spláca 3 pôžičky

v celkovej výške 220 eur mesačne. Ďalej má výdavky na internet 9 eura mesačne, telefón 15 eur
mesačne a na pohonné hmoty 80 € mesačne( dochádza do zamestnania). Pokiaľ išlo o matku, táto
bola s maloletou na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok 203,20 eura a rodinné
prídavky 23,51 eura, pričom dňom 22.2.2016 nastúpila k svojmu predchádzajúcemu zamestnávateľovi
na Okresnú prokuratúru v Komárne, kde bude mať príjem ako pred materskou dovolenkou cca 420,- eur

mesačne. Ohľadne maloletej súd zistil, že od 15.2.2016 nastúpila do materskej škôlky, kde matka platí
stravu cca 25 eur mesačne, poplatok za materskú škôlku 10 eur mesačne, 4 eurá mesačne poplatok za
ZRPŠ, ročnú poistka 2,65 eura, jednorázovo zaplatila za časopisy 16,90 eura, ošatenie do škôlky za
150 eur. Matka s maloletou obýva dvojgarzonku, ktorú má v prenájme za 300 eur mesačne. Vzhľadom
na uvedené súd bol toho názoru, že otec je schopný bez ohrozenia vlastnej výživy prispievať na výživu

maloletej sumou 150 eur mesačne i s prihliadnutím na okolnosť, že inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Zároveň súd upravil styk otca s maloletou, pričom vychádzal z tej skutočnosti, že maloletá má tri roky, od
15.2.2016 navštevuje materskú škôlku, kde už zostáva celý deň až do 15.00 hod. - 15.30 hod., kedy si ju
matka vyzdvihne. Maloletá má k otcovi kladný citový vzťah a matka ani nebráni v styku otca s maloletou,
avšak navrhovala styk upraviť bez prespatia u otca s tým odôvodnením, že dieťa je ešte malé, citove

na nej lipne, v noci je plačlivá pokiaľ nie je pri nej. Podľa názoru súdu je potrebné upraviť styk otca s
maloletou aspoň raz týždenne, a preto nepárny týždeň v stredu si otec maloletú vyzdvihne v materskej
škôlke o 15.30 hod. s tým, že s maloletou strávi 2 hodiny a o 17.30 hod. ju vráti k matke. Cez párne
týždne súd upravil styk otca s maloletou v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod., aby si maloletá zvykla
na poobedňajšie prespávanie u otca. Súd styk zatiaľ cez noc u otca neupravil s prihliadnutím na vek

maloletej. Takto upravený styk sa súdu javil ako dostatočný na zachovanie a rozvíjanie citových väzieb
otca a maloletej s tým, že pokiaľ sa rodičia v budúcnosti nebudú vedieť dohodnúť na rozšírenom styku
aj s prespaním u otca, otec si bude môcť podať nový návrh na rozšírenie styku s maloletou. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 144 OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

3. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o výživnom a o úprave styku , podal odvolanie otec, ktorý žiadal
rozsudokvnapadnutýchvýrokochzmeniťtak,žeotecjepovinnýprispievaťnavýživu maloletejmesačne
sumou 100 eur a úpravu styku žiadal upraviť tak, že je oprávnený sa s maloletou dcérou stretávať
počas prvých šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku, každý druhý víkend v sobotu od 09.00
hod. do 18.00 hod. , nasledujúcu nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod. a každú druhu stredu nasledujúcu

po víkende , ktorý maloletá nestrávila s otcom si maloletú vyzdvihne v materskej škôlke o 15.30 hod. a
matke ju vráti o 18.00 hod. s tým, že po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku
každý druhý víkend v sobotu od 09.00 hod. do nasledujúcej nedele do 18.00 hod, a každú druhú stredu
nasledujúcu po víkende, ktorý maloletá nestrávila s otcom , maloletú vyzdvihne v materskej škôlke o
15.30 hod a matke ju vráti o 18.00 hod., alebo alternatívne žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie

konanie. Namietal, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
ako aj namietal nesprávne právne posúdenie veci . Uviedol, že styk s dcérou v rozsahu 11 hodín za 2
týždne , t.j. ani nie celý jeden deň, nepovažoval za dostatočný na zachovanie a rozvíjanie jeho citových
väzieb k dcére. Namietal , že neboli na jeho strane zistené negatívne dôvody spočívajúce v jeho osobe,ktoré by mali brániť v styku. Poukázal na to, že obaja rodičia bývajú v O., ak by maloletá prespala u
otca, nespôsobovalo by to žiadne komplikácie v súvislosti s cestovaním. Nie je zrejmé, ako súd dospel
k záveru, že matka nebráni v styku otcovi s maloletou. Poukázal na to, že s dcérou má dobrý vzťah ,

venoval sa jej a je citovo naviazaná aj na neho, pričom by nemal v jej živote chýbať, a to aj napriek tomu,
že medzi rodičmi sú nezhody. Má záujem podieľať sa na živote svojej dcéry, vychovávať ju a starať
sa o ňu (nielen posielaním výživného). Súhlasil so zverením maloletej matke, avšak pri rešpektovaní
jeho práv ako otca. Úprava styku tak ako bola určená súdom prvej inštancie nezodpovedá záujmu
maloletej, jej právu na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, práve naopak touto úpravu príde

k narušeniu ich vzájomného vzťahu. Súhlasil s tým, že počas prvých 6 mesiacov nebude maloletá u
neho neprespávať, ale následne žiadal úpravu na každý druhý týždeň od soboty 09.00 hod do 18.00
hod. nasledujúcej nedele. Zároveň súhlasil s jedným dňom v týždňa ako určil súd. Odvolaním napadol
aj výrok o výživnom, ktoré považoval za neprimerane vysoké , pričom namietol, že súd nezohľadnil
odôvodnené potreby maloletej a sumu 150 eur mesačne určil bez bližšieho odôvodnenia, len s ohľadom
na príjmy otca . Poukázal na to, že dobrovoľne prispieval a aj naďalej prispieva sumou 100 eur a v takejto

výške navrhol určiť výživné.

4. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Uviedla, že otec o dcéru nejavil záujem, iba keď mal na ňu náladu , často ju od seba
odstrkoval , sedel pri počítači aj keď ho poprosila, aby na ňu dával pozor. Matka nesúhlasila s tým, že by

sa otec dokázal o dcéru postarať, odmietal dcéru kúpať , plienky nechcel vymieňať .Aj v čase keď si ju
zobral, odniesol ju jeho rodičom a on išiel cvičiť. Má strach, že dcéra bude ohrozená tým, že keď ju dá
otec jeho rodičom, kde je neustále balkón otvorený na 7. poschodí, mohla by dcéra vypadnúť. Okrem
toho poukázala na to, že maloletá otca vôbec nespomína , pričom kladný vzťah k otcovi má práve vďake
jej prístupu , keďže sa snaží o zachovanie vzťahu otca s dcérou. Maloletá odmieta byť s otcom dlho a

po pár hodinách ho posiela preč, je rozbláznená, agresívna , kope sa, má záchvaty zlosti . Počas noci
sa maloletá viac krát budí a stále sa vyjadruje k tomu, že nechce spať u ocinka, iba chvíľu s ním chce
byť. Otec nevie dať pozor na dcéru, čo sa týka hygieny, u neho doma sa často povaľovali rôzne lieky
a v chladničke máva staré potraviny. O pôžičkách otca nevedela. Tieto otec použil na splatenie jeho
dlhov , ktoré mal pred manželstvom, o čom ona nevedela. Navyše, ak otec má finančné prostriedky

na advokáta, nemalo by byť pre neho ľúto prispievať na rozvoj jeho vlastnej dcére, ktorá je nadaná,
inteligentná a vyžaduje si neustále aktivity. Dieťa sa pritom neustále rozvíja , žiada si stále knižky a iné
potrebné veci. Otca považuje za nezodpovedného a nespoľahlivého . Bola toho názoru, že trojročné
dieťa , ktoré nemá vytvorený žiadny citový vzťah k starým rodičom, by nemalo byť odovzdané prakticky
k cudzím ľuďom na celý víkend. Poukázala aj na výdavky otca , ktoré nesúvisia len z nevyhnutnými

potrebami, keďže otec kupuje rôzne výživové doplnky, chodí cvičiť, navštevuje saunu a pod. Maloletá
navštevuje škôlku , s čím sú spojené ďalšie výdavky. Bývanie otca v podnájme považovala za účelové,
pričom otec jej mal nedávno povedať, že sa presťahuje k jeho rodičom. Záverom dodala, že je ochotná
sa s otcom dohodnúť , ak mu nebude čas stretnutia s dcérou vyhovovať a pomáhať mu v budovaní si
vzťahu s dcérou.

5. Otec v písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že trvá na odvolaní. Odmieta tvrdenia
matky , ktoré sa nezakladajú na pravde a cieľom týchto tvrdení je očierniť ho. Dodal, že starí rodičia
majú vnučku radi a nehrozí jej z ich strany žiadne nebezpečenstvo. Zdôraznil , že má dcéru rád rovnako
ako jej matka. Záverom dodal, že do dnešného dňa nebola u neho dcéra ani raz celý deň, je len na

rozhodnutí matky kedy a ako dlho sa môže s dcérou stretnúť. K ďalším skutočnostiam matky sa otec
odmieta vyjadriť, pretože nie sú pravdivé.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si

povinnostiupravenejvustanovení§219ods.3CSPapoprejednanívecidospelkzáveru,žerozhodnutie
súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom je vecne správne, preto podľa § 387 ods. 1 CSP
rozsudok vo výživnom ako vecne správny potvrdil a v ostatnej napadnutej časti týkajúcej sa výroku o
úprave styku, odvolací súd tento rozsudok podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia. Výrok, ktorým súd rozviedol manželstvo účastníkov konania nebol napadnutý

odvolaním, preto nadobudol právoplatnosť .

7. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol
dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom . Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkomrozhodol dňa 24.02.2016 , t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol
Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového
poriadku a Civilného mimosporového poriadku , postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1

CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti a v súlade s ustanovením § 395 ods. 1 CMP ( zákona č. 161/2015 Z.z.
Civilného mimosporového poriadku, ďalej len CMP) , podľa ktorého, ak § 396 neustanovuje inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. V predmetnej veci ide o návrh manželky, doručený súdu prvého stupňa dňa 31.08. 2015, ktorým sa
domáhala rozvodu manželstva s odporom a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej
D. , nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode tak, že maloletú navrhla zveriť do jej osobnej starostlivosti a
odporcu zaviazať prispievaním na výživu maloletej vo výške 350 eur mesačne. Ohľadom úpravy styku
odporcusmaloletou navrhlaupraviťstykodporcusmaloletoukaždúdruhúsobotunapoldňaanásledne
v nedeľu od 10.00 hod. do 15.00 hod. Odporca s návrhom na rozvod súhlasil a pre prípad rozvodu

navrhol maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matke. Výživné žiadal určiť vo výške 100 eur mesačne.
Odporca navrhol styk upraviť na každý párny víkend v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a následne v
nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. na obdobie 6 mesiacov a po tomto období každú párnu sobotu od
9.00 hod. do nedele 18.00 hod. a každý nepárny týždeň jeden deň na tri hodiny. Zo správy kolízneho
opatrovníka o šetrení pomerov (č.l. 37 spisu) vyplýva, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné bytové

a sociálne podmienky potrebné k rozvoju maloletej a k zabezpečeniu riadnej starostlivosti o dieťa.
9. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní otca dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je v
napadnutejčasti,týkajúcejsavýškyvyživovacejpovinnostiotcavsume150eurmesačnevecne správny
a dostatočne odôvodnený, preto odvolací súd nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade
s ustanovením § 387 ods. 2 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom

rozhodnutí.
10. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia v napadnutom výroku o výživnom s ohľadom na dôvody
uvádzané otcom v jeho odvolaní odvolací súd uvádza, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva
priamo zo zákona a trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. V tomto smere je potrebné
podľa názoru odvolacieho súdu vychádzať aj z ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine, v

zmysle ktorého je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o
výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Námietky otca popísané v odvolaní
odvolací súd nepovažoval za právne významné v tom smere, aby jeho odvolaniu vyhovel, nakoľko na
strane otca ako povinného sa prihliada nielen na jeho schopnosti, t.j. faktické príjmy, ktoré dosahuje v
čase súdneho konania, ale aj na jeho možnosti, čiže jeho potencionálne príjmy - nielen to, čo skutočne

zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu,
odbornosť, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu prácu a pod. Po zohľadnení
všetkých okolností odvolací súd poznamenáva, že z príjmu, ktorý navrhovateľ dosahuje, s prihliadnutím
na jeho nevyhnutné náklady, je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné v takej sume ako
ju určil súd prvej inštancie. Námietky otca popísané v odvolaní odvolací súd nepovažoval za právne

významné v tom smere, aby jeho odvolaniu vyhovel, pretože výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. V konaní bolo pritom preukázané, že otec dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť vo výške 100
eurmesačne.Nasúdomurčenúvýškevýživnéhonemávplyvaniskutočnosť,žematkadňom22.02.2016
nastúpila po ukončení materskej dovolenky do zamestnania, keďže u zamestnávateľa dosahuje príjem
okolo 400 eur s tým, že až do tohto nástupu bola matka na rodičovskej dovolenke a okrem rodičovského

príspevku a prídavku na maloletú nemala žiadne iné príjmy. Na strane maloletého dieťaťa bolo potrebné
zohľadniť aj to, že maloletá od 15.02.2016 začala navštevovať materskú škôlku, s čím sú spojené ďalšie
nevyhnutné výdavky.

11. Pokiaľ išlo o rozsah úpravy styku otca s maloletou, ktorú určil súd prvej inštancie v rozhodnutí,

odvolací súd rozsah úpravy styku otca s maloletou v rozsahu 11 hodín za dva týždne nepovažoval za
dostatočne primeraný. V prejednávanej veci odvolací súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by mal
byť styk otca s maloletým dieťaťom realizovaný v takomto užšom rozsahu. Z obsahu vykonaného
dokazovania možno prijať záver, že otec prejavuje riadny záujem o výchovu dieťaťa, čo v prípade, že
dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky, je možné len prostredníctvom pravidelnej realizácie

styku s maloletým dieťaťom. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že úprava styku maloletého dieťaťa
s rodičom tvorí špeciálnu zložku rodičovských práv, preto musí byť aj úprava tohto styku v záujme
maloletého dieťaťa a súd na záujem dieťaťa je povinný vždy prihliadnuť pri rozhodovaní o výkone
rodičovských práv a povinností. Je treba zohľadniť nielen právo rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené dovýchovy, ale aj právo dieťaťa stretávať sa s týmto rodičom. V tomto prípade je v záujme maloletej , aby
sa s otcom stretávala v širšom rozsahu , v akom bol styk upravený súdom prvej inštancie. Z dokazovania
vykonaného prvoinštančným súdom vyplýva, že otec má záujem stretávať s dcérou a preto je potrebné

upraviť styk otca s maloletou tak, aby otec ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, mohol uplatniť pri
realizácii styku svoju úlohu pri výchove dieťaťa. Pri rozhodovaní súdu o úprave styku rodiča s dieťaťom
sú rozhodujúce jednak okolnosti na strane dieťaťa, jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi ktorý ho
nemá vo výchove, denný režim, ako aj okolnosti na strane rodičov, vzdialenosť medzi nimi a vzájomné
vzťahy a podobne.

12. Z dokazovania vykonaného v prvoinštančnom konaní nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré
by spochybňoval výchovnú spôsobilosť otca, alebo ktoré by nasvedčovali tomu, že stretávanie sa
otca s maloletou by ohrozovalo jej zdravý vývoj. V záujme riadnej výchovy dieťaťa ide o to, aby
sa rozvinul medzi otcom a dieťaťom rodičovský vzťah. Každé dieťa pre svoj zdravý psychický vývoj
nesporne potrebuje mať kontakt s oboma rodičmi. V tomto prípade bola maloletá D. zverená do osobnej

starostlivostimatkyapretootecmájedinúmožnosťpodieľaťsanajejvýchoveprostredníctvomrealizácie
styku s dieťaťom. V tomto smere odvolací súd zohľadňujúc jednak záujem maloletej, jej citový vzťah k
obom rodičom, vek maloletej , ako aj neexistenciu dôvodov na strane otca alebo maloletého dieťaťa, pre
ktorébybolopotrebnéupraviťstykotcasdieťaťomv rozsahu,vakomhourčilsúdprvejinštancie,dospel
k záveru, že je v záujme maloletej rozšíriť úpravu styku s otcom a to tak, že otec je oprávnený stretávať

sa s maloletou D. v párnom týždni kalendárneho roka v sobotu a nedeľu v dobe od 09.00 hod. do 18.00
hod. a v nepárnom týždni kalendárneho roka v stredu od 15.30 hod. do 18.00 hod., s tým, že po dobu
6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku sa bude styk realizovať za prítomnosti matky a po tejto
dobe už bez prítomnosti matky. Skutočnosť, že vzťahy medzi rodičmi maloletého dieťaťa sú narušené
nemôže byť právne relevantným dôvodom, pre ktoré by sa otcovi mali obmedziť jeho rodičovské práva,

keďže maloletá má právo stretávať sa so svojim otcom a otec má právo stretávať sa so svojim dieťaťom
čo v najširšom možnom rozsahu tak, aby sa obaja rodičia podieľali na výchove a starostlivosti o dieťa
približne v rovnakom rozsahu, čo je možné len prostredníctvom inštitútu styku rodiča , ktorý nemá dieťa
zverené do výchovy.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, týkajúcej sa
výšky vyživovacej povinnosti otca v sume 150,- eur mesačne ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil a v ostatnej napadnutej časti vo výroku o úprave styku, tento rozsudok podľa § 388 CSP
zmenil .

14. O trovách celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.2 CSP v spojení s § 52 ods. 1
CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).