Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. máj 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/245/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811206973
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3811206973.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov
Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.
XXX/XX, S. D., zastúpený JUDr. Denisom Glajchom, advokátom so sídlom v Topoľčanoch, Bernolákova
2476, proti žalovanému: G. M., v mene ktorej koná: K. C. G. republiky, D. 2, XXX XX H., o náhradu
škody a náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu

Prievidza zo dňa 29. februára 2016, č. k. 17C/74/2011-284, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie po predchádzajúcich zrušeniach rozhodnutia odvolacím
súdom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.000 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V
prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Štátu

nepriznal náhradu trov konania. V rozhodnutí konštatoval, že žalobca sa proti žalovanému domáhal
zaplatenia sumy vo výške 4.200 eur, z toho sumy 3.200 eur ako škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom, ktorá spočívala v znížení ceny motorového vozidla a sumy vo výške 1.000 eur ako
nemajetkovej ujmy. Po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia odvolacím súdom súd prvej inštancie
doplnil dokazovanie oboznámením lekárskych správ, opätovným výsluchom žalobcu a jeho manželky
N. Y. a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná sčasti. Zopakoval svoje predchádzajúce

závery o tom, že následkom nesprávneho postupu pri doručovaní uznesenia o vydaní motorového
vozidla S. W. bolo spôsobené to, že žalobca nemohol od februára 2008 do 06.10.2009, teda po dobu
približne 20 mesiacov vykonávať právo užívať svoje motorové vozidlo. Uviedol, že z právneho názoru
odvolacieho súdu, vysloveného v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí je zrejmé, že samotný
zásah do majetkového práva spočívajúci v protiprávnom odňatí užívania veci bez ďalšieho nemôže
spôsobiť vznik škody tej osobe, ktorej bolo užívanie veci odňaté. Ku škode dôjde len v tom prípade,
ak osoba poškodená odňatím užívania svojej veci bude konať tak, že si zo svojho majetku zabezpečí

užívanie obdobnej veci, pričom škodou bude to, čo osoba obratá o užívanie svojej veci vynaloží na
zabezpečenie si užívania obdobnej veci. Ak tak nekoná, škoda takejto osobe nevznikne. Preto v danej
veci samotné skutkové zistenie o tom, že hodnota motorového vozidla žalobcu predstavovala vo februári
2008, keď mohlo byť vozidlo v prípade využitia zákonných možností štátu vrátené štátom žalobcovi,
čiastku 5.910,74 eur a dňa 06.10.2009, keď bolo motorové vozidlo žalobcovi skutočne vydané, čiastku
4.075,48 eur, nezakladá právo žalobcu na náhradu škody voči žalovanému. preto súd návrh v časti

o zaplatenie náhrady škody zamietol. Poukázal pritom na rozdielne línie rozhodovacej činnosti súdov
v stredoeurópskom priestore v tejto otázke. Návrh žalobcu na zaplatenie nemajetkovej ujmy však
považoval za dôvodný. Uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný si motorovévozidlo, ktoré mu bolo odcudzené, kúpil ako ojazdené v priebehu roku 2007, aby mohol dochádzať
za svojou zdravotne postihnutou dcérou z miesta svojho bydliska do Prešova a aby mohol dochádzať
so svojou ťažko chorou manželkou na jej rôzne lekárske vyšetrenia. Za týmto účelom si po tom,

ako bolo jeho vozidlo synovi odcudzené, motorové vozidlo požičiaval od svojich známych, ktorým za
zapožičanie motorového vozidla síce neplatil, no snažil sa im odvďačiť tým, že nechal v nádrži viac
benzínu. Žalobca sa doteraz osobám, ktoré mu vypožičiavali motorové vozidlá cíti zaviazaný tak, že
nemôže odmietnuť pomoc. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že manželka žalobcu bola
v jeho sprievode na lekárskych vyšetreniach mimo svojho bydliska 26x v meste vzdialenom od jej

obce približne 22 km, 3x v meste vzdialenom od jej obce približne 12 km a 6x v Bratislave, teda obce
vzdialenej od jej bydliska približne 162 km. Z uvedených skutkových zistení je preto zrejmé, že odňatie
motorového vozidla nesprávnym úradným postupom sa negatívne prejavilo na uspokojovaní bežných
potrieb žalobcu, ktorý bol odkázaný na pomoc tretích osôb, ktoré mu bez nároku na odplatu poskytovali
svoje motorové vozidlá, keďže on si z dôvodu svojej majetkovej situácie nemohol dovoliť kúpu iného
motorového vozidla. Vzhľadom na tieto zásahy do nemajetkovej sféry žalobcu dospel k záveru, že

samotné konštatovanie porušenia práva žalobcu nemožno považovať za dostatočné zadosťučinenie, a
preto vyhovel návrhu žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 2 a 3 zák. č. 514/2003 Z.
z. v celom rozsahu uplatnených 1.000 eur. Zároveň konštatoval, že voči uplatnenému nároku žalobcu
neboli dôvodné námietky žalovaného, v mene ktorého konala Generálna prokuratúra SR, ktorá tvrdila,
že postup Okresnej prokuratúry Prievidza nebol jedným z článkov príčin vzniku škody žalobcu. Uviedol,

že túto námietku nemožno považovať za dôvodnú, keďže súd v tomto konaní nekonal o zodpovednosti
prokuratúry, ale konal o zodpovednosti štátu a postavenie Generálnej prokuratúry SR v tomto konaní
vyplynulo len z toho, že je oprávnená konať v mene štátu vo veciach náhrady škody spôsobenej
činnosťou prokurátora v trestnom konaní, pričom úlohou prokuratúry v trestnom konaní je predovšetkým
dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní podľa § 230 Tr. por.. Za celkom nezmyselné

označil tvrdenie žalovaného, podľa ktorého súd v rozhodovaní podľa zák. č. 514/2003 Z. z. nie je
oprávnený posudzovať nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní, pretože to jasne
vyplývazčl.142ÚstavySR,podľaktoréhosúdypreskúmavajúajzákonnosťrozhodnutíorgánovverejnej
správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak to ustanoví
zákon (v tomto prípade zák. č. 514/2003 Z. z.). O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 v

spojení s § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, hoci žaloba
žalobcu bola v prevažnej časti zamietnutá, keď prihliadol na to, že základ nároku žalobcu spočívajúci
v protiprávnom konaní žalovaného bol daný. O trovách konania rozhodol podľa § 148 ods. 1 v spojení
s § 142 ods. 2 a § 150 ods. 1 O.s.p..

2. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca aj žalovaný.

3. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v podanom odvolaní žiadal, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako odvolací dôvod uviedol ustanovenie §
205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.. V odvolaní vyslovil názor, že z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo,

že nesprávnym úradným postupom zo strany Okresnej prokuratúry Prievidza bola žalobcovi spôsobená
škoda, nakoľko počas doby, po ktorú bolo predmetné motorové vozidlo neoprávnene zadržané, došlo k
zníženiu jeho hodnoty. Zároveň bola žalobcovi spôsobená nemajetková ujma, nakoľko mu nesprávnym
úradným postupom bolo zabránené v užívaní jeho osobného vlastníctva. Rovnako ako súd prvej
inštancie poukázal na skutočnosť, že pri posudzovaní výpadku užívania hnuteľnej veci v dôsledku

protiprávneho konania tretej osoby možno rozoznať dve línie rozhodovacej činnosti súdov, a to podľa
§ 249 Nemeckého občianskeho zákonníka, ak uvedenie do predošlého stavu nie je možné sa výpadok
užívania hnuteľnej veci nahrádza v peniazoch, keďže užívanie veci má majetkovú hodnotu a z takejto
náhrady je vylúčené len odňatie užívania takých vecí, ktoré uspokojujú luxusné potreby poškodeného,
zatiaľ čo konzervatívna judikatúra súdov odmieta náhradu škody za odňatie užívania hnuteľných vecí,

keď vychádza z toho, že možnosť užívania určitej veci nie je majetkové právo, ktoré by bolo možné
vyjadriť v peniazoch. V danej veci mal za to, že boli splnené všetky formálne materiálne podmienky na
priznanie uplatneného nároku.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa pridržiava dôvodov, pre ktoré podal

odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

5. Žalovaný podaným odvolaním napadol výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol zaviazaný
zaplatiť žalobcovi 1.000 eur titulom nemajetkovej ujmy. Namietal, že súd prvej inštancie nárok žalobcuna náhradu škody uznal za dôvodný, avšak neoznačil titul, z ktorého sa žalobca domáhal svojho nároku
(t.j.postupOkresnejprokuratúryPrievidza-nevydanievozidla),priamozanesprávnyúradnýpostup,ale
za nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. uviedol postup vyšetrovateľ OR PZ

Prievidza, ktorý nevykonal úkony predpokladané zákonom (§ 66 ods. 3 Tr. por.) na to, aby pri doručení
uznesenia ČVS:ORP-1343/OVK-PD-2007 zo dňa 19.02.2008 o vrátení motorového vozidla žalobcovi
nastala voči S. W. fikcia doručenia. Žalobca počas celého konania neupravil svoj žalobný návrh a trvá
na tom, že mu vznikla uplatnená náhrada škody a nemajetková ujma; v tomto smere poukázal na to,
že súd priznal nárok na nemajetkovú ujmu z titulu, z akého sa žalobca nároku nedomáhal, a teda sa

javí, že súd postupoval v rozpore s platnou právnou úpravou, keď nemôže priznať žalobcovi nárok z
titulu, z ktorého sa nároku nedomáhal bez procesnej úpravy, ktorú by žalobca realizoval. Okrem toho
nebola preukázaná priama príčinná súvislosť medzi právnym titulom uplatneným žalobcom (nevydanie
vozidla) a právnym titulom tvoriacim podklad rozhodnutia súdu (nesprávny úradný postup pri doručení
uznesenia o vrátení vozidla). Osobitne je potrebné zaoberať sa problematikou vzniku nemajetkovej
ujmy na strane žalobcu, ktoré priznanie predpokladá značnú mieru zásahu do osobnosti fyzickej osoby.

Napriek tomu, že súd výšku nemajetkovej ujmy určuje v zásade podľa svojej úvahy, aj tento postup
podlieha hodnoteniu a základom pre posúdenie výšky nemajetkovej ujmy by malo byť zistenie takých
skutočností,ktorésúduumožniazaložiťúvahunaurčitomkvantitatívnomposúdenízákladnýchsúvislostí
posudzovaného prípadu. Mal za to, že v danej veci vykonaným dokazovaním nebol preukázaný vznik
takej ujmy žalobcovi, ktorá by odôvodňovala uloženie povinnosti žalovanému nahradiť nemajetkovú

ujmu v peniazoch. Nestotožnil sa s názorom súdu, že závažnosť ujmy vyplýva z to, že žalobcovi bolo
motorové vozidlo odňaté po dlhú dobu 20 mesiacov; skutočnosť, že žalobca s manželkou boli odkázaní
na pomoc tretích osôb tým, že si od nich požičiavali motorové vozidlo, nemožno považovať za závažnú
ujmu tak, ako to má na mysli ust. § 17 ods. 2, 3 zák.č. 514/2003 Z. z..

6. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový
poriadok, ďalej len CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa
ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaniach žalobcom
a žalovaným vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými i právnym závermi súdu prvej
inštancie. Odvolacie námietky žalobcu a žalovaného vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré
uplatnili už pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí
podrobne vyporiadal, pričom sa riadil aj vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným

v predchádzajúcich zrušujúcich rozhodnutiach. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané také
skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci, preto si odvolací súd osvojil
dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2
CSP odkazuje. Len na zdôraznenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd
dodáva nasledovné:

8. Odvolací súd vyslovil už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, že základ nároku žalobcu
považuje za opodstatnený, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný zodpovedá za
nesprávny úradný postup v zmysle ust. § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý nesprávny

úradný postup bol spôsobený nesprávnym postupom vyšetrovateľa OR PZ Prievidza a dozorujúcej
Okresnej prokuratúry Prievidza pri doručovaní uznesenia o vydaní motorového vozidla žalobcovi,
dôsledkom čoho bolo nevydanie motorového vozidla žalobcovi po neodôvodnene dlhú dobu.

9. Odvolací súd sa taktiež vo svojom ostatnom zrušujúcom rozhodnutí vyslovil aj k otázke uplatnenej

škody žalobcom, ktorý škodu videl v znížení hodnoty jeho motorového vozidla za obdobie, kedy nemohol
vozidlo používať. Odvolací súd vyslovil názor, že zníženie hodnoty motorového vozidla, ku ktorej došlo
za dané obdobie, nepredstavuje skutočnú škodu a že ku škode (v zmysle zmenšenia majetku žalobcu)
by došlo len v prípade, ak by si žalobca v dôsledku nevydania veci musel obstarať iné motorové vozidlo
za odplatu, čo v danej veci preukázané nebolo, preto ku škode v zmysle ust. § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003

Z. z. v danej veci nedošlo. Súd prvej inštancie sa riadil týmto vysloveným právnym názorom odvolacieho
súdu a nárok žalobcu na náhradu skutočnej škody zamietol, a teda postupoval v intenciách vysloveného
právneho názoru nadriadeného súdu, od ktorého názoru odvolací súd nemá dôvod sa odkloniť.10. Pokiaľ ide o uplatnenú nemajetkovú ujmu v zmysle ust. § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., v zmysle
citovaného zákonného ustanovenia náhradu nemajetkovej ujmy v dôsledku zodpovednosti štátu za
nesprávny úradný postup je možné priznať v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, alebo
nesprávnym úradným postupom, pričom sa uhrádza v peniazoch, ak nie je možné ju uspokojiť inak.

11. Základné kritériá pre určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch, pokiaľ je daný predpoklad pre jej
priznanie vymedzený v ods. 2 cit. zákonného ustanovenia sú vymedzené v ods. 3 tak, že sa prihliada na

osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy
a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote a závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení, pričom súd výšku
nemajetkovej ujmy určuje úvahou.

12. V danej veci sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že výsledky vykonaného

dokazovania opodstatňujú záver o tom, že žalobcovi je potrebné priznať nemajetkovú ujmu podľa § 17
ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., pretože samotné konštatovanie porušenia práva v danej veci nie je pre
žalobcu dostatočným zadosťučinením. Stotožnil sa s tým, že pokiaľ žalobca v dôsledku zadržania jeho
vlastného motorového vozidla žalovaným, ktoré trvalo nedôvodne dlhú dobu, si bol nútený požičiavať
motorové vozidlo na návštevu svojej zdravotne postihnutej dcéry, ako aj sprevádzanie ťažko chorej

manželky na lekárske vyšetrenia, aj keď bezodplatne, od iných osôb, nepochybne sa to prejavilo v jeho
súkromnom živote, nakoľko bol nútený vynakladať sily potrebné na obstaranie záležitostí, ktoré by inak
nemusel obstarať, a to zabezpečovať motorové vozidlo od svojich známych, dôsledkom čoho okrem
iného je aj to, že sa cíti byť voči týmto osobám do budúcnosti zaviazaný. Preto pokiaľ súd prvej inštancie
žalobe žalobcu v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 1.000 eur vyhovel, jeho rozhodnutie

odvolací súd považoval za správne, zodpovedajúce podmienkam uvedeným v § 17 ods. 2, 3 zák. č.
514/2003 Z. z..

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
vzhľadom na čiastočný úspech/neúspech oboch strán v odvolacom konaní, keď odvolaniu žiadnej zo
strán odvolací súd nevyhovel.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).