Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. marec 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/331/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515212470
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7515212470.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľky M. Ď.
nar. XX.X.XXXX bývajúcej v A. O. na I. ulici č. XXX/XC zastúpenej JUDr. Michaelou Šterbákovou
advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie na Zvonárskej č. 8 v Košiciach proti odporcovi G.. U.
Ď. nar. XX.X.XXXX bývajúcom v A. O. na I. ulici č. XXX/XC zastúpeného JUDr. Martinou Rodákovou
advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie na Humenskej ulici č. 21 v Košiciach v konaní o rozvod
manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom S.
A. Ď. nar. XX.X.XXXX a E. Y. Ď. nar. XX.XX.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce,

sociálnych vecí a rodiny v Košiciach o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie
č.k. 19P 232/2015-95 z 13.1.2016 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení výživného tak, že odproca je
povinný platiť výživné na mal. S. A. 170 € mesačne a na mal. E. Y. 160 € mesačne vždy do 15 dní v
mesiaci vopred matke maloletých detí počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí, ktoré na čas po rozvode
zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na ich výživu tak, že na mal. S. A. 200 €
mesačne a mal. E.Q. Y. 180 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke maloletých detí počnúc

dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Súčasne upravil styk otca s maloletými deťmi tak,
že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny kalendárny týždeň v čase od piatku
18.00 hod. do nedele 18.00 hod., každý týždeň v utorok a štvrtok od 16.00 hod. do 19.00 hod., každý
rok počas jarných prázdnin v čase od pondelka od 9.00 hod. do stredy 18.00 hod., každý rok počas
Veľkonočných sviatkov v čase od Veľkého piatku 9.00 hod. do Veľkonočnej nedele 18.00 hod., každý
rok 2. kalendárny týždeň v mesiaci júl a 2. kalendárny týždeň v mesiaci august vždy od pondelka 9.00
hod. do nedele 18.00 hod., každý párny kalendárny rok dňa 1.11. od 9.00 hod. do 18.00 hod., každý

nepárny kalendárny rok počas Vianoc v čase od 24.12. 9.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod., každý párny
kalendárny rok od 31.12. od 9.00 hod. do 1.1. do 18.00 hod. s tým, že otec maloleté deti prevezme a
odovzdá v mieste bydliska matky, ktorá je povinná ich k stretnutiu s otcom pripraviť. O trovách konania
rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu.

2. Proti výroku o výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí s právnym
odôvodnením podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), že

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom podľa § 205 ods. 2 písm. a/
O.s.p. a podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, že
nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav podľa § 205 ods.
2 písm. a/ O.s.p. v dôsledku čoho dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovýmzisteniam podľa § 205 ods. 2 O.s.p. a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa §
205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.. Vyslovil názor, že podľa uvedených zákonných ustanovení je rozsudok v
rozsahu odvolaním napadnutého výroku nesprávny, bol vydaný na podklade nedostatočne a nesprávne

zisteného skutkového stavu a na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že pri
určení výšky výživného na maloleté deti neprihliadol súd na starostlivosť otca o domácnosť, výšku
výživného určil v rozpore s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko náležite neprihliadol na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery otca. V súvislosti s odôvodnením rozsudku vytkol konajúcemu súdu, že
odôvodnenie týkajúce sa výroku určenia výživného nie je riadne odôvodnené a súd pri určení miery

vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom nebral do úvahy všetky relevantné faktory ovplyvňujúce
výšku vyživovacej povinnosti povinného rodiča, ani všetky relevantné faktory rozhodujúce pri stanovení
miery povinnosti každého rodiča podieľať sa na výžive maloletých detí, pričom zákon o rodine priamo
prikazuje súdu zohľadniť, ktorý z rodičov a v akej miere sa stará o maloleté deti a domácnosť. Uviedol,
že z odôvodnenia rozsudku mu nie je zrejmé, na základe akých úvah dospel k záveru, že je v jeho
schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch prispievať na výživu maloletých detí tak, ako je

to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Podľa názoru otca sú súdom prijaté závery o výške výživného
skutkovo nedostatočne podložené a súd prvej inštancie sa v odôvodnení obmedzil iba na zistenie
výšky výdavkov vynakladanej ich rodičmi na voľnočasové aktivity maloletých detí a na konštatovanie,
že maloleté deti sú zdravé a matka nemá zvýšené výdavky na zabezpečenie ich lekárskej starostlivosti.
Z uvedených dôvodov považuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti za svojvoľný, resp.

arbitrárny a vydaný v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Zdôraznil, že súd prvej inštancie pri určení
výživného vôbec neprihliadal na starostlivosť otca o domácnosť, v dôsledku čoho prvoinštančný súd
určil výživné na maloleté deti aj v rozpore s ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine, podľa ktorého jedným
z rozhodujúcich faktorov pre určenie miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch dieťaťa
podieľa každý z rodičov, je plnenie vyživovacej povinnosti starostlivosťou o domácnosť, ktorej je dieťa

členom. V tejto súvislosti zdôraznil, že žije naďalej s rodinou v spoločnej domácnosti v jednom rodinnom
dome a podieľa sa na výžive a osobnej starostlivosti aj mimo určenia výživného. Konkrétne ide o
pravidelné mesačné dávky vynakladané na spoločnú domácnosť, ktoré prezentoval už v konaní na
súde prvej inštancie, na ktoré konajúci súd neprihliadal, pričom tieto náklady neboli ani zo strany
matky rozporované. Zabezpečuje finančne nie len členov domácnosti a uspokojenie ich potrieb, ale aj

veci, ktoré túto spoločnosť vytvárajú. Konkrétne ide o náklady spojené s domácnosťou a to splácanie
hypotéky mesačne vo výške 391,95 € a vo výške 86,61 €, t.j. spolu 478,56 € mesačne, v rozsahu
uhrádzania nákladov na elektrickú energiu v dome v sume 110 € mesačne, v rozsahu uhrádzania
nákladov vo výške cca 50 € mesačne týkajúcich sa drobných opráv v rodinnom dome alebo okolo
rodinného domu, zakúpenie dreva v sume 200 € ročne, celkovo ide o úhradu nákladov za užívanie

rodinného domu a platby týkajúce sa bývania a spoločnej domácnosti vo výške 652,23 € mesačne.
Zdôraznil, že pri rozčlenení týchto nákladov na jednotlivých členov domácnosti reálne uhrádza mesačne
náklady spojené s bývaním maloletého syna S. A. a maloletej dcéry E. Y., ktoré výlučne uhrádza sám
otec a ktoré mal súd zohľadniť pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, ktoré
však nezohľadnil a tieto náklady na bývanie predstavujú na každé maloleté dieťa 163,- € mesačne. Táto

suma vynakladaná otcom na každé maloleté dieťa predstavuje súčet nákladov spojených s uhrádzaním
hypotéky vo výške 119,64 €, t.j. štvrtina mesačných splátok hypotéky platenej výlučne otcom vo výške
478,- € mesačne. Okrem toho pravidelne financuje záujmové krúžky a družinu pre maloletého S. A.
vo výške 13,83 € mesačne pozostávajúcu z polovice poplatku vo výške 11 € mesačne, z polovice
poplatku vo výške 15 € za navštevovanie basketbalového krúžku a z polovice poplatku vo výške 1,66

€ mesačne za navštevovanie florbalového krúžku a vo vzťahu maloletej dcéry E. Y. 12,33 € mesačne
pozostávajúcu z polovice poplatku vo výške 11 € mesačne na družinu, z polovice poplatku vo výške
12 € mesačne za navštevovanie tanečného krúžku a z polovice poplatku vo výške 1,66 € mesačne
za navštevovanie krúžku P. O.. Okrem uvedených výdavkov uviedol, že platí aj náklady za stravu do
domácnosti priemerne vo výške 200 € mesačne a zakupuje maloletým deťom ošatenie priemerne za

50 € mesačne na každé maloleté dieťa. Uhrádza aj náklady spojené so zabezpečením vlastnej stravy
vo výške priemerne 200 € mesačne, náklady na pohonné hmoty priemerne 100 € mesačne, nakoľko
dochádza do zamestnania autom. Vyslovil presvedčenie, že konajúci súd nepostupoval správne ani
pri vyhodnotení jeho priemerného mesačného príjmu za obdobie od januára 2015 do decembra 2015,
keď započítal do jeho priemerného mesačného zárobku aj odmenu vyplatenú zamestnávateľom pri

príležitosti jeho pracovného jubilea u zamestnávateľa a za jeho dlhoročný prínos pre zamestnávateľa
vo výške aktuálnej mesačnej mzdy. Išlo o finančnú čiastku vyplatenú v mesiaci august 2015, kedy mu
bola vyplatená mzda za mesiac júl 2015 spolu s vyššie spomenutou odmenou, t.j. celkovo vo výške
2.294,80 €. Išlo len o jednorazovú odmenu a preto vyslovil názor, že uvedenú sumu nesprávne konajúcisúd započítal do jeho priemerného mesačného zárobku. Uviedol, že konajúci súd nevzal do úvahy ani
skutočnosť, ktorú prezentoval už na súde prvej inštancie, že v mesiacoch január 2015 až jún 2015
vykonával prácu v zahraničí v dôsledku čoho v zmysle ust. § 35 ods. 8 písm. b/ zákona č. 595/2003

Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších zákonov mu zamestnávateľ nevyberal preddavok na daň za
obdobie jeho výkonu práce v zahraničí, nakoľko za spomenuté obdobie išlo o príjmy ako zamestnanca,
ktoré sú zdaňované v zahraničí, avšak mu bola strhávaná z čistej mzdy tzv. „zadržaná daň“, o ktorú
mu bola čistá mzda znížená, pričom zamestnávateľ uvedenú tzv. „zadržanú daň“ uviedol v mzdovom
liste v časti ostatné interné zrážky. Z uvedených dôvodov mu preto zamestnávateľ z čistej mzdy za

spomenuté obdobie zrazil daň v celkovej výške 1.853,34 €. Z uvedeného je preto nesporné, že za
účelom zistenia ročného čistého príjmu otca je nevyhnutné ročný čistý príjem znížiť o tzv. „zadržanú
daň“ v celkovej výške 1853,34 € zrazenú za obdobie január 2015 až december 2015 a pre účely
výpočtu priemernej čistej mesačnej mzdy je potrebné vychádzať zo mzdy vypočítanej po zrazení
preddavkov na daň. Preto konajúci súd pri určení čistého mesačného príjmu otca stanovil výšku čistého
mesačného príjmu v rozpore s ust. § 131 ods. 1 Zákonníka práce, nakoľko súd prvej inštancie pri výpočte

priemerného čistého mesačného príjmu otca vôbec spomenutú okolnosť nevzal do úvahy v dôsledku
čoho započítal do čistého príjmu zrazenú daň zamestnávateľom 1.853,34 € a tak prvoinštančný súd
vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu, teda reálne z čistého mesačného príjmu, ktorým
otec v skutočnosti vôbec nedisponoval. Z uvedených dôvodov je nepochybné, že súvislosti s výchovou
a výživou detí a vedením domácnosti mesačne platí preukázateľne sumu 1.181,39 € a preto určené

výživné je pre neho neprimerané, až likvidačné. Pre úplnosť v rámci odvolania otec poukázal aj na
majetkové pomery navrhovateľky (matky maloletých detí). Predovšetkým poukázal na nehnuteľnosti,
ktorých je výlučnou vlastníčkou, resp. spoluvlastníčkou. Zdôraznil, že konajúci súd ani na tieto okolnosti
neprihliadol.

3. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka prostredníctvo právnej zástupkyne, ktorá vyslovila
presvedčenie, že konajúci súd správne prihliadol pri určení výšky výživného na osobnú starostlivosť
matky o maloleté deti a na skutočnosť, že sa nachádza reálne vo finančnej núdzi. Navrhla preto, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a zákonný potvrdil.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

5. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť
1.7.2016 zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého sa viedlo konanie o
návrhu na rozvod manželstva.

6. Konania vo veciach súdu sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

7. Podľa ust. § 395 CMP, ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konanie začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona neuplynuli sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz
ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

8.Podľaust.§2ods.1CMP,nakonaniepodľatohtozákonasapoužijúustanoveniaCivilnéhosporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa ust. § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom podľa §
65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom v ust. § 66 CMP
v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že konajúci súd riadne zistil skutkový stav (§ 25 a
§ 36 CMP), ale nesprávne ho posúdil podľa zákonných ustanovení o vyživovacej povinnosti rodičov k

deťom, pretože riadne nevyhodnotil schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca a predovšetkým sa
dôslednejšie nezaoberal jeho skutočnými finančnými reálnymi platbami domácnosti, ktoré nevyhodnotil
vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami maloletých detí. Konštatuje, že súdom prvej
inštancie určené výživné nie je v súlade so schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi otca azdôrazňuje, že určené výživné musí zodpovedať nie len odôvodneným potrebám maloletých detí, ale aj
schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča, preto v prípade, ak schopnosti
otca nepostačujú na uspokojenie maloletých v plnom rozsahu je potrebné určiť výživné tak, aby boli

potreby detí uspokojené v takej miere, ktorá zodpovedá schopnostiam a možnostiam povinného rodiča.
Odvolací súd sa dôsledne zaoberal odvolacími námietkami otca a v danom prípade dospel k odlišnému
záveru ako súd prvej inštancie, ktorý podľa odvolacieho súdu dostatočne neprihliadol a nezohľadnil
všetky súvislosti a všetky okolnosti súvisiace s určením výživného v zmysle zákonných ustanovení. K
odvolacej námietke otca týkajúcej sa vypočítania priemerného mesačného zárobku uvádza, že konajúci

súd jeho priemerný mesačný príjem vyhodnotil správne, keď započítal do priemerného mesačného
zárobku za rok 2015 aj odmenu otca, pretože aj táto suma bola príjmom otca za uvedené obdobie.
Odvolací súd však zohľadnil odvolacie námietky v časti týkajúcej sa jeho financovania a zabezpečenia
domácnosti, predovšetkým splátky úveru, ktorý platí za bývanie, ktoré užíva celá rodina, teda matka aj
dve maloleté deti a prihliadal aj na ostatné platby, ktoré otec v rámci odvolacích námietok dostatočne
preukázal. Z uvedených dôvodov preto dospel k záveru, že výživné v danom prípade je dostatočné

a primerané, zodpovedajúce všetkým zákonným ustanoveniam Zákona o rodine, a to vo výške 170 €
na mal. S. A. a 160 € na mal. E. Y.. Odvolací súd je toho názoru, že takto určené výživné zodpovedá
právu dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni povinného rodiča a zodpovedá aj odôvodneným potrebám
maloletých detí odzrkadľujúci ich vek a stupeň vývoja, ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým
pomerom otca a zároveň vytvára dostatočný priestor pre zmenu výživného do budúcna v dôsledku

zmeny pomerov maloletých detí zodpovedajúcich ich rastu a vývoja. Rovnako takto určené výživné
zohľadňuje diferenciáciu potrieb maloletých detí z hľadiska vekového rozdielu medzi nimi. Z týchto
dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom výroku o výživnom tak, ako je to uvedené vo
výroku rozhodnutia.

11. Toto rozhodnutie senát prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).